Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11CoE/145/2013 z 4. 12. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 4. decembra 2013, sp. zn. 11CoE/145/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3512200242.1
Krajský súd Trenčín | 11CoE/145/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3512200242.1 | 2013-12-04 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 44 ods. 1 EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4373b480-f4f7-4a58-ac39-a75d3ac9f276
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3512200242.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/145/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512200242
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3512200242.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Bratislava, Astrová
2/A, IČO: 45 869 464, právne zastúpený: N., s.r.o., B. E. so sídlom C., E. XX, IČO: XX XXX XXX
proti povinnému: A. U., bytom C. XX, pre vymoženie 1.659,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15. júla 2013, č.k.
1Er/27/2012-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku s poukazom
na § 45 ods. 1-3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, na § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, na § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na príslušné ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj na príslušné ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
dňa 11.01.2012 bola prvostupňovému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pre vymoženie 1.659,70 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu -
Rozhodcovského rozsudku sp. zn.: IIA1110049, vydaného Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným
pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. so sídlom v Bratislave dňa 23.09.2011. Spolu so
žiadosťou bola súdu doručená fotokópia zmluvy o úvere č. 8000224506, uzavretej dňa 14.06.2006
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, vrátane obchodných podmienok pre úver
(verzia 2/2006). Súd prvého stupňa uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje špeciálny právny režim zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako na spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná právna úprava
spotrebiteľských zmlúv Občianskeho zákonníka. Uvedená zmluva spĺňa charakteristiku štandardných
spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené, a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou
zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené
už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. V obchodných podmienkach pre úver (verzia 2/2006) v
článku 9.2, ktoré tvoria súčasť zmluvy, je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka.
Prvostupňový súd nemal preukázané, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo forme osobitnej
zmluvy. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v obchodných podmienkach pre úver s odkazom na
všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ
ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Spôsob riešenia prípadného sporu
tak ponecháva na vôli dodávateľa, t.j. oprávneného. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal, a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol



len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, a
teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovské konanie je pritom
paušálnym spôsobom zakotvené v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ako taká je teda v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel
súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka, tvoriaca podklad pre vydanie rozhodcovského
rozsudku, ktorý je exekučným titulom v predmetnom konaní, je neprimeranou (neprijateľnou), a preto
neplatnou zmluvnou podmienkou. Neplatná rozhodcovská doložka tak nemohla platne založiť právomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo
požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, teda stať
sa spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku ex offo zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho
zástupcu odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., nakoľko
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, §
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keďže oprávnenému bola postupom súdu prvého
stupňa odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok má rovnaké účinky, ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku
majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako, ako s rozsudkom
všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny
procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu, vydaného
všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu,
vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského
súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to
z § 159 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov
a pre všetky orgány. To isté teda platí aj v prípade, ak ide o rozsudok rozhodcovského orgánu.
Konštatoval, že pôvodný veriteľ v čase uzatvárania predmetnej zmluvy bol v zmysle § 93b zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej doložky. V bode 10 Všeobecných obchodných podmienok je klientovi daná možnosť
neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju klient neodmietol, je prejavom jeho osobnej a
zmluvnej slobody. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie
exekúcie bol pripojený exekučný titul, opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie,
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či
rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po
stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako
aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti
označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V
rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne
závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania
účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné
chyby a nedostatky exekučného titulu. Pokiaľ ide o úverové zmluvy, oprávnený uviedol, že preskúmanie
správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený
v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že
rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú
podmienku. Nie každá skutočnosť, hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s
dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje
dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Úverová zmluva,
ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý
úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny
nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26.09.2011, sp. zn. 3 M Cdo/11/2010, na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn.



9CoE/27/2011, ako aj na viaceré nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozhodnutia krajských
súdov. Bol toho názoru, že interpretácia Smernice 93/13/EHS vychádza z nesprávneho prekladu.
Zároveň uviedol, že zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere, v ustanovení § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (teda i zo
zmlúv o úvere) budú rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom, zriadeným
podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na
základe splnenia zákonnej povinnosti banky, a ako taká nemôže predstavovať (nevynímajúc zreteľ zo
zásady zákazu retroaktivity v právnom poriadku Slovenskej republiky) neprijateľnú podmienku. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, prípadne, aby napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne
správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v
celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa
nasledovné:

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom
(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/.
Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,
ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval
rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý
je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky,
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5 Cdo
230/2011).



Rozhodcovský rozsudok, vydaný v spotrebiteľskej veci, je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012,
sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

Odvolací súd zastáva právny názor, že predmetná Zmluva o úvere, uzatvorená medzi právnym
predchodcom oprávneného (Poštovou bankou, a.s.) a povinným dňa 14.06.2006, vykazuje znaky
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v
čase jej uzavretia. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s
poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky, vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti
ochrany spotrebiteľa, bolo aj v oblasti obchodného práva potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v
zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou
občianskoprávnych vzťahov, a preto, ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala
špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného
zákonníka povinnosťou účastníkov právneho vzťahu subsidiárne aplikovať ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom zákonníku, aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. preto súd prvého stupňa správne vychádzal z ustanovení § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka a smernice Rady 93/13/EHS a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej
bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter, a je preto
absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka
má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku, upravenú v čl. 9 bod 9.2 Obchodných
podmienok pre úver (verzia 2/2006), je preto potrebné vyhodnotiť ako nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, platnom v rozhodnom období.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy
účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne konformným
spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v
rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že
podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie
- dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných
podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne, a tak
podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov
na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou
Obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2006), ktoré predkladal oprávnený (právny predchodca)
povinnému na formulári, pričom nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani nemohol
ovplyvniť. V danom prípade veriteľ mohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť
na prejednanie a rozhodnutie rozhodcovskému orgánu, resp. rozhodcovi, ktorého si sám zvolil a vylúčiť
tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred
vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom veriteľa na všeobecnom
súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil
jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej
formulárovej zmluve, resp. obchodných podmienkach pre úver. Odvolací súd zastáva názor, že o nekalú
zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a



štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z
komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v
celosti za neprijateľnú podmienku, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ/ES  (C-240/98
až             C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Na podporu uvedeného právneho
záveru odvolací súd dáva do pozornosti aj ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka
(ustanovenie bolo zavedené zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 01.01.2008), v zmysle ktorého sa
za neprijateľnú podmienku, uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, považuje aj ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

Pokiaľ oprávnený poukázal v odvolaní na skutočnosť, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách v prísl. znení boli banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd k tomu uvádza, že právny predchodca oprávneného neuzatvoril
s povinným osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnému osobitný návrh na jej uzatvorenie a
príslušné poučenie), ale rozhodcovská doložka bola začlenená do vopred pripravených všeobecných
obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného. Povinný ako spotrebiteľ bol v postavení,
že buď zmluvu aj s príslušnými všeobecnými obchodnými podmienkami prijme ako celok a úver
dostane, alebo zmluvu ako celok odmietne a úver nedostane. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky,
ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, v neprospech
spotrebiteľa (tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade). Ak veriteľ uzatvára zmluvu so spotrebiteľom,
je povinný rešpektovať aj príslušné zákonné normy, chrániace spotrebiteľa.

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

Odvolací súd tiež nezistil v konaní prvostupňového súdu rozpor s pravidlami, týkajúcimi sa práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ani neprípustné
nahrádzanie procesnej pasivity povinného.

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .