Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoKR/23/2017 z 29. 11. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. novembra 2017, sp. zn. 2CoKR/23/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7114230377.1
Krajský súd Košice | 2CoKR/23/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7114230377.1 | 2017-11-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Konkurz
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c486382-ae72-4830-b958-149b37e38b4f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7114230377.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/23/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114230377
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114230377.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci strán sporu žalobcu: OSIVEX
ZÁHRADKÁR, s.r.o., Štúrova 33, 040 01 Košice, IČO: 36 787 124, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Matúš Hrib, advokát, Na hradbách 5, Bardejov, IČO: 42 246 237 proti žalovanému: JUDr. Dana
Husťáková, Žriedlová 3, Košice, správkyňa podstaty úpadcu Stará Sladovňa Košice, s.r.o., Štúrova 33,
Košice, IČO: 36 782 467, zast.: Advokátska kancelária Hopferova, s.r.o., Bajzova 2, 040 01 Košice, IČO:
47 254 220, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 29.9.2016, č.k. 31Cbi/21/2014-106 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou zo
dňa 22.9.2014 vo výške 41.770,79 eur v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod
sp.zn. 26K/19/2014 voči úpadcovi Stará sladovňa Košice s.r.o. IČO: 36 782 467 so sídlom Štúrova 33,
Košice, ktorá bola popretá čo do právneho dôvodu a výšky, sa považuje čo do právneho dôvodu a výšky
za zistenú. Žalobcovi priznal náhradu trov konania.

2. Uviedol, že žalobca sa domáhal určenia, že jeho pohľadávka uplatnená v konkurznom konaní, ktorá
bola popretá, sa považuje čo do právneho dôvodu a výšky za zistenú. Pohľadávku prihlásil vo výške
41.470,79 eur titulom dlžného nájomného na základe zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 49/2008
z 1.1.2008, ktorú nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky z 15.7.2014. Dôvodom popretia bola
neexistencia platného právneho titulu na prihlásenie pohľadávky.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených v oznámení o popretí pohľadávky a uviedol,
že okrem iného pohľadávka bola popretá z dôvodu, že podľa názoru žalovaného nebola táto pohľadávka
platne postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky a zároveň nebola zahrnutá ani do účtovníctva
úpadcu.

4. Žalobca uviedol, že v rámci súdneho konania nemožno rozširovať dôvody popretia, na pojednávaní
3.10.2016 dôvod popretia bol rozšírený aj o otázku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, samotné
popretie pohľadávky je nedostatočné.

5. Vykonaným dokazovaním a po citovaní príslušných zákonných ustanovení mal súd preukázané, že
na základe zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 49/2008 uzavretej 1.1.2008, ktorou prenajímateľ



