{"guid": "2946073b-3819-4f36-9c09-9c88e6188fe2:47c54c44-06c1-46a3-b753-157bcb98cf3f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8313209821.1", "spisova_znacka": "2Cob/32/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/32/2014 z 17. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 17. decembra 2014, sp. zn. 2Cob/32/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8313209821.1", "identifikacne_cislo": "8313209821", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková", "sudca_id": 658, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ing-judita-gabonaiova-hrencukova-658", "datum_vydania": "2014-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369", "nazov": "§ 369 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-369"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-369"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47c54c44-06c1-46a3-b753-157bcb98cf3f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8313209821.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8313209821.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8313209821.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/32/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313209821
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313209821.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a sudcov
JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: SPEDGARANT, s.r.o., so
sídlom Třebíčska 1833/4, 066 01 Humenné, IČO: 36497649, zastúpeného JUDr. Miroslavom Korchom,
advokátom, so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, proti žalovanému: MollFAM SK, s.r.o.,
so sídlom Chemlonská 1, 066 01 Humenné, IČO: 36514918, zastúpenému JUDr. Petrom Barňákom,
advokátom, so sídlom Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, o zaplatenie 336,-eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 20. februára 2014 č.k.
11Cb/4/2014 - 49 zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok prvého stupňa,

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Miroslava Korcha trovy
právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 41,52 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že :

„ Žalovaný je  p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,-eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie o zaplatenie 336,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 336,-
eur od 18.5.2013 až do 06.02.2014   z a s t a v u j e.

Žalovaný je  p o v i n n ý    zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku v sume 20,-eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 248,29 eur do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal,  aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 336,-eur spolu s 9,75%-ným ročným úrokom z omeškania, nahradiť mu paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trovy konania.    Žalobu odôvodnil tým, že
na základe elektronickej objednávky prepravy so žalovaným uzatvoril zmluvu o preprave veci, podľa
ktorej prepravu pre žalovaného vykonal a za vykonanú prepravu vyfakturoval žalovanému faktúrou
č.20130357 zo dňa 19.3.2013, splatnou dňa 18.5.2013 sumu vo výške 336,-eur. Žalovaný vykonanú
prepravu nereklamoval, napriek tomu splatnú faktúru žalobcovi v lehote splatnosti a ani do podania



návrhu na súd neuhradil. Platobným rozkazom sp. zn. 12Rob/112/2013 zo dňa 05.9.2013 súd návrhu
v celom rozsahu vyhovel. Včas podaným odporom žalovaný žiadal návrh zamietnuť, dôvodiac, že
pohľadávka žalobcu podľa predmetnej faktúry bola žalovaným uhradená ešte dňa 09.8.2013 (ešte pred
doručením platobného rozkazu)  ako súčasť sumárnej platby 2300,-eur. Žalobca vo vyjadrení k odporu
zo dňa 17.12.2013 potvrdil, že žalovaný sumárnou úhradou z bankového účtu dňa 09.8.2013 uhradil
žalobcovi sumu 2300,-eur, avšak opomenul tú skutočnosť, že v čase vykonania tejto sumárnej úhrady
mal voči žalobcovi aj iné záväzky z titulu nezaplatených odplát za vykonané prepravy  splatné skôr ako
je žalovaná pohľadávka. Žalobca ako veriteľ preto priradil a započítal  sumárnu úhradu vo výške 2300,-
eur  zo dňa 09.8.2013 na splnenie skôr splatných záväzkov žalovaného, konkrétne na úhradu faktúr
č.20130112, 20130123, 20130127, 20130133, 20130142 a 20130146.

