Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/114/2016 z 26. 4. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 26. apríla 2017, sp. zn. 9Co/114/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7514205079.1
Krajský súd Košice | 9Co/114/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7514205079.1 | 2017-04-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/734261e6-1ec3-49c8-b3f2-6231047ea02c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7514205079.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/114/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514205079
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7514205079.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu mal. G. U., nar. X.X.XXXX, zast.
matkou C.. I.. F. U., Y., G. XX, proti žalovanej Obec Zlatá Idka, Zlatá Idka 159, o náhradu škody na
zdraví, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku 15C/102/2014-218 z 10.9.2015 Okresného súdu
Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť  žalobcovi náhradu
za bolesť vo výške 923,- eur, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, II. v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vychádzajúc z § 415, § 420, § 444 Obč. zák., § 2 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, § 6 ods.
1, 3 zák. č. 437/2004 Z.z. (o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia),
citujúc ich znenie, uviedol, že v prejednávanej veci zákonná zást. za maloletého žalobcu žiadala, aby
zaviazal žalovanú na náhradu za bolesť vo výške 923,- eur, za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 800,- eur, ako aj náhrady spojenej s liečením, nákladmi na cestovné, opakovanými lekárskymi
kontrolami vo výške 200,- eur. Mal za nesporné, že 21.1.2012 došlo k úrazu maloletého žalobcu na
chodníku a to v dôsledku zosuvu snehu,  resp. cencúľa spolu s kusom črepiny zo strechy viacúčelového
objektu obce Zlatá Idka vo vlastníctve žalovanej. Z obsahu pripojeného spisu  ČVS: ORP/183-KS/2012
zistil, že zák. zástupkyňa maloletého podala trestné oznámenie 26.01.2012, na základe ktorého OR
Policajného zboru  24.02.2012 začalo trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví, kde bola
vypočutá zák. zástupkyňa maloletého, maloletý samotný, taktiež svedok M. I., ktorý potvrdil skutočnosti
zistené aj v konaní pred súdom, že ako lekár záchrannej služby 21.1.2012  v čase okolo 17.45 hod.
bol v Zlatej Idke, kde došlo k zraneniu mal. G. U., na ktorého spadol sneh zo strechy,  po príchode na
adresu v drevenej budove ho ošetril s bolesťami hlavy a podozrením na poranenie lebky, bol pri vedomí,
komunikoval, na mieste dieťa vyšetril a keď ho prenášali do sanitky,  vtedy mu jeho matka pred vchodom
do budovy ukázala kúsky zľadovatelého snehu o veľkosti čokolády, avšak na to, že by tam boli cencúle,
sa nepamätal. Následne na to preniesli chlapca do Košíc na ďalšie vyšetrenie, zároveň mu matka dieťaťa
ukázala ešte  kúsok čiernej črepiny, ktorý mal byť medzi kusmi snehu, ktoré zasiahli chlapca. Z tohto
vyšetrovacieho spisu sa oboznámil s výpoveďami svedka M. I.. Konštatoval, že v spise sa nachádzajú aj
fotografie z mieste činu, avšak s odstupom troch mesiacov, t.j.  zo 6.3.2012. Na základe uznesenia OR
Policajného zboru bol pribratý do konania ako znalec z odboru zdravotníctva - MUDr. Ľuboš Tomčovčík,
ktorý vypracoval  znalecký posudok, ktorý je aj súčasťou spisu, ktorý predložila zákonná zástupkyňa



