Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/73/2019 z 8. 7. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. júla 2019, sp. zn. 5S/73/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1019200504.1 Krajský súd Bratislava | 5S/73/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1019200504.1 | 2019-07-08 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/caa03d26-d53e-45ff-a6cd-380410b08ea5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1019200504.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/73/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200504
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200504.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie
VLK, občianke združenie, Tulčík 310, IČO: 31 303 862, zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou,
Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,
Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k.
5338/2015-1.10.2 (12/2015 - rozkl.) zo dňa 25.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Žiadateľ Poľovnícka spoločnosť Zelený les, Jána Stražana, Teplička nad Váhom listom doručeným
správnemu orgánu dňa 29.12.2014 žiadal o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom
spočívajúcej v umožnení usmrtiť dvoch jedincov chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého v
roku 2015. Žiadateľ žiadosť odôvodnil zvýšeným stavom tohto druhu zvery, čím častejšie dochádza k
nebezpečným stretom medveďa s človekom, a stúpajú škody na poľnohospodárskom a inom majetku.
Správny orgán podľa § 82 ods. 7 zákona zverejnilo na svojej internetovej stránke informáciu o začatí
správneho konania. Lesoochranárske zoskupenie VLK sa prihlásilo do konania listom dňa 12.01.2015.

2. Správny orgán si k žiadosti žiadateľa vyžiadal stanovisko Štátnej ochrany prírody SR (ďalej len „ŠOP
SR“), ktorá posúdila predloženú žiadosť a odporučila povoliť usmrtenie jedného medveďa hnedého
v predmetnom revíri. ŠOP SR preverila informácie o škodách a nebezpečných stretoch medveďa s
človekom.

3. LZ VLK listom zo dňa 17.02.2015 vyjadrilo nesúhlas s povolením výnimky. Uviedlo, že na povolenie
výnimky nie sú splnené zákonom stanovené podmienky, ktoré určujú, za akých podmienok je možné
výnimku na usmrtenie chráneného druhu povoliť a navrhlo komplexné riešenie, ktoré bude plniť úlohu
prevencie pred vznikom konfliktov s medveďmi a ich synantropizácie.

4. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo 3078/2015-2.3 zo dňa 17.03.2015 rozhodnutím
povolil výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona a výnimkou povolil
žiadateľovi usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Zimná a zamietol
žiadosť v súlade s § 82 ods. 11 zákona a § 46 Správneho poriadku v časti týkajúcej sa povolenia výnimky



zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ zákona na usmrtenie - odstrelenie jedného jedinca
medveďa hnedého v poľovnom revíri Zimná.

5. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podľa § 40 ods. 2
zákona môže ministerstvo povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov
rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná
alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v
jeho prirodzenom areály.
Z dostupných údajov ŠOP SR, žiadateľa, ako aj z informácií predložených žiadateľom je zrejmé, že
populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je ohrozená. Tento chránený druh živočícha v
tomto revíri prosperuje a jeho populácia narastá. Niet preto dôvod spochybňovať splnenie základnej
podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je skutočnosť, že povolená
výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu.

6. Pokiaľ ide o posúdenie otázky existencie inej alternatívy k povoleniu výnimky vykonávať rôzne
opatrenia je nepochybne žiadúce a mali by mať prednosť pred usmrcovaním chránených druhov
živočíchov. Pokiaľ dochádza k synantropizácii chránených šeliem ako je medveď hnedý a s tým
spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosť obyvateľov, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak
ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha.
Zmierňujúce opatrenia preto za danej situácie vec neriešili a nepredstavujú skutočnú alternatívu k
povoleniu výnimky. Ministerstvo sa v súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky
zaoberalo možnosťou odchytu medveďa a ich prípadného umiestnenia do ZOO, alebo do iných lokalít.
Boli oslovené ZOO v Slovenskej republike, či by v prípade odchytu medveďa hnedého mohli takéhoto
medveďa umiestniť v svojich zariadeniach. Všetky ZOO odpovedali, že majú plné stavy a nie je možné
umiestnenie ďalších jedincov medveďa hnedého.