Písomným podaním zo dňa 10.02.2014 žalobca súdu oznámil, že nakoľko žalovaný dňa 06.02.2014
na jeho bankový účet zaplatil sumu vo výške 2581,45 eur, berie svoj návrh v časti o zaplatenie 336,-
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 336,-eur od 18.5.2013 do 06.02.2014
späť a navrhuje konanie v tejto časti zastaviť.    Žalovaný s týmto čiastočným späťvzatím nesúhlasil
a to z dôvodu, že započítavanie pohľadávok a platieb, tak ako ho prezentuje žalobca, je podľa jeho
názoru nesprávne. Súd prvého stupňa však dospel k záveru, že dôvod, pre ktorý žalovaný nesúhlasil so
späťvzatím zostatku návrhu nie je závažný. Žalobca dostatočne zdôvodnil a preukázal, akým spôsobom
nakladal s finančnými prostriedkami poukazovanými žalovaným na splatenie jeho záväzkov z prepráv
žalobcovi, a keďže postup žalobcu, ktorý si započítal platbu na splnenie najskôr splatných záväzkov
a najskôr na ich príslušenstvo je správny a v súlade so zákonom, súd späťvzatie návrhu žalobcom
akceptoval aj s aplikáciou ust. §  96 ods.1,2,3 O.s.p. a konanie v časti o zaplatenie 336,-eur s príslušným
úrokom z omeškania zastavil.

Po realizácii čiastočného späťvzatia žaloby žalobca  navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur a nahradiť mu trovy
konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Z vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu a žalovaného, oboznámením  s listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä fotokópiou faktúry č.20130357 zo dňa 19.3.2013 splatnou dňa
18.5.2013, fotokópiou medzinárodného nákladného listu č.6233832, prehľadmi žalobcom vystavených
faktúr, splátok zaúčtovaných na jednotlivé faktúry a výpočtom úrokov z omeškania z jednotlivých faktúr
po lehote splatnosti, výpismi žalobcu a žalovaného z obchodného registra prvostupňový súd mal
za preukázané, že  účastníci ako podnikateľské subjekty uzatvorili obchodný vzťah a to na základe
objednávky žalovaného, ktorý si u žalobcu objednal prepravu veci. Táto skutočnosť nebola medzi
účastníkmi konania sporná. Žalovaný vykonanie prepravy veci vyfakturovanej faktúrou č.20130357
zo dňa 19.3.2013 nepoprel a jej vykonanie žiadnym spôsobom nereklamoval. Z medzinárodného
nákladného listu č.6233832 vyplýva, že žalobca vykonal pre žalovaného prepravu tovaru na trase O.
(E.) - I. motorovým vozidlom EČV: HE 261BL a prívesom EČV: HE 309YD.  Za vykonanú prepravu veci
vyfakturoval žalobca žalovanému dohodnutú cenu spolu vo výške 336,-eur vyššie uvedenou faktúrou,
ktorá bola splatná dňa 18.5.2013.    Žalobca svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy splnil, prepravu tovaru
pre žalovaného ako odosielateľa vykonal. Žalovaný vykonanie prepravy žalobcom žiadnym spôsobom
nepopieral ani nereklamoval, napriek tomu mu dohodnutú vyfakturovanú odplatu (prepravné) neuhradil
v lehote splatnosti.

Z prehľadu faktúr vystavených žalobcom žalovanému za vykonané prepravy vyplýva, že dňa 09.8.2013
žalovaný uhradil žalobcovi bankovým prevodom sumu 2300,-eur a táto suma bola žalobcom použitá na
úhradu skôr splatných faktúr, konkrétne faktúry č.20130112, 20130123, 20130127, 20130133, 20130142
a 20130146. Táto suma bola žalobcom použitá na úhradu iných skôr splatných záväzkov žalovaného
voči žalobcovi z titulu nezaplatených odplát za vykonané prepravy. Takýto postup žalobcu je v súlade s
ust. § 330 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov
a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení
dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najskôr jeho
príslušenstvo. Obchodný zákonník vychádza zo zásady, že prvoradý význam pri určení, na ktorý záväzok
sa poskytnuté plnenie započíta, má vôľa dlžníka. On svojím jednostranným vyhlásením rozhoduje o



