Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/24/2015 z 26. 4. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 26. apríla 2017, sp. zn. 26S/24/2015, ECLI:SK:KSNR:2017:4015200996.2 Krajský súd Nitra | 26S/24/2015 | ECLI:SK:KSNR:2017:4015200996.2 | 2017-04-26 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2058b9a0-54c1-4c47-9523-c10c64f4cca0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4015200996.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/24/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200996
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4015200996.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX,
zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky,
IČO: 36 813 401, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO:
30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 42764-2/2015-BA zo dňa 10.08.2015,
takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovaného č. 42764-2/2015-BA zo dňa 10.08.2015 ako aj rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Nové Zámky č. 700-1410013015-GC04/15 zo dňa 09.01.2015 r u š í a vec v
r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.10.2015, doručenou súdu dňa 20.10.2015 domáhal preskúmania
a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 42764-2/2015-BA zo dňa 10.08.2015 ako aj rozhodnutia
prvostupňového orgánu č. 700-1410013015-GC04/15 zo dňa 09.01.2015 a vrátenia veci žalovanému
na ďalšie konanie.

2. V dôvodoch svojej žaloby uviedol, že rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu, ktorým predpísal žalobcovi penále vo výške 285,30 eura. Tým podľa názoru žalobcu
žalovaný rozhodol nezákonne, keď nesprávne právne vyhodnotil ním získané skutkové okolnosti majúce
vplyv na správne rozhodnutie. Žalovaný tak tým, že v rámci odvolacieho konania nenapravil nezákonnosť
spôsobenú rozhodnutím prvostupňového orgánu, ukrátil žalobcu na jeho právach. Žalovaný vychádzal
pri svojom rozhodnutí z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa nevysporiadal so všetkými
skutočnosťami, ktoré v odvolaní žalobca namietal. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie žalovaného
nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Postupom žalovaného bolo odňaté jeho ústavné právo na súdnu a
inú právnu ochranu garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR pre nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.
Ďalej uviedol, že dňa 31.10.2009 bol na žalobcu ako úpadcu vyhlásený konkurz, ktorý bol uznesením zo
dňa 08.11.2011, zverejneným dňa 15.11.2011 v Obchodnom Vestníku č. 219/2011 zrušený po splnení
konečného rozvrhu výťažku a následne dňa 13.09.2012 bolo v konaní vedenom na Okresnom súde
Nitra č. k. 31NcKR/3/2010 povolené oddlženie žalobcu, ktorému konaniu o oddlžení podlieha aj k dňu
podania žaloby - prebieha trojročné skúšobné obdobie. Uznesenie o povolení oddlženia bolo zverejnené
v obchodnom vestníku č. 176/2012 dňa 12.09.2012. Žalobca uviedol, že ku dňu podania žaloby uhradil
všetky tri splátky, ktoré z titulu prebiehajúceho oddlženia vždy na konci každého skúšobného roka musel
uhradiť, plní si všetky z toho vyplývajúce povinnosti. V súčasnosti čaká na ukončenie konania o oddlžení,
v ktorom by malo byť konštatované, že sa oddlžil, čím by sa mal zbaviť všetkých dlhov z obdobia pred



