Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoE/27/2013 z 25. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. marca 2013, sp. zn. 5CoE/27/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8711213111.1 Krajský súd Prešov | 5CoE/27/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8711213111.1 | 2013-03-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OZ, § 53 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8c71cf5-d872-4e4b-a1d3-648c63618eab Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8711213111.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/27/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711213111
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8711213111.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej G. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/XX, D., o vymoženie 407,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 20Er/607/2011-12 zo dňa 24.10.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľuboša
Sidorjáka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona o
rozhodcovskom konaní, §§ 39; 52 ods. 1, 2, 3; 53 ods. 1 až 4; 54 ods. 1, 2; 517 ods. 1, 2; 544 ods. 1;
559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §§ 1, 2; 265 Obchodného zákonníka a aplikoval Smernicu Rady
93/13/EHS.

Konštatoval, že rozhodcovský rozsudok JUDr. Michala Krnáča, rozhodcu so sídlom Vojtecha Tvrdého,
Žilina, sp. zn. RK-260/11-MK zo dňa 19.04.2011, ktorý je vo veci exekučným titulom, zaväzuje
povinnú ako účastníčku rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, zásadám
poctivého obchodného styku a je v hrubom rozpore s ustanoveniami tých právnych predpisov, ktoré
upravujú postavenie a správanie sa dodávateľa voči spotrebiteľovi pri výkone jeho podnikateľskej
činnosti.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že dojednania o zmluvných pokutách v zmluve, uzavretej medzi
oprávneným a povinnou, sú neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná, nakoľko zaväzujú povinnú ako
dlžníka na neprimerane vysokú výšku rôznych zmluvných pokút, a to až do výšky 50% z nominálnej
výšky úveru, keď priznané zmluvné pokuty predstavujú 85% priznanej istiny a kombinácia takýchto
sankcií v konečnom dôsledku predstavuje netransparentný spôsob neprimeraného navýšenia dlhu, a
to aj s ohľadom na to, že poskytnutý úver bol dostatočne zabezpečený aj inými inštitútmi (úrok a úrok
z omeškania).

Ak rozhodcovský súd zaviazal povinnú na zaplatenie neprimeraných zmluvných pokút, rozhodol tak o
plnení právom nedovolenom.



Vzhľadom na uvedené považoval prvostupňový súd tieto ustanovenia o zmluvných pokutách za
neplatné, neprijateľné, v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, a keďže ich
považoval za neplané, za neplatný a neprijateľný považoval aj uplatňovaný úrok z omeškania z ich sumy.

Preto súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, pričom ďalej
konštatoval, že exekučný titul je v časti zmluvných pokút vo výške 495,75 eur s úrokom z omeškania
vo výške 13,25% ročne zo sumy zmluvných pokút od 31.10.2008 do zaplatenia v rozpore so zákonom,
nakoľko rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinnú na plnenie, ktoré je právom nedovolené a v rozpore
s dobrými mravmi. Keďže čiastočnými úhradami povinnej v celkovej výške 174,- eur bola uhradená celá
nesplatená časť istiny vo výške 86,02 eur spolu s kapitalizovaným 13,25% úrokom z omeškania ročne
zo sumy istiny úveru bez zmluvných pokút a trovy konania vo výške 49,79 eur, je celá pohľadávka,
vyplývajúca z rozhodcovského rozsudku, ktorá je právom dovoleným, uhradená, a teda po vydaní
rozhodnutia zaniklo právo ním priznané splnením.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Poukazujúc na ustanovenia §§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku a na ust. § 45 ods. 1 písm. c),
ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, oprávnený namietal, že rozsah preskúmavacej právomoci
exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu je daný a vymedzený na preskúmanie materiálnej
a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, na posúdenie rozporu plnenia, priznaného exekučným
titulom ako plnenia objektívne nemožného, právom nedovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými
mravmi.

Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na nachádzacie konanie ako také, čo
je dané ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, ust. § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní
k ustanoveniu § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom
konaní v znení do 30.06.2009 a v znení po 01.07.2009 a oddelením nachádzacieho konania a konania
exekučného.

Exekučný súd nie je oprávnený zaoberať sa zmluvou a posudzovať jej podmienky za účelom
posudzovania súladu plnenia, priznaného exekučným titulom. Exekučný súd tak porušuje elementárnu
zásadu sporového konania - dispozičnosť a kontradiktórnosť.