- S.. K. S. prenechal priestory v jeho vlastníctve na ul. I. XX v H. na dobu neurčitú od 1.1.2008
terajšiemu úpadcovi. Podľa čl. IV. bod 1 zmluvy bola dohodnutá výška nájomného 839.180,- Sk ročne. Zo
zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi postupcom Mgr. K. S. a žalobcom ako postupníkom
dňa 15.7.2013 súd má za preukázané, že predmetom zmluvy bolo postúpenie pohľadávky postupcu,
ktorú má voči terajšiemu úpadcovi v celkovej výške 49.254,46 eur, pričom sumu 41.770,79 eur tvorí
nevyplatený nájom k 31.12.2012. S poukazom na dohodnutú výšku nájomného v nájomnej zmluve
súd má za to, že ide o časť pohľadávky Mgr. S. voči terajšiemu úpadcovi a je riadne podpísaná
oboma zmluvnými stranami, z jej obsahu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by ju robila neplatnou.
Listinou označenou ako uznanie dlhu zo 17.7.2013 medzi veriteľom - žalobcom a dlžníkom - terajším
úpadcom má súd preukázané, že touto listinou dlžník, teda terajší úpadca uznáva a do 31.12.2013
zaplatí žalobcovi dlh vo výške 49.254,46 eur, ktorý vznikol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 15.7.2013  v celom rozsahu aj s úrokmi vo výške 125.30,53 eur, pohľadávku veriteľa z titulu
neuhradenia nájmu k 30.6.2013. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I vyplýva,
že S.. S. bol štatutárnym orgánom terajšieho úpadcu do 31.7.2013. Konanie menom spoločnosti je
upravené spôsobom, že každý konateľ koná samostatne, toto konanie nebolo žiadnym spôsobom
obmedzené ani v spoločenskej zmluve, teda aj uznanie dlhu je platným právnym úkonom. Z prihlášky
pohľadávky č. 01/2014 je preukázané, že si žalobca ako veriteľ prihlásil svoju pohľadávku voči úpadcovi
vo výške 41.770,79 eur ako podriadenú pohľadávku titulom neuhradeného nájomného podľa zmluvy o
nájme nebytového priestoru č. 49/2008. Z oznámenia žalovaného z 27.10.2014 vyplýva, že pohľadávka
bola popretá čo do právneho dôvodu a výšky z dôvodu neexistencie platného právneho titulu prihlásenej
pohľadávky. S poukazom na zmluvu o nájme nebytového priestoru č. 49/2008, zmluvu o postúpení
pohľadávok z 15.7.2013 a uznanie dlhu zo 17.7.2013 má súd nepochybne za to, že predmetná zmluva
o postúpení pohľadávok je platným právnym titulom na prihlásenie danej pohľadávky do konkurzu. Vo
svojom výsluchu Mgr. S. síce uviedol, že je pravdou, že prvé postúpenie na žalobcu bolo chybné, tak
urobil nanovo zmluvu o postúpení. Zmluva o postúpení bola chybná v označení veriteľa, tak nanovo
urobil zmluvu o postúpení v čase, keď bol konateľom úpadcu. Napriek tomu, že iná zmluva o postúpení
pohľadávok, ako tá, kde postupcom je práve Mgr. K. S., sa v spise nenachádza. Súd konštatuje, že
takáto prípadná zmluva, by bola absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že veriteľ nemôže
postúpiť na iného viac práv ako má.

6. V priebehu tohto konania žalovaný rozšíril dôvod popretia o skutočnosť, že pohľadávka nie je
vedená v účtovníctve úpadcu. Napriek tomu, že tento dôvod nie je uvedený v oznámení konkurznému
veriteľovi, teda žalobcovi, súd pre úplnosť poznamenáva, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že táto mala byť vedená v účtovníctve terajšieho úpadcu. Zo zoznamu záväzkov terajšieho úpadcu síce
vyplýva, že medzi záväzkami sa nenachádza záväzok voči žalobcovi uvedený v prihláške pohľadávok,
avšak samotná skutočnosť, že pohľadávka nebola vedená v účtovníctve úpadcu ešte neznamená, že
neexistuje. To, že žalobca je veriteľom terajšieho úpadcu vyplýva z týchto dôkazov - zmluva o postúpení
pohľadávok obsahuje aj podpis, v priebehu dokazovania preukázaný ako podpis pani Boženy S., ktorá
bola účtovníčka úpadcu v rozhodnom čase a ako svedkyňa vyhlásila, že zmluvu prevzala v júli 2013.
Z rozúčtovanej tabuľky z 15.7.2013 vyplýva úpadcom  zaúčtovanie sumy 41.770,79 eur v časti má dať
žalobcovi. Doklad vyhotovila pani G. S. a bol podpísaný úpadcom. Z rozúčtovacej tabuľky z 22.9.2014
vyplýva žalobcom zaúčtovanej sumy 41.770,79 eur do svojho účtovníctva. Doklad vyhotovila pani G. S.
a bol podpísaný žalobcom.

