{"guid": "28f5efab-1c0d-4dcf-85d9-b0d772619545:417c5ca3-c1eb-4831-ab27-1fc259c615af", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6112200961.1", "spisova_znacka": "13Co/242/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/242/2012 z 27. 11. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. novembra 2012, sp. zn. 13Co/242/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6112200961.1", "identifikacne_cislo": "6112200961", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2012-11-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "nazov": "§ 146 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/417c5ca3-c1eb-4831-ab27-1fc259c615af", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6112200961.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6112200961.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6112200961.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/242/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112200961
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6112200961.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r.
o., 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. splnomocnenou advokátskou kanceláriou:
Tomáš Kušnír, s. r. o., 851 01 Bratislava, Údernícka 5, proti odporkyni: J. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom XXX XX D. D., Na I. 9, za účastí vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, 080 05 Prešov, Važecká 16, zast. splnomocneným advokátom:
JUDr. Ambróz Motyka, Advokátska kancelária 091 01 Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 1 280,40 eura
s prísl., na odvolanie navrhovateľa zo dňa 26. 07. 2012 a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne
zo dňa 31. 07. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/71/2012-112 zo dňa
11. 07. 2012, takto

r o z h o d o l :

Návrh vedľajšieho účastníka na strane odporkyne na prerušenie konania zamieta.

Krajský súd uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania, potvrdzuje.

V ostatných častiach zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Navrhovateľ a vedľajší účastník na strane odporkyne nemajú právo na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie o zaplatenie 1 280,40 eura s prísl. zastavil, navrhovateľovi
vrátil časť zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania prostredníctvom Daňového úradu
Bratislava. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 55,23
eura a to na účet jeho právneho zástupcu S.. O. K., do troch dní. Navrhovateľovi náhradu trov konania
nepriznal. V časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania uviedol, že konanie bolo zastavené, pretože
navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť. Potom platí ust. § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie
odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Zavinenie
je možné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu
späť, je možné prijať záver, že návrh bol podaný neodôvodnene. K späťvzatiu návrhu došlo v dôsledku
procesného zavinenia navrhovateľa. Navrhovateľovi vznikla povinnosť nahradiť odporkyni, z vyššie
uvedených dôvodov aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, trovy konania, ktoré predstavujú
trovy právneho zastúpenia. Vedľajší účastník na strane odporkyne si uplatnil náhradu trov konania a to
za dva úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia, podanie písomného vyjadrenia zo dňa
03. 07. 2012. Odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 61,41 eura. Ku každému úkonu
si uplatnil aj režijný paušál po 7,63 eura, plus 20 % DHP. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú



sumu 165,70 eura. Vzhľadom k tomu, že u vedľajšieho účastníka odporkyne sa jedná o opakované a
právne nenáročné podanie na tunajší súd v obdobných veciach, súd v zmysle ust. § 150 ods. 1 OSP
mu priznal 1/3-inu  z uplatnených trov konania, to znamená sumu 55,23 eura.