7. V poľovnom revíri Zimná došlo ku škodám na dobytku a čoraz častejšie dochádza k priamym
stretom občanov s medveďmi, ktoré sa čoraz viac približujú k ľudským obydliam a strácajú plachosť. V
opodstatnenej žiadosti bola preverovaná dňa 29.01.215 ŠOP SR, správou CHKO Horná Orava osobne
a pochôdzkou.
Čas lovu ministerstvo určilo do 30.11.2015 posliedkou a postriežkou.

8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podalo Lesoochranárske zoskupenie VLK
rozklad, v ktorom poukázal na citované ustanovenia Správneho poriadku, na ustanovenia Zákona o
ochrane prírody na Smernicu o biotopoch a uviedol, že pre udeľovanie výnimiek zo zákazu usmrtiť
jedincov medveďa hnedého nie sú vytvorené podmienky, ktoré by zabezpečili, že udeľovanie týchto
výnimiek nebude v rozpore s cieľom jeho ochrany ako prioritného druhu európskeho významu. Ako
vyplýva z podkladov rozhodnutia v predmetnej veci ŠOP SR - Správa CHKO Horná Orava neposkytla
žiadne konkrétne údaje o početnosti a štruktúre medvedej populácie v predmetnom poľovnom revíri a
to ani len na úrovni odborného odhadu.
Bez ohľadu na všetky ostatné argumenty je nevyhnutné spoľahlivo zistiť, či udelenie výnimky na
usmrtenie medveďa hnedého, z dôvodu ochrany zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie, nie je
spôsobilé viesť k naplneniu sledovaného cieľa.

9. Lesoochranárske zoskupenie VLK poukázalo v rozklade, že napadnuté rozhodnutie nemá náležitosti
uvedené v ust. § 40 ods. 4 ZOPK. Podľa tohto ustanovenia má rozhodnutie obsahovať náležitosti
uvedené pod písm. a/ až písm. d/, podľa písm. e/ citovaného zákonného ustanovenia aj ďalšie podmienky
výkonu činnosti povolenej výnimkou, určené podľa § 82 ods. 12 ZOPK.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti v rozklade žiadalo Lesoochranárske zoskupenie VLK, aby
druhostupňový správny orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Druhostupňový správny orgán rozhodnutím číslo 5338/2015-1.10.2 (12/2015 - rozkl.) zo dňa
25.08.2015 zamietol rozklad Lesoochranárskeho zoskupenia VLK a potvrdil správnosť prvostupňového
rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Keďže s týmto rozhodnutím účastník konania nesúhlasil, podal na konajúcom súde správnu žalobu.

II.
Žalobné dôvody



11. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 09.11.2015 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal
rozhodnutie žalovaného sp. zn. 5338/2015-1.10.2 (12/2015 - rozk.) zo dňa 25.08.2015, ktorým zamietol
rozklad žalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa sp.zn. 3078/2015-2.3
zo dňa 17.03.2014 a zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti oboch rozhodnutí.

12. Podľa žalobcu sú napadnuté rozhodnutia nezákonné, nakoľko vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutia sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu
bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.

13. Podľa názoru žalobcu spočívala nezákonnosť rozhodnutia v rozpore s ust. § 3 ods. 1, § 32 ods.
1 Správneho poriadku, ust. § 40 ods. 2, 3 písm. b/, písm. c/ ZOPK, čl. 1 písm. g/, čl. 12 ods. 1 písm.
a/ a čl. 16 Smernice o biotopoch. Ďalšou námietkou žalobcu bolo, že žalovaný sa v druhostupňovom
rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v rozklade.

14. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zmyslom a obsahom ochrany medveďa
hnedého ako chráneného živočícha - prioritného druhu európskeho významu. Obsah ochrany medveďa
hnedého nie je totiž možné posudzovať podľa ustanovení ZOPK z rozdielnych hľadísk ako sú tie, ktoré
sú vyjadrené v smernici Rady č. 92/43 EHS (Smernici o biotopoch).