7. Napriek poučenia v zmysle § 118 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 470 ods. 1,2 C.s.p. žalovaný nepredložil
ani neoznačil ako dôkaz: Ekonomicko-právnu analýzu JUDr. H. z apríla 2014, potom čo bol o tom
riadne poučený. Učinil tak až na poslednom pojednávaní 3.10.2016. Súd by preto na danú listinu nemal
prihliadať. I napriek tomu súd k uvedenému dôkazu uvádza, že  ním nie je preukázané, že pohľadávka
žalobcu voči úpadcovi neexistuje. Z ekonomicko-právnej analýzy JUDr. H. z apríla 2014 okrem iného
vyplýva, že ide o neplatné postúpenie pohľadávky Mgr. K. S. vo výške 49.007,07 eur, nakoľko postupcom
je dlžník - teda Stará sladovňa Košice s.r.o. a nie veriteľ pohľadávky Mgr. S.. Okrem toho, že sa jedná
o právny názor JUDr. H., súd poznamenáva, že predmetom tohto konania je iná zmluva o postúpení
pohľadávky, a to zmluva, kde ako postupca je uvedený Mgr. K. S..

8. Na základe uvedeného má súd preukázané, že pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou z 22.9.2014
vo výške 41.770,79 eur v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.
26K/19/2014 sa považuje čo do právneho dôvodu a výšky za zistenú, preto upustil od ďalšieho
navrhovaného dokazovania.



9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p..

10. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) C.s.p..

11. Citoval § 32 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. a uviedol, že v zmysle ods. 1 uvedeného ustanovenia každú
prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a vykoná aj vlastné
šetrenie. Dôvody na popretie pohľadávky sú vymedzené taxatívne. Po porovnaní pohľadávky s účtovnou
dokumentáciou úpadcu dospel k záveru, že pohľadávku je potrebné poprieť. Nie je možné súhlasiť s
názorom žalobcu a súdu, ktorí uvádzajú, že v priebehu konania rozšíril dôvod popretia i o skutočnosť,
že pohľadávka nie je vedená v účtovníctve úpadcu. Práve účtovníctvo úpadcu, z ktorého vychádzal,
viedlo k popretiu pohľadávky.

12. Pokiaľ ide o predkladané dôkazy na pojednávaní 29.9.2016 má za to, že predloženými a navrhnutými
dôkazmi sa mal súd zaoberať. Jedná sa o ekonomicko-právnu analýzu JUDr. H. z apríla 2014 a návrh
na nariadenie znaleckého dokazovania. Súd svoje tvrdenia, že by nemal na dané dôkazy prihliadať
odôvodnil s poukazom na § 118a ods. 1 O.s.p. v spojení s § 470 ods. 1,2 C.s.p..

13. Citoval § 118a O.s.p. a uviedol, že v ods. 2 je zakotvená výnimka z uvedenej povinnosti - to neplatí,
ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol
bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných
prostriedkov.

14. Pokiaľ ide o analýzu JUDr. H., napriek tomu, že bola vytvorená v apríli 2014, nenachádzala sa v
jeho dispozícii, preto ju nebolo možné predložiť do skončenia prvého pojednávania. Správca vykonáva
činnosť v konkurznom konaní, nie je zástupcom úpadcu a nemožno predpokladať, že by správca
disponoval celou internou dokumentáciou úpadcu. Touto analýzou nedisponoval, nie zo svojej viny ju
nepredložil na prvom pojednávaní.

15. Poukazuje na skutočnosť, ktorá vyplýva z predmetnej analýzy, a to nezrovnalosti v účtovaní. Z
analýzy vyplýva, že postúpenie bolo vykázané ako záväzok na účte 379, ak by sa jednalo o platné
postúpenie, malo by iné účtovanie. To vyvracia tvrdenie žalobcu, že prvé postúpenie bolo chybné,
tak urobil druhé, riadne a v čase keď bol konateľom spoločnosti. Ak by tak bolo, pohľadávka by bola
zaúčtovaná na správnom účte. To vytvára pochybnosti o existencii postúpenej pohľadávky. Domnieval
sa, že tieto pochybnosti budú odstránené výsluchom pani G. S., ktorá pracovala ako účtovníčka,
no výsluch pochybnosti neodstránil, nevedela uviesť, kedy prevzala opravenú zmluvu o postúpení
pohľadávky, vychádzala len z dátumu, ktorý bol na nej uvedený.