vyhlásením konkurzu. V prípade penále za omeškanie s platením poistného za obdobie január 2009 -
september 2009, teda sa jedná o sankcie z omeškania za obdobie pred vyhlásením konkurzu. Penále
boli vyrubené až po vyhlásení konkurzu, avšak ich právny základ sa vzťahuje k obdobiu pred vyhlásením
konkurzu a preto by mali podliehať režimu konkurzného zákona. Poukázal pritom na § 169 ods. 1 zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Z uvedeného vyplýva, že v čase prebiehajúceho oddlženia
nie je možné pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené uspokojovať inak ako v režime
zákona č. 7/2005 Z. z.. V opačnom prípade by bol porušený základný princíp oddlženia, keď v podstate
už od roku 2009 žalobca podlieha režimu konkurzného zákona, a to v snahe uspokojiť svojich veriteľov
v čo najväčšom rozsahu a zároveň sa zbaviť dlhov z obdobia pred vyhlásením konkurzu. V danom
prípade sa jedná o nároky, ktoré sú vylúčené z uspokojenia v konkurze v zmysle § 100 ods. 2 písm.
c) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Penále, ktoré boli vyrubené mali vzniknúť
za omeškané platenie poistného na sociálne poistenie v období pred vyhlásením konkurzu. Jedná sa
o príslušenstvo pohľadávky - sankciu, ktorá súvisí s nárokmi pred vyhlásením konkurzu a ktorá bola
vyrubená po vyhlásení konkurzu. Poukázal aj na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa mala možnosť
penále vyrubiť už aj v čase pred vyhlásením konkurzu alebo počas konkurzného konania a pokiaľ tak
neurobila a domáha sa týchto úhrad teraz, žalobca sa domnieva, že sa jedná o účelové obchádzanie
režimu konkurzu a snahu dosiahnuť pre seba vyššie uspokojenie ako iní veritelia, ktorí si svoje nároky
riadne a včas uplatnili v konkurze. Žalobca nesúhlasí s tvrdením Sociálnej poisťovne, že pohľadávka na
penále vzniká Sociálnej poisťovni až jej predpísaním. Žalobca je toho názoru, že pohľadávka vzniká v
čase, keď vzniká právo na plnenie. Na základe uvedeného má žalobca za to, že pohľadávka žalovaného
vznikla už momentom, keď sa dostal do omeškania s platením poistného, teda v období január 2009 -
september 2009, t. j. existovala už v čase vyhlásenia konkurzu. V prípade penále vyrubeného za obdobie
október 2009 - apríl 2010 žalobca poukazuje na skutočnosť, že v tomto období bol na neho vyhlásený
konkurz, pričom poistné bolo uhrádzané ako pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 zákona č. 7/2005
Z. z..

3. K žalobe sa vyjadril aj žalovaný, pričom ju žiadal zamietnuť. Uviedol, že v zmysle príslušných
ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je každá povinne nemocensky poistená a
povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba povinná platiť poistné a príspevky
včas a v správnej sume. Ak povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba nesplní svoju povinnosť, t. j. neodvedie poistné a príspevky riadne a včas alebo
ho odvedie v nižšej sume, je Sociálna poisťovňa povinná predpísať tejto osobe penále vo výške 0,05 % z
dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná
suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, do dňa začatia
kontroly, resp. v prípade, ak dôjde k postúpeniu pohľadávky na poistnom, na ktoré sa penále viaže, do
dňa jej postúpenia. V súlade s vyššie uvedeným predpísala Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky,
žalobcovi ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo
činnej osobe, penále za obdobie január 2009 - až apríl 2010, pretože zistila, že žalobca poistné a
príspevky za toto obdobie nezaplatil vôbec. V prípade porušenia povinnosti je potrebné brať na zreteľ, že
Sociálna poisťovňa za porušenie povinnosti zaplatiť poistné a príspevky včas a v správnej sume predpíše
penále tak, ako to ustanovuje zákon o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa predpísala žalobcovi
penále po ukončení konkurzu dňa 09.01.2015. Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne penále, ako
pohľadávka vzniká až jeho predpísaním. K námietke žalobcu ohľadne skutočnosti, že žalovaná mala
možnosť penále predpísať už aj pred vyhlásením konkurzu uviedol, že zákon o sociálnom poistení
v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť predpísať penále do určitej
lehoty. Taktiež žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobcovi nebránila žiadna prekážka v tom, aby pred
vyhlásením konkurzu požiadal Sociálnu poisťovňu o vypočítanie penále, aby už v čase pred vyhlásením
konkurzu bolo penále predpísané rozhodnutím a Sociálna poisťovňa by si ho potom mohla prihlásiť do
konkurzu, ale neurobil tak. Keďže pohľadávka Sociálnej poisťovne na penále vznikla až 09.01.2015,
t. j. po ukončení konkurzu, nemohla si ju prihlásiť do konkurzného konania týkajúceho sa žalobcu. V
nadväznosti na uvedené považoval aj poukazy žalobcu na ustanovenie § 169 ods. 1 a § 171 ods. 2
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii za právne bezvýznamné, pretože pohľadávka na
penále nie je pohľadávkou, ktorá zostala po zrušení konkurzu neuspokojená.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že dlh na poistnom, v súvislosti s ktorým bolo
napadnutým rozhodnutím vyrúbené penále vznikol z časti za obdobie pred vyhlásením konkurzu na
majetok žalobcu a z časti za obdobie po vyhlásení konkurzu, ku ktorému došlo 31.10.2009. Po vyhlásení
konkurzu bolo poistné uhrádzané v režime a v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, čiže ho