tejto skutočnosti. Vyhlásenie dlžníka zákon časovo viaže v tom zmysle, že dlžník ho musí urobiť pri
plnení. Vyhlásenie dlžníka o započítaní plnenia urobené neskôr nemá význam, lebo pri plnení dôjde k
uplatneniu dispozitívneho pravidla obsiahnutého v § 330. Nakoľko žalovaný nepreukázal, že by využil
svoje dispozitívne oprávnenie a určil, ktorý záväzok platbou zo dňa 09.8.2013 plní, bol postup žalobcu,
ktorý si započítal platbu na splnenie najskôr splatného záväzku a najskôr na jeho príslušenstvo správny a
v súlade so zákonom. Pretože  žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného plnenia podľa
§ 369c, ods.1, § 768k ods.2,  Obch. zák. vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj
právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je upravená v ust.
§ 2 nar. vl. SR č.21/2013 Z.z. na 40,-eur jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.   Vzhľadom
k tomu, že zmluva o preprave veci bola medzi účastníkmi konania uzavretá po 1. februári 2013, súd
prvého stupňa podľa uvedených ustanovení priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil  ust. § 142 ods.1, O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech. Spolu zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo výške 268,29 eur, ktoré
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 20,-eur a z trov právneho zastúpenia
žalobcu vo výške 248,29 eur pozostávajúcich z odmeny advokáta  za 6 úkonov právnej služby á 26,56
eur (1.prevzatie a príprava zastúpenia, 2.podanie návrhu na súd dňa 07.7.2013, 3.písomné vyjadrenie
k odporu zo dňa 17.12.2013, 4.účasť na pojednávaní konanom dňa 30.01.2014, 5.čiastočné späťvzatie
zo dňa 10.02.2014, 6.účasť na pojednávaní dňa 20.02.2014), z náhrady  3 x režijného paušálu á 7,81
eur za úkony v roku 2013 a 3 x  á 8,04 eur za úkony v roku 2014 a  zo sumy 41,38 eur, t.j. 20% DPH
zo sumy 206,91 eur, všetko s odkazom na  vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.

2) Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Vytýka súdu prvého stupňa, že neúplne
zistil skutkový stav, pretože nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz výsluchom štatutárnych zástupcov
účastníkov, že skutkové závery súdu prvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru žalobca žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby na zaplatenie sumy 336,- eur s
príslušenstvom. Nijakým spôsobom nepreukázal, že okrem žalovaných pohľadávok má voči žalovanému
aj ďalšie skôr splatné pohľadávky, na ktorých splatenie bola podľa jeho tvrdenia použitá úhrada zo
dňa 9.8.2013 vo výške 2300,- eur. Aj napriek tomu, že žalovaný v poddanom odpore trval na svojich
vyjadreniach o včasnom a riadnom zaplatení faktúry, ktorá je predmetom sporu. Prvostupňový súd sa
priklonil k tvrdeniam žalobcu a bez ďalšieho posúdil jeho žalobu ako dôvodnú. Záväzok žalovaného
zanikol zaplatením sumy 2300,- eur dňa 9.8.2013, kedy žalovaný zaplatil žalobcovi súhrnu platbu,
pričom tak žalovaný urobil na základe vzájomnej dohody štatutárnych zástupcov účastníkov, podľa
ktorej počnúc mesiacom apríl 2013 postupne splácal žalobcovi každý mesiac platbu vo výške 2300,-
eur. Túto skutočnosť žalovaný uviedol i na pojednávaní 20.2.2014, no súd prvého stupňa sa touto
podstatnou skutočnosťou pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal, a ani z dôvodov napadnutého
rozhodnutia nevyplýva, že by sa existenciou predmetnej dohody štatutárnych zástupcov o postupnom
splácaní záväzkov žalovaného bol akokoľvek súd zaoberal. O existencii tejto dohody svedčí aj e-mailová
komunikácia medzi štatutárnymi zástupcami účastníkov konania v talianskom jazyku, z ktorej vyplýva
existencia predmetnej dohody o postupnom splácaní záväzkov žalovaným. Súd bez akéhokoľvek
dôvodu nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz výsluchom štatutárnych zástupcov účastníkov, hoci
tento dôkaz bol spôsobilý preukázať skutočnosti dôležité pre posúdenie  veci. V neposlednom rade
treba uviesť aj to, že dňa 6.2.2014 žalovaný uskutočnil poslednú úhradu vo výške 2581,45 eur, čím
žalovaným boli uhradené všetky žalobcom žalované faktúry, o ktorých zaplatenie sa vedú súdne konania
na Okresnom súde Humenné. Nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv  na
posúdenie príslušného skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne
ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Aj zastavenie
konania o zaplatenie istiny vo výške 336,- eur s príslušným úrokom z omeškania je nesprávne,
pretože súd konanie zastavil napriek nesúhlasu žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím. Odvolateľ
nesúhlasí s tým záverom súdu prvého stupňa, že dôvod pre ktorý nesúhlasil so späťvzatím časti
návrhu nie je závažný. Nesúhlas so späťvzatím časti žaloby bol odôvodnený tým, že došlo k dohode