žalobcu (č.l. 23 až 38). Z uvedeného znaleckého posudku je zrejmý záver, na základe ktorého maloletý
G. U. utrpel  21.1.2012 ľahký otras mozgu, pomliaždenie hlavy pravej temeno - záhlavovej oblasti a
podvrtnutie krčnej chrbtice, pričom znalec poranenia poškodeného hodnotil ako ľahké, v danom prípade
u poškodeného nedošlo z lekárskeho hľadiska k ťažkej ujme na zdraví a taktiež nehrozila z lekárskeho
hľadiska ťažká ujma na zdraví. Na základe týchto skutočností znalec vyčíslil výšku náhrady za bolesť v
počte 60 bodov (x 15,38 eur), t.j. 923,- eur. Znalec zároveň uviedol, že v prípade maloletého pád snehu a
ľadu, príp.  aj s kusmi črepín na hlavu poškodeného z výšky okraja strechy, predstavuje predmet, ktorým
mohol spôsobiť násilie takej intenzity, ktoré mohlo viesť k vzniku otrasu mozgu. Po dopade snehu a
ľadu na hlavu poškodeného došlo v mieste nárazu na hlavu v temeno - záhlavovej oblasti vpravo ku
pomliaždeniu hlavy. V mieste pomliaždenia hlavy vzniká bolestivosť v dôsledku poškodenia mäkkých
tkanín, ktorá bola prítomná aj u poškodeného. Energia dopadajúceho predmetu po náraze do hlavy
sa následne mohla preniesť na mozog a spôsobiť otras mozgu s bezvedomím. Podľa výpovede, sa
maloletý poškodený nepamätal na okolnosti vzniku úrazu, nepamätal sa na časový  úsek, čo zodpovedá
otrasu mozgu u poškodeného, následne bol vyšetrený detským neurológom, ktorý konštatoval, že u
maloletého došlo k otrasu mozgu. Náraz snehu a ľadu na hlavu poškodeného sa preniesol aj na krčnú
chrbticu, čo spôsobil prudký, náhly krátkodobý vzájomný posun stavcov, stiahnutím svalov, väzov a
šliach na krku,  čo v konečnom dôsledku viedlo k poraneniam, ktoré nazývajú podvrtnutie krčnej chrbtice.
Znalec zároveň uviedol, že v prípade vzniku poškodení u maloletého, k zraneniu mohlo dôjsť aj tak, že v
dôsledku nárazu snehu a ľadu do hlavy, maloletý spadol na chodník, pričom v dôsledku nárazu hlavy na
chodník, pri dopade došlo aj k pomliaždeniu hlavy a vzniku otrasu mozgu a podvrtnutiu krčnej chrbtice.
Zranenia poškodeného zodpovedajú svojím charakterom z medicínskeho hľadiska mechanizmu úrazu,
ktorý popisovala matka maloletého. Súd  sa zároveň oboznámil aj s oznámením o poistení škodovej
udalosti  (č.l. 6) v Komunálnej poisťovni, u ktorej si nárok uplatnila matka ako zákonná zástupkyňa. Táto
poistná udalosť však týmto spôsobom likvidovaná nebola pre nesúhlas žalovanej s náhradou škody.
Súd sa oboznámil aj s výzvou na riešenie (nebezpečie úrazu), ktoré súdu predložila zák. zástupkyňa
maloletého, kde upozorňovala na nebezpečenstvo úrazu a riziká vážneho ohrozenia zdravia pre susedov
z dôvodu, že na  streche, ktorá je v osobnom vlastníctve žalovanej, je možný vznik pádu cencúľov
a zosúvania sa veľkého množstva  snehu práve na ich chodník, čo ohrozuje ich riadne užívanie
nehnuteľnosti a zároveň ich upozornila aj na skutočnosť, že chýbajú snehové zábrany, ako súčasť šikmej