nie je možné považovať za uhrádzané oneskorene. Počas konkurzu totiž poistné uhrádza správca, a nie
úpadca. Chcel tiež poukázať na skutočnosť, že Okresný súd Nitra v rozhodnutí č. k. NcKR/3/2010-165 zo
dňa 03.06.2016 rozhodol o oddlžení žalobcu. Vymáhaním predmetného penále by bol popretý základný
princíp oddlženia. Nová právna úprava účinná od 01.03.2017 (§ 166b zákona o ZKR) vylučuje z ďalšieho
uspokojenia po oddlžení pohľadávky tipu, ako je pohľadávka na penále predpísaná napadnutým
rozhodnutím. Tým, že žalobca penále 26.10.2016 zaplatil, nemienil uznať oprávnenosť jeho predpísania.
Bol si vedomý, že rozhodnutia správnych orgánov sú právoplatné a zaplatením penále sa iba chcel
vyhnúť prípadnej exekúcii. Žalobca prešiel náročným procesom oddlženia a oprávnene očakáva, že
nemá povinnosť ďalej plniť záväzky, ktoré sa viažu k obdobiu pred jeho oddlžením.

5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že konkurz a ani oddlženie nemalo v zmysle ustálenej judikatúry
na predpísané penále žiaden vplyv. Povinnosťou žalobcu bolo platiť poistné a príspevky včas a v
správnej výške, túto si nesplnil za rozhodné obdobie, pričom Sociálnej poisťovni v zmysle § 240 Zákona
o sociálnom poistení vznikla povinnosť príslušné penále predpísať. Pohľadávka na penále vznikla až
právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia správneho orgánu, čo opakovane judikoval Najvyšší
súd SR. Nová právna úprava oddlženia účinná od 01.03.2017 na rozhodnutie správnych orgánov v
danom prípade nemohla mať žiaden vplyv, keďže tieto rozhodnutia účinnosti tejto úpravy predchádzali
a poukázal v tejto súvislosti na § 135 SSP a na to, že žalobca dňa 26.10.2016 predpísané penále
uhradil v plnej výške, čo žalovaný považuje za súhlas s jeho predpísaním. Normy sociálneho poistenia
sú normami verejného práva a nie je možné sa od nich odkloniť, pričom v danom prípade k predpísaniu
penále došlo zákonným spôsobom.

6. Z obsahu spisu bolo ďalej nepochybne preukázané, že Sociálna poisťovňa pobočka Nové Zámky
svojim rozhodnutím zo dňa 09.01.2015 predpísala žalobcovi za obdobie január 2009, február 2009,
marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009,
november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010 penále v sume
285,30 eura vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné
poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného
do rezervného fondu solidarity, vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa
splatnosti poistného a príspevkov do dňa postúpenia pohľadávok na poistnom a príspevkoch spoločnosti
Slovenská konsolidačná, a.s.. K predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím zo dňa 10.08.2015 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky Nové Zámky
potvrdil.

7. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je viacero listinných dôkazov a to rozhodnutie
Sociálnej poisťovne pobočky Nové Zámky zo dňa 09.01.2015, odvolanie žalobcu, rozhodnutie
žalovaného zo dňa 10.08.2015, výpis so živnostenského registra, rozhodnutie žalovaného zo dňa
07.11.2014, výpis z Obchodného vestníka.

8. Žalovaný v rozhodnutí č. 42764-2/2015-BA zo dňa 10.08.2015 poukázal na to, že námietky
účastníka konania uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Poukázal na to, že penále sa stáva pohľadávkou až jeho predpísaním, t. j. vydaním
rozhodnutia o predpísaní penále. Predpísané penále nie je príslušenstvom poistného a príspevkov, ale
samostatnou pohľadávkou. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7Sžso/36/2012 zo dňa 25.09.2013 ako aj sp. zn. 10Sžso/58/2013 zo dňa 28.05.2014. Námietku
účastníka konania, že právny základ na predpísanie penále sa vzťahuje k obdobiu pred vyhlásením
konkurzu, a preto musí podliehať režimu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nemožno uznať.
Pohľadávka, ktorá v čase konkurzu ešte neexistuje a vznikla až po zrušení konkurzu, nemôže byť
prihlásená do konkurzu a ani nepodlieha právnej úprave zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Zákon
o sociálnom poistení neustanovuje Sociálnej poisťovni lehoty, v ktorých je povinná predpísať penále.
Zákon o sociálnom poistení neumožňuje Sociálnej poisťovni prihliadať na nepriaznivú finančnú situáciu
účastníka konania. Účastník konania môže požiadať Sociálnu poisťovňu o povolenie zaplatiť predpísané
penále po častiach na základe § 558 Občianskeho zákonníka.

9. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný preskúmal rozhodnutie a postup žalovaného ako aj
konanie, ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného rozhodnutia v rozsahu dôvodov podanej žaloby
a dospel k záveru, že je tu dôvod na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.



10. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení účinnom v kontrolovanom
období), fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 142 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej
pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 143 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, poistné je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Podľa § 240 ods. 1 citovaného zákona, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať
poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné
dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna
poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti
poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na
účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo odo dňa začatia kontroly, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (v znení účinnom v čase začatia
konkurzného konania na majetok žalobcu), oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim
konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu
prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Podľa § 87 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vo vyššie uvedenom znení, pohľadávky proti
podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním
majetku podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o
ktorých to ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré
sa uplatňujú prihláškou.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli
po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne
poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných
zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru.

Podľa odseku 3 citovaného zákona pohľadávky proti podstate uspokojuje správca z výťažku zo
speňaženia majetku dotknutej podstaty podľa poradia ich splatnosti; ak sú v rovnaký deň splatné
viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate, ktoré nie možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa
pomerne. Správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu vznikne tým, že
jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas uspokojená v súlade s týmto ustanovením, ibaže
preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

11. V danej veci správny súd zistil, že medzi účastníkmi konania nie je sporný skutkový stav, ktorý vyplýva
z pripojeného administratívneho spisu, ale zostala medzi nimi sporná otázka výkladu § 240 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a vzťah tohto ustanovenia k zákonu č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii. V preskúmavanej veci nebolo sporné a súd zistil, že žalobca ako samostatne
zárobkovo činná osoba bol povinný v lehote určenej zákonom a v predpísanej výške platiť poistné a
príspevky stanovené zákonom.

12. Žalobca však poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na
starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity
za obdobie od januára 2009 až apríl 2010 (kontinuálne) nezaplatil včas. Žalobca túto skutočnosť
nepopiera. Žalobca však namietal, že v prípade penále za omeškanie s platením poistného za obdobie
od januára 2009 do septembra 2009 ide o sankcie za omeškanie so zaplatením poistného za obdobie
pred vyhlásením konkurzu. Je síce pravdou, že penále bolo vyrubené až po vyhlásení konkurzu, avšak
jeho právny základ sa vzťahuje k obdobiu pred vyhlásením konkurzu, a preto by malo podliehať režimu
konkurzného zákona. Žalobca tiež nesúhlasil s tvrdením Sociálnej poisťovne, že pohľadávka na penále
vzniká až jej predpísaním. Žalobca je s poukazom na § 240 zákona o sociálnom poistení toho názoru, že
pohľadávka vzniká v čase, keď vzniká právo na plnenie. Podľa jeho názoru pohľadávka musí vzniknúť