Navrhovateľ v podanom odvolaní uviedol, že namieta uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej súd
uložil navrhovateľovi nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne. Má za to, že
v danom prípade nie je možné hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie
práva. Navrhovateľ nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka. Úlohou združenia je
ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Navrhovateľ spochybňuje nevyhnutnosť a účelnosť
vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. V danom prípade nie je možné prijať
záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, to
znamená, že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré
by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Združenie má vo svojich radoch
členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Účelom združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov,
podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom
súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Združenie má
možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho
právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania
a na túto skutočnosť mal súd prihliadnuť a reflektovať použitím ust. § 150 OSP a vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznať. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Vedľajší účastník v podanom odvolaní uviedol, že namieta uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej
rozhodol o náhrade trov konania. „Naše opakované a právne nenáročné“ podania sú len reakciou na
opakované, nedôvodné a právne nenáročné návrhy, ktorými navrhovateľ zahlcuje súdny v Slovenskej
republike. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 na danú právnu vec nie je náležitá. Pre posúdenie možnosti
aplikácie ust. § 150 ods. 1 je podstatné zisťovať okolnosti súvisiace so stavom pred začatím sporu, so
správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku. Vedľajší účastník môže
preukázať, že v množstve súdnych sporov spôsobil jeho vstup do konania, a to aj bez vyjadrenia vo veci
samej, pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného
nároku navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Navrhovateľ po tom,
ako mu bolo doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, prípadne po tom, čo vstup
vedľajšieho účastníka do konania zistil iným spôsobom, berie návrhy na začatie konania späť. Súd pri
nepriznaní trov vedľajšiemu účastníkovi postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou
Súdneho dvora EÚ, v rozpore s ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou. Ak nemajetnému združeniu
je odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, v skutočnosti to znamená nemožnosť reálnej ochrany
spotrebiteľov združením na súde. Vedľajší účastník ako občianske združenie zložené z prevažne z laikov
v oblasti práva je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy
spotrebiteľov a má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“. Preto
je vedľajší účastník právne zastúpený advokátom. Žiadal uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že
súd uloží navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy v sume
165,70 eura a to na účet jeho splnomocneného právneho zástupcu JUDr. O. K.. Tiež žiadal, aby súd pre
prípad, že sa nestotožní s právnou argumentáciou vedľajšieho účastníka, konanie prerušil a požiadal
Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach:

„1. Či pod právom na súdnu ochranu podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 dos. 1 Charty základných práv
Európskej únie a pod právom na zabezpečenie hospodárskych záujmov spotrebiteľov a pod podporou
Združení na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa
rozumie aj právo na plnú náhradu trov súdneho konania.

2.  a) Či sa má čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty
základných práv Európskej únie vykladať tak, že Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov patrí plná
náhrada trov konania ako vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa za úspešné vedenie súdneho
sporu, ak zmyslom a cieľom ochrany spotrebiteľa bolo zbaviť spotrebiteľa záväzku z neprijateľnej
zmluvnej podmienky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo záväzku po použití nekalej obchodnej praktiky podľa
Smernice EP a Rady 2005/29/ES z 11. 5. 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči
spotrebiteľom na vnútornom trhu.



b) Ak je odpoveď na otázku podľa predchádzajúceho odseku taká, že Združeniu patrí plná náhrada trov
v súdnom konaní, či možno toto právo nepriznať len z dôvodu, že   sa  z dôvodu hospodárnosti konania
argumentovalo a následne aj rozhodlo na základe inštitútu premlčania, alebo sa rozhodlo o späťvzatí
žaloby žalobcom po námietke premlčania vznesenej v konaní vedľajším účastníkom.

3. Či je porušené základné právo spotrebiteľa a Združenia na ochranu práv spotrebiteľov podľa čl. 47
v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, ak súd neprizná právo na plnú náhradu trov konania spotrebiteľovi alebo Združeniu
na ochranu záujmov spotrebiteľov napriek ich úspechu v súdnom konaní a nevyporiada sa s odlišnými
súdnymi rozhodnutiami v obdobných veciach, ktoré boli súdu predložené, a ktoré sú zjavne odlišne
právne odôvodnené.

4. Či právna úprava akou je ustanovenie § 142 až na § 151 OSP odporuje  právu EÚ, ak neumožňuje
združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov priznať plnú náhradu trov konania napriek dosiahnutému
procesnému úspechu v konaní, keď na druhej strane dodávateľovi plnú náhradu trov konania priznať
umožňuje.

Uvedené otázky považujeme za otázky zásadného právneho významu, pretože s poukazom na dôvody
uvádzané v tomto podaní ide o otázku holej existencie Združení a de facto o otázku prežitia Združení.

Z týchto dôvodov považujeme za mimoriadne dôležité predloženie uvedených prejudiciálnych otázok
Súdnemu dvoru Európskej únie“.