Oprávnený ďalej namietal, že prvostupňový súd nebral do úvahy žiadne okolnosti, ktoré sa nároku na
zmluvné pokuty, jeho vzniku a výšky, týkajú. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje na zaplatenie peňažnej
sumy. Ide teda o plnenie, ktoré žiadny zákon nezakazuje a súčasne ani neodporuje dobrým mravom.
Ide o plnenie objektívne možné.

Z článku 14 zmluvy vyplýva, že výlučným dôvodom pre vznik a uplatnenie nároku na zmluvnú
pokutu je omeškanie dlžníka so splácaním. Zmluvná pokuta teda vznikla ako sankcia za porušenie
základnej povinnosti. Neplnenie povinnosti prevzatých dobrovoľne na základe platného právneho úkonu,
nepredstavuje žiadne základné právo spotrebiteľa. Povinná sa dostala do omeškania so splácaním
úveru, napr. pri splátke č. 18 (37 dní), č. 19 (154 dní), č. 20 (123 dní), ako aj so splatením všetkých
ostatných splátok úveru, a to aj napriek poskytnutému odkladu splatnosti splátok č. 15 a 17. Teda ani
na základe predchádzajúcich sankcií povinná nezačala riadne plniť svoje povinnosti a nespravila tak ani
vtedy, kedy sa celý jej záväzok zo zmluvy stal splatným. Zo znenia článku 14 je zrejmé, že výška zmluvnej
pokuty závisí výlučne od trvania porušovania povinností zo strany dlžníka. Čím dlhšie porušenie trvá,
tým vyššia je sankcia.

Oprávnený vytýkal prvostupňovému súdu, že z jeho rozhodnutia nevyplýva, prečo je napríklad
neprimeranou sankcia podľa čl. 14 ods. 14.1zmluvy, ktorá je 0,09eur za každý deň omeškania. Takáto
výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou splátky ako zabezpečenou povinnosťou nie je v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa oprávneného v otázke zmluvnej pokuty právna úprava Obchodného zákonníka umožňuje tzv.
moderačné právo súdu. Bolo povinnosťou súdu relevantne zhodnotiť možnosť jeho aplikácie a nie ihneď
aplikovať záver o neprimeranosti zmluvných pokút ako celku. Tvrdenia súdu o neprimeranosti zmluvných
pokút a o ich neplatnosti sú nedôvodné a pokiaľ chcel súd aplikovať korektív dobrých mravov, potom jeho



aplikácia mala byť rovnaká vo vzťahu k obom účastníkom konania. Samotná kumulatívnosť zmluvných
pokút nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to celkom vo výške 54,18
eur.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne vo veci aplikoval právne predpisy a správne aj
vo veci rozhodol. Odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje so správnymi závermi rozhodnutia súdu
prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd len dopĺňa, že exekučný súd
nie je z materiálnej stránky právoplatnosti viazaný rozhodcovským rozsudkom. Pri postupe podľa § 45
Zákona o rozhodcovskom konaní je oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne
právoplatný nebol a môže ho podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní riadne preskúmať. Exekučný
súd teda môže teda skúmať, či sú dôvody na zastavenie uvedené v ustanovení § 57 Exekučného
poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a/ alebo b/ Zákona o rozhodcovskom konaní
alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolané, alebo odporuje dobrým mravom. Ide o zákonné zmocnenie,
ktoré správne použil exekučný súd, keď skúmal aj materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku.

Súd môže v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu
rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní.

Z ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok)
vyplýva, že pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Podľa § 45 ods. l písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
zastaví výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. l písm. b) alebo c).

V súlade s uvedeným nie je preto odvolacia námietka oprávneného, že „postup súdu, kedy sa zaoberá
zmluvou a posudzuje jej podmienky za účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným
titulom podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, je postupom v rozpore so zákonom, resp.
jeho obchádzaním, lebo exekučný súd nie je oprávnený o takejto otázke vôbec konať a rozhodovať,
nakoľko jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o rozhodcovskom konaní by
bolo preskúmanie rozsudku rozhodcom ...a/alebo postup v rámci konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku..., ... exekučný súd takýmto preskúmavaním porušuje elementárnu zásadu sporového konania
- dispozičnosť a kontradiktórnosť vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola
zmluva preskúmaná...“, dôvodná.