momentom, keď nastúpili okolnosti zakladajúce jej právny základ, nie momentom, keď ju veriteľ uplatnil.
Opačný výklad považuje za účelový a porušujúci jeho práva. Na základe toho mal žalobca za to, že
pohľadávka žalovaného z titulu penále vznikla už momentom, keď sa dostal do omeškania s platením
poistného, teda v období januára až septembra 2009 existovala už v čase vyhlásenia konkurzu. K
takejto argumentácii správny súd uvádza, že penále je inštitútom sankčného charakteru voči osobám,
povinným odvádzať poistné na sociálne poistenie, ktoré poistné neodviedli riadne a včas. Predpísané
penále nie je príslušenstvom pohľadávky a táto pohľadávka vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia
správneho orgánu o výške penále voči povinnej osobe podľa zákona o sociálnom poistení. Takéto závery
správneho súdu sú plne v súlade s ustálenou súdnou praxou reprezentovanou napríklad rozhodnutiami
Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1Sžso/29/2013 a 9Sžso/10/2013. Žalovaný preto žiadnu časť svojej
pohľadávky na penále nemohol prihlásiť do konkurzného konania, keďže táto pohľadávka v tom čase
neexistovala. Rozhodnutie o predpísaní penále totiž nadobudlo právoplatnosť 21.08.2015 a konkurz na
majetok žalobcu bol pritom vyhlásený dňa 30.10.2009 a zrušený dňa 08.11.2011.

13. Za právne bezvýznamnú je potrebné označiť tiež argumentáciu žalobcu údajnou nevymáhateľnosťou
pohľadávky žalovaného na penále s poukazom na ustanovenie § 171 ods. 2 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, podľa ktorého pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a
ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v
obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Žalobca na pojednávaní pred správnym
súdom (20.04.2017) k tomu predložil tiež rozhodnutie Okresného súdu Nitra č. k. 31NcKR/3/2010 -
165 zo dňa 03.06.2016, ktorým bolo rozhodnuté o oddlžení žalobcu od pohľadávok, ktoré vznikli do
vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka dňa 16.11.2009, zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a
neboli uspokojené ani počas trojročného skúšobného obdobia v konaní o oddlžení. Toto rozhodnutie v
čase vydania napadnutého rozhodnutia správneho orgánu neexistovalo. Odhliadnuc od toho je potrebné
vnímať, že už zo samotného výroku citovaného rozhodnutia o oddlžení je zrejmé, že oddlženie sa týka
výlučne tých pohľadávok ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu, z čoho je zrejmé že sa
za žiadnych okolností nemôže týkať spornej pohľadávky na penále vyrubené prvostupňovým správnym
orgánom, keďže ako už bolo uvedené vyššie, táto pohľadávka vznikla nielenže až po vyhlásení konkurzu
na majetok žalobcu, ale dokonca až po jeho zrušení.

14. Do úvahy nemožno vziať ani argumentáciu žalobcu s aktuálnym znením § 166b ods. 1 písm.
d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii vznesenú na pojednávaní dňa 20.04.2017. Podľa tohto
ustanovenia účinného od 01.03.2017 sa za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia považujú
aj verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť sankciu
bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Citované ustanovenie sa súčasťou zákona o konkurze a
reštrukturalizácii stalo jeho novelizáciou zákonom č. 377/2016 Z. z., pričom v zmysle intertemporálneho
ustanovenia obsiahnutého v § 206 ods. 1 sa konania začaté pred 1. marcom 2017 musia dokončiť podľa
právnych predpisov účinných do 28. februára 2017. Aplikácia ustanovenia § 166b zákona o konkurze a
reštrukturalizácii účinného až od 01.03.2017 preto neprichádza do úvahy.

15. Žalovaný správny orgán však vec nesprávne právne posúdil tým, že sa dôsledne nezaoberal
otázkou, či penále prvostupňový správny orgán predpísal skutočne osobe, ktorej v zmysle § 240 ods. 1
zákona o sociálnom predpísaním aj malo byť predpísané.

