{"guid": "2907bb07-8c9a-42bd-9acf-c007bc9e0c38:2bb14fc8-1f52-4e62-b639-76e23befea8d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200403.1", "spisova_znacka": "10Sžso/31/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/31/2015 z 29. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. 10Sžso/31/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200403.1", "identifikacne_cislo": "8014200403", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "datum_vydania": "2017-03-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-1", "nazov": "§ 92 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-92"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-92"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2bb14fc8-1f52-4e62-b639-76e23befea8d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200403.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200403.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200403.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/31/2015\n8014200403\n29. 03. 2017\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2017:8014200403.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ S. L. U. (do 16.06.2016 Zdzislaw\nMieczyslaw Pitera - Blue- Media, IČO: 462 13 058), bytom B., 2/ J. L. Z. B., bytom X. L. X/XX, XXXXX R.,\nPoľská republika, právne zastúpených JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, Masarykova 2, Prešov,\nproti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava 1, o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 15518-2/2014-BA zo dňa 28. januára 2014, o odvolaní\nžalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 18. februára 2015, č. k. 5S/26/2014-36, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/26/2014-36 zo dňa 18.\nfebruára 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 18. februára 2015, č. k. 5S/26/2014-36, zamietol žalobu\nžalobcu 1/ a náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi 1/ účastníkom nepriznal. Vo vzťahu k žalobcovi\n2/ zrušil rozhodnutie žalovanej č. 15518-2/2014-BA zo dňa 28. januára 2014 v spojení s rozhodnutím\nSociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 87598-1/2013-KEM zo dňa 22. augusta 2013 podľa ust. § 250j\nods. 2 písm. c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol vo vzťahu k žalobcovi 2/ tak, že zaviazal žalovanú na ich náhradu vo výške\n284,08 Eur na účet právneho zástupcu.\nKrajský súd po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov z dôvodov uvedených v žalobe vo vzťahu k\nžalobcovi 1/ dospel k záveru, že postup žalovanej bol v súlade so zákonom. Podľa názoru krajského\nsúdu žalobca 1/ okrem nedodržania 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí netvrdil žiadne\nporušenie jeho subjektívnych práv. Pri nedodržaní procesných lehôt však podľa názoru krajského súdu\nide o procesné pochybenie, ktoré nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Krajský súd bol\ntiež toho názoru, že pobočka žalovanej, ako aj žalovaná, boli oprávnené vykonať kontrolu vo vzťahu k\nreálnemu výkonu zamestnania zamestnancami žalobcu 1/. Taktiež považoval krajský súd za nedôvodnú\nnámietku žalobcu 1/, že bola porušená zásada dvojinštančnosti konania, lebo z obsahu predložených\nadministratívnych spisov je nepochybné, že žalovaná nerozhodovala len na základe dôkazov, ktoré boli\nzistené pred vydaním prvostupňových rozhodnutí, pričom prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden\ncelok. Rozhodnutia žalovanej sú len podrobnejšie odôvodnené. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí\nv rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe dospel krajský súd k záveru, že vo vzťahu k žalobcovi 1/ neboli\nsubjektívne práva porušené, preto žaloby žalobcu 1/ ako nedôvodné zamietol.\nVo vzťahu k žalobcovi 2/ krajský súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. 15518-2/2014-BA zo dňa 28. januára\n2014 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 87598-1/2013-KEM zo dňa 22.\naugusta 2013 . Podľa názoru krajského súdu záver prvostupňového správneho orgánu, s ktorým sa\nstotožnila aj žalovaná bol realizovaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože z\nobsahu spisu ani z odôvodnení rozhodnutí nevyplynulo akým spôsobom bolo preukázané, že žalobca\n\n2/ reálne činnosť zamestnanca nevykonával teda mal za to, že rozhodnutia nie sú odôvodnené v\nsúlade s ust. § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Uviedol, že správne orgány\nsa dôsledne nevyrovnali ani s otázkou miesta podnikania žalobcu 1/. Ďalej uviedol, že v odôvodnení\nrozhodnutí absentuje dokazovanie vo vzťahu k reálnemu výkonu činnosti žalobcu 2/ ako zamestnanca.\nRovnako absentovalo dokazovanie a správna úvaha správnych orgánov vo vzťahu k hodnoteniu kritérií,\nktorými je možné určiť registrované sídlo alebo miesto podnikania žalobcu 1/ tak ako to prezentovala\nžalovaná v odôvodnení rozhodnutia. Preto podľa názoru súdu nie je možné z doteraz vykonaného\ndokazovania vysloviť objektívny záver, že žalobca 2/ na území Slovenskej republiky reálne výkon činnosti\nzamestnanca nevykonával.\nII.\nPrvostupňový rozsudok včas napadol žalobca 1/ odvolaním a navrhol, aby odvolací súd rozsudok\nprvostupňového súdu zmenil tak, že žalobe žalobcu 1/ vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutia\nžalovanej v spojení s rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa a prisúdi žalobcovi 1/ náhradu\ntrov prvostupňového konania vo výške 284,08 Eur a odvolacieho konania vo výške 148,22 Eur.\nNamietal, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam dotýkajúcim sa zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovanej a jej pobočiek, ako aj postupu\nim predchádzajúceho a jeho rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a\nprocesných súvislostí.\nŽalobca 1/ namietal porušenie práva na spravodlivý proces, práva na dodržanie zásad správneho\nkonania, práva vlastniť majetok, práva na podnikanie za rovnakých podmienok ako domáce subjekty a\npráva na dosahovanie zisku vlastnou činnosťou.\nŽalobca 1/ uviedol, že v dôsledku rozhodnutia žalovanej má značné ťažkosti s udržaním doterajších\nzamestnancov a náborom nových zamestnancov a pri zmenšujúcom sa počte zamestnancov nie je\nschopný dodržať zmluvné podmienky dohodnuté s obchodnými partnermi. Nesúhlasil so záverom\nprvostupňového súdu, že postupom žalovanej nedošlo k porušeniu princípu dvojinštančnosti správneho\nkonania. Rozhodnutie žalovanej považoval za nepreskúmateľné a v celom rozsahu za arbitrárne.\nŽalovaná sa podľa mienky odvolateľa nevysporiadala s argumentáciou žalobcu 1/ a odvolanie zamietla\nz dôvodov a skutočností, ktoré boli po prvýkrát oznámené až žalovanou v jej rozhodnutí. V tomto\nsmere malo byť žalobcovi odňaté jeho subjektívne právo brániť sa proti rozhodnutiu orgánu verejnej\nsprávy. Týmito novými dôkazmi a skutočnosťami mali byť predovšetkým argumenty žalovanej súvisiace\ns nepreukázaním registrovaného miesta podnikania zamestnávateľa, ku ktorým sa žalobca 1/ nemal\nmožnosť vyjadriť, nakoľko boli po prvýkrát spomenuté až v druhostupňovom rozhodnutí.\nŽalobca 1/ ďalej namietal, že do kompetencie žalovanej nepatrí uskutočňovanie kontroly týkajúcej\nsa reálneho výkonu činnosti zamestnancov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie žalovanej č.\n7942-3/2014 zo dňa 29. januára 2014, kde žalovaná jednoznačne skonštatovala, že nie je oprávnená\nvstupovať do pracovnoprávnych vzťahov a výkon činnosti zamestnancov je oprávnený kontrolovať len\ninšpektorát práce, ktorého kontrolné zistenia sú pre ňu záväzné.\nŽalobca 1/ ďalej dôvodil, že primárnou pracovnou náplňou zamestnancov žalobcu 1/ bol roznos letákov,\nktoré si zamestnanci preberali v externej spoločnosti vo Svidníku. Podľa špecifických podmienok\njednotlivých zákaziek žalobca 1/ následne kontaktoval zamestnancov a poveril ich roznášaním letákov\nna vybraných lokalitách. Z preberania a distribúcie letákov má zamestnávateľ vyhotovené fotografické\nzáznamy, roznášanie kontrolujú iní zamestnanci a zamestnancom sa vedú dochádzkové listy, čo\njednoznačne preukazuje reálny výkon činnosti na území Slovenskej republiky.\nŽalobca 1/ namietal aj spôsob výkonu kontroly, nakoľko z rozhodnutia žalovanej vyplýva, že práve na\nzáklade vykonaných kontrol u žalobcu 1/ dospela žalovaná k tomu, že žalobca 1/ nespĺňa podmienku\nreálneho výkonu činnosti. Žalobca 1/ pritom organizačnej zložke žalovanej predložil všetky podklady,\nktoré si kontrolóri vyžiadali. Žalovaná si nevyžiadala ďalšie doklady, nepristúpila k osobnému výsluchu\nzamestnancov a ani inému spôsobu preverenia tvrdení žalobcu 1/. Okrem toho pravidelne daňovému\núradu odovzdáva štvrťročné súhrnné výkazy a každý rok podáva aj daňové priznanie na daň z príjmu,\nz ktorých vyplýva nielen to, že žalobca 1/ reálne vykonáva činnosť, ale aj rozsah a obsah tejto\nčinnosti, čo môže len prostredníctvom svojich zamestnancov. Poukázal tiež na to, že pri kontrolách\n\nžalobca 1/ predložil tzv. reporty (správy) - dochádzky jednotlivých zamestnancov do práce. Pokiaľ\nide o nepreukázanie reálneho výkonu činnosti, nie je možné zo samotnej okolnosti nezastihnutia\nzamestnávateľa alebo zamestnanca v mieste podnikania v čase výkonu kontroly vyvodiť záver, že u\nžalobcu 1/ nebol preukázaný reálny výkon práce jeho zamestnancov na území Slovenskej republiky; v\ntejto súvislosti poukázal na rozhodnutie žalovanej z 28. júna 2012, č. 8519-5/2012-BA, v ktorom táto\nvyslovila totožný názor.\nŽalobca 1/ mal za to, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s ďalšími argumentmi uvedenými v\nžalobe, najmä s porušením princípu rovnakého zaobchádzania. Ďalej namietol, že došlo k neprípustnej\nretroaktivite v rozhodnutiach žalovanej. Aj podľa praktickej príručky, na ktorú sa žalovaná odvoláva,\nprípadné zistenia zakladajúce zmenu uplatniteľnej legislatívy sa aplikujú až od momentu zistenia, nie\nspätne.\nSúčasne si žalobca 1/ v prípade úspechu uplatnil nárok na náhradu trov prvostupňového vo výške\n284,08 Eur aj odvolacieho konania vo výške 148,22 Eur.\nIII.\nPrvostupňový rozsudok vo vzťahu k žalobe žalobcu 2/ včas napadla odvolaním žalovaná a navrhla,\naby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v dotknutej časti zmenil tak, že žalobu žalobcu 2/\nzamieta, resp. ak sa preukáže, že žaloba žalobcu 2/ bola podaná oneskorene, konanie o žalobe zastaví.