Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 14CoE/18/2012 z 17. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 17. septembra 2012, sp. zn. 14CoE/18/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8407202006.1 Krajský súd Prešov | 14CoE/18/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8407202006.1 | 2012-09-17 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 203 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7f192051-23d4-42a5-b0ff-8a6faf928ca1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8407202006.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoE/18/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8407202006
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8407202006.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná a.s., Cintorínska 21, 814
99 Bratislava, IČO: 35 776 005, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Kalabovou, advokátkou, so sídlom
Krasovského 13, 851 01 Bratislava, proti povinnému: R. L., nar. XX.X.XXXX, bytom O. č.XXX, štátny
občan SR, o vymoženie 832,34 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča,
Exekútorsky úrad so sídlom Prešov, Sabinovská 87 pod sp. zn. Ex 1713/2007, o odvolaní súdneho
exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er/294/2007-30 zo dňa 13.1.2012, zhodou
hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o trovách exekúcie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zastavil exekúciu, priznal poverenému súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie vo výške 71,18 eur a oprávneného zaviazal zaplatiť exekútorovi náhradu trov
exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Náhradu trov exekúcie vo výške 13,44 eur súdnemu
exekútorovi nepriznal a vyslovil, že žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania nemá právo na
náhradu trov exekučného konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie
dňa 22.5.2007. Poverený súdny exekútor doručil dňa 22.7.2011 tamojšiemu súdu podnet na zastavenie
exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu neexistencie postihnuteľného
majetku povinného, z čoho je zrejmé, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súčasne žiadal priznať trovy exekúcie spolu v sume 84,62 eur. Súd prvého stupňa podľa § 57 ods. 1
písm. h/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť exekútorovi
trovy exekúcie priznané exekútorovi vo výške 71,18 eur. Toto odôvodnil ust. § 203 ods. 2, § 200 ods.
1 a § 196 Ex. por..

Výšku priznaných trov exekúcie odôvodnil aplikáciou v dôvodoch rozhodnutia citovaných ust. § 14 ods.
1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z.. Oproti vyúčtovaniu trov súdnym exekútorom
nepriznal paušálnu odmenu za osobné zisťovanie majetku povinného 4 x ale iba 1 x. Poukázal pritom
na účelnosť úkonov smerujúcich k exekúcii majetku povinného. Na paušálnej odmene podľa § 14 ods.
1 písm. b/, ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhl. tak priznal odmenu za celkom 14 úkonov exekučnej činnosti.
Zároveň poukázal na to, že v rámci hodinovej odmeny si účtoval exekútor aj odmenu za správu o stave
exekučného konania v trvaní tejto činnosti 15 minút. Tento časový úkon činnosti nesmeroval k účelu
exekúcie. Na časovej odmene však priznal exekútorovi ním účtovanú celkovú odmenu vo výške 6,64
eur. Odmenu zvýšil o DPH a pripočítal aj náhradu poštovného vo výške 7,44 eur. Celkom tak priznal
exekútorovi 71,18 eur.



Proti uzneseniu, v časti týkajúcej sa trov exekúcie, podal odvolanie súdny exekútor. Nestotožňuje sa s
názorom súdu, že úkon - správa o stave exekučného konania - nebol vynaložený účelne na vykonanie
exekúcie a trvá na tom, že tento úkon je účelne vynaložený, smerujúci jednak k vymoženiu pohľadávky
a jednak k ukončeniu exekúcie, ktorý nie je odmeňovaný paušálnou sumou, pričom pri vyhotovení
správy bolo potrebné vynaložiť určitú tvorivú činnosť, a preto ho nemožno považovať ani za bežnú
administratívnu činnosť. Pokiaľ ide o nepriznanie odmeny za osobné zisťovanie majetku povinného v
rozsahu 4x ale iba v rozsahu 1x z dôvodu účelnosti úkonov, odvolateľ tvrdí, že ide o zisťovania, ktoré
smerovali k reálnemu zisteniu majetkových pomerov povinného a teda boli vykonané účelne. Vzhľadom
na uvedené navrhuje, aby napadnuté uznesenie bolo v časti trov exekúcie zrušené a aby bol k úhrade
trov exekúcie v celom rozsahu zaviazaný oprávnený.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca súdu prvého stupňa po oboznámení s
podaným odvolaním uviedol, že odvolaniu nemieni vyhovieť a predložil vec na rozhodnutie o podanom
odvolaní nadriadenému súdu. Vec tak bola predložená odvolaciemu súdu v súlade s ust. § 374 ods.
3 O.s.p..

Oprávnený ani povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Odvolaním boli napadnuté len výroky o náhrade trov exekúcie
súdnemu exekútorovi. Ostatné výroky napadnutého uznesenia nadobudli právoplatnosť a preto odvolací
súd nebol oprávnený ich preskúmavať. Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého výroku uznesenia
bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie
preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli
tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3
O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti uznesenia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo
dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu súdneho exekútora nie je možné vyhovieť.

Úvodom treba uviesť, že formálne súd prvého stupňa rozdelil rozhodnutie o trovách súdneho exekútora
do 2 výrokov označených bodmi II. a III.. Obsahovo však ide o jedno rozhodnutie o návrhu súdneho
exekútora na priznanie trov exekúcie, preto rozsah podaného odvolania sa vzťahuje k obom týmto
výrokom a k ním sa tak vzťahuje podané odvolanie a ako súvisiaci výrok je predmetom preskúmania aj
posledný výrok o trovách ďalších účastníkov.

Pri výške vyčíslených a súdom prvého stupňa priznaných trov exekúcie je potrebné prihliadať na to, kedy
došlo k začatiu predmetnej exekúcie. Toto je relevantné tak z pohľadu aplikácie príslušných ustanovení
zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej už len „Exekučný poriadok“) i
vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhlášky“). Pri aplikácii
uvedenej Vyhlášky je treba zdôrazniť, že v zmysle ustanovenia § 27a citovanej Vyhlášky sa má aplikovať
to znenie Vyhlášky, ktoré platilo v čase začatia exekúcie. Teda, ak exekučné konanie začalo 20.4.2007,
potom to je znenie vyhlášky, ktoré platilo do 30.4.2008. Vychádzajúc zo zásad vyplývajúcich z ust. §
196, § 197, § 200 ods. 1 posledná veta a § 203 ods. 1, 2 Ex. por., v prípade zastavenia exekúcie
môže byť súdnemu exekútorovi priznané voči oprávnenému len právo na náhradu tých trov exekúcie,
ktoré potreboval na účelné vymáhanie nároku. Účelnosť sa posudzuje podľa jednotlivých procesných
a faktických prekážok konkrétne vzniklých pri vykonávaní exekúcie. Účelnosť vykonania toho-ktorého
úkonu exekučnej činnosti posudzuje v konečnom dôsledku exekučný súd.

Exekútorovi nemožno priznať odmenu za také úkony, ktoré nespĺňajú podmienku vyplývajúcu z ust.
§ 200 ods. 1 veta druhá Ex. por., t. j. za úkony, s realizáciou ktorých mu vznikli výdavky, ale ktoré
neboli potrebné na účelné vymáhanie nároku. Práve z takýchto dôvodov nemožno exekútorovi priznať
náhradu za úkon - správa o stave exekučného konania, pretože tento úkon nie je úkonom exekučnej
činnosti (nesmeruje k uspokojeniu pohľadávky oprávneného). Napokon táto námietka nemá vplyv na
výšku časovej odmeny, pretože uplatňovaných 6,64 eur v rámci časovej odmeny bolo exekútorovi aj
priznaných. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa aj pokiaľ, pri posudzovaní
účelnosti úkonov smerujúcich k exekúcii majetku povinného, nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu
za osobné zisťovanie majetku povinného a ďalšie preverovania 4-krát, ale iba v rozsahu 1-krát.
Exekútor vo svojom vyúčtovaní, ani následne v odvolaní tieto preverovania bližšie nešpecifikoval. Preto
odvolací súd pri skúmaní účelnosti týchto úkonov vychádzal z exekučného spisu. V tomto spisovom



materiáli sa nachádza úradný záznam súdneho exekútora (č.l. 41), že osobným šetrením nezistil žiadny
postihnuteľný majetok označeného povinného, avšak nie je bližšie uvedené miesto, čas ani spôsob
šetrenia a keďže zo spisu nevyplýva žiadna iná skutočnosť, potvrdzujúca jeho vykonanie, nie je možné
tieto úkony (v počte 4) posúdiť ako účelne vynaložené. Ďalej sa v exekučnom spise nachádza úradný
záznam o zisťovaní informácii na webových stránkach v registri katastra nehnuteľnosti, v živnostenskom
registri a obchodnom registri (č.l. 43) a v notárskom centrálnom registri záložných práv (č.l. 42), avšak
aj podľa názoru odvolacieho súdu patrí súdnemu exekútorovi za uvedené preverovania na webových
portáloch odmena len za 1 úkon exekučnej činnosti tak, ako to správne ustálil súd prvého stupňa vo
svojom rozhodnutí.

Pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ho
odvolací súd potvrdil.

V odvolacom konaní súdny exekútor nemal úspech. Ostatní účastníci si náhradu trov konania neuplatnili.
Pri aplikácii ust. § 151 ods. 1, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. odvolací súd účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.