{"guid": "