15. Európska iniciatíva pre veľké šelmy vypracovala pre Európsku komisiu v júli 2008 Inštrukciu pre
vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie, zaoberajúcu sa aj otázkou
povoľovania výnimiek z ochrany veľkých šeliem, vrátane medveďa hnedého.
Uvedená inštrukcia akceptuje povoľovanie výnimiek na usmrcovanie jedincov týchto druhov len v
prípade splnenia komplexu podmienok, ktoré v danom prípade neboli splnené a žalovaný ich ani
neskúmal.

16. Podľa stanoviska žalobcu v každom správnom konaní, v ktorom je udeľovaná výnimka z ochrany
druhu európskeho významu, musia byť zohľadnené potreby a obsah ochrany takéhoto živočícha
komplexne, na úrovni populácie a len z takéhoto celkového zhodnotenia možno vyvodiť odôvodnený
záver o možnosti udeliť výnimku z hľadiska potrieb ochrany tohto druhu európskeho významu, a o
opodstatnenosti takejto výnimky.

17. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú údaj o konkrétnom stave a štruktúre
medvedej populácie v danom poľovnom revíri, ani vyhodnotenie vplyvu a účinku udeľovaných výnimiek
na stav medvedej populácie v tomto poľovnom revíri.

18. V preskúmavanom rozhodnutí taktiež absentuje záver o tom, že udelením výnimky sa naplní cieľ v
podobe zvýšenia bezpečnosti ľudí či predchádzania vzniku závažných škôd.
Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutia neobsahujú náležitosti uvedené v ust. § 40 ods. 4 ZOPK,
najmä časové a miestne okolnosti, za ktorých možno vykonávať činnosť povolenú výnimkou.
Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 02.02.2016 uviedol, že
ministerstvo životného prostredia vo svojom rozhodnutí špecifikovalo konkrétne skutočnosti, na základe
ktorých povolilo výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a písm. e/ ZOPK v súlade
s podmienkami stanovenými v § 40 ods. 2 a 3 písm. b/ a písm. c/ ZOPK. Dôvodil, že prvostupňový
správny orgán mal z dostupných údajov Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej len "ŠOP
SR") a z informácií predložených žiadateľom - Poľovníckou spoločnosťou Zelený Les, IČO: 42 064 864,
preukázané, že populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri Zimná nie je ohrozená, ba dokonca
je zvýšená. Mal za to, že aktuálnu situáciu nemožno riešiť iným spôsobom ako povolením usmrtenia
tohto živočícha. Správny orgán sa pritom zaoberal aj alternatívnymi riešeniami ako je možnosť odchytu



medveďov, ich umiestnenie do zoologických záhrad a vypustenie do iných lokalít, avšak zoologické
záhrady v Slovenskej a Českej republike neprejavili záujem o ich umiestnenie. Uviedol, že zmierňujúce
opatrenia vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Povolenie výnimky
ministerstvom má preventívny charakter - za účelom predchádzania vzniku závažných škôd na úrode,
hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a v záujme ochrany verejného
zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. Prvostupňový správny orgán súčasne v súlade s § 82 ods.
12 ZOPK stanovil prísne podmienky vykonávania povolenej činnosti zohľadňujúce záujmy ochrany
dotknutého druhu chráneného živočícha. Odvolací orgán sa stotožnil s odôvodnením povolenia výnimky
prvostupňovým správnym orgánom, keď mal preukázané, že povolený odstrel medveďa vychádza zo
zodpovedného vyhodnotenia podkladov ministerstvom.
20. Žalovaný považoval za smerodajné stanovisko ŠOP SR č. ŠOPSR/525/2015 zo dňa 02.02.2015,
v zmysle ktorého udelením výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého
v uvedenej lokalite. Rozhodnutie bolo vydané v záujme predchádzania škôd na majetku a v záujme
verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následku na zdraví alebo živote osôb. Poukázal
na ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého má správny orgán povinnosť chrániť práva
a záujmy fyzických osôb a právnických osôb, za ktoré možno považovať ochranu majetku, zdravia a
bezpečnosti obyvateľov.
Ďalej uviedol, že postupom podľa ZOPK v dotknutom správnom konaní nedošlo k rozporu s
ustanoveniami Smernice o biotopoch, ktorá takisto pripúšťa povolenie výnimky z podmienok ochrany
druhov živočíchov európskeho významu za stanovených predpokladov. Mal za to, že tieto podmienky
boli v správnom konaní v celom rozsahu naplnené. Opatrenia, ktorých sa žalobca dožadoval na
podklade Inštrukcie pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie, podľa
názoru žalovaného presahujú rámec jednotlivého správneho konania, keďže vydaním rozhodnutia nie
je možné suplovať úlohy orgánov verejnej správy spočívajúce v spracúvaní a schvaľovaní dokumentov
koncepčného charakteru. Ďalej argumentoval tým, že Smernica o biotopoch nevyžaduje od členských
štátov EÚ, aby mali schválené plány pre manažment veľkých šeliem a uvedenú inštrukciu nemožno
vykladať ako podmienky pre povoľovanie výnimiek v zmysle čl. 16 Smernice o biotopoch.

21. Správne orgány vychádzali pri rozhodovaní najmä zo žiadosti žiadateľa a jej príloh: Vyjadrenie
Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Námestovo, Lesná správa Paráč k
neprimeranému stavu a správaniu sa medveďov na predmetnom území zo dňa 18.12.2014, Vyjadrenie
obce Oravská Lesná o zvýšenom výskyte a stretoch obyvateľov resp. majiteľov chát s medveďmi zo
dňa 17.12.2014, fotodokumentácia, z doplnenia žiadosti žiadateľa zo dňa 15.01.2015 a jeho príloh:
Stanovisko Okresného úradu Námestovo k škodám spôsobeným medveďom hnedým v k.ú. Oravská
Lesná zo dňa 14.01.2015 vrátane protokolov z miestneho šetrenia, fotodokumentácia medveďov na
DVD, ďalej zo stanoviska ŠOP SR vrátane formulára (stanoviska) príslušného regionálneho útvaru
ŠOP SR - Správy chránenej krajinnej oblasti Horná Orava (ďalej len "Správa CHKO Horná Orava") a
terénneho záznamu z prejednania žiadosti žiadateľa zo dňa 29.01.2015.

22. Upozornil, že ministerstvo žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov,
ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania stavu populácie medveďa hnedého na celom
území Slovenskej republiky i v jej jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných
škôd spôsobených týmto živočíchom, ale aj možného ohrozenia obyvateľov, pričom jednotlivé správy
chránených oblastí, ktoré sú organizačnou zložkou ŠOP SR, hodnotia každú jednotlivú žiadosť s
prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v
žiadosti s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri
súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 2 a 3 ZOPK. Pritom vždy prihliadajú aj na
stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch, a to vzhľadom na počet
povolených a realizovaných výnimiek na usmrtenie medveďa hnedého, ako aj na škody spôsobené
týmito živočíchmi a počet nebezpečných stretov medveďov s ľuďmi zaznamenaných v dotknutých
lokalitách. Mal za to, že ministerstvo dostatočným spôsobom zistilo skutkový stav veci z podkladov
predložených ŠOP SR a dôkazov a vyjadrení žiadateľa.

23. Žalovaný poukázal aj na Správu CHKO Horná Orava, podľa ktorej sú evidované časté strety
občanov s medveďmi súvisiace so zvýšením stavu medveďov v poľovnom revíri, čím je ohrozené
zdravie občanov možnými konfliktami s medveďmi hlavne v blízkosti ľudských sídel, rekreačných
zariadení, lesohospodárskej činnosti, pastve hospodárskych zvierat a včelárení, pričom evidované a
následne uhrádzané sú v roku 2014 aj dve škody medveďom na hospodárskych zvieratách v Oravskej



Lesnej. ŠOP SR a Správa CHKO Horná Orava vo svojich stanoviskách jednoznačne odporučili povoliť
požadovanú výnimku s odôvodnením splnenia požadovaných podmienok v zmysle ZOPK.

