Rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/38/2017 z 27. 9. 2017 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 27. septembra 2017, sp. zn. 8CoP/38/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:3715209759.1 Krajský súd Žilina | 8CoP/38/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:3715209759.1 | 2017-09-27 | Rozhodnutie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9afcfc5-028a-450e-81c1-310663f20ae2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:3715209759.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/38/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715209759
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:3715209759.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľky
(matky detí): S. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B. č. XXX, toho času P., ul. W. č. XXX/XX,
zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Strapáčom, PhD., advokátom so sídlom N., ul.
L. č. XXXX, proti manželovi navrhovateľky (otcovi detí): U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B. č. XXX,
zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Tomášom Michnicom, advokátom so sídlom S., M. U. č.
XXX/XX, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom, a to B. R., nar.
XX.XX.XXXX, D. R., nar. XX.XX.XXXX a L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpené
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako opatrovníkom na čas po rozvode, o odvolaní
manžela navrhovateľky (otca detí) proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 9P/62/2015-85 zo dňa
16. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku III. o výživnom a vo výroku V. o trovách konania, potvrdzuje.

V ostatnej časti, a to vo výrokoch I., II. a IV. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 9P/62/2015-85 zo dňa 16.12.2016 manželstvo navrhovateľky
S. R., rod. P., nar. XX.XX.XXXX a manžela navrhovateľky U. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené
dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B. vo zväzku 4, ročník 2002,
strana 66, poradové číslo 14, rozviedol (výrok I.). Maloletú B. R., nar. XX.XX.XXXX, maloletého D.
R., nar. XX.XX.XXXX a maloletého L. R., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej
starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok II.). Otca U.
R., nar. XX.XX.XXXX zaviazal na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej B. R.,
nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 120 eur mesačne, maloletého D. R., nar. XX.XX.XXXX sumou
vo výške 80 eur mesačne a maloletého L. R., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 70 eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí, počnúc od právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva (výrok III.). Styk otca U. R., nar. XX.XX.XXXX s maloletou B. R., nar. XX.XX.XXXX,
maloletým D. R., nar. XX.XX.XXXX a maloletým L. R., nar. XX.XX.XXXX ponechal na dohodu rodičov
(výrok IV.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok
V.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáha
rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Na
základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko
trvale rozvrátené a jeho obnova už možná nie je. K tomuto záveru súd dospel po tom, čo mal preukázané,
že navrhovateľka počas celého konania zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva a manžel
navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasil. Ani jeden z manželov obnoviť manželské spolužitie
nechcel. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 28.08.2015, kedy navrhovateľka spolu s maloletými