medzi účastníkmi konania o spôsobe vyporiadania záväzkov, že účastníci sa dohodli na mesačných
splátkach vo výške 2300,- eur, a žalovaný vzhľadom na existenciu tejto dohody namietal žalobcom
uskutočnené započítavanie pohľadávok a platieb. Prvostupňový súd ani s touto námietkou žalovaného
sa v dôvodoch rozhodnutia bližšie nezaoberá. Dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa nespĺňajú
náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Bolo tak porušené právo účastníka na dostatočné a
presvedčivé zdôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa odníma účastníkovi možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného
prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie. Pochybenia prvostupňového súdu mali za následok vydanie
vecne a právne  nesprávneho rozhodnutia, ktorého zmeny je žalovaný nútený domáhať sa cestou
tohto odvolania. Odvolateľ preto navrhuje doplniť dokazovanie o výsluchy štatutárnych zástupcov, o
oboznámenie sa s dohodou o splátkach s faktúrami, o zaplatenie ktorých sa vedú súdne konania.
Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatňuje náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že jednou zo základných povinností účastníkov
konania je pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností. V podanom odvolaní si však sám žalovaný
vyvracia svoje vlastné tvrdenia, ktoré zjavne logicky ani neobstoja. Predmetom sporu je neuhradenie
záväzku - odplaty za vykonanú prepravu vo veci, tak ako bola účtovaná faktúrou č. 20130357 na sumu
336,- eur zo dňa 19.3.2013, ktorých splatnosť nastáva dňom 18.5.2013. Návrh na vydanie platobného
rozkazu bol podaný na súd 8.7.2013 po splatnosti predmetnej faktúry. Sám žalovaný v podanom
odpore tvrdil, že jeho záväzok zanikol 10.7.2013, zaplatením celkovej sumy vo výške 2300,- eur. Na
Okresnom súde Humenné prebieha niekoľko právnych vecí rovnakých účastníkov konania,  a v každom
podanom odpore proti súdom vydanému platobnému rozkazu, žalovaný tvrdí, že zaplatil uplatňovaný
nárok už pred podaním návrhu. Žalovaný sa odvoláva na údajnú dohodu medzi štatutárnymi zástupcami
účastníkov, ktorá by mala vyplynúť z predloženej e-mailovej komunikácie. Žalobca tvrdí, že k žiadnej
dohode nedošlo, nikdy nevyjadril žiaden súhlas so zmenou záväzku čo do splatnosti. Predložená e-
mailová komunikácia je z dní 25.3.2013 - 26.3.2013. Žalovaný poukazuje na túto e-mailovú komunikáciu,
podľa ktorej mali byť neuhradené faktúry zaplatené v štyroch mesiacoch od 10.4.2013, a zvyšných 676,-
eur malo byť realizované zápočtom nevykonanej nakládky.  Súčet týchto žalovaným tvrdených platieb, či
započítacieho úkonu by mal predstavovať sumu 9.878,- eur. Žalobca však súdu spoľahlivo preukázal, že
pre žalovaného vykonal prepravy za sumu vo výške  22.548,- eur. V odporoch proti vydaným platobným
rozkazom žalovaný tvrdil, že v období od 10.4.2013 do 11.9.2013 zaplatil všetky žalované záväzky
voči žalobcovi. Žalobca však dáva do pozornosti súdu to, že  žalovaný následne ešte platil žalobcovi
10.10.2013 sumu 2.300,- eur, 12.11.2013 sumu 2.300,- eur, 11.12.2013 sumu 208,- eur a 6.2.2014 sumu
2.581,45 eur. Je tak nelogickým, aby žalovaný platil svoje už podľa jeho tvrdenia zaplatené záväzky.
Svedčí to len o účelovosti tvrdení žalovaného, pretože žalobca ako veriteľ evidoval, a z časti doposiaľ
eviduje voči žalovanému ako dlžníkovi niekoľko záväzkov, a žalovaný svojimi úhradami pripísanými na
bankový účet žalobcu neurčil, ktorý svoj záväzok voči žalobcovi plní, preto došlo v zmysle ust. § 330
ods. 1 druhá veta Obch. zák. k splneniu žalovaného záväzku voči žalobcovi najskôr splatných, a to
najprv na príslušenstvo (úroky z omeškania), a potomaj na predmetnú faktúru č. 20130357. Žalobca
k tvrdenému nevykonaniu dôkazu výsluchom štatutárnych zástupcov účastníkov, poukazuje na to, že
vo vedených veciach bolo vykonaných viac ako 30 pojednávaní na súde prvého stupňa. Ani jedného
z týchto pojednávaní sa štatutárny zástupca žalovaného nezúčastnil. Niektoré z pojednávaní na súde
prvého stupňa boli odročované  aj za tým účelom, aby právny zástupca oznámil súdu prítomnosť
štatutárneho zástupcu žalovaného na území SR, čo však neurobil ani v jednom prípade. Jedna z vecí sa
už prejednávala aj na odvolacom súde, a ani tam štatutárny zástupca žalovaného neprišiel. Túto pasivitu
žalovaného nemožno vytýkať súdu, pretože sám žalovaný si „nestrážil svoje práva“. Preto nedošlo ani
k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“ v súdnom konaní. Žalobcom boli listinami a prednesmi vyvrátené
tvrdenia žalovaného o údajnej dohode o postupnom splácaní záväzkov žalovaného. Nedošlo tak ani
k odňatiu možností žalovaného konať pred súdom. Rozhodnutie súdu prvého stupňa má v dôvodoch
náležitosti aké vyplývajú z ust. § 157 ods.2 O.s.p.. K nerealizácii navrhovaného dôkazu žalobca uvádza,
že súd nie je povinný vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dôkazu je vždy vecou súdu, tak ako to vyplýva z ust. § 120 ods.1 O.s.p. Navrhuje preto rozhodnutie
súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť, a uplatňuje si aj náhradu trov odvolacieho konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške celkom 41,52 eur.



3) Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), pre jednal odvolanie viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1,3 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.1, 2 O. s. p. potvrdil
ako vecne správny. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené zodpovedajúco ust.
§ 211 ods.2, § 156 ods.3 O.s.p. na úradnej tabuli súdu.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k najzásadnejším argumentom uvádzaným
žalovaným  v odvolaní odvolací súd dodáva nasledovné:

Pre skutkové závery prijaté súdom prvého stupňa je relevantnou aplikácia  ust. § 153 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého základom pre rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku je skutkový  stav zistený z
vykonaných dôkazov, ako aj  zo skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Civilné sporové konanie je pritom ovládané zásadou
prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočnosti a navrhovanie dôkazov ich preukazujúcich je
zásadne vecou účastníkov konania. Vychádzajúc z ustanovenia § 79 ods. 1, § 101 ods.1 a § 120 ods.
1 O.s.p. iniciatíva pri zhromažďovaní rozhodujúcich skutočností a dôkazov o nich spočíva zásadne na
účastníkoch konania.

V predmetnej veci, tak ako to vyplýva z obsahu predloženého spisu odvolaciemu súdu, žalobca proti
žalovanému uplatnil podanou žalobou doručenou súdu 8.7.2013 nárok na zaplatenie ceny prepravy
vyúčtovanej faktúrou č.20130357 na sumu 336,- eur, úroky z omeškania z tejto sumy vo výške 9,75%
ročne, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatňovaním predmetnej pohľadávky vo výške
40,- eur. Na základe podaného návrhu bol vydaný vo veci platobný rozkaz č. k. 12Rob/112/2013-16 z
5.9.2013, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené.