strechy  (č.l. 11 až 12). Z prípisu žalovanej zistil, že na jeho základe oznámila zák. zástupkyni žalobcu,
že snehové zábrany na ich objekt boli namontované z ich pozemku v mesiaci november 2012 (č.l. 21).
Súd sa oboznámil aj s fotografiami, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými zák. zástupkyňou
žalobcu (č.l. 49, 124 až 128). Z týchto listinných dôkazov mal za  zrejmé, že na odkvapových rúrach sú
zachytené cencúle a taktiež aj v odtoku  odkvapových rúr sa nachádzajú vrstvy snehu, ktoré prevísajú
cez túto odkvapovú rúru. I z uvedených dôkazov, ktoré boli nafotené v januári 2012 mal za  zrejmé,
že k úrazu mohlo dôjsť tak, ako to popisovala matka i v samotnom trestnom konaní, i v konaní pred
súdom tým, že spadol na mal. žalobcu kus ľadu, resp. cencúľa, ktorý spôsobil poranenia tak, ako to
uviedol znalec vo svojom znaleckom posudku. Uviedol, že žalovaná sa v konaní bránila tým, že strecha
bola zrekonštruovaná na základe stavebného povolenia a bola riadne skolaudovaná, že na streche sú
namontované snehové odkvapy, do ktorých sneh padal a taktiež nemohla spadnúť krytina zo strechy,
pretože táto strecha je nová. Súd však zistil, že snehové zábrany na tejto streche boli namontované až
v novembri  2012,  t.j., dávno po úraze (č.l. 89). V prejednávanej veci poukázal na povinnosť žalovanej
ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti  zabezpečiť v rámci prevenčnej povinnosti podľa § 415 Obč.
zák.  strechu proti pádom snehu, odstránením  cencúľov, príp., podľa aktuálnej situácie priebežne sneh
zo strechy odstraňovať. Poukázal aj na to, že § 415 Obč. zák. ukladá povinnosť každému postupovať,
vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam tak, aby nezadal príčinu k vzniku škody a platí to tiež aj pre
správanie sa žalovanej. Žalovaná túto svoju prevenčnú povinnosť nesplnila, a preto za škodu, ktorá
vznikla maloletému, zodpovedá v plnom rozsahu. Na základe tejto skutočnosti mal za to, že sú splnené
predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú maloletému žalobcovi podľa § 420 ods. 1 Obč. zák.
a priznal  náhradu za bolesť v súlade so znaleckým posudkom č. 13/2012 vo výške  923,-  eur (č.l.
37 -  60 bodov x 15,38 eur). V prevyšujúcej časti týkajúcej sa sťaženia spoločenského uplatnenia vo
výške 800,- eur, nevzhliadol dôvody hodné takéhoto zvýšenia, i keď je pravdou, že maloletý utrpel
zranenia, a to ľahký otras mozgu, pomliaždenie hlavy, pravej temeno - záhlavovej oblasti a podvrtnutie
krčnej chrbtice. Zdôraznil, že znalec ich hodnotil ako ľahké s dobou obmedzenia - návštevy školy,  cca
v rozsahu 14 dní, pričom celková doba, počas  ktorej bol narušený obvyklý spôsob života maloletého z
medicínskeho hľadiska trvala 14 až  21 dní. V tejto časti nárok žalobcu nepriznal. Taktiež  nepriznal aj
nárok na náhradu škody v súvislosti s ošetrovaním a opakovanými lekárskymi kontrolami, ktoré matka
mal. žalobcu paušálne zhrnula na sumu 200,- eur, nakoľko takéto dôkazy v konaní mu nepreukázala.



