Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/546/2015 z 23. 6. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 23. júna 2015, sp. zn. 5Co/546/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3512210396.1 Krajský súd Trenčín | 5Co/546/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3512210396.1 | 2015-06-23 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6154d8e5-111e-4439-a61d-ac526f5093d0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3512210396.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/546/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210396
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3512210396.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej
ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k.
10C/251/2012-185 zo dňa 05.02.2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa zastavil dovolacie konanie a zároveň rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie, ktoré po právnej stránke
odôvodnil ust. § 5 ods. 1 písm. a), § 10 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch) a ust. § 146 ods. 1 písm. c)
O.s.p., založil na tom skutkovom základe, že v predmetnej veci bolo o návrhu navrhovateľa rozhodnuté
rozsudkom č.k. 10C/251/2012 - 77 zo dňa 19.11.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 17Co/308/2014 - 11 zo dňa 20.08.2014, pričom proti rozsudku odvolacieho súdu
podal navrhovateľ v zákonnej lehote dovolanie. Keďže spolu s dovolaním navrhovateľ nezaplatil súdny
poplatok, bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 40,- eur v lehote 10
dní od doručenia výzvy a poučený o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Právny zástupca
navrhovateľa predmetnú výzvu prevzal dňa 02.09.2014, napriek uvedenému však súdny poplatok v
stanovenej lehote nezaplatil. Vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že jednou z procesných podmienok
konania je aj splnenie poplatkovej povinnosti navrhovateľom a nakoľko navrhovateľ túto podmienku
nesplnil a poplatok v súdom stanovenej lehote nezaplatil, poukazujúc na ust. § 10 ods. 1 zákona o
súdnych poplatkoch konanie o dovolanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods.
1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Vychádzajúc zo
znenia pol. č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej súd prvého stupňa vyrubil súdny poplatok,
dôvodil, že spoplatneniu podľa tejto položky podlieha len podanie návrhu na náhradu škody, a nie ďalšie
úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod. Súdu prvého stupňa vytýkal, že svojvoľne
rozšíril okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku a navrhovateľ, ktorý podal dovolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu a nie žalobu preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za
podané dovolanie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. marca 2007
sp. zn. 4 Cdo 39/2007. Mal za to, že v prílohe zákona o súdnych poplatkoch nie je jasne a jednoznačne
stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania proti rozhodnutiu súdu o návrhu na náhradu



škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Vychádzajúc z
uvedeného uzavrel, že navrhovateľovi bola v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch uložená
poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Ďalej zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch
vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy vylúčené, v opačnom prípade dochádza
k zásahu zo strany štátu do základného práva účastníka na súdnu ochranu, zaručeného v čl. 46 ods. 1
ústavy, ale rovnako tak k porušeniu čl. 12 ods. 1 a 13 ods. 1 písm. a) ústavy, podľa ktorého povinnosti
možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a
slobôd. Na podporu svojej argumentácie spomenul nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 252/05 zo dňa
22. marca 2006. V nadväznosti na uvedené uviedol, že súd je pri výkone svojej rozhodovacej právomoci
viazaný čl. 2 ods. 2 a teda platí, že môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Okrem toho v danom prípade bol návrh podaný pred 01.10.2012,
konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., preto bolo podľa jeho názoru v súvislosti
s podaným dovolaním potrebné aplikovať právny stav platný do 30.09.2012, kedy uvedené konanie bolo
od poplatku vecne oslobodené. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu považoval za zrejmé, že
u neho neexistuje legálna povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie, preto ani nemôže
existovať dôvod na zastavenie konania pre nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Vzhľadom na to žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu
vec na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v zmysle ust. § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť, pričom v náväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd
poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje a na zdôraznenie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné:

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto
zákona.

Podľa ust. § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch (v znení účinnom do 30. 09. 2012), od
poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním
návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom
navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie,
rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom
konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného
v sadzobníku.