V poddanom odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že žalobcom uplatnený nárok, čo do
dôvodu a výšky neuznáva, pretože „uvedená faktúra bola odporcom uhradená 9.8.2013, to jest ešte
pred doručením platobného rozkazu. Žalovaná listina 336,- eur bola zaslaná na účet navrhovateľa ako
súčasť sumárnej platby 2.300,- eur“.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že prvostupňový súd uznesením 11Cb/4/2014-34 z 20.1.2014 poučil
účastníkov konania o procesných právach a povinnostiach, vrátane o povinnostiach vyplývajúcich z
vyššie označených ustanovení §101 ods.1, 2, §120 ods. 1, 4 O.s.p.. Z uznesenia vyplýva i to, že súd
uložil žalovanému, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenie tohto uznesenia sa písomne vyjadril k žalobe a
oznámil či nárok uznáva;  pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení a v prípade, ak nárok uplatnený návrhu v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo vyjadrení
rozhodujúce  skutočnosti na svoju obranu.

V ďalšom priebehu konania pred súdom prvého stupňa nie sú z obsahu spisu zrejmé písomné vyjadrenia
žalovaného k podanej žalobe, ani jeho prednesy na pojednávaní, z ktorých by vyplynulo, že splatnosť
nároku uplatňovaného v konaní by mala byť dohodou účastníkov zmenená tak, že by viaceré nároky
žalobcu mali byť podľa dohody štatutárnych zástupcov splácané v splátkach. V prednesoch žalovaného,
ani v podaniach žalovaného pred súdom prvého stupňa v predmetnej veci nieto ani zmienky o e-
mailovej komunikácii štatutárnych zástupcov účastníkov, ktorá by mala svedčiť uzavretiu dohody o
zmene splatností predmetného nároku uplatňovaného v tomto konaní. Prvostupňový súd v predmetnej
veci nariadil dve pojednávania. Ani jedného z pojednávaní sa nezúčastnili štatutárni zástupcovia strán
v konaní, a to aj napriek uzneseniu vyhlásenému na pojednávaní dňa 30.1.2014, ktorým sa odročovalo
pojednávanie na 20.2.2014 aj s tým, že súd uložil zástupcom účastníkom zabezpečiť na pojednávaní



účasť štatutárneho zástupcu. Na pojednávaní 20.2.2014, podľa obsahu zápisnice o pojednávaní
zástupca žalovaného len stručne uviedol, že „dohoda existovala a žaloba bola nedôvodná“. Navrhla
vypočuť konateľa žalovaného N. A.. Opätovne však treba zdôrazniť, že z obsahu tohto spisu nevyplýva
tvrdenie o konkrétnej určitej dohode o splácaní záväzkov žalovaného  v splátkach. V tomto smere je treba
vychádzať z obrany použitej v podanom odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom sa tvrdilo len to,
že nárok uplatnený v konaní bol zaplatený ešte pred doručením platobného rozkazu. Za takéhoto stavu
postupu v konaní nebolo dôvodným, aby súd prvého stupňa vo veci pojednávanie odročoval za účelom
výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného, a podľa názoru odvolacieho súdu správne s prihliadnutím
na obsah ďalších vyjadrení, či prednesov účastníkov súd prvého stupňa nevyhovel návrhu na výsluch
konateľa žalovanej spoločnosti.

Súd nie je povinný vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Princíp nezávislosti súdu je potrebné
dôsledne vzťahovať i na postup súdu uvedeným v ustanovení § 120 ods.1 O.s.p.. Všeobecný súd je
v každej fáze konania oprávnený zvážiť, ktoré dôkazy vzhľadom k navrhovanému žalobnému petitu
je potrebné vykonať, prípadne či a nakoľko sa javí nevyhnutné skutkový stav dokazovaním dopĺňať.
Vychádzajúc z obsahu obrany žalovaného v predmetnej veci nebolo nutné ani podľa odvolacieho súdu
realizovať výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného.

Okresný súd preto vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne
vyhodnotil podľa § 132 O.s.p, a svoje rozhodnutie náležite a podrobne odôvodnil podľa § 157 ods. 2
O.s.p..

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak okresný súd ich náležitým spôsobom
v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.  Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, aj
závery, ku ktorým prvostupňový súd dospel sú racionálne a aj spravodlivé.

Aj vo vzťahu k zastaveniu konania súd prvého stupňa správne vychádzajúc z obsahu tvrdení i dôkazov
účastníkov dospel k záveru, že žalovanému k späťvzatiu žaloby nebránili závažné dôvody, preto v
späťvzatej časti zodpovedajúco § 96 ods. 1, 2 O.s.p. konanie zastavil.

