Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/61/2015 z 10. 11. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Košice z 10. novembra 2015, sp. zn. 6Co/61/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7813203841.2 Krajský súd Košice | 6Co/61/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7813203841.2 | 2015-11-10 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-4 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0fea9850-e208-473b-a62f-7d4abff76b88 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7813203841.2 Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/61/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203841 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813203841.2 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: C. P., G.. XX.X.XXXX, P. XXX, K., o zaplatenie 381,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/366/2013-52 zo dňa 18.11.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 381,00 eur spolu so 6 % ročným úrokom od 25.9.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,27 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu a návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 3. júna 2009 na zmenkovú sumu 381,00 eur, pričom sa viazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 17. apríla 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s denným úrokom 0,25 % od 17. apríla 2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ neposkytol žiadnu úhradu. Zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. K návrhu pripojil zmenku (fotokópia založená v spise, originál uložený na prvostupňovom súde). Uviedol, že nežiada ústne nariadenie pojednávania. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou, na území Českej republiky, odporca je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky, z toho dôvodu súd skúmal právomoc tunajšieho súdu konať v danej veci. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Právomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 44/2001, o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v zmysle ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu, sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch tohto členského štátu. Odporca má bydlisko v obvode Okresného súdu Rožňava. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou so sídlom na území Českej republiky, odporca je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky, žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj jej platobné miesto. Právomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením v čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ďalej podľa čl. 4 bod 1, čl. 5 ods. 1, 2, 3, čl. 7 ods. 3, čl. 5 ods. 2 tohto nariadenia. Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia ES č. 861/2007 súd doručoval vzorové tlačivo „C“ odporkyni na odpoveď. Súd prvého stupňa predmetný nárok vyplývajúci zo zmenky posudzoval podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový a podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že predmetná zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a možno ju uplatniť až potom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Zmenku možno prevádzať rubopisom (indosamentom), ktorým je písomné vyhlásenie zmenkového veriteľa teda majiteľa zmenky (indosanta), na rube zmenky alebo na jej prívesku, v ktorom indosant vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určí indosatára, teda nového majiteľa zmenky a obsahuje podpis indosanta. Takýmto prevodom práv zo zmeniek indosatár nadobúda právo zo zmenky, nie však právo predchádzajúceho majiteľa. V čase vystavenia predmetnej zmenky dňa 3. júna 2009 bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu vystavením zmenky, čo však v súčasnosti podľa platných právnych predpisov už možné nie je. Z predloženej zmenky vyplynulo, že miestom vystavenia zmenky bolo Mesto P., dátum vystavenia - 3. júna 2009 na sumu 381,00 eur. V ďalšej časti zmenky sa nachádza text nasledovného znenia: „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sro, Vložka číslo: 23636/B, sumu tristoosemdesiatjeden eur (zmenková suma slovom) a zmenkový úrok 0,25 % denne od 17. apríla 2010 (dátum začiatku úročenia - mesiac uviesť slovom), splatné: Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje odporcu, vyplnené ručne, jeho podpis a označenie čísla zmluvy, ku ktorej sa zmenka vzťahovala: XXXXXXX. Na druhej strane zmenky sa nachádzal text „Namiesto nás na rad CD Consulting s. r. o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705 a súčasne tam bol odtlačok pečiatky spoločnosti Pohotovosť s. r. o., a podpis. Z obsahu zmenky je zrejmé, že zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. o vlastnej zmenke okrem údaju o splatnosti a takto spoločnosť Pohotovosť s. r. o., ako pôvodný veriteľ previedla zmenku indosamentom (rubopisom), o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam, čím sa stal majiteľom zmenky navrhovateľ. Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. V súvislosti s indosovaním zmenky, vyplýva z ustanovenia § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. určitá právna situácia, ktorá by umožňovala odporcovi, žalovanému zo zmenky, robiť majiteľovi zmenky námietky. Možnosť zmenkového dlžníka (odporcu), vzniesť relatívnu námietku voči novému majiteľovi zmenky (navrhovateľovi), je daná len vtedy, keď zmenkový dlžník preukáže, že nový majiteľ zmenky konal v čase nadobúdania vedome na jeho škodu. V takom prípade spočíva dôkazné bremeno na zmenkovom dlžníkovi, čiže na odporcovi. Nebolo preukázané, že by odporca od vystavenia zmenky, ani po jej indosovaní, vzniesol nejaké námietky. Z týchto dôvodov súd teda posudzoval zmenku a záväzky zo zmenky v zmysle Zmenkového zákona. Podľa ustanovenia § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, v účinnom znení v čase vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase vystavenia zmenky, vo vyššie citovanom ustanovení § 4 ods. 6, vymedzuje určité pravidlo pre vyplnenie zabezpečovacích zmeniek, ktoré súvisia so spotrebiteľským úverom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva okrem iného aj to, že veriteľ zodpovedá za škodu, ktorá vznikne spotrebiteľovi porušením v odseku 6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ zmenky (spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.) porušil povinnosti pri vyplňovaní zmenky vyplývajúcu z ustanovenia 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch a následne postúpil takú zmenku indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, zodpovedá za škodu, ktorá týmto spôsobom vznikla. Z toho vyplýva aj právo spotrebiteľa odporcu, uplatniť si voči pôvodnému veriteľovi náhradu škody. Súd prvého stupňa zdôraznil, že pri uplatňovaní práv zo zmenky mal výlučne zmenkový dlžník povinnosť vznášať námietky, týkajúce sa prípadného porušenia vyplňovacieho práva ku zmenke, prípadne aj iné námietky, súvisiace so zmenkou. Odporkyňa nevzniesla žiadne námietky a teda podľa názoru súdu za predpokladu, že zmenková suma nebola doteraz úplne uhradená, nárok navrhovateľa z titulu plnenia zmenkovej sumy súd prvého stupňa považoval za dôvodný a opodstatnený vrátane 6 % zákonného ročného úroku z omeškania a zmenkovej odmeny. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6 % úrok. V prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke je potrebné vychádzať z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, skúmať, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. Pri tomto závere súd vychádzal zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako 14 % ročne (údaj zistený z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne resp. 91,25 % ročne, viacnásobne prevyšuje a preto súd úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy ak je posledný z nich blankoindosamentom. Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom), stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona postihom žiadať od odporcu zaplatenie 6 % úrokov odo dňa splatnosti zmenky a odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa prihliadal ex offo, aj bez návrhu, preto žalobu ohľadom 0,25 % denného zmenkového úroku zo zmenkovej sumy zamietol a odporcu zaviazal len na zaplatenie 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky t. j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, kedy pred podaním žaloby sa stala zmenka zročnou, preto súd navrhovateľovi 6 % ročný úrok z omeškania priznal od 25.9.2013 dňom nasledujúcim po doručení návrhu odporcovi a nie od 1.7.2010, ako si to navrhovateľ uplatnil v návrhu. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný, čo do priznanej zmenkovej istiny vo výške 381,00 eur a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti nepriznaného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a to proti výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, vo výroku ktorým súd čiastočne zamietol 6 % ročný úrok a voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania navrhovateľovi. Uviedol, že odvolanie odôvodňuje tým, že konanie na súde prvého stupňa má vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a účastníkovi konania sa postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že predmetnú zmenku vystavila odporkyňa, ktorú dobrovoľne podpísala a sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne napísaná na zmenke bola odporkyni známa v čase vystavenia zmenky. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré konštatovali, že z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení na zaplatenie a vymáhanie preukazovať, že odporkyňa zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Táto nespornosť záväzku odporkyne zo zmenky sa vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, teda aj na zmenkový úrok. Ďalej navrhovateľ opisoval viaceré rozhodnutia okresných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach, rozsudok Krajského súdu Nitra, ktorý vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške 0,25 % denne za každý deň omeškania nie je neprimeraná, vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Účel zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu plateniu záväzku a zároveň má sankčný charakter lebo dlžníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá v podobe ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Preto zmluvná pokuta 0,25 % z istiny za každý deň omeškania vo výške 533,00 eur predstavuje 1,33 eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodnutý o zmluvnej pokute. Navrhovateľ ďalej v odvolaní poukázal, že nie je správny ani záver súdu prvého stupňa, ak nepriznal navrhovateľovi 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky ale priznal tento úrok až odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu v tejto veci odporkyni. Uviedol, že súd prvého stupňa mu nedoručil vyjadrenie odporkyne na tlačive „C“, čím zmaril možnosť na vyjadrenie navrhovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa a preto ak odporkyňa tvrdí, že predložené doklady o úhradách predstavujú platby na zmenku, navrhovateľ žiada aby odporkyňa toto svoje tvrdenie v konaní preukázala a to tým, že preukáže, že zmenka bola v čase jednotlivých úhrad už splatná, teda, že bola odporcovi predložená na platenie. Ďalej uviedol, že nie je mu známe, aby niektorý z účastníkov konania splatnosť zmenkovej pohľadávky tohto konania spochybňoval. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie navrhovateľa bolo odporcovi doručené 22.1.2015, vyjadrenie k nemu nepodala. Odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého by bolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Na doplnenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné: Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však, že ak navrhovateľ predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4/4. tohto nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné, alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že nemôže navrhovateľovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomne, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvého stupňa v tomto konaní o vydanie rozsudku, môže od navrhovateľa požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci postupoval správne, ak sa domnieval, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ v návrhu na začatie konania nie sú dostatočne jasné alebo primerané alebo uplatnená pohľadávka sa nezdá byť zjavne neopodstatnená, preto súd prvého stupňa dal navrhovateľovi tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť a predložiť súdu doplňujúce informácie a dokumenty a súd prvého stupňa za tým účelom podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, správne zaslal navrhovateľovi tlačivo „B“, ktoré tvorí prílohu č. 2 tohto nariadenia. Navrhovateľ na túto výzvu v tlačive „B“ reagoval písomným podaním, v ktorom uviedol, že ako navrhovateľ poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky a za tým účelom navrhovateľ predložil súdu originál zmenky, preto nie je zo strany navrhovateľa čo doplniť alebo opraviť. Uviedol, že ako navrhovateľ si uplatnil v tomto konaní majetkové právo zo zmenky a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného predložiť alebo oznámiť súdu. Preto nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku. Odvolaciemu súdu aj súdu prvého stupňa z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov, vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od 1.8.2008 kedy tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená dňa 3.6.2009, teda v tomto období po 1.8.2008. Až nový Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa podľa § 5a ods. 1 písm. b) s účinnosťou od 1.5.2014, podľa § 29b neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom už ani zabezpečovaciu funkciu. Znamená to, že predmetná zmenka vystavená 3.6.2009 mohla byť vystavená iba na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie na platenie zo zmenky. Navrhovateľ v tomto konaní uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa tohto nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na návrh navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový, lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, iba jedným z dôkazov, na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je však jediným dôkazom ako je to v konaní podľa § 175 O.s.p. o vydanie zmenkového platobného rozkazu. Súd prvého stupňa preto správne vyzýval navrhovateľa vzorovým tlačivom „B“, ktoré je uvedené v prílohe č. II. Nariadenia na doplnenie ďalších informácií a dôkazov. Ak navrhovateľ nepredložil ďalšie požadované dôkazy okrem zmenky, súd prvého stupňa nemal predmetný uplatnený nárok posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Navyše, súd prvého stupňa nie je zmenkovým súdom podľa § 10 Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov. Preto ani nemohol vo veci rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu. Taktiež súd nemôže z platnej zmenky ako jediného dôkazu čiastočne vyhovieť návrhu a čiastočne návrh zamietnuť. Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd návrh o časti uplatneného zmenkového úroku 6 % a v časti o celom uplatnenom úroku 0,25 % denne zamietol, pretože navrhovateľ v tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, navrhol vydať rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a preto bol povinný okrem zmenky predložiť aj iné listiny preukazujúce oprávnenosť vymáhanej pohľadávky. Nepostačovalo preto, ak navrhovateľ predložil iba originál zmenky, pretože toto konanie nie je konaním podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Iba v konaní podľa tohto zákona, ak podľa § 175 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ predloží v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, súd vydá na návrh navrhovateľa zmenkový platobný rozkaz. Navrhovateľ v tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného listinného dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky navrhovateľa. Keďže navrhovateľ na výzvu súdu prvého stupňa nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4/4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, súd prvého stupňa rozhodol správne, ak návrh navrhovateľa zamietol v odvolaním napadnutej časti 6 % ročného úroku a o celom uplatnenom úroku 0,25 % denne. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, aj keď z iných dôvodov, ak zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie časti uplatneného 6 % ročného úroku a úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 381,00 eur, pretože navrhovateľ nepredložil na výzvu súdu prvého stupňa doplňujúce doklady svedčiace o tejto uplatnenej pohľadávke. Pretože rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd prvého stupňa vyhovel návrhu o zmenkovej sume 381,00 eur spolu so 6 % ročným úrokom od 25.9.2013 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,27 eur, nadobudol právoplatnosť podľa § 159 ods. 1 O.s.p., lebo odporkyňa nepodala proti tomuto výroku rozsudku odvolanie, nemohol byť v tejto časti preskúmavaný odvolacím súdom, aj keď bol vydaný na základe neúplného zistenia skutkového stavu podľa Nariadenia. Odvolací súd na základe uvedeného potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti o nepriznaní časti 6 % ročného úroku a nepriznaní celého uplatneného úroku 0,25 % ročne ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách konania, o ktorých súd prvého stupňa správne rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ, ktorému vznikli v tomto konaní na súde prvého stupňa trovy konania, mal vo veci úspech len čiastočný, preto nemá právo na náhradu trov konania. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému odporcovi preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli, preto jej neboli priznané. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.