deťmi spoločnú domácnosť opustila a viac sa do tejto spoločnej domácnosti nevrátila. Od tohto času
manželia spolu nežijú, nehospodária, nepodieľajú sa spoločne na výchove ich maloletých detí. Intímne
spolu nežijú. Navrhovateľka má už tohto času inú známosť, ktorá je aj intímneho charakteru. Za takto
preukázaného skutkového stavu súd vyhodnotil manželstvo účastníkov ako nefunkčné, neplniace si svoj
spoločenský účel stanovený zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“, ktorého rozvod
nebude ani na ujmu maloletých detí z manželstva pochádzajúcich, keďže obaja účastníci potvrdili časté
hádky, ktoré nie sú pre maloleté deti prospešné. Príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd videl vo
finančných problémoch rodiny, vzájomnom odcudzení sa manželov, rozdielnych názoroch na požívanie
alkoholických nápojov a následnom novom vzťahu navrhovateľky s iným mužom.
Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 11P/176/2015-20 zo dňa 21.12.2015 boli maloleté
deti zverené do starostlivosti navrhovateľky. Zároveň manželia zhodne navrhli, aby maloleté deti boli
na čas po rozvode manželstva zverené do starostlivosti navrhovateľky. V starostlivosti navrhovateľky o
maloleté deti súd nemal zistené žiadne nedostatky, ktoré by odôvodňovali zmenu starostlivosti o maloleté
deti. Súd preto maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do starostlivosti navrhovateľky, ktorá
bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas po rozvode, súd rovnako
vychádzal z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 11P/176/2015-20 zo dňa 21.12.2015,
ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom a skúmal, či od
tohto posledného rozhodnutia o výživnom nastala podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu
výšky doposiaľ určeného výživného. Vo vzťahu k maloletým deťom nebola v konaní ani tvrdená a ani
preukázaná zmena ich pomerov v porovnaní s ich pomermi v čase tohto posledného rozhodnutia o
výživnom. Všetky maloleté deti sú zdravé, nemajú zvýšené náklady na svoj zdravotný stav. Maloletá
B. navštevuje 2. stupeň základnej školy, mimoškolské aktivity pre nedostatok finančných prostriedkov
nemá žiadne. Maloletý D. navštevuje 1. stupeň základnej školy. Navštevuje futbalový krúžok, ktorý
mu hradí učiteľ. Maloletý L. navštevuje predškolské zariadenie. Pokiaľ ide o otca, súd mal vykonaným
dokazovaním preukázané, že u neho nastala od posledného rozhodnutia o výživnom zmena pomerov,
spočívajúca v tom, že v tom čase vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského
oprávnenia. V súčasnosti ku dňu rozhodovania súdu vykonáva pracovnú činnosť v pracovnom pomere.
Súd však pri komplexnom zhodnotení pomerov otca detí, uvedenú zmenu pomerov na strane otca
nevyhodnotil ako zmenu zásadnú, podstatnú a kvalifikovanú, ktorá by odôvodňovala inú, nižšiu výšku
výživného, než bola určená citovaným rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica. K tomuto
záveru dospel po tom, čo mal vykonaným dokazovaním preukázané, že otec dosahuje zo zamestnania
pravidelne sa opakujúci príjem. Priemerná výška jeho čistého príjmu zo zamestnania je podľa ním
predložených výplatných pások v sume 647,79 eur. Odôvodnené výdavky otca, na ktoré súd pri
rozhodovaní prihliadal boli výdavky na stravné v priemernej výške 24,70 eur a cestovné vo výške 31,96
eur, ktoré sú mu zrážané zamestnávateľom priamo zo mzdy. Ako odôvodnený výdavok vyhodnotil aj
výdavok otca na elektrickú energiu, náklady na vodu a kúrenie, avšak iba vo výške jednej polovice ním
uvádzaných nákladov na elektrickú energiu, vodu, kúrenie, keďže s ním v spoločnej domácnosti žije
aj ďalšia osoba, ktorá je rovnako povinná sa spolupodieľať na úhrade uvedených nákladov spojených
s chodom domácnosti (elektrická energia 33 eur mesačne, náklady na vody 2 eur mesačne, kúrenie
20 eur mesačne). Na náklady na telefón, ktoré otec vynakladá vo výške 30 eur mesačne, súd pri
svojom rozhodovaní neprihliadal, nakoľko výživné má prednosť pred inými, nie nevyhnutnými výdavkami
povinného rodiča a súd tento výdavok nepovažoval za nevyhnutný. Neprihliadal ani na exekučné
zrážky, ktoré sú otcovi zo mzdy vykonávané. Bol názoru, že na ťarchu maloletého dieťaťa, ktoré sa
nedokáže samo živiť, ale je svojou výživou odkázané na svojich rodičov, nemôže ísť to, že sa rodič
zaťaží exekúciami. Súd neprihliadal ani na otcom tvrdené náklady na cestovné, ktoré podľa jeho tvrdení
platí svojej matke, nakoľko tieto výdavky v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd tiež u otca detí
videl finančnú rezervu, ktorú môže použiť na úhradu výživného v nákladoch, ktoré vynakladá na cigarety.
Tiež ich nemožno hodnotiť ako odôvodnené náklady. Potom porovnaním takto u otca preukázaného
priemerného čistého mesačného príjmu a odôvodnených priemerných mesačných výdavkov súd dospel
k záveru, že je naďalej v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletých detí sumou
výživného, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 11P/176/2015-20 zo
dňa 21.12.2015. Otcovi po odčítaní uvedených priemerných odôvodnených výdavkov od jeho čistého
príjmu a výživného, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí citovaným rozsudkom
zostáva na uspokojenie jeho základných životných potrieb suma vo výške približne 266 eur. Preto súd
otca na čas po rozvode manželstva zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletej B. sumou vo
výške 120 eur mesačne, maloletého D. sumou vo výške 80 eur mesačne a na výživu maloletého L.
sumou vo výške 70 eur mesačne.