\nŽalovaná sa nestotožnila s názorom krajského súdu a i naďalej zotrvala na svojom právnom názore,\nže na základe kontroly sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov žalobcu 1/ na\núzemí Slovenskej republiky, ani na splnenie podmienok na určenie registrovaného sídla alebo miesta\npodnikania. Poukazovaním na článok 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009,\nktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia podľa ktorého od osôb na ktoré sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 883/2004 sa vyžaduje,\naby dotknutým inštitúciám postúpili informácie, dokumenty alebo podporné doklady, ktoré sú potrebné\nna posúdenie ich situácie alebo situácie ich rodín, na určenie alebo zachovanie práv a povinností a na\nurčenie uplatniteľných právnych predpisov a ich povinností, ktoré z nich vyplývajú dospela k záveru, že\ndôkazne bremeno leží nielen na Sociálnej poisťovni, ale aj na dotknutých žalobcoch a túto povinnosť,\nktorá im z vykonávacieho nariadenia vyplýva si riadne nesplnili. Zároveň poukázaním na článok 16 ods.\n4 vykonávacieho nariadenia uviedla, že ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych\npredpisov, určia sa predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na čl.\n13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.\nV závere odvolania poukázala žalovaná i na neprípustnosť uznesenia Krajského súdu, sp. zn.\n5S/26/2014-30 zo dňa 26. januára 2015 týkajúceho sa žalobcu 2/, ktorým krajský súd pripustil vstup\nosoby J. L. Z. B., na strane žalobcu podľa ust. § 92 ods. 1 OSP, keďže toto ustanovenie sa používa iba\nv sporovom konaní čo nie je prípad v danej veci. Jednalo sa o správne konanie (nesporové) v ktorom\nsa rozhodovalo o zániku sociálneho poistenia. Žalovaná mala za to, že vstúpenie žalobcu 2/ do konania\nslúžilo na odstránenie nedostatku vecnej legitimácie, ktorá existuje od počiatku konania.\nIV.\nVo vyjadrení k odvolaniu žalovaná navrhla rozsudok Krajského súdu v Prešove v časti týkajúcej sa\nžalobcu 1/ potvrdiť. Uviedla, že Sociálna poisťovňa vykonala a naďalej vykonáva kontroly reálneho\nvýkonu činnosti zamestnancov, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike a ktorých zamestnávateľ má\nsídlo na území Slovenskej republiky, na základe podnetu ZUS Varšava a z dôvodu pretrvávajúceho\ntrendu narastajúceho počtu „registrovaných poľských zamestnávateľov“ vzbudzujúceho podozrenie\nzo zneužívania systému verejného zdravotného poistenia, ktoré avizovala najmä ZP Dôvera a\nÚrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Len v prípadoch, kde sa nepreukáže reálny\nvýkon činnosti dotknutého zamestnanca, rozhoduje Sociálna poisťovňa o tom, že zamestnancovi\nnevzniklo, resp. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy. V prípade, ak Sociálna poisťovňa už\nvystavila zamestnancom žalobcu 1/ formulár E101 SK/PD A1, títo zamestnanci podliehajú slovenskej\nlegislatíve až do dňa platnosti formulárov. Ak ide o zamestnancov, ktorým doteraz nebol vystavený\nformulár PD A1 o určení uplatniteľnej legislatívy a na základe kontrol nebol preukázaný reálny výkon\n\nčinnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky a splnenie podmienok registrovaného sídla\nzamestnávateľa, Sociálna poisťovňa rozhoduje o tom, že dotknutému zamestnancovi povinné sociálne\npoistenie na území Slovenskej republiky nevzniklo. O uvedených skutočnostiach bola informovaná\ncentrála poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS vo Varšave listom z 25. júla 2013, č.\n36968-2/2013-BA na ktorý žalobca 1/ v odvolaní poukazuje. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia\nZUS Varšava listom z 10. októbra 2013, č. 992900/502/32/2013 tieto skutočnosti akceptovala. V tejto\nsúvislosti žalovaná uviedla, že pobočky Sociálnej poisťovne postupujú podľa uvedených postupov\nvo vzťahu ku všetkým zamestnancom bez rozdielu národnosti či štátnej príslušnosti, preto nie je\nopodstatnené tvrdenie žalobcu 1/ o porušení princípu rovnakého zaobchádzania. Sociálna poisťovňa\nďalej poukázala, že nezasahuje do majetkových práv žalobcu 1/, keďže nerozhoduje o odvodovej\npovinnosti, ale o zániku sociálneho poistenia jeho zamestnancov podľa slovenskej legislatívy, čo má za\nnásledok, že za týchto zamestnancov nebol povinný platiť poistné na sociálne poistenie.\nŽalovaná uviedla, že žalobcovi takisto nebráni využívať právo na podnikanie a dosahovanie zisku. Na\npreukázanie reálneho výkonu činnosti zamestnancov nepostačuje len formálnym spôsobom deklarovať\npodnikanie, napr. obchodnými, pracovnými zmluvami, dochádzkami zamestnancov. Sociálna poisťovňa\nvychádza aj z dohodnutých mzdových podmienok. Dochádzať z Poľskej republiky do rôznych miest\nSlovenskej republiky, odpracovať napr. 1 alebo 3 hod. denne sa javí ako neefektívne, t.j. je predpoklad, že\nvýdavky významným spôsobom presahujú príjmy. Uvedené potom vyvoláva podozrenie z obchádzania\nprávnych predpisov Poľskej republiky. Žalovaná poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. októbra\n2012 vo veci C-115/11, z ktorého vyplýva, že inštitúcia vystavujúca osvedčenie E 101 (korešpondujúce\ns osvedčením PD A1) je povinná vykonať riadne posúdenie skutkových okolností relevantných na\nuplatnenie pravidiel pre posudzovanie uplatniteľnej právnej úpravy v oblasti sociálneho zabezpečenia a\nv dôsledku toho zaručiť správnosť informácii, ktoré figurujú v tomto osvedčení.\nŽalovaná ďalej uviedla, že daňové úrady neurčujú uplatniteľnú legislatívu, a preto stanovisko daňového\núradu by v tomto smere bolo právne irelevantné. Daňové úrady pri plnení daňovej povinnosti daňovníka\nneskúmajú reálny výkon činnosti, ale len správnosť odvedenej dane na základe predložených dokladov.\nĎalej žalovaná poukázala na skutočnosť, že je oprávnená kontrolovať splnenie podmienok na určenie\nuplatniteľnej legislatívy v súlade s koordinačnými nariadeniami, ktoré upravujú oblasť sociálneho\nzabezpečenia. K námietke, ktorou žalobca 1/ poukazoval na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia\nz 28. júna 2012, č. 8519-5/2012-BA uviedla, že ide o jediné rozhodnutie v skutkovo a právne obdobnej\nveci, ktorým bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového orgánu. Sociálna poisťovňa však prehodnotila\nsvoj právny názor a následne vo všetkých obdobných prípadoch postupovala tak, že rozhodnutia\nprvostupňových správnych orgánov potvrdila.\nŽalovaná poukázala na to, že v súlade s článkom 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009\nod osôb na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie sa vyžaduje, aby dotknutým inštitúciám postúpili\ninformácie, dokumenty alebo podporné doklady, ktoré sú potrebné na posúdenie ich situácie alebo\nsituácie ich rodín, na určenie alebo zachovanie práv a povinností a na určenie uplatniteľných právnych\npredpisov a ich povinností, ktoré z nich vyplývajú. Vzhľadom na uvedené má žalovaná za to, že dôkazne\nbremeno leží nielen na Sociálnej poisťovni, ale aj na dotknutých žalobcoch a túto povinnosť, ktorá im\nvyplýva z vykonávacieho nariadenia si riadne nesplnili.\nV.\nVo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa\nv časti, ktorá je napadnutá odvolaním žalovanej, ako vecne správne potvrdil a prisúdil im náhradu trov\nkonania. Zároveň si žalobcovia každý uplatnili náhradu novovzniknutých trov právneho zastúpenia vo\nvýške 78,31 Eur za jeden úkon - podanie vyjadrenia.\nŽalobcovia sa plne stotožnili s právnym názorom prvostupňového súdu a opätovne odkázali na\nsamotnú žalobu, v zmysle ktorej vykonanie predmetných kontrol u žalobcu 1/ vzhľadom na povahu\nčinnosti jeho zamestnancov v žiadnom prípade pre zistenie skutkového stavu náležitým a objektívnym\nspôsobom nepostačuje. Uviedli, že žalobca 1/ pri kontrole predložil všetky požadované doklady,\nvrátane dokladov preukazujúcich reálny výkon činnosti jeho zamestnancov na území SR. Vytkol\nžalovanej, že tá napriek tomu nepristúpila k doplneniu dokazovania a nepristúpila k osobnému výsluchu\n\ndotknutých zamestnancov žalobcu 1/ a zotrvala na svojich záveroch o absencii reálneho výkonu\nčinnosti zamestnancov žalobcu 1/. Taktiež žalovaná vo svojich rozhodnutiach nezohľadnila žalobcom 1/\npredložené tzv. reporty (správy) - dochádzky jednotlivých zamestnancov do práce. Pokiaľ sa jednalo o\nnepreukázanie reálneho výkonu činnosti mali za to, že nie je možné zo samotnej okolnosti nezastihnutia\nzamestnávateľa alebo zamestnanca v mieste podnikania v čase výkonu kontroly vyvodiť záver, že u\nžalobcu 1/ nebol preukázaný reálny výkon práce jeho zamestnancov na území SR. V tejto súvislosti\npoukázali na iné rozhodnutie žalovanej č. 8519-5/2012-BA zo dňa 28. júna 2012 v ktorom žalovaná\nv obdobnej veci zrušila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu s poukazom na to, že v\nrámci odvolacieho konania sa na základe zistených a preukázaných skutočností nepodarilo objektívne\npreukázať, že účastník konania na území SR reálne činnosť vykonával. Právny názor žalovanej\npovažovali z pohľadu uvedených okolností za predčasný a zistenie skutkového stavu veci v správnom\nkonaní bolo nedostatočné. Domnienky a špekulácie zo strany žalovanej o (ne)rentabilnosti výkonu\npráce pre zamestnancov za daných podmienok, teda obchádzanie predpisov Poľskej republiky, sú\nbezpredmetné a nepreukázané a naviac by boli predmetom kontroly príslušných orgánov Poľskej\nrepubliky, nie žalovanej. Tiež sa nestotožnili s názorom žalovanej o neaplikácii ust. § 92 ods. 1 OSP,\nktorý považujú za rozporný s ust. § 246c ods. 1 OSP.\nVI.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok - ďalej len S.s.p. a § 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu a konanie mu\npredchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 492 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 250ja ods. 2\nOSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu.\nPrvostupňovým rozhodnutím z 22. augusta 2013, číslo: 87598-1/2013-KEM Sociálna poisťovňa,\npobočka Košice rozhodla, že žalobcovi 2/ zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy dňa 30. júna 2013.\nŽalovaná rozhodnutím z 28. januára 2014, číslo: 15518-2/2014-BA toto rozhodnutie potvrdila a odvolanie\nžalobcu 1/ a žalobcu 2/ zamietla.\nPodľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok odvolacie konania podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia\npodľa doterajších predpisov.\nPodľa § 250 ods. 1 OSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením\nsprávneho rozhodnutia dotknuté.\nOdvolací súd poukazuje na to, že napriek tomu, že žalobca 1/ k 16.06.2016 ukončil svoju podnikateľskú\nčinnosť, samotný zánik živnostenského oprávnenia fyzickej osoby - podnikateľa nemá vplyv na jeho\nspôsobilosť byť účastníkom konania v spore, ktorý vznikol z jeho podnikateľskej činnosti. Zánikom\nživnostenského oprávnenia fyzickej osoby - podnikateľa, táto nestráca spôsobilosť byť účastníkom\nkonania v zmysle § 19 OSP, pretože fyzická osoba tým nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti a\nnezbavuje ju to ani prípadných záväzkov z dovtedajšej podnikateľskej činnosti.\nJ. L. Z. B. bola ako zamestnanec žalobcu 1/ účastníkom správneho konania, pričom je celkom zrejmé, že\nzrušenie napadnutého rozhodnutia sa bude dotýkať jej práv a povinností, keďže predmetom rozhodnutia\nbola otázka, či J. L. Z. B., zaniklo povinné sociálne poistenie podľa slovenskej legislatívy. Od vzniku\na trvania povinného sociálneho poistenia sa potom odvíja celý rad práv v oblasti nemocenského,\ndôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti, napr. právo na dávky v nezamestnanosti,\nnemocenské, resp. dôchodkové dávky. Zrušením napadnutého rozhodnutia by teda mohli byť dotknuté\njej práva.\nPokiaľ krajský súd pripustil vstup osoby J. L. Z. B. do konania na strane žalobcu podľa tretej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (§ 92 ods. 1 OSP), nepostupoval v súlade so zákonom, pretože v\nsprávnom súdnictve je vylúčené rozhodovanie podľa § 92 ods. 1 OSP, keďže druhá hlava piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku obsahuje osobitné ustanovenia o účastníctve (§ 250 OSP). V\nsprávnom súdnictve sa vo všeobecnosti účastníci určujú podľa druhej definície účastníkov konania, a\n\nteda účastníkom v správnom súdnictve je ten, ktorého za účastníka označuje zákon. Z povahy veci v\ndanom prípade je preto vylúčené pristúpenie osoby do konania či už na strane žalobcu, alebo na strane\nžalovaného podľa § 92 ods. 1 OSP. Krajský súd v Prešove rozhodujúci podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku preto nemal právomoc rozhodovať podľa § 92 ods. 1 OSP, a na jeho\nuznesenie z 26. januára 2015, č. k. 5S/26/2014-30 o pripustení vstupu osoby: J. L. Z. B., bytom X. L.\nX/XX, XXXXX R., Poľská republika, do konania nie je možné z dôvodu nulitnosti takého rozhodnutia\nprihliadať. Povinnosťou krajského súdu bolo rozhodnúť o pribratí tohto účastníka do konania podľa §\n250 ods. 1 druhej vety OSP, avšak nie na strane žalobcu, ale ako účastníka správneho konania, práva\na povinnosti ktorého by mohli byť zrušením napadnutého rozhodnutia žalovanej dotknuté.\nPre úplnosť najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca 2/ disponoval samostatným právom\npodať žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej. Aj keď samostatne žalobu nepodal,\nzostáva mu zachované právo byť účastníkom konania podľa § 250 ods. 1 druhej vety OSP. Nemožno\nvšak súhlasiť s jeho názorom prezentovaným v odvolaní, že v tomto prípade možno uvažovať aj o\ntzv. nerozlučnom spoločenstve práv podľa § 250 ods. 3 OSP, pretože jeho práva a povinnosti ako\nzamestnanca, ktoré vyplývajú zo zákona o sociálnom poistení, sú rozdielne ako práva a povinnosti\nzamestnávateľa, a teda nejde o spoločné práva a povinnosti, hoci môžu byť založené tým istým\nrozhodnutím žalovanej.\nVychádzajúc z uvedeného odvolací súd preto dospel k záveru, že krajský súd svojim postupom, ktorým\npribral podľa § 92 ods. 1 OSP J. L. Z. B., do konania na strane žalobcu a nepribral ju do konania podľa\n§ 250 ods. 1 veta druhá OSP sa v konaní dopustil takej vady konania, majúcu za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie podľa § 492 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a v spojení § 246c ods.\n1 a s § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 OSP.\nV ďalšom konaní krajský súd rozhodne o vstupe J. L. Z. B. v naznačenom smere do konania a následne\ns ňou bude konať ako s účastníkom konania, vec znovu prejedná v rozsahu žalobných námietok a\nopätovne vo veci samej rozhodne. V novom rozhodnutí vo veci znovu rozhodne aj o náhrade trov\nkonania, vrátane trov konania odvolacieho.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}