Podľa ust. § 7 ods. 10 zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je základom poplatku cena
nároku uplatňovaného v odvolaní. To platí i pre dovolanie.

Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním
návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil
v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok
nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník
vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie
konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania,



vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania
nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Podľa ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012.

Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že o návrhu navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., bolo meritórne rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 10C/251/2012 - 77 zo dňa 19.11.2013 tak, že návrh
na začatie konania bol aj spolu s návrhom navrhovateľa na prerušenie konania v celom rozsahu
zamietnutý a odporcovi nebola priznaná náhrada trov konania. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ
odvolanie a Krajský súd v Trenčíne napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil rozsudkom č.k.
17Co/308/2014-11 zo dňa 20.08.2014. Dňa 06.11.2014 bolo súdu prvého stupňa doručené dovolanie
navrhovateľa proti citovanému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, v nadväznosti na čo súd
prvého stupňa výzvou zo dňa 19.12.2014, doručenou dňa 29.12.2014, vyzval navrhovateľa na zaplatenie
súdneho poplatku za podanie dovolania vo výške 40,- Eur. Na túto výzvu reagoval navrhovateľ podaním
odvolania a nakoľko súdom prvého stupňa stanovenú poplatkovú povinnosť v určenej lehote nesplnil,
napadnutým uznesením bolo dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené.

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa treba
za daných procesných okolností jednoznačne považovať za vecne správne, a to s prihliadnutím na
skutočnosť, že navrhovateľ využil svoje právo podať mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej, na základe čoho bol v súlade s citovanou procesnoprávnou úpravou
zákona o súdnych poplatkoch súdom prvého stupňa riadne vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku
v lehote 10 dní od doručenia výzvy spolu pri súčasnom poučení o následkoch nezaplatenia poplatku,
avšak napriek uvedenému svoju poplatkovú povinnosť v stanovenej lehote a ani do okamihu vydania
napadnutého rozhodnutia nesplnil. Súdu prvého stupňa pritom nepochybne vzniklo oprávnenie a
zároveň aj povinnosť vyrubiť navrhovateľovi súdny poplatok za podané dovolanie, keďže toto smerovalo
proti meritórnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, pričom v prípade jeho nezaplatenia poplatníkom mu
s poukazom na ust. § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch neostávalo iné, než konanie o dovolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.08.2014 zastaviť.

Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Pokiaľ ide o
výzvu súdu prvého stupňa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, ktorú navrhovateľ neúčinne
napadol odvolaním, odvolací súd túto považuje za výsledok správneho procesného postupu súdu prvého
stupňa. Je totiž nepochybné, že v preskúmavanej veci navrhovateľ využil svoje právo podať proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej mimoriadny opravný prostriedok v zákonom stanovenej
lehote, s čím zákon o súdnych poplatkoch v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. a) ex lege spája vznik
poplatkovej povinnosti na strane poplatníka, za ktorého treba s poukazom na ust. § 2 ods. 4 citovaného
zákona považovať toho, kto podal dovolanie. Poplatková povinnosť by podľa tohto ustanovenia nevznikla
odvolateľovi výlučne za predpokladu, že by bol v dovolacom konaní oslobodený od platenia súdnych
poplatkov, čo z obsahu spisu súdu prvého stupňa nevyplýva. Zákonom č. 286/2012 Z.z. bolo s
účinnosťou od 01.10.2012 vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch, čoho
dôsledkom je v tejto súvislosti skutočnosť, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté po
nadobudnutí účinnosti tejto novelizácie sa poplatky vyberajú podľa aktuálne účinných predpisov (§ 18ca
zákona o súdnych poplatkoch a contrario). Na základe uvedeného treba dospieť jednoznačne k záveru,
že navrhovateľovi podaním dovolania dňa 27.10.2014 vznikla poplatková povinnosť a úlohou súdu
prvého stupňa bolo vyrubiť mu výzvou súdny poplatok podľa príslušnej položky sadzobníka, k čomu aj
pristúpil. S názorom navrhovateľa, že spoplatneniu podľa položky č. 7a podlieha len podanie návrhu
na náhradu škody a súd prvého stupňa tak svojvoľne rozšíril okruh úkonov podliehajúcich súdnemu
poplatku, ak tento vyrubil aj za podanie dovolania, odvolací súd nemôže súhlasiť a poukazuje na znenie
samotného zákona o súdnych poplatkoch, ktorý podanie dovolania (vo veci samej) v ust. § 5 ods. 1 písm.
a) priamo spája so vznikom poplatkovej povinnosti na strane poplatníka, teda toho, kto odvolanie podal, a
to vychádzajúc z ust. § 6 ods. 2 vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku (za konanie
na prvom stupni). Pritom platí, že poplatok za podané dovolanie sa stanovuje podľa sadzobníka platného
a účinného v čase podania dovolania a zásada rovnakej sadzby bola zachovaná aj v tomto prípade, keď
v rovnakom čase podaný návrh na začatie konania by bol spoplatnený sumou podľa rovnakej sadzby