Styk otca s maloletými deťmi súd ponechal na dohodu rodičov, nakoľko z vykonaného dokazovania
nevyplynula žiadna okolnosť odôvodňujúca úpravu styku súdnym rozhodnutím.
Vo výroku o trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku, ďalej len „C. m. p.“ tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko
nemal zistené žiadne dôvody, ktoré by pripúšťali výnimky pri rozhodovaní o trovách konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie manžel navrhovateľky prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti uviedol, že súd vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa ust. § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“, vyhodnotil ich povrchne a jednostranne, nerešpektujúc pritom
jeho stanovisko. Súd v rozsudku nezohľadnil viaceré podstatné dôkazy a argumenty, ktoré mu boli
predkladané na pojednávaní dňa 16.12.2016. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti sa primárne
zaoberal návrhom navrhovateľky, nedostatočne skúmajúc dôkazy o výške príjmu predložené ním. V
odôvodnení svojho rozhodnutia pri určení výšky vyživovacej povinnosti primárne neprihliadol na jeho
majetkové pomery, ktoré sa od poslednej úpravy zásadným spôsobom zmenili v jeho neprospech. Ďalej
manžel navrhovateľky uviedol, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa „uspokojil“ s konštatovaním, že
„...súd zmenu pomerov na strane otca nevyhodnotil ako zmenu zásadnú, podstatnú a kvalifikovanú,
ktorá by odôvodňovala inú nižšiu výšku výživného, než bola určená citovaným rozsudkom Okresného
súdu Považská Bystrica. Svoju argumentáciu v odôvodnení rozhodnutia súd vysvetlil tým, že „...otec
dosahuje zo zamestnania pravidelne sa opakujúci príjem“. Nedostatočným skúmaním majetkových
pomerov a s tým spojenú výšku jeho mesačnej mzdy ho „postavil“ súd prvého stupňa svojim
rozhodnutím do situácie, ktorá bytostne ohrozuje jeho ďalšiu existenciu vo fungovaní v spoločnosti
a v živote. Argumentácia súdu, že súd videl finančnú rezervu, ktorú otec môže použiť na úhradu
výživného, v nákladoch, ktoré vynakladá na cigarety, je prinajmenšom scestná, nelogická a nesúvisiaca
s jeho majetkovými pomermi. Nedostatočným skúmaním jeho majetkových a zárobkových pomerov
a následne nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia, súd vo svojom rozhodnutí zásadným
spôsobom pochybil v určení výšky jeho vyživovacej povinnosti voči ich spoločným deťom. Považoval
za nemysliteľné, aby ním predložené listinné dôkazy, preukazujúce oficiálny príjem zostali súdom de
facto nepovšimnuté. Žiadny iný príjem nemá, nepoberá žiadne iné finančné prostriedky z inej práce. Súd
prvého stupňa nedostatočným skúmaním skutkového stavu vytvoril svojim rozhodnutím stav, ktorý je v
zjavnom rozpore s princípmi spravodlivosti.
Otec detí navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že výživné na maloleté deti, ktoré bolo
určené zo strany súdu, je výživným na minimálnej a spodnej hranici, pretože sa jedná o tri maloleté
deti, ktoré už majú svoj vek a výživné na takéto deti, či už na B., D. alebo L. v sumách z uvedeného
rozsudku okresného súdu je adekvátne a primerané potrebám maloletých detí. Ďalej uviedla, že otec vo
svojom odvolaní sa zaoberá iba jeho situáciou, pričom túto situáciu bližšie neopisuje, iba v jednej vete
uviedol, že jeho mzda nepostačuje na výživu maloletých detí a taktiež s pohoršením nad úvahou súdu,
že jeho neresť, cigarety, neochudobňuje maloleté deti. Podotkla, že v odvolaní žiadnym relevantným
spôsobom neopísal svoju majetkovú situáciu a taktiež neuviedol, akým spôsobom sa zaujíma, stará o
maloleté deti a akým spôsobom chce zabezpečovať ich výživu a starostlivosť. Poukázala na to, že výživa
a starostlivosť o maloleté deti je výhradne na nej, pričom ona musí uhrádzať všetky náklady spojené
s maloletými deťmi. Primárne poukázala, že bežnou lustráciou v katastrálnom portáli bolo zistené, že
manžel navrhovateľky je vlastníkom niekoľkých nehnuteľností v katastrálnom území obce B., pričom
je podielovým spoluvlastníkom veľkého množstva pozemkov. Podľa nej je možné si zlepšiť finančnú
situáciu aj predajom týchto podielov, poprípade braním úžitkov z nich. Taktiež aj na to, že malo by byť
jeho snahou nájsť si ďalšiu prácu, poprípade si brigádnicky privyrobiť finančné prostriedky.
Matka detí navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako skutkovo a právne správny
potvrdil.