Odvolací súd zistil, že postup súdu prvého stupňa bol správny, pokiaľ zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S jeho záverom, že dojednaná výška



zmluvných pokút, dohodnutá v zmluve o revolvingovom úvere medzi oprávneným a povinnou, je
neprimeraná a priečiaca sa dobrým mravom a ako sankcia v neprimerane vysokej sume spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech povinných, sa odvolací súd stotožňuje.
Rovnako za správny považuje aj jeho záver, že z rozhodcovského rozsudku nie je zrejmé, ktoré zo
zmluvných pokút ním boli priznané.

Svoje skutkové zistenia v uvedenom smere súd prvého stupňa uviedol v odôvodnení uznesenia, správne
právne ich posúdil a odvolací súd na ne v celom rozsahu poukazuje.

K odvolacej námietke oprávneného, že súd sa pri posudzovaní zmluvných pokút nezaoberal otázkou a
neskúmal podmienky, na základe ktorých nárok na zmluvné pokuty vznikol, odvolací súd konštatuje:

Podľa § 52 ods. l Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy (21.12.2006),
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Z ustanovenia § 53 ods. l a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a ďalej len „neprijateľná podmienka“.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k), ods. 5 Občianskeho zákonníka, účinného od 01.01.2008 (zákon
č. 568/2007) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú mimo iného aj
tie, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Aj keď táto neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve bola zavedená do vnútroštátneho poriadku
SR až od 01.01.2008, nie je vylúčené ju za takú považovať aj podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy. Citované zákonné ustanovenie vymenúva neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách iba indikatívne. Vyjadruje to slovo „ najmä“, čo znamená, že
za neprijateľné podmienku je možné považovať každú, ktorá nebola individuálne dojednaná medzi
dodávateľom (poskytovateľom) a spotrebiteľom, a ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V danom prípade súd prvého stupňa správne ustálil, že zmluva medzi oprávneným a povinným obsahuje
neprimerané podmienky, a to dojednanie o sankciách - zmluvných pokutách, ktoré neboli individuálne
dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Vzhľadom na
ich neprimeranosť preto nemôžu byť platné a ak na ich plnenie rozhodcovský rozsudok povinnú zaviazal,
zaviazal ju na plnenie, právom nedovolené, v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi.

V tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že dojednanie
zmluvných pokút medzi účastníkmi v predmetnej zmluve o revolvingovom úvere boli dojednané v
rozpore s dobrými mravmi, odporujúce § 3 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 544 Občianskeho
zákonníka vyplýva právna možnosť dojednať si pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú
pokutu a predpisuje aj formu, ktorú takáto zmluva musí mať. Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je
akcesorickým záväzkom. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty
alebo určenie spôsobu jej určenia. Spôsob jej určenia musí byť jednoznačný. Výška pokuty nie je
zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou, zakotvenou v ustanovení § 3 Občianskeho
zákonníka. Pojem „dobré mravy“ Občiansky zákonník nedefinuje. Vo všeobecnosti možno hovoriť o



pravidlách morálneho charakteru, všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje
presadzovanie vzájomnej slušnosti, ohľaduplnosti a vzájomného rešpektovania. Ide o súhrn určitých
etických a kultúrnych pravidiel (noriem) v spoločnosti všeobecne uznávaných.

V danom prípade dojednania zmluvných pokút kumulatívnou formou vo výške 0,2 % z dlžnej splátky pri
omeškaní za každý deň omeškania a súčasne 5 % z výšky dlžnej splátky pri omeškaní trvajúcom viac
ako 15 dní a súčasne 10 % z dlžnej splátky za každý deň omeškania ak omeškanie trvá viac ako 30 dní
ako aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50 % nominálnej výšky pôžičky za omeškanie, skutočne je
potrebné považovať za neprimerane vysoké a za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

K odvolacej námietke oprávneného, že prvostupňový súd bol povinný uplatniť v danom prípade
moderačné právo, odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd takto postupovať nemohol, a to z
dôvodu, že pokiaľ súd prvého stupňa považoval zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú
podmienku, ktoré dojednanie zmluvnej pokuty je potom ako také absolútne neplatné podľa § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka, moderácia tohto zmluvného dojednania potom nie je možná.

So zreteľom na uvedené, odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, za správne a zákonné.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v súlade s
ustanovením § 219 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.