Vedľajší účastník na strane odporkyne vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľa  uviedol,
že navrhovateľ je informovaný o vstupoch vedľajšieho účastníka do konania, potom berie návrhy
späť a to v množstve vecí. Tiež sa zameral na útoky proti vedľajšiemu účastníkovi a jeho právnym
zástupcom nekvalifikovanými a nedôstojnými sťažnosťami na Slovenskú advokátsku komoru. Vstup
vedľajšieho účastníka do konania pôsobí pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si
neopodstatnenosť uplatňovaného nároku berie návrh na začatie konania späť. Zmyslom práva na súdnu
ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach
nevylučuje, aby aj účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať
zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nebola priznaná náhrada trov vzniknutých právnym
zastúpením. Súd pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou
Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou.
Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, v skutočnosti by to
znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľom združením na súde. Vzhľadom na uvedené žiadal
potom uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho
konania.

Navrhovateľ k podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že sa pridŕža svojich tvrdení v
podanom odvolaní a to, že v predmetnom prípade nie je možné hovoriť o trovách účelne vynaložených
na uplatňovanie alebo bránenie práva. Združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane
odporkyne, ktorý odporkyňu v konaní nezastupuje. Žiadny právny predpis nepoukazuje na to, že by
sa združenie na ochranu práv spotrebiteľa malo právo dať zastupovať advokátmi, ale len na to, že
nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Nie je možné prijať
záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci,
to znamená, že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a
ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. K návrhu na predloženie
prejudiciálnej otázky navrhovateľ uviedol, že návrh je nedôvodný, nenapĺňa podmienky prejudiciálneho
konania vzhľadom k tomu, že v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť
vynaložených trov konania. V zmysle práva Európskej únie je z prejudiciálneho konania vylúčené
vnútroštátne právo členských štátov, čiže SD EÚ nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne
právo alebo posudzovať jeho platnosť a to ani v prípade, ak by bolo v rozpore s právom Európskej
únie, pretože preskúmaním vnútroštátneho práva by prekročil svoje právomoci. Priznanie náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi je výlučne v kompetencii vnútroštátneho súdu. Žiadal výrok o trovách
konania zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi nebude priznaná náhrada trov konania.



V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov.

Návrh vedľajšieho účastníka na strane odporkyne zamietol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uznesenia okresného súdu v napadnutej
časti a konštatuje správnosť jeho dôvodov.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, vystupoval v konaní ako vedľajší účastník na
strane odporkyne, bol v konaní právne zastúpený splnomocneným advokátom, tento si uplatnil náhradu
trov prvostupňového konania, tieto vyčíslil (č. l. 32, 50-52 spisu).

Podľa ust. § 93 ods. 1 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ust. § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na
strane odporkyne (spotrebiteľa) pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože
ako už bolo vyššie uvedené, možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporkyne
(spotrebiteľa) mu dáva špeciálna zákonná úprava uvedená v ust. § 93 ods. 2 OSP. Ust. § 93 ods. 4 OSP
výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Potom aj
vedľajší účastník (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) má právo na právnu pomoc pred súdmi, čo
je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré v rámci civilného súdneho
konania sa realizuje aj možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom, teda advokátom a potom má právo aj na náhradu trov konania, teda podľa ust. §
137 ods. 1 OSP aj právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Právo na náhradu trov konania má za
predpokladu, že takéto právo vznikne tomu účastníkovi,  na strane ktorého v konaní vystupoval.

Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Neurobil tak z dôvodu, že po podaní
dôvodne podaného návrhu odporca plnil, návrh teda nebol vzatý späť pre správanie sa odporkyne.

Podľa ust. § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporcu.

Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva
v prípade, ak sú splnené podmienky uvedené v ust. § 146 ods. 2 OSP; povinnosť nahradiť trovy konania
je uložená tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je ale možné posudzovať len
z procesného hľadiska, pretože inak by išlo o posúdenie nároku vo veci samej. Ak teda navrhovateľ vzal
návrh vo vzťahu k odporkyni v celom rozsahu späť, pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak neurobil
z dôvodu, že odporkyňa po podaní návrhu plnila, z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie



konania. Podľa ust. § 146 ods. 2 OSP mu vznikla povinnosť nahradiť odporkyni a potom aj vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne trovy konania, ktorých súčasťou sú aj trovy právneho zastúpenia.

Námietka navrhovateľa smeruje k tomu, že trovy konania v prípade, ak sa vedľajší účastník nechá
zastúpiť advokátom, nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva.
Odvolací súd poukazuje na čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Teda tak ako navrhovateľ má
právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom (čo v súdenej veci aj urobil) potom aj každý iný účastník
súdneho konania za rovnakých podmienok môže toto právo garantované Ústavou využiť za podmienok,
ktoré bližšie upravuje OSP. V ust. § 93 ods. 2 OSP zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď
umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Takýmto predpisom je zákon
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ak navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený
advokátskou kanceláriou, toto právo vychádzajúc aj z princípu tzv. „rovnosti zbraní“ patrí aj vedľajšiemu
účastníkovi.

Okresný súd v súdenej veci aplikoval ust. § 150 ods. 1 OSP a za dôvody hodné osobitného zreteľa
považoval „opakované a právne nenáročné podanie na tunajší súd v obdobných veciach“. Aj v tejto časti
sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi uvedenými okresným súdom. Ust. § 150 ods. 1 OSP umožňuje
súdu, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom
alebo sčasti priznať.

Odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka na strane odporkyne na prerušenie konania zamietol.

Vedľajší účastník vo viacerých sporoch opätovne navrhuje prerušiť konanie a požiadať Súdny dvor EÚ
o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach. Otázky, ktoré navrhuje vedľajší účastník predložiť Súdnemu
dvoru EÚ na rozhodnutie sú odcitované vyššie ako dôvody odvolania vedľajšieho účastníka. Systém
prejudiciálneho konania je základným mechanizmom práva Európskej únie, ktorého účelom je poskytnúť
vnútroštátnym súdom prostriedok pre zabezpečenie jednotného výkladu a uplatňovanie práva Európskej
únie v každom členskom štáte.  Súdny dvor Európskych spoločenstiev má právomoc vydať prejudiciálne
rozhodnutie o výklade práva Európskej únie a o platnosti aktov sekundárneho práva. Táto všeobecná
právomoc mu je daná článkom 234 Zmluvy ES a v niektorých presne vymedzených prípadoch aj inými
predpismi.

Úlohou Súdneho dvora v rámci prejudiciálneho konania je poskytnúť výklad práva Spoločenstva alebo
rozhodnúť o jeho platnosti a nie uplatňovať toto právo na skutkový stav v konaní vo veci samej, pretože
toto je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach
prejednávaných v konaní vo veci samej a ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo
uplatnenie vnútroštátnych právnych predpisov.

Každý dotknutý súd má možnosť položiť Súdnemu dvoru otázku ohľadne výkladu normy práva
Spoločenstva, ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie sporu, o ktorom koná. Súd, proti rozhodnutiam
ktorého nie je možné podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je v zásade povinný položiť
takúto otázku Súdnemu dvoru s výnimkou ak v danej oblasti už existuje judikatúra (a prípadné nové
okolnosti nevyvolávajú skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru), alebo ak sa správny
spôsob výkladu práva Spoločenstva javí byť úplne jednoznačným.

Podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo vhodnom štádiu konania pred vnútroštátnym
súdom môže byť užitočné v prípade, ak ide o novú otázku výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem
na jednotnom uplatňovaní práva spoločenstva v celej únii, alebo ak  sa existujúca judikatúra javí byť
neuplatniteľnou na nový skutkový stav. Je úlohou vnútroštátneho súdu vysvetliť, prečo je požadovaný
výklad potrebný pre jeho rozhodnutie.



Otázky, ktoré vedľajší účastník navrhuje predložiť Súdnemu dvoru EÚ a za tým účelom prerušiť konanie,
sú všetko otázky, ktoré smerujú k zodpovedaniu ako uplatňovať vnútroštátne právo na zistený skutkový
stav. Toto je však výlučne vecou vnútroštátnych súdov.

Odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka na strane odporkyne na prerušenie konania zamietol.

Odvolací súd navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Postupoval podľa ust. § 142 ods. 2 OSP. Ani jeden z účastníkov nemal v odvolacom konaní
plný úspech.

O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/71/2012", "guid": "e6a8c905-03cb-48fe-a9b0-86ef9b994b05:4a907ea2-a0c1-43c3-822e-61d1446bafee", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}