24. Odvolací orgán mal za to, že v prvostupňovom rozhodnutí boli podrobne a náležito odôvodnené
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy
stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky. V písomnom vyjadrení tiež konštatoval, že zmierňujúce
opatrenia predstavujú dlhodobý rámec riešenia, ktorý nie je možné realizovať v krátkom časovom
rozsahu potrebnom na povolenie výnimky, a teda nie sú alternatívou, ktorá by mohla zabrániť ohrozeniu
zdravia a bezpečnosti obyvateľov a vzniku škôd synantropnými medveďmi, ktoré vykazujú stratu
plachosti a agresívne správanie už v čase rozhodovania o povolení výnimky.
S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že obidve rozhodnutia - tak napadnuté ako aj prvostupňové
vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, sú plne zákonné, a preto žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

IV.
Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy

25. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, preskúmal
napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a rozhodol tak, že konanie zastavil
uznesením č.k. 5S/267/2015-83 zo dňa 12.07.2016.

26. Žaloba bola tunajšiemu súdu doručená dňa 05.11.2015, ešte za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“). K 01.07.2016 bol prijatý Správny súdny poriadok. Podľa prechodných
ustanovení § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP), ak nie je ďalej ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa SSP.

27. Súd podľa ust. § 99 písm. g/ SSP konanie zastavil, keďže účinky napadnutého rozhodnutia zanikli,
odpadol dôvod na pokračovanie v konaní.

28. Proti uvedenému uzneseniu podal kasačnú sťažnosť žalobca, prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne, a navrhol aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v
Bratislave na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 SSP písm. f/ - súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces písm. g/ - rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci.

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol a
účastníkovi nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, a to uznesením sp. zn. 10Sžk/11/2016
zo dňa 24.01.2018.

30. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č.k. III.US 274/2018-19 zo dňa 17.07.2018 prijal
na ďalšie konanie sťažnosť Občianskeho združenia Lesoochranárske zoskupenie VLK Tulčík 310 pre
namietané porušenie jeho základného práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, základného práva na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na prístup k správnemu a súdnemu
konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore
s vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k
informáciám.

31. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom III.US 274/2018-45 zo dňa 13.11.2018 rozhodol, že
základné právo občianskeho združenia Lesoochranárske zoskupenie VLK na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na



prístup k správnemu a súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutie orgánu
verejnej správy, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia podľa čl. 9
ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k
spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 10Sžk/11/2016 zo dňa 24.01.2018 porušené boli, a preto Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 10Sžk/11/2016 zo dňa 24.01.2018 zrušuje a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

32. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne
rozhodol v danej veci a uznesením sp. zn. 10Sžk/1/2019 zo dňa 27.03.2019 zrušilo uznesenie Krajského
súdu v Bratislave č.k. 5S/267/2015-83 zo dňa 12.07.2016 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na vyššie citovaný nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky a vyslovil právny názor, že námietka sťažovateľa v kasačnej
sťažnosti, v ktorej namietal nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v zastavení konania v zmysle
§ 99 ods. 1 písm. g/ SSP bez meritórneho prejednania veci je opodstatnená.

33. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne
príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP), na nariadenom pojednávaní opätovne preskúmal napadnuté
rozhodnutia orgánu verejnej správy v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( § 182 SSP) a dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánu verenej správy boli v súlade so zákonom.

34. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

36. Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. O ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ochrane prírody“) orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany
chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná
ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu
ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areály.

37. Podľa § 40 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane prírody výnimku podľa ods. 2 možno povoliť
pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných
škôd na inom type majetku.

38. Podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody, výnimku podľa ods. 2 možno povoliť v záujme
verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí, a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich
vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú
sociálny alebo hospodársky charakter a tých, ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na
životné prostredie.

39. Podľa čl. 16 Smernice o biotopoch za predpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka
nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu
môžu členské štáty udeliť výnimku, okrem iného, z ustanovenia čl. 12. Dôvodom môže byť podľa písm.
b/ citovaného ustanovenia zabránenie vážneho poškodenia najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov,
rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku, alebo podľa písm. c/ citovaného ustanovenia
môže byť dôvodom záujem zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie, alebo z iných nevyhnutných
dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú spoločenský, alebo hospodársky charakter
a priaznivé v dôsledku primárneho významu na životné prostredie.

40. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného sp. zn. 5338/2015-1.10.2
(12/2015 - rozkl.) zo dňa 25.08.2015 a rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. Stupňa sp. zn.
3078/2015-2.3 zo dňa 17.03.2015.



41. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako
aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že
neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí.
Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom
rozklade.

42. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré
viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona
o ochrane prírody v súlade s podmienkami ustanovenými v § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona
o ochrane prírody.
Správny orgán mal z údajov poskytnutých Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky ako aj z
informácií predložených žiadateľom preukázané, že populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri
Zimná nie je ohrozená a všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v predmetnom
poľovnom revíri prosperuje a jeho populácia narastá.
ŠOP SR preverila fakty uvádzané v žiadosti žiadateľa a konštatovala, že je nevyhnutné vzniknutú
situáciu riešiť povolením odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého za účelom eliminácie vzniku škôd
na majetku ľudí ako aj predchádzania náhodných nebezpečných stretnutí medveďa hnedého s ľuďmi.
Správny orgán sa zaoberal aj možnosťou odchytu medveďov, ich umiestnenie do ZOO a vypustenia
do iných lokalít. ZOO v Slovenskej republike a v Českej republike nemali záujem o umiestnenie týchto
živočíchov do ich zariadení.

43. Súd mal preukázané, že správne orgány vychádzali zo žiadosti žiadateľa zo dňa 23.12.2014 a jej
príloh, ktoré sú vyjadrenie Lesov Slovenskej republiky, Lesná správa Paráč k neprimeranému stavu a
správaniu sa medveďov na predmetnom území zo dňa 18.12.2014, vyjadrenie obce Oravská Lesná
o zvýšenom výskyte a stretoch obyvateľov, resp. majiteľov chát s medveďmi zo dňa 17.12.2014,
fotodokumentácia z doplnenia žiadosti žiadateľa zo dňa 15.01.2015 a jeho príloh, ktorými sú stanovisko
Okresného úradu Námestovo k škodám spôsobeným medveďom hnedým v k.ú. Oravská Lesná zo dňa
14.01.2015 vrátane protokolov z miestneho šetrenia, fotodokumentácia medveďov na DVD, stanovisko
ŠOP SR zo dňa 02.02.2015 vrátane formulára príslušného regionálneho útvaru, správy chránenej
krajinnej oblasti Horná Orava zo dňa 30.01.2015 a terénneho záznamu z prejednania žiadosti žiadateľa
zo dňa 29.01.2015.
Zo stanoviska ŠOP SR vyplýva, že boli časté strety občanov s medveďmi súvisiace so zvýšením
stavu medveďov v poľovnom revíri, ohrozené zdravie občanov možnými konfliktami s medveďmi hlavne
v blízkosti ľudských sídiel, rekreačných zariadení, lesohospodárskej činnosti, pastve hospodárskych
zvierat a včelární a vznik škôd na majetku človeka za posledné dva roky. ŠOP SR v rámci predloženého
odborného stanoviska jednoznačne odporučila povoliť požadovanú výnimku.
ŠOP SR realizuje pravidelný monitoring medveďa hnedého priamo v teréne jednotlivými organizačnými
zložkami ŠOP SR. Tieto dáta sú pravidelne dopĺňané do centrálnej databázy, z ktorej čerpá v prípade
potreby vypracovania odborných stanovísk k žiadostiam o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa
hnedého.

44. Konajúci súd poukazuje na to, že ustanovenia Smernice Rady č. 92/43/EHS (Smernica o biotopoch)
vrátane podmienok upravujúcich povoľovanie výnimiek z podmienok ochrany druhov živočíchov
európskeho významu uvedených v prílohe č. IV tejto smernice sú v plnom rozsahu prebrané do
príslušných ustanovení zákona o ochrane prírody, ktorými sa správne orgány pri rozhodovaní vo veci
žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri Zimná.
Uplatnením postupu podľa zákona o ochrane prírody v uvedenom správnom konaní nedošlo k rozporu s
ustanoveniami Smernice o biotopoch, pretože aj táto pripúšťa povolenie výnimky z podmienky ochrany
druhov živočíchov európskeho významu uvedených v prílohe č. IV uvedenej smernice za predpokladu,
že neexistuje iná uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobí zhoršenie stavu ochrany populácie
príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu a že povolenie výnimky je v záujme zdravia
a bezpečnosti ľudí, resp. pre zabránenie vážneho poškodenia majetku, pričom tieto podmienky boli v
konaní vo veci žiadosti žiadateľa o povolení výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v plnom rozsahu
naplnené.

45. Žalobca v žalobe poukázal na dokument vypracovaný pre Európsku komisiu Európskou iniciatívou
pre veľké šelmy „inštrukciu pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie“
z júla 2008 a poukázal na skutočnosť, že výnimka z ochrany prioritného druhu európskeho významu



nemôže byť povoľovaná bez toho, aby bola zohľadnená skutočnosť, že predmetnom správneho konania
je udelenie výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého, ktoré vyplývajú zo Smernice o biotopoch.
Opatrenia, ktorých sa žalobca dožaduje na základe uvedeného dokumentu a ktoré majú spočívať v
komplexnom pláne pre manažment celej populácie dotknutého druhu európskeho významu a jeho
biotopu, a ktoré majú vychádzať zo zdokumentovaného stavu populácie, žalovaný nespochybnil a
v odôvodnení rozhodnutia o rozklade konštatoval, že tieto opatrenia presahujú rámec jednotlivého
správneho konania o povolení výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, keďže rozhodnutím
vydávaným v takomto konaní nie je možné suplovať úlohy orgánov verejnej správy spočívajúce v
spracúvaní a schvaľovaní dokumentov koncepčného charakteru, ale možno ním určovať iba práva a
povinnosti vzťahujúce sa v konaní na konkrétne fyzické a právnické osoby a to takým spôsobom, aby
tieto práva a povinnosti boli na základe vydaného rozhodnutia realizované. S týmto názorom žalovaného
sa súd plne stotožnil.

46. Konajúci súd má zato, že orgány verejnej správy výnimku spočívajúcu v odstrele medveďa
hnedého povolili na základe skutočnosti, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie
podmienok na povolenie výnimky podľa § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ Zákona o ochrane prírody a
krajiny v znení neskorších predpisov. Obe napadnuté rozhodnutia jasne a zrozumiteľne zdôvodnili všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej právnej úpravy
stanovili podmienky výkonu povolenej výnimky. Rozhodnutia vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a v danom konaní nedošlo k porušeniu práv žiadneho účastníka konania.

47. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre
povolenie výnimky na odstrel medveďov hnedých, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného
ustanovenia zákona o ochrane prírody. V rozhodovacej činnosti orgány verejnej správy vychádzali zo
stanovísk ŠOP SR, z dôkazov a vyjadrení predložených účastníkmi konania ako aj zo skutočností, ktoré
sú mu známe z úradnej činnosti.
Orgány verejnej správy si vyžiadali stanovisko ŠOP SR, ktorá posúdila žiadosť a na základe znalosti
konkrétnej lokality.
Súd poukazuje na skutočnosť, že k usmrteniu medveďa hnedého v zmysle povolenej výnimky došlo
dňa 22.10.2015.

48. Súd má zato, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, v
konaní správne aplikovali príslušné ustanovenia § 40 ods. 2, 3 zákona o ochrane prírody upravujúce
podmienky pre povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, a obsahujú všetky
náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku.

49. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány
verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili.
Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy 1. stupňa bolo z
pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie
napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko mu nevznikli.

51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva



(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b)
ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.