Odvolateľ sa domáha, aby v odvolacom konaní odvolací súd realizoval dôkaz oboznámením e-mailovej
komunikácie štatutárnych zástupcov strán v konaní i oboznámením faktúr, ktoré sa týkali zmluvných
vzťahov medzi účastníkmi konania. V zmysle ust. § 205a O.s.p. odvolací súd je súdom apelačným,
pričom toto ustanovenie zavádza do odvolacieho konania systém neúplnej apelácie v zmysle tohto
systému. Odvolací súd na rozdiel od systému úplnej apelácie nesmie prihliadať ku skutočnostiam a
dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Na nové skutočnosti a nové dôkazy je
možné prihliadať iba za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §205a ods.1  písmeno a) až
d) O.s.p.. Odvolateľom domáhajúce sa realizovanie dôkazov oboznámením e-mailovej komunikácie, i
všetkých faktúr tykajúcich sa obchodnoprávnych záväzkov žalovaného vo vzťahu k žalobcovi nemožno
akceptovať z dôvodov uvedených už vyššie založených na tom, že pred súdom prvého stupňa bol
odvolateľ riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., a tieto dôkazy, ktorých sa domáha v odvolacom
konaní mohol označiť respektíve predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Takto uplatnený odvolací
dôvod nemožno preto vyhodnotiť ako opodstatnený.

Pokiaľ ide o súvisiaci výrok o náhrade trov konania, i v tomto rozsahu odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil. Okresný súd postupoval správne, ak trovy konania vynaložené žalobcom považoval za také, ku
ktorých náhrade treba zaviazať v konaní neúspešného žalovaného, resp. žalovaného na strane ktorého
boli dané podmienky pre záväzok platiť trovy z dôvodu späť vzatia časti návrhu pre plnenie poskytnuté
žalobcovi po podaní žaloby na súd. Zodpovedá to ust. § 142 ods.1, § 146 ods.2 veta druhá O.s.p..
Najviac pri absencii odvolacích výhrad proti výške týchto nárokov nebol ani dôvod pri viazanosti dôvodmi
odvolania (§ 212 ods.1 O.s.p.), aby sa odvolací súd výškou týchto trov bližšie zaoberal.



V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Preto pri aplikácii ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V súvislosti s odvolacím konaním vznikli
mu výdavky súvisiace s právnym zastúpením. Splnomocnený právny zástupca realizoval vyjadrenie
k podanému odvolaniu, za ktoré mu patrí uplatňovaná a vyčíslená tarifná odmena vo výške 26,56
eur, uplatňovaná náhrada výdavkov, tzv. režijného paušálu vo výške 8,04 eur, spolu 34,60 eur, všetko
zvýšené o DPH 20%, t.j. o sumu 6,92 eur, spolu vo výške 41,52 eur (§ 10 ods. 1, § 13 ods. 1 písm.
b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č.655/2004 Z.z.) Preto odvolací súd zaviazal žalovaného nahradiť aj
žalobcovi trovy odvolacieho konania v uvedenej výške.

Uvedené rozhodnutia prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Cb/4/2014", "guid": "1acfbffe-fd55-4942-9601-68065b40ed10:4c1069ca-d5cf-48d6-adaa-3133f9b18e40", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "e6367e07-a418-42e6-870a-66a1d0ac42e1:6feacb21-8a1a-41cf-935a-6ad957df8976", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cb/4/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11Cb/4/2014 z 1. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2014-04-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e6367e07-a418-42e6-870a-66a1d0ac42e1:6feacb21-8a1a-41cf-935a-6ad957df8976"}, {"guid": "12bc8667-6537-4f0f-921e-e7169d7f97d2:6a8604ee-6ab5-4c8a-82b1-bf083ab908e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Rob/112/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bánovce n/B sp. zn. 12Rob/112/2013 z 23. 12. 2013", "sud": "Okresný súd Bánovce n/B", "datum_vydania": "2013-12-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/12bc8667-6537-4f0f-921e-e7169d7f97d2:6a8604ee-6ab5-4c8a-82b1-bf083ab908e1"}], "citovane_v": []}