Vychádzal zo zásady, že náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo a musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, v priebehu liečenia alebo odstraňovania jeho následkov, poskytuje sa na základe
lekárskeho posudku a to v súlade so zák. č. 437/2004  Z. z.  o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal za nepochybné, že žalobca utrpel
úraz, v dôsledku posunu snehu, resp. cencúľov na hlavu, čím utrpel zranenia popísané v znaleckom
posudku č. 13/2012, jeho obvyklý spôsob života bol narušený v trvaní 14 - 21 dní, vynechal školskú
dochádzku na 14 dní a týmto  posudkom aj  stanovená výška náhrady za bolesť v sume 923,- eur.
Priznanie nároku za sťaženia spoločenského uplatnenia maloletého nepovažoval za dôvodné. Poukázal
na to, že úraz maloletý utrpel vo veku 11 rokov a nepreukázali sa vážnejšie obmedzenia po dlhšiu dobu,
ktoré by si vyžadovali  obmedzenia v jeho živote, pohybe, aktivitách.  Vychádzajúc z § 142 ods. 1 O.s.p.,
že úspešný žalobca  trovy konania nepožadoval, rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaná.

4. Žalobca podal odvolanie proti výroku II. rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

5. Mal za neopodstatnené a neprípustné odôvodnenie zamietnutia žaloby na priznanie náhrady škody za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukázal na to, že napriek skutočnosti a realite, že poškodeným je
maloleté dieťa, je neprípustné diskriminovanie a nerešpektovanie základných práv mal. dieťaťa. Tvrdil,
že napriek tomu, že maloletý mal v čase úrazu 9 rokov, došlo preukázateľne k ujme a predovšetkým
k narušeniu bežného spôsobu života, vyžadujúce určité obmedzenia, ktoré preukázateľne zasiahli do
životných a spoločenských potrieb, obmedzili samotné úkony poškodeného a jeho rodiny. Žalobca
sa domnieva, že nie je možné dieťa diskriminovať a obmedzovať ho na jeho aktivitách a potrebách
vzhľadom na jeho vek, vychádzajúc zo základných princípov práv dieťaťa platných aj v Slovenskej
republike. Na základe toho žalobca žiadal o prehodnotenie časti II. rozsudku, nakoľko poúrazové
obdobie maloletého predstavovalo pre neho zásah a narušenie aj jeho samotného vývoja a súčasne
jeho neúčasť na jeho športových aktivitách. Zdôraznil, že poúrazový stav bol pre neho preukázateľne
stavom prinášajúcim zmeny v jeho živote a aktivitách. Uviedol, že napriek tomu, že znalecký posudok
č. 13/2012 z 19.3.2012 znalca z oblasti zdravotníctva, v ktorom bola určená výška náhrady za bolesť,
len predpokladal narušenie obvyklého spôsobu života 14-21 dní, no súčasne odpovedá na otázku
č. 4 následkov úrazu, ktoré je možné posúdiť až po jednom roku. Z možných následkov tu pripúšťa
postkomočný syndróm. Maloletý sa dlhodobo sťažoval na bolesti hlavy (viď. samotné nálezy), no už
pri samotnom vyšetrení 16.2.2012 bolo v liečbe odporúčané - rehabilitácia, v škole necvičiť 3 mesiace.
Vo vyšetrení 26.4.2012 bolo odporúčanie - oslobodiť od ťažkých cvikov, doskokov, kotúľov. Na základe
týchto odporúčaní lekára došlo u maloletého preukázateľne k zmene v jeho samotnom živote, nemohol
sa venovať športovým aktivitám ako v predchádzajúcom období, nezúčastnil sa lyžiarskeho výcviku
školy, ktorý musel byť zrušený, od úrazu, až do konca školského roka necvičil na hodinách telesnej
výchovy. Tieto reálne skutočnosti nemožno považovať za ľahostajné a nepodstatné v samotnom vývoji
dieťaťa. Zároveň sú dôkazom pre skutkové zistenie nároku náhrady škody za sťaženie spoločenského
uplatnenia dieťaťa. Na základe tejto reálnej skutočnosti žiadal zmeniť rozhodnutie súdu, vychádzajúc
z nesprávneho posúdenia veci v časti II. Súčasne žiadal „venovať sa“ náhrade škody za sťaženie
spoločenského uplatnenia maloletého v samostatnom konaní. Samostatné konanie ,vzhľadom na
nemožnosť vzájomnej dohody medzi ním a žalovanou na najnižšej sume, žiadal doplniť o znalecké
dokazovanie. V ostatných častiach žiadal o správoplatnenie rozhodnutia.

6. Žalovaná odvolaním napadla výrok rozsudku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu za bolesť vo výške 923,- eur.

7. V odvolaní poukázala, o. i., na to, že „žalobkyňa“ od začiatku prestavby kultúrneho domu ako
vlastníčka susednej nehnuteľnosti podávala podania na rôzne inštitúcie s cieľom získať majetkový
prospech. Ďalej poukázala na to, že celé napadnuté rozhodnutie bolo postavené na znaleckom posudku,
ktorý vypracoval znalec z odboru zdravotníctva MUDr. Ľuboš Tomčovčík, ktorý ho vypracoval na
vyžiadanie polície, nakoľko I.. U. podala na polícii podnet na začatie trestného stíhania starostu obce
za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Znalec vypracoval znalecký posudok na základe tvrdenia
matky, že 21.1.2012 v podvečerných hodinách na chlapca spadol kúsok črepu so snehom zo strechy
budovy obecného úradu. Zdôraznila, že znalec nebol na mieste, kde sa úraz stal a ani chlapca po úraze



nevidel, že svoj posudok vypracoval na základe lekárskych správ a na základe výpovede matky. Znalec
vo svojom posudku však nevylúčil možnosť, že sa úraz mohol sťať aj tak, že chlapec na chodníku spadol
a tak došlo k úrazu. Matka vo svojich výpovediach rozporne uvádzala, kde sa nachádzala v čase úrazu,
a tak nie je vylúčené, že to, ako sa jej synovi úraz stal, ani nevidela. Napriek tomu, že tvrdila, že má
svedkov na to, že sa úraz stal tak ako to uvádza, nenavrhla vypočuť nikoho. Tvrdila, že matka ako
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázala, že úraz jej syna sa stal tak,
že ho spôsobil pád snehu a kúsku črepiny zo strechy budovy a je to len ďalší pokus, ako získať finančné
prostriedky od obce. Aj čo sa týka črepiny, boli vo výpovedi matky nezrovnalosti, nakoľko pôvodne tvrdila,
že črepinu odovzdala na polícii, kde sa stratila a neskôr na pojednávanie doniesla kúsok črepiny z krytiny
strechy obecného úradu. Je pravdou, že obec po tejto skúsenosti nad rámec projektu dala namontovať
ďalšie lapače snehu, čo však nepreukazuje, že chlapcovi sa stal úraz tak, ako to tvrdí matka. Obec
navrhovala doplniť dokazovanie a to vypočutím mal. G. U., s čím však matka nesúhlasila. Ďalej obec
navrhovala vypracovať znalecký posudok znalca z odboru stavebníctvo, či je možné, aby sa črepina,
ktorú matka na súde predložila, mohla udržať na streche od augusta 2011 do januára 2012, kedy sa
úraz stal. Vzhľadom na to, že predmetné rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu, navrhla rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu opakovala skutočnosti uvádzané už pred súdom prvej
inštancie a ktoré uviedla vo svojom odvolaní. Citujúc znenie § 420 Obč. zák., poukázala na to,
že opakovane bolo zo strany Krajského stavebného úradu skonštatované, že stavba strechy bola
postavená v súlade s projektovou dokumentáciou a teda obec neporušila žiadne zákony ani svoje
povinnosti. To, aké následky na zdraví a spoločenskom uplatnení G. U. mal úraz, ktorý sa mu 21.1.2012
stal, nech posúdi znalec z odboru zdravotníctva. Žalovaná odmietla pádom kúska črepiny z krytiny
strechy obecného úradu v Zlatej Idke a snehu.

9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolanie nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie strán sporu v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2
C.s.p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový
stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody rozsudku súd správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcom a žalovanou.

10. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov stranami sporu nie je daný.

11. Žalobca v odvolaní namieta a napáda rozsudok vo výroku II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a to pokiaľ ide o nepriznanie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 800 bodov.

12. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, na dôvody ktoré v celom rozsahu odkazuje.

13. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená na základe počtu bodov stanoveného
v lekárskom posudku sa poskytuje jednorazovo a musí byť primeraná povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť
sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na
základe lekárskeho posudku. Sadzby bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú
stanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia.

14. Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na
zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).
Vychádzajúc z citovaných ust. zák. je potrebné urobiť záver, že sťaženie spoločenského uplatnenia sa
priznáva v súvislosti spôsobením poškodenia zdravia, jeho liečením a odstraňovaním jeho následkov,
ktoré sú trvalé. To znamená poškodenia, ktoré zanechali preukázateľne nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného. To znamená, nejde iba o prechodné obmedzenie života a úkonov poškodeného,
ale o následky trvalé.



15. U žalobcu nejde o takýto prípad, lebo následky, ktoré u neho boli, boli iba prechodného
charakteru, pričom ani žalobca netvrdí, že na jeho strane došlo k predpokladaným trvalým následkom-
postkomačného syndrómu (trvalosť následkov, ktoré obmedzujú poškodeného v jeho ďalšom - budúcom
živote, ktoré nie sú len prechodného charakteru) , ale bol to iba predpoklad v období vypracovania
znaleckého posudku 13/2012 znalcom MUDr. Ľubošom Tomčovčíkom, PhD. znalcom z odboru
zdravotníctva, farmácia a odvetvie chirurgia - traumatológia.

16. Žalobca poukazuje na to, že zmeny v jeho živote a aktivitách, pokiaľ ide o sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia, trvali iba prechodný čas a vyjadruje sa o nich, že boli - v minulom čase.
Ich prechodnosť (14-21 dní ) vyplýva  aj zo záverov znaleckého posudku č. 13/2012 z 19.3.2012
vypracovaného znalcom MUDr. Ľubošom Tomčovčíkom, PhD. znalcom z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia. Z jeho záverov vyplýva, o.i. - odpoveď na otázku č. 4,
či zranenie zanechá trvalé následky, že o trvalých následkoch poškodeného sa možno vyjadriť po
ustálení jeho stavu s odstupom jedného roka od úrazu, že poranenia poškodeného nemusia zanechať
žiadne trvalé následky a z možných trvalých následkoch prichádza do úvahy postkomačný syndróm po
otrase mozgu, čo je možné posúdiť až po jednom roku, že v rámci práceneschopnosti a doby liečenia
poškodeného celková doba liečenia poranení poškodeného, počas ktorej bol závažne narušený obvyklý
spôsob života poškodeného z medicínskeho hľadiska trvala 14 - 21 dní od úrazu. Žalobca v odvolaní
opakovane uvádza, že jeho aktivity boli v minulosti obmedzené, že nemohol sa venovať športovým
aktivitám ako v predchádzajúcom období, že sa nezúčastnil lyžiarskeho výcviku školy, ktorý musel byť
zrušený, od úrazu až do konca školského roka necvičil na hodinách telesnej výchovy. To znamená,
že netvrdí, že by došlo k trvalému obmedzeniu jeho aktivít v ďalšom živote, že by u neho išlo o trvalé
následky, ktoré sa prejavili po jednom roku.