16. Z uvedeného vyplývajú pochybnosti ohľadne vzniku a existencie pohľadávky. Úpadca neevidoval
riadne doklady o postúpení, postúpenie sa malo uskutočniť bez vedomia ostatných štatutárov úpadcu.
Z analýzy vyplýva, že žalobca ako konateľ úpadcu a ďalších spoločnosti, v danom čase uskutočnil viac
úkonov, ktoré boli v rozpore so záujmami úpadcu.

17. Pokiaľ ide o navrhované znalecké šetrenie, je potrebné uviesť, že bol dôvodný predpoklad
nezrovnalosti, ktoré vznikli v konaní budú vysvetlené a odstránené výsluchom svedkov. Pri výsluchu
k objasneniu sporných skutočnosti nedošlo, na pojednávaní vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré bolo
potrebné preukazovať.

18. Má za to, že súd nezistil dostatočne skutkový stav veci, uspokojil sa s tvrdeniami žalobcu a svedkyne,
pričom v ich výpovediach sú nezrovnalosti, ktoré nekorešpondujú s účtovníctvom spoločnosti. Súd sa
držal koncentračnej zásady, aj keď z nej existujú výnimky, ktoré v tomto prípade možno aplikovať. Tým
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe dôkazov,
ktoré vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

19. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. K vade konania, ktorú odvolateľ vidí v uplatnení koncentračnej
zásady súdom a nevykonaní nových dôkazov uvádza, že žalovaná strana nebola dôsledne pripravená
na pojednávanie, o čom svedčili účelové návrhy na odročenie pojednávania. V rámci každého



pojednávania súd poučil účastníkov konania o procesných pravidlách predkladania a navrhovania
dôkazov a následkov s tým spojených (O.s.p., C.s.p.).

20. Žalobca predložil všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie spolu so žalobcom a má za to, že odvolací
dôvod v podobe inej vady konania nie je daný a ďalším odročovaním by došlo k porušeniu zásad
civilného procesu upravujúcich rýchlosť konania a rovnosť účastníkov.

21. K nevykonaniu dôkazu navrhovaným znaleckým posudkom uvádza, že tento dôkaz mal žalovaný
v zmysle nových procesných predpisov v prvom rade zabezpečiť sám v predstihu pred pojednávaním,
na ktorom došlo k rozhodnutiu. Takéto dokazovanie by bolo zbytočné, súd objasnil okolnosti postúpenia
pohľadávky a ani zistené nedostatky v účtovaní nie sú spôsobilé zmeniť závery súdu.

22. To platí aj o ekonomicko-právnej analýze, ktorá ani nie je dôkazom, je len právnym rozborom dôvodov
pre zahájenie konkurzného konania. Ide o účelový dokument zdôvodňujúci konkurz, po tom ako bolo
hlavné majetkové aktívum (nehnuteľnosti v k.ú. Spišská Sobota) vtedajšími konateľmi prevedené na ich
osoby, čo napadol aj samotný žalovaný aj žalobca (konania 31Cbi/15/2015, 26Cbi/13/2015).

23. Vo vzťahu k predmetnej analýze podotýka, že nie je zrejmé ako došlo k tomu, že taký dokument
nemala správkyňa k dispozícii. Záverom uvádza, že súd sa vysporiadal s dôvodmi nevykonania dôkazu,
rozhodnutie je zákonné a presvedčivé.

24. Z hľadiska právneho posúdenia je rozhodujúce citované ust. § 32 ods. 2 ZKR. Ani jeden z dôvodov
popretia nemá oporu v tvrdených (nepreukázaných) účtovných nezrovnalostiach, čo bolo jedinou
obranou žalovaného. Argumentácia s účtovnými nedostatkami ide nad rámec popretia a jej dôvod by sa
mohol o rad dôvodov rozmnožovať podľa procesnej situácie popierajúceho správcu.

25. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru poskytol žalovanému nadštandardný  priestor pre jeho
obranu, nakoľko popretie pohľadávky, ktoré bolo žalobou napadnuté neobstojí, keďže v ňom absentujú
akékoľvek argumenty.