ako podané dovolanie navrhovateľa odhliadnuc od toho, že za iniciovanie konania na dovolacom súde
sa vyberá poplatok v dvojnásobnej výške.

Ak by sa akceptovala právna úvaha navrhovateľa o striktnej definícii spoplatneného úkonu v sadzobníku
súdnych poplatkov, založená podľa všetkého na tom, že položka č. 7a neobsahuje doslovnú zmienku
(poznámku) o okolnostiach vyrubenia poplatku v prípade podania dovolania, potom by došlo k
obchádzaniu vyššie citovaných ustanovení a súdny poplatok by nebolo možné vyrubiť za využitie
práva podať mimoriadny opravný prostriedok proti meritórnemu rozhodnutiu v celej rade osobitných
konaní, ktoré nespadajú pod položku č. 1, na ktorú poukázal navrhovateľ. Uvedené by sotva mohlo
byť zámerom zákonodarcu, najmä ak zohľadníme, že súdny poplatok slúži na zabezpečenie úhrady
aspoň časti nákladov objektívne vzniknutých v súvislosti s vedením dovolacieho konania iniciovaného
poplatníkom na Najvyššom súde SR. V poznámke k spomínanej položke sadzobníka zákonodarca
zopakoval skutočnosť, že v odvolacom konaní sa poplatky vyberajú podľa rovnakej sadzby, ako
v konaní pred súdom prvého stupňa, právny základ pre vyrubenie súdneho poplatku za podanie
dovolania ako všeobecného pravidla však vytvára samotný zákon o súdnych poplatkoch, ktorý následne
prostredníctvom svojej prílohy špecifikuje položky spoplatňujúce jednotlivé úkony vrátane prípadných
odchýlok. S prihliadnutím na uvedené jeho obrana spočívajúca v poukazovaní na neprípustnosť analógie
legis nemôže obstáť. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, v zmysle ktorej bol návrh podaný pred
01.10.2012 a konanie tak začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., kedy bolo od súdneho
poplatku oslobodené, túto odvolací súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú. Z ust. § 18ca zákona
o súdnych poplatkoch vyplýva, že za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. V preskúmavanej veci však
dovolacie konanie, ktoré navrhovateľ inicioval využitím práva podať mimoriadny opravný prostriedok
proti rozsudku odvolacieho súdu, začalo dňa 06.11.2014, a to doručením dovolania súdu prvého stupňa.
V tomto čase už bol účinný zákon č. 286/2012 Z.z., preto sa navrhovateľ nemôže odvolávať na vecné
zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorému konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podliehalo v danom prípade výlučne na prvom
stupni.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,
2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 a ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnému odporcovi v konaní náhrada trov odvolacieho konania
priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu trovy
odvolacieho konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .