{"guid": "2900308c-3eeb-4ec1-9006-fce4c138b947:41fe157e-c572-493b-8242-49842ef4740b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6817010443.1", "spisova_znacka": "4To/16/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/16/2018 z 21. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. marca 2018, sp. zn. 4To/16/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6817010443.1", "identifikacne_cislo": "6817010443", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2018-03-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-b,d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. b) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-b,d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/41fe157e-c572-493b-8242-49842ef4740b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6817010443.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6817010443.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6817010443.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/16/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817010443
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6817010443.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD.
a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného B. H. na verejnom
zasadnutí dňa 22. marca 2018 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn.
2T 208/2017 zo dňa 22.1.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), ods. 3 Tr. por.    zrušuje  rozsudok Okresného súdu
Revúca sp. zn.  2T 208/2017 zo dňa 22.1.2018 v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc sám uznáva za vinného obž. B. H.,  nar. XX.X.XXXX v H., trvale
bytom U., J. X. P. XXX, okres H., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Banská Bystrica na tom skutkovom základe, že
dňa 8. júla 2017 v čase okolo 23.00 h v U., v byte na ulici Y. XXX, v okrese H., po tom, ako prišiel do bytu,
upodozrieval svoju družku, poškodenú Y. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U., J. X. P. XXX z nevery,
chytil ju jednou rukou pod krk a povedal jej „priznaj sa, lebo Ťa zadusím“, zapľul jej do tváre, dal jej dve
facky a kopol jej do nohy, po čom poškodená prešla do izby, kde si ľahla na posteľ, kde za ňou prišiel
a opätovne ju nútil k priznaniu sa k nevere a ako ležala, tak ju niekoľkokrát udrel otvorenou dlaňou po
ľavom stehne, následne ju udrel päsťou nad pravé oko, ktoré mala v minulosti operované, na čo sa
poškodená od bolesti rozplakala, potom ju opätovne zastrašoval slovami „plač, budeš týraná, priznaj sa,
máš na to dve minúty“, na čo sa poškodená rozhodla odísť z bytu preč, v čom sa jej snažil zabrániť tým,
že ju ťahal od dverí a hovoril jej „nikam nepôjdeš“, chytil pohár a ten jej silno pritlačil k hlave a hovoril jej
„nikam nejdeš, lebo ti tento pohár rozbijem o hlavu“, následne sa otočila k nemu chrbtom a obžalovaný ju
ďalej držal za vlasy, pričom sa jej podarilo vytrhnúť a zo strachu pred ním v čase okolo 1.30 h dňa 9. júla
2017 vybehla z bytu a utekala smerom na Obvodné oddelenie Policajného Zboru v Jelšave, obžalovaný
utekal za ňou a kričal po nej „Anča, Anča, ideš?, skončí ti život“, čím poškodenej spôsobil na ľavom
stehne, na laterálnej strane začervenanie veľkosti dlane, bez hematómu, nevyžadujúce si liečenie a
taktiež pomliaždenie pravej mihalnice a okolia oka s dobou liečenia do 7 dní,

teda

iného násilím, hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a taký čin spáchal na
chránenej osobe - na blízkej osobe,

čím spáchal

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Za to  sa  odsudzuje



podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. obžalovanému  ukladá ochranné liečenie protialkoholické a
protitoxikomanické ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom senátu Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T 208/2017 zo dňa 22.1.2018 bol obžalovaný B.
H. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že dňa 8. júla 2017 v čase okolo 23.00 h v U.,
v byte na ulici Y. XXX, v okrese H., po tom, ako prišiel do bytu „pravdepodobne pod vplyvom alkoholu“,
upodozrieval svoju družku, poškodenú Y. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U., J. X. P. XXX z nevery,
chytil ju jednou rukou pod krk a povedal jej „priznaj sa, lebo Ťa zadusím“, zapľul jej do tváre, dal jej dve
facky a kopol jej do nohy, po čom poškodená prešla do izby, kde si ľahla na posteľ, kde za ňou prišiel
a opätovne ju nútil k priznaniu sa k nevere a ako ležala, tak ju niekoľkokrát udrel otvorenou dlaňou po
ľavom stehne, následne ju udrel päsťou nad pravé oko, ktoré mala v minulosti operované, na čo sa
poškodená od bolesti rozplakala, potom ju opätovne zastrašoval slovami „plač, budeš týraná, priznaj sa,
máš na to dve minúty“, na čo sa poškodená rozhodla odísť z bytu preč, v čom sa jej snažil zabrániť tým,
že ju ťahal od dverí a hovoril jej „nikam nepôjdeš“, chytil pohár a ten jej silno pritlačil k hlave a hovoril jej
„nikam nejdeš, lebo ti tento pohár rozbijem o hlavu“, následne sa otočila k nemu chrbtom a obžalovaný ju
ďalej držal za vlasy, pričom sa jej podarilo vytrhnúť a zo strachu pred ním v čase okolo 1.30 h dňa 9. júla
2017 vybehla z bytu a utekala smerom na Obvodné oddelenie Policajného Zboru v Jelšave, obžalovaný
utekal za ňou a kričal po nej „Anča, Anča, ideš?, skončí ti život“, čím poškodenej spôsobil na ľavom
stehne, na laterálnej strane začervenanie veľkosti dlane, bez hematómu, nevyžadujúce si liečenie a
taktiež pomliaždenie pravej mihalnice a okolia oka s dobou liečenia do 7 dní.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4        Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 6 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm.
c) Tr. zák. bolo obžalovanému zároveň uložené ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje
poškodená Y. X., výpoveď ktorej vyhodnotil ako jednoznačnú s tým, že obhajobe sa ju nepodarilo nijakým
spôsobom spochybniť. K možnému motívu zmeny správania sa obžalovaného k poškodenej vypovedali
svedkovia F. H. a B. H., ktorí uviedli, že práve žiarlivosť obžalovaného voči poškodenej mohla viesť k
útokom obžalovaného na poškodenú. Výpoveď poškodenej bola podporená aj výpoveďou svedkyne H.
X., ku ktorej mala poškodená prísť po útokoch a vyhrážkach zo strany obžalovaného. S poukazom na
tieto závery ustálil prvostupňový súd právnu kvalifikáciu skutku ako zločinu vydierania podľa § 189 ods.
1 Tr. zák., keď obžalovaný poškodenú nútil násilím (držiac ju silou strednej intenzity pod krkom), aby
sa priznala k nevere a následne ju hrozbou násilia (držiac jej pri hlave sklenený pohár a vyhrážaním
sa jej jeho rozbitím o hlavu) nútil, aby jeho konanie nešla oznámiť na políciu. Osobitne prvostupňový
súd zdôraznil, že oproti skutkovej vete v podanej obžalobe nebolo preukázané, či bol obžalovaný v čase
spáchania skutku pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok. Naopak z dokazovania vyplynulo,
že obžalovaný mal poškodenú niekoľkokrát kopnúť do nohy.

Pri nezistení poľahčujúcej okolnosti a súčasnom zistení priťažujúcej okolnosti spočívajúcej v
predchádzajúcom odsúdení za prečin útoku na verejného činiteľa prvostupňový súd pri zvýšení trestnej
sadzby postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov,
teda na samej spodnej hranici trestnej sadzby určenej v rozmedzí od 6 do 10 rokov. Obžalovaného
pre výkon trestu odňatia slobody v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Pri zistení závislosti obžalovaného od alkoholu a omamných



látok zároveň prvostupňový súd podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné
protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný B. H.. Odvolanie
odôvodnil prostredníctvom písomného podania svojho obhajcu, v ktorom podaní spresnil, že podáva
odvolanie čo do viny aj trestu. V odôvodnení obhajca poukazuje na nezhodu písomného vyhotovenia
rozsudku s jeho obsahom tak, ako bol vyhlásený, keď pri vyhlásení rozsudku prvostupňový súd v
skutkovej vete konštatuje, že obžalovaný prišiel do bytu pod vplyvom alkoholu a iných návykových látok a
v písomnom vyhotovení rozsudku v skutkovej vete uvádza, že obžalovaný prišiel do bytu pravdepodobne
pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Tiež poukazuje na chyby rozsudku, keď v jeho záhlaví
je uvedené, že vo veci konal a rozhodol predseda senátu namiesto senátu. Z hľadiska samotnej
prejednávanej veci vytýka prvostupňovému súdu, že vinu obžalovaného založil na jedinej svedeckej
výpovedi poškodenej Y. X., ktorej výpovedi bez akýchkoľvek výhrad uveril, pričom vôbec neprihliadol
na kontinuálnu obhajobu obžalovaného a ním uvádzané skutočnosti. Uvádza tiež, že skutkové zistenia
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď násilie, hrozba násilia ani hrozba inej ťažkej ujmy vo
vzťahu k poškodenej nebola zo strany obžalovaného preukázaná, poškodená nemala žiadne zranenia
a pokiaľ by bol obžalovaný v stave, ako to opisuje poškodená, príslušníci Obvodného oddelenia PZ
Jelšava by ho dočasne obmedzili na jeho osobnej slobode a vypočuli ho. Osobitne uviedol, že keby
bol obžalovaný v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu, policajti by mu dali fúkať. Na hlavnom
pojednávaní pritom neboli vypočutí žiadni svedkovia tvrdeného násilia obžalovaného voči poškodenej.
Záverom uviedol, že podaná obžaloba trpí dôkaznou núdzou a žiada, aby prvostupňový súd pri aplikácii
zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného oslobodil obžalovaného spod obžaloby alebo trestnú
vec zrušil a vrátil ju prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe podaného odvolania obžalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1
Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Po postupe v zmysle
citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, a to do
výroku o vine aj do výroku o treste.