16. V zmysle § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vzniká Sociálnej poisťovni právo predpísať penále
za oneskorené alebo neúplné zaplatenie poistného a príspevkov výlučne osobám povinným poistné
alebo príspevky odvádzať. Správny súd sa podrobnejšie zaoberal otázkou, či je za osobu povinnú
odvádzať poistné a príspevky možné považovať fyzickú osobu povinnú platiť poistné aj v prípade, ak bol
na jej majetok vyhlásený konkurz a pohľadávky na poistnom a príspevkoch vznikli po vyhlásení konkurzu.
Dospel pritom k záveru, že tomu tak nie je. Základom uvedeného záveru je samotné ustanovenie § 44
ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého úpadca v dôsledku vyhlásenia konkurzu
stráca dispozičné právo nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, čo mu de facto bráni odviesť
poistné a príspevky aj v prípade, ak by tak mienil urobiť. Dispozičné právo s majetkom podliehajúcim
konkurzu sa totiž ocitá výlučne v rukách správcu konkurznej podstaty. Zároveň je potrebné brať do úvahy
vyššie citované ustanovenie § 87 ods. 2 zákona o konkurze reštrukturalizácii v znení rozhodujúcom
pre prejednávaný prípad (viď ods. 10 tohto odôvodnenia), ktorý za pohľadávku proti podstate definoval
aj pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu z titulu poistného na sociálnom poistení. V odseku
3 citovaného zákonného ustanovenia za osobu uspokojujúcu všetky pohľadávky proti podstate (čiže



aj časti poistného a príspevkov vzniknutých po vyhlásení konkurzu, za omeškanie s úhradou ktorých
bol penalizovaný žalobca) zákon určil správcu konkurznej podstaty, ktorý ich uspokojuje z výťažku
zo speňaženia majetku dotknutej podstaty podľa poradia ich splatnosti a za okolností tam bližšie
upravených. Na základe uvedených úvah správny súd dospel k záveru, že za osobu povinnú odvádzať
poistné a príspevky nie je možné považovať fyzickú osobu o ktorej sociálne poistenie ide v situácii,
ak pohľadávky na poistnom a príspevkoch vznikli po vyhlásení konkurzu na jej majetok, pretože jej
znenie ustanovenia § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odvádzanie poistného znemožňuje
a ustanovenie § 87 ods. 2 toho istého zákona za osobu povinnú uspokojiť takéto pohľadávky (čiže
osobu povinnú odviesť poistné a príspevky) označuje osobu inú - správcu konkurznej podstaty. Ak teda
žalobcu nie je možné považovať za osobu povinnú poistné a príspevky odvádzať ohľadne poistného
a príspevkov vzniknutých až po vyhlásení konkurzu (pretože takouto osobou bol správca konkurznej
podstaty), nie je splnený základný predpoklad, aby takejto osobe v zmysle § 240 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení bolo predpísané penále za oneskorené odvedenie poistného a príspevkov.

17. Keďže žalovaný sa takýmito úvahami pri vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia neriadil a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré žalobcu zjavne penalizovalo za oneskorenú
úhradu nielen poistného a príspevkov, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu, ale aj poistného a
príspevkov, ktoré vznikli až po vyhlásení konkurzu, je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho
správneho orgánu považovať za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako také ho
bolo potom potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušiť a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie.

18. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať tak, aby bol v zmysle § 191 ods. 6 SSP
rešpektovaný právny názor správneho súdu vyslovený v tomto zrušujúcom rozsudku. To znamená
okrem iného najmä to, že pri preskúmavaní dôvodnosti výšky penalizácie žalobcu žalovaný zohľadní
právne závery uvedené v odseku 16. odôvodnenia tohto rozsudku zaoberajúce sa vo všeobecnej rovine
otázkou, že za poistné vzniknuté za aké obdobie je v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu a
z toho vyplývajúceho vplyvu predpisov konkurzného práva možné považovať žalobcu za osobu povinnú
odvádzať poistné a príspevky, a teda zároveň za osobu podliehajúcu sankcii podľa § 240 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení v prípade porušenia tejto povinnosti.

19. O nároku na náhradu trov konania správny súd v zmysle § 175 ods. 1 SSP rozhodol tak, že
plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady týchto trov rozhodne v zmysle § 175 ods.
2 správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

20. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.



Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.