26. V konaní bol právny titul preukázaný ako daný a platný, dokonca boli preukazované skutočnosti
a tvrdenia nad rámec žaloby a popretia pohľadávky, ktoré preukazujú dôvodnosť žaloby. Navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

27. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu zotrval na skutočnostiach, ktoré uviedol v odvolaní a aj na
dôvodoch odvolania. Napadnuté rozhodnutie trpí jednak tzv. inou vadou spočívajúcou v nesprávnom
procesnom postupe súdu, súd tiež dospel k neprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných
dôkazov a vec nesprávne právne posúdil.

28. Navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

29. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 C.s.p. a § 380 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní
napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

30. Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) C.s.p., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

31. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov
a tieto správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie veci, odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny potvrdil.

32. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd sa stotožňuje s názorom



súdu prvej inštancie, že vychádzajúc z oznámenia žalovaného 27.10.2014, podľa ktorého prihlásená
pohľadávka bola popretá čo do právneho dôvodu a výšky z dôvodu neexistencie platného právneho
titulu prihlásenej pohľadávky, s poukazom na zmluvu o nájme nebytového priestoru č. 49/2008, zmluvy
o postúpení pohľadávok z 15.7.2013 a uznanie dlhu zo 17.7.2013, je preukázané, že predmetná zmluva
o postúpení pohľadávok je platným právnym titulom na prihlásenie pohľadávky do konkurzu.

33. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že konanie o určenie popretej pohľadávky - incidenčné
konanie je osobitným druhom sporového konania, v ktorom sa postup súdu spravuje ustanoveniami
C.s.p. (do 30.6.2016 O.s.p.), ale incidenčné konanie sa vyznačuje aj špecifikami, ktoré vyplývajú z
ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

34. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou
dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj
vlastné šetrenie. Ak pri šetrení zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

35. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia.

36. Z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane na návrh
správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy najviac o 30 dní (§
32 ods. 4ZKR).

37. Podľa § 32 ods. 5 ZKR ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť,
pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré
uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné.

38. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu napíše do zoznamu pohľadávok a písomne
oznámenie veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá (§ 32 ods. 6 ZKR).

39. Veriteľ má právo, podľa § 32 ods. 9ZKR, domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná proti všetkým, ktorí popreli pohľadávku.

40. K predmetu incidenčného konania je treba poukázať na nález Ústavného súdu SR z 11.9.2014, č.k. II.
ÚS 409/2013-49, v zmysle ktorého je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom
konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok
popretia má za následok ich uznanie a účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania
nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom
incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo
nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú
pohľadávku z uspokojenia. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju
pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognácie konajúceho súdu mal byť celý právny
vzťah medzi nimi.

41. V tejto súvislosti je treba súhlasiť so žalobcom, že v konaní o určenie pravosti pohľadávky môže byť
rozhodujúci len ten dôvod na popretie, ktorý správkyňa uviedla v oznámení.

42. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie mal vykonať dôkazy na
preukázanie skutočnosti, ktoré neboli uvedené v oznámení o popretí pohľadávky prihlásenej žalobcom.
K tomu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.1.2017 sp.zn. 3Obdo/70/2016, z ktorého
vyplýva, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky
odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom
preskúmanie opodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod
popretia je daný. Z toho dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba
taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje
dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je
oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných
dôvodov, než je uvedené v poperiacom prejave.



43. V prejednávanej veci v popieracom prejave správca uviedol „právnym dôvodom popretia prihlášky
je neexistencia platného právneho titulu postúpenej pohľadávky.“

44. Súd prvej inštancie v incidenčnom konaní preskúmal opodstatnenosť tohto popieracieho prejavu a
vykonaným dokazovaním správne zistil, že zmluva o postúpení pohľadávok, nachádzajúca sa v spise,
je platným právnym titulom na prihlásenie pohľadávky do konkurzu.

45. Pre úplnosť sa zaoberal dôvodmi popretia uvedenými v priebehu incidenčného konania, čo ale
nemá vplyv na správnosť rozhodnutia o uplatnenej žalobe a keďže ide o dôvody uvedené nad rámec
incidenčnej žaloby, odvolací súd sa nimi podrobne nezaoberal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

46. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal  náhradu trov odvolacieho konania.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).