Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/347/2012 z 4. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 4. februára 2013, sp. zn. 6Co/347/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7112201020.1 Krajský súd Košice | 6Co/347/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7112201020.1 | 2013-02-04 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-220.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/50458f30-75a0-4973-ba97-1e870ae62ba1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7112201020.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/347/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112201020
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7112201020.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO:
36 613 843, proti odporcovi: L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., C. XXXX/X, za účasti vedľajšieho
účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, zast.
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. Hrdinov 163/66, v konaní o
zaplatenie 5.244,15 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.
k. 36Ro/66/2012-35 zo dňa 28.8.2012

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajší účastník j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške
28,08 eur a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Tomáš Kušnír, s.r.o., do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením č.k. 36Ro/66/2012-35 zo dňa 28.8.2012 súd prvého stupňa rozhodol tak, že konanie zastavil.
Náhradu trov konania navrhovateľovi a odporcovi nepriznal a vrátil navrhovateľovi súdny poplatok
vo výške 307,87 eur cestou Daňového úradu Bratislava. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 452,50 eur na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Igora Šafranku do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

O zastavení konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. potom, čo navrhovateľ zobral
návrh v celom rozsahu späť podaním zo dňa 23.7.2012.

O trovách konania účastníkov rozhodol v zmysle ust.§ 146 ods.2 prvej vety O.s.p. Navrhovateľ
zavinil zastavenie konania, keďže zobral svoj návrh späť, preto nemá právo na náhradu trov konania,
úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

O trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.,
keď uzavrel, že k zastaveniu konania došlo zavinením navrhovateľa v dôsledku späťvzatia návrhu bez
uvedenia dôvodu, a preto zaviazal navrhovateľa nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka v zmysle
vyhl. č. 655/2004 Z.z. ,pozostávajúce z odmeny za 2 úkony právnej služby á 180,91 eur (prevzatie a
príprava zastúpenia a podanie odporu), 2x režijný paušál á 7,63 eur a 20% DPH vo výške 75,42 eur,
spolu 452,50 eur.



Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, v zákonnej lehote
podal odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslil na 28,08
eur s DPH pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 18,92 eur s DPH a
režijného paušálu vo výške 9,16 eur s DPH. V dôvodoch odvolania uviedol, že vedľajší účastník -
združenie na ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu
pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, pričom podľa údajov Ministerstva vnútra SR
samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenie vstupuje
do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu oznámením o vstupe do konania, ktoré
obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania, pričom pred zaslaním oznámenia
nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše vedľajší účastník viaceré procesné podania
nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu.
Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod,
iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv
spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Uviedol,
že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo
bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p.. Súd nepriznaním
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť
účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne
vynaložené.

Vedľajší účastník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212
ods. 1, 3 O.s.p., t.j. preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Správne súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, ak pri rozhodovaní o trovách konania
vedľajšieho účastníka aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Pre aplikáciu ustanovenia §
146 ods. 1 písm. c/, § 146 ods. 2 veta druhá a § 150 ods. 1 O.s.p. totiž neboli splnené zákonné podmienky.

Rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania upravuje ustanovenie § 146 O.s.p.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie a) mohlo sa začať i bez návrhu, b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo
o náhrade trov dojednané niečo iné, c) bolo zastavené, d) začalo na návrh prokurátora.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. uvádza prípady, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu
trov konania a keď ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide o prípady, keď neplatí zásada
zodpovednosti za výsledok konania. Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov
právo na náhradu trov podľa jeho výsledku. Iba výnimočne možno uložiť niektorému z účastníkov
povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka
zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z procesného
hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne
platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Ak však návrh



je podaný dôvodne a k jeho späťvzatiu došlo pre správanie sa odporcu, je povinný uhradiť trovy konania
odporca.

V zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, že
účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V prejednávanej veci k späťvzatiu návrhu navrhovateľom nedošlo pre správanie sa odporcu a
navrhovateľ dôvod späťvzatia návrhu ani neuviedol. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby odporca svojim
správaním po podaní návrhu na začatie konania zapríčinil stav, kedy navrhovateľ bol nútený zobrať návrh
späť, teda zastavenie konania nezavinil. K späťvzatiu návrhu došlo výlučne na základe rozhodnutia
navrhovateľa a z obsahu spisu nie je preukázané, žeby na toto rozhodnutie malo vplyv správanie sa
odporcu (zaplatenie pohľadávky) a nakoniec túto skutočnosť netvrdí ani sám navrhovateľ. Keďže otázka
zavinenia zastavenia konania sa skúma výlučne z hľadiska procesného výsledku, jednoznačne v danom
prípade zastavenie konania zavinil navrhovateľ, preto v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p. vzniklo odporcovi, ale aj vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane právo na náhradu trov konania
voči navrhovateľovi. V prejednávanom prípade nebol daný žiaden dôvod ani pre aplikáciu ustanovenia
§ 150 O.s.p.

Vedľajší účastník bol zastúpený advokátom a uplatnil si trovy konania, ktoré pozostávali z odmeny za 2
úkony právnej služby á 180,91 eur (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie odporu zo dňa 20.7.2012),
2x režijný paušál á 7,63 eur a 20% DPH vo výške 75,42 eur, spolu 452,50 eur.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že trovy konania vedľajšieho
účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené, a to z dôvodu, že jeho úkony neboli nevyhnutné
pre účelné bránenie práva žalovaného.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Účelnosť vynaložených trov konania je zásadou, ktorá platí aj pri aplikácii ustanovenia § 146 ods. 2 veta
prvá O.s.p. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy
vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné
presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto
tvrdenému nároku.

Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ustanovenia
čl. 47 Ústavy SR, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné
podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. To platí aj
na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo
skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné
pre posúdenie veci samej.

Odvolací súd preto skúmal, či trovy konania vyčíslené a uplatňované vedľajším účastníkom v konaní
pred súdom prvého stupňa boli účelne vynaložené.

Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa dňa 4.7.2012 vydal vo veci platobný rozkaz. Podaním
zo dňa 2.3.2012, doručeným súdu prvého stupňa dňa 7.3.2012, oznámil vedľajší účastník v zmysle
ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vstup do konania, požiadal o doručenie návrhu na začatie konania



a jeho príloh a uplatnil trovy konania. Po doručení platobného rozkazu ( dňa 11.7.2012 ) vedľajší
účastník dňa 25.7.2012 podal odpor proti platobnému rozkazu. Platobný rozkaz sa odporcovi nepodarilo
doručiť.Podaním zo dňa 23.7.2012, doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.7.2012, navrhovateľ zobral
návrh v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť bez uvedenia dôvodu.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že k späťvzatiu návrhu nedošlo v dôsledku procesných úkonov
vedľajšieho účastníka. Navrhovateľ síce zobral návrh späť potom, ako vstúpil do konania vedľajší
účastník, ale urobil tak na základe vlastného rozhodnutia, bez uvedenia dôvodu, pričom ani nemal
vedomosť o podanom odpore, resp. vznesenej námietke premlčania vedľajším účastníkom. Nemožno
preto uzavrieť, že dôvodom späťvzatia návrhu bol samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania,
alebo podanie odporu zo strany vedľajšieho účastníka, ktorý nebol ani navrhovateľovi doručený. Po
späťvzatí návrhu došlo k zastaveniu konania a vec bola ukončená bez meritórneho rozhodnutia vo veci
a bez uloženia akýchkoľvek povinností odporcovi.

Vzhľadom na vyššie uvedené, úkon vedľajšieho účastníka ( odpor ), nie je úkonom potrebným na
účelné bránenie práva odporcu, na strane ktorého v konaní vystupoval, lebo tento úkon nemal žiaden
vplyv na rozhodnutie vo veci. Keďže vedľajší účastník nevykonal prostredníctvom právneho zástupcu
( advokáta )žiadne účelné úkony v prospech účastníka, na ktorého strane vystupoval, nie je účelným ani
úkon právnej služby- prevzatie a príprava zastúpenia. Z týchto dôvodov nepatrí vedľajšiemu účastníkovi
náhrada trov právneho zastúpenia.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania
vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tieto
neboli účelne vynaložené.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Účastníkmi odvolacieho konania boli (iba) navrhovateľ a vedľajší účastník, keďže o právach a
povinnostiach odporcu sa v odvolacom konaní vôbec nerozhodovalo a predmetom odvolacieho konania
bolo iba rozhodovanie o trovách konania vedľajšieho účastníka.

V odvolacom konaní bol vedľajší účastník neúspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy
odvolacieho konania úspešnému navrhovateľovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, nemožno mu však ukladať
žiadne hmotnoprávne povinnosti, ani priznávať práva vyplývajúce z hmotného práva. Právo na náhradu
trov konania a povinnosť hradiť trovy konania sú procesnými právami a povinnosťami, a tak ako
má vedľajší účastník v prípade úspechu právo na náhradu trov konania, možno mu v prípade jeho
neúspechu ukladať aj povinnosť nahradiť trovy konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zaviazal vedľajšieho účastníka nahradiť navrhovateľovi trovy
odvolacieho konania v ním uplatnenej výške 28,08 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za
jeden úkon právnej služby (odvolanie), t.j. odmena vo výške 18,92 eur vrátane DPH a režijný paušál
vo výške 9,16 eur vrátane DPH ,aj keď vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci( výška priznaných trov 452,50
€ ) by mu prislúchala odmena vo vyššej výške. O trovách konania rozhoduje súd na návrh a tento nie je
možné prekročiť, preto súd navrhovateľovi priznal odmenu iba v ním uplatnenej výške.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uložil vedľajšiemu účastníkovi zaplatiť navrhovateľovi trovy
odvolacieho konania k rukám jeho právneho zástupcu podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..



Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.