4. Opatrovník detí sa k odvolaniu manžela navrhovateľky písomne nevyjadril.

5. Manžel navrhovateľky na vyjadrenie navrhovateľky písomne nereagoval.



6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a
contrario C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu podľa § 65, § 66 C. m. p. a rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov:

7. Pokiaľ manželia, ktorí sa rozvádzajú, majú maloleté deti, súd v rozhodnutí, ktorým rozvádza
manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví výkon ich rodičovských a povinností k maloletému dieťaťa
na čas po rozvode.

8. V preskúmavanej veci okresný súd manželstvo navrhovateľky a manžela navrhovateľky rozviedol,
maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok, otca zaviazal na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu
maloletej B. sumou vo výške 120 eur mesačne, maloletého D. R. sumou vo výške 80 eur mesačne a
maloletého L. R. sumou vo výške 70 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
detí, počnúc od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Styk otca sa maloletým deťmi ponechal na
dohodu rodičov. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok maloleté deti.

9. Manžel navrhovateľky napadol rozsudok okresného súdu odvolaním. Na výzvu odvolacieho súdu zo
dňa 04.07.2017 (nakoľko nebol jednoznačný rozsah, v akom sa rozsudok okresného súdu z jeho strany
napáda, pričom rozhodnutie má viacero výrokov, bolo potrebné označiť konkrétne, ktorý výrok alebo
ktoré výroky sa napádajú) manžel navrhovateľky prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
oznámil podaním došlým súdu dňa 23.08.2017, že podaným odvolaním zo dňa 24.02.2017 napáda výrok
č. III. okresného súdu v časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti.

10. Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene
výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia,
ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba
závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by
išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods.
1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej stane, t.j. oprávneného
alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napr. o
také zvýšenie, či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku,
ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť
vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti povinného, ale aj invalidita
povinného a pod.

11. Súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný
na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania
nenavrhli. Aj napriek tomu, že ustanovenie § 32 C. m. p. ukladá procesnú povinnosť účastníkom konania
úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie a označiť dôkazy na preukázanie
svojich skutkových tvrdení, nie je táto povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť účastníkov konania
absolútna, prejavuje sa len v určitej miere. Súd sa totiž nemôže na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania
spoliehať, keďže mimosporové konanie dôsledne ovláda princíp materiálnej pravdy vyžadujúci od súdu
úplné zistenie skutočného stavu veci, čomu je prispôsobená i koncepcia dokazovania, kde sa aplikuje
tzv. vyšetrovací (vyhľadávací) princíp civilného procesu.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd dostatočne zistil pomery na
strane detí a rodičov a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci v čase jeho
rozhodovania. Odvolací súd doplnením dokazovania mal zistené nasledovné: Okresný súd Považská
Bystrica rozsudkom č. k. 11P/176/2015-20 zo dňa 21.12.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
26.01.2016 schválil dohodu rodičov, ktorou zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá
bude maloleté deti vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach. Otca zaviazal
prispievať výživným na maloletú B. po 120 eur mesačne, maloletého D. po 80 eur mesačne a maloletého
L. po 70 eur mesačne u všetkých troch od 01.10.2015, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky maloletých. V čase rozhodovania Okresného súdu Považská Bystrica
mal otec detí podľa daňového priznania za r. 2015 príjmy zo živnosti 10.000 eur (v konaní otec detí
predložil faktúry ohľadom vykonaných prác dňa 14.11.2015 - 2.000 eur, dňa 30.09.2015 - 2.000 eur, dňa