17. Je potrebné poukázať aj na súdnu prax (25 Cdo 333/2005 R 152/2005 NS ČR), že sťaženie
spoločenského uplatnenia poškodeného vzniká v čase, keď sa trvalo nepriaznivé následky pre ďalší
život poškodeného prejavia, teda kedy v jeho zdravotnom stave nastanú také zmeny, ktoré do budúcna
obmedzujú jeho ďalší život v nasledujúcej dobe a znamenajú trvalú zmenu jeho spoločenského,
kultúrneho a rodinného uplatnenia oproti stavu, aký bol pred úrazom.

18. V prejednávanej veci o takýto prípad na strane žalobcu nejde.

19. Súd vec správne právne posúdil, právny predpis aj správne vyložil, zistený skutkový stav podradil
pod správnu právnu normu a vyvodil aj správne závery  o právach a povinnostiach strán sporu, pokiaľ
žalobu v prevyšujúcej časti (týkajúcej sa sťaženia spoločenského uplatnenia -800 bodov) zamietol lebo
nebol preukázaný základ tohto nároku a preto nie je dôvod na zisťovanie jeho výšky.

20. Rovnako, ani odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

21. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu,
že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou
navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za
rozhodujúci pre spor), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy sporu vyplýva, že strana, ktorá v
odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol
vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a
dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., teraz uvedený v § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom
pre rozhodnutie súdu prvej inštancie  je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého
spor posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v



dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú
i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak,
z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p..

23. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p..

24. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený
skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany na základe zisteného skutkového
stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu sporu práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

25. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

26. K uvedenému je potrebné dodať, že vykonané dôkazy boli postačujúce na úplné zistenie skutkového
stavu.  Žalovanou navrhnuté dokazovanie nebolo spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť,
pretože nie je ho možné považovať za rozhodujúce pre vec. Hypotetická možnosť posúdenia, či črepina,
ktorá bola matkou žalobcu predložená na súde sa mohla udržať na streche od augusta 2011 do januára
2012, kedy sa úraz stal, a vykonanie tohto dôkazu je pre prejednávanú vec právne bezvýznamné,
keďže vlastník, resp. správca nehnuteľnosti zodpovedá nielen za zavinené porušenie právnej povinnosti,
ale zodpovedá objektívne za vznik škody. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že z
medicínskeho hľadiska zranenia poškodeného zodpovedajú svojim charakterom mechanizmu úrazu,
ktorý popisovala matka mal. žalobcu. O.i. aj z fotodokumentácie (č.l. 49 a č.l. 124-128) je zrejmé, že
na odkvapových rúrach sú zachytené cencúle a taktiež pri odtoku odkvapových rúr sa nachádzajú
vrstvy snehu, ktoré prevísajú cez túto odkvapovú rúru. Je potrebné okrem toho poukázať na to, že
napriek rekonštrukcii strechy, ktorá bola vykonaná na základe stavebného povolenia,  na streche boli
namontované snehové zábrany až v novembri 2012, t.j. po úraze mal. žalobcu. Z uvedeného dôvodu z
hľadiska prevenčnej povinnosti vlastníka nehnuteľnosti podľa § 415 OZ si žalovaná mala počínať tak,
aby nezadala príčinu ku vzniku škody na zdraví mal. žalobcu.

27. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.



29. Žalobca a žalovaná mali v odvolacom konaní len čiastočný úspech, preto im náhrada trov
odvolacieho konania nebola priznaná.

30. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).



Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).