Vo vzťahu k výroku o vine krajský súd v zhode s prvostupňovým súdom konštatuje, že vina obžalovaného
bola vykonanými dôkazmi preukázaná bez akýchkoľvek rozumných pochybností. Obžalovaný je zo
spáchania skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodenej, družky Y. X., ktorá od začiatku
trestného stíhania pomerne podrobne popísala konanie obžalovaného, ku ktorému malo dôjsť dňa
8.7.2017. Krajský súd považuje výpoveď poškodenej za pravdivú a vierohodnú, keď poškodená v
podstatných okolnostiach skutkového deja vypovedala zhodne v prípravnom konaní aj na hlavnom
pojednávaní. Z uvedenej výpovede pritom jednoznačne vyplýva, že obžalovaný mal voči poškodenej
použiť fyzické násilie (facky, kopnutie do nohy, úder päsťou do tváre, ťahanie za vlasy) a za súčasného
udržiavania hrozby ďalšieho násilia a hrozby inej ťažkej ujmy (rozbitie pohára o hlavu) obžalovanú nútil
k priznaniu k nevere. Vo vzťahu k obhajobe obžalovaného, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal len z výpovede poškodenej, krajský súd uvádza, že v neprospech obžalovaného vyzneli aj
výpovede svedkov F. H. a B. H., ktorí údajnú neveru poškodenej prezentovali ako možný motív konania
obžalovaného vo vzťahu k poškodenej. Zhodne uviedli, že obžalovaný začal piť alkohol práve kvôli tomu,
že poškodená ho mala podvádzať s inými mužmi. V neposlednom rade krajský súd poukazuje aj na
lekárske správy, ktoré potvrdzujú utrpené zranenia poškodenej.

Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, krajský súd považuje za potrebné uviesť, že prvostupňový súd
vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci. Neuniklo ale pozornosti krajského
súdu, že skutková okolnosť, že obžalovaný mal poškodenú vydierať pod vplyvom alkoholu, z vykonaných
dôkazov nevyplynula. Osobitne krajský súd poukazuje na skutočnosť, že poškodená podala trestné
oznámenie dňa 9.7.2017 v čase o     2.30 h na Obvodnom oddelení PZ Jelšava. V čase o 2.20
h bol pritom obžalovaný príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Jelšava vykázaný zo spoločného
obydlia na adrese X. P. XXX, U. bez toho, aby bol podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti
alkoholu. K zisťovaniu, či je obžalovaný ovplyvnený alkoholom, pristúpili príslušníci policajného zboru
až so značným časovým odstupom, v ten istý deň v čase o 17.50 h. Obžalovanému bolo vtedy
nameraných 0,37 mg/l (0,56 promile) alkoholu v dychu. Vzhľadom na uvedené, preto prvostupňový súd
nesprávne v skutkovej vete konštatoval, že obžalovaný sa konania voči poškodenej dopustil pod vplyvom
alkoholu, keďže uvedená skutková okolnosť preukázaná nebola. Krajský súd poukazuje aj na rozpory,