14.05.2015 - 2.000 eur, dňa 15.09.2015 - 2.000 eur, dňa 30.06.2015 - 2.000 eur), výdavky 4.000 eur,
základ dane 6.000 eur, daň 147,25 eur, daňový bonus 770,76 eur. Živnosť prihlásenú dňa 05.08.2013
pozastavil na obdobie od 01.08.2016 do 01.08.2019. Zo správy od zamestnávateľa otca detí JOFEX
CZECH Weldhunters, s.r.o., Bratislava, Pekná cesta č. 15, IČO: 46 293 582 mal zistené, že jeho pracovný
pomer trval od 01.08.2016 do 31.12.2016. Jeho čisté mzdy predstavovali - august 2016 sumu 651,18
eur, september 2016 sumu 644,39 eur, október 2016 sumu 596,44 eur, november 2016 - 632,55 eur,
december 2016 sumu 811,98 eur. Zo správy od jeho ďalšieho zamestnávateľa HMSK Agency, s.r.o.,
Tŕstie č. 229, IČO: 50 071 203 vyplýva, že u tejto spoločnosti pracoval od 01.01.2017 do 21.03.2017 ako
operátor. Pracovný pomer skončil dohodou podľa § 60 Zákonníka práce zo strany zamestnanca. Jeho
čistý príjem predstavoval za január sumu 589,53 eur, február sumu 555,09 eur a marec 378,89 eur. Podľa
správy od Z+P stav, s.r.o., Korňa č. 834, IČO: 36 430 323 otec detí je zamestnaný od 03.04.2017 na
pracovný pomer na dobu určitú. Jeho čistá mzda za apríl predstavovala sumu 374,48 eur, za máj 391,28
eur, za jún 377,22 eur a júl 390,21 eur. Pokiaľ ide o matku detí táto bola od 17.08.2016 do 20.10.2016
zamestnaná vo firme Gimax Servis, s.r.o., Púchov, ul. T. Vansovej č. 1054, IČO: 44 675 852. Pracovný
pomer bol s ňou ukončený podľa § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa.
Priemerný čistý mesačný príjem matky detí za obdobie od 8/2016 do 10/2016 predstavoval sumu 447,23
eur. Zo správy od LOG Komplex, s.r.o., Púchov, T. Vansovej č. 4485, IČO: 47 702 702 vyplýva, že
jej pracovný pomer trvajúci od 21.10.2016 bol rozviazaný dňa 31.07.2017. Priemerný mesačný príjem
za obdobie od 10/2016 do 7/2017 predstavoval sumu 324,93 eur. Od 01.05.2017 do 31.07.2017 bola
práceneschopná.

13. Odvolací súd, oboznámiac sa s obsahom spisu a odvolaním otca detí ako i vyjadrením matky
detí mal za to, že okresný súd, porovnávajúc pomery v čase posledného rozhodnutia o výživnom
s pomermi zistenými v čase jeho rozhodovania mal za to, že vykonal v tomto smere dostatočné
dokazovanie ohľadom pomerov účastníkov konania a skutočný stav zistil úplne a správne. Rozhodnutie
súdu vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci.

14. Otec detí v odvolaní proti rozsudku okresného súdu namietal, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ C. s. p.).

15. V súvislosti s vyššie uvedenými odvolacími dôvodmi poukazoval na to, že súd vykonané dôkazy
nevyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa ust. § 191 ods. 1 C. s. p.,
vyhodnotil ich povrchne a jednostranne, nerešpektujúc pritom jeho stanovisko, nezohľadnil viaceré
podstatné dôkazy a argumenty, ktoré boli predkladané na pojednávaní dňa 16.12.2016. V prvom rade
odvolací súd poukazuje na to, že takáto výtka ohľadom dôkazov je nekonkrétna. Napriek tomu uvádza,
že okresný súd mal zistené, že otec detí v čase posledného rozhodovania o výživnom vykonával
podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. V čase rozhodovania okresného súdu
vykonával pracovnú činnosť v pracovnom pomere pričom jeho priemerná výška čistého príjmu podľa
ním predložených výplatných pások bola 647,79 eur. Otec detí na pojednávaní dňa 16.12.2016 uviedol,
že „mne sa, pokiaľ ide o výživné zmenili pomery, ja som robil predtým na živnosť, robil som murárske
práce, zatepľovacie práce, ale práca sa spravila, peniaze som vyplatené nedostal, ja som si musel
požičiavať od mojej mamy peniaze, aby som hol výživné zaplatiť. Živnosť som pozastavil z toho dôvodu,
aby som mohol aspoň ako také výživné platiť, aby moje deti neboli ukrátené“. Takže nízke príjmy počas
živnostenskej činnosti otca detí mali byť dôvodom pre ktorý sa zamestnal v pracovnom pomere. Výšku
jeho nízkych príjmov zo živnostenskej činnosti potvrdzuje aj daňové priznanie za rok 2015. Vzhľadom
na uvedené okresný súd správne vychádzal z pracovných príjmov otca detí (649,79 eur), ktoré mal
preukázané z výplatných pások ním predložených a ktorý pracovný príjem je vyšší ako príjem zo živnosti.
Odvolací súd preto považoval za nedôvodnú aj ďalšiu námietku otca detí, že predložené listinné dôkazy
preukazujúce jeho príjem zostali nepovšimnuté. Z vyššie uvedených zistení odvolacieho súdu (bod
12) vyplýva, že aj po rozhodnutí okresného súdu je výška pracovného príjmu otca detí v podstate
zhodná so zistenými príjmami (v sume 667,31 eur u zamestnávateľa JOFEX CZECH Weldhunters,
s.r.o. a v sume 589,53 eur u HMSK Agency, s.r.o.). Pokiaľ bol otec detí zamestnaný u HMSK Agency,
s.r.o. 3 pracovný pomer skončil dohodou podľa § 60 Zákonníka práce z jeho strany. Z toho dôvodu
už odvolací súd neprihliadol na to, že otec detí u ďalšieho zamestnávateľa Z+P stav, s.r.o. dosahuje
od 03.04.2017 nižší príjem (383,30 eur). V tejto súvislosti poukazuje na to, že zo zásad vyplývajúcich
z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd musí pri každom rozhodovaní o výživnom pre



dieťa prihliadnuť na to, či povinný rodič neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší
príjem, pretože je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by
si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri
rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý
fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že
povinný berie na seba neprimerané riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie
príjmu a tým možnosť poskytovania výživného. Otec detí v odvolaní vytýkal súdu, že neprihliadol
na jeho majetkové pomery, ktoré sa zmenili od posledného rozhodnutia v jeho neprospech. Podľa
odvolacieho súdu majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty,
rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov
z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov
v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti,
elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). V tejto súvislosti nie je
odvolaciemu súdu opäť zrejmé aké konkrétne majetkové pomery mal na mysli a v čom sa tieto mali
oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu zmeniť. Pokiaľ podľa otca detí súd nedostatočným skúmaním
skutkového stavu vytvoril svojím rozhodnutím stav, ktorý je v zjavnom rozpore s princípmi spravodlivosti,
tak neuviedol v čom je zisťovanie skutočného a teda nie skutkového stavu nedostatočné. Okrem toho
ani z konania pred okresným súdom a napokon ani z odvolania nevyplýval prípadný návrh otca detí na
doplnenie dokazovania .

16. Odvolací súd tak vzhľadom na vyššie uvedené v podstate všeobecné odvolacie námietky otca detí
uzaviera, že tieto neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku v jeho prospech, teda znížiť
určené výživné. Rovnako ako súd prvej inštancie, tak aj odvolací súd nekonštatuje zmenu pomerov na
strane otca detí, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Z týchto
dôvodov rozsudok okresného súdu v napadnutej časti a súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne
správny potvrdil.

17. V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58, § 52 C. m. p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nevidel dôvod na použitie výnimky podľa
ust. § 55 C. m. p.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,



b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).