ktoré napadnutý rozsudok ohľadom uvedenej skutkovej okolnosti vykazuje. V odôvodnení svojho
rozhodnutia prvostupňový súd konštatuje, že ovplyvnenie obžalovaného alkoholom nebolo preukázané
žiadnym objektívnym dôkazom, v skutkovej vete napriek tomu rozporne uvádza, že obžalovaný
bol v daný deň „pravdepodobne pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky“. Podkladom pre
rozhodnutie súdu o vine pritom môžu byť len skutočnosti dokázané, o ktorých konajúci súd nemá žiadne
dôvodné pochybnosti. O spornej okolnosti pritom existovalo niekoľko pochybností, ktoré vykonaným
dokazovaním vyvrátené neboli. Z skutkovej vety vyhláseného rozsudku, v znení výroku zaznamenaného
do zápisnice o hlavnom pojednávaní zároveň vyplýva, že obžalovaný konal „pod vplyvom alkoholu a
iných návykových látok“. Krajský súd v tejto súvislosti akcentuje predovšetkým ust. § 172 ods. 1 veta
druhá Tr. por., podľa ktorého vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom rozsudku tak, ako
bol tento vyhlásený. Prvostupňový súd tak svojim procesným postupom porušil ustanovenia Trestného
poriadku týkajúce sa obsahu rozsudku a jeho písomného vyhotovenia. Nedostatkom trpí aj záhlavie
napadnutého rozsudku, v ktorom malo byť správne uvedené, že prvostupňový súd konal v senáte
zloženom z jeho predsedu a prísediacich.

Krajský súd k vine obžalovaného súhrnne konštatuje, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania v zmysle ust. § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zák., keď poškodenú Y. X. násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby sa priznala
k nevere, pričom konania sa dopustil voči svojej družke ako blízkej osobe, ktorá je v zmysle § 139 ods.
1 písm. c) chránenou osobou.

V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu sa krajský súd nestotožnil so závermi prvostupňového
súdu ohľadne pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Z odpisu registra trestov vyplýva, že
obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu
Revúca sp. zn. 0T 38/2016 zo dňa 5.11.2016, za prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.
1 písm. a) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so skúšobnou
dobou v trvaní 3 roky do 5.11.2019. Pri zvyšných troch odsúdeniach sa na obžalovaného hľadí, akoby
nebol odsúdený. Priestupkovo bol obžalovaný postihovaný štyrikrát, z toho dvakrát za priestupky proti
verejnému poriadku a dvakrát za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Vo vzťahu k výroku o
treste krajský súd poukazuje aj na ďalší rozpor, keď v predmetnom výroku prvostupňový súd uvádza,
že nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a vo svojom odôvodnení poukazuje na priťažujúcu okolnosť
v podobe predchádzajúceho odsúdenia. Hoci obžalovaný spáchal prejednávaný skutok v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 0T 38/2016 zo
dňa 5.11.2016, krajský súd uvedené odsúdenie ako priťažujúcu okolnosť nevzal do úvahy. Prihliadol
jednak na povahu tohto odsúdenia, ktoré súviselo s trestnou činnosťou obžalovaného smerujúcou voči
iným záujmom chráneným Trestným zákonom, než ako tomu bolo v prejednávanom prípade. Taktiež
vzal do úvahy skutočnosť, že vzhľadom na spáchanie úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 0T 38/2016 zo dňa
5.11.2016 prichádza u obžalovaného do úvahy premena trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.
K nezisteniu poľahčujúcich okolností krajský súd poukazuje na správny záver prvostupňového súdu.
Súhrnne krajský súd konštatuje, že prvostupňovým súdom uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov
v spojení s premeneným trestom odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov by bol trestom neprimerane
prísnym. Podľa názoru krajského súdu plne postačuje, aby bol obžalovanému uložený trest odňatia
slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., teda
vo výmere 4 roky. Takto uložený trest odňatia slobody splní zákonom sledovaný účel aj z hľadiska
požiadaviek individuálnej a generálnej prevencie. Keďže obžalovaný nebol v posledných 10 rokov pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný
čin, krajský súd ho s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže zo znaleckého posudku znalkyne P.. P. P., F.. zo dňa 29.9.2017 vyplynulo, že pokiaľ
obžalovaný v budúcnosti nebude abstinovať od alkoholu a drog a nezmení svoj doterajší životný
štýl, proalkoholicky a prodrogovo orientované správanie a postoje, nedá sa vylúčiť jeho ďalšie
protispoločenské konanie a prehlbovanie závislosti. Z uvedeného dôvodu krajský súd, tak ako súd
prvostupňový, uložil obžalovanému  podľa §  73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. ochranné liečenie protialkoholické
a protitoxikomanické ústavnou formou.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/208/2017", "guid": "1e797650-24da-45f6-8ab8-68484d618795:437df351-55a4-4118-9b8b-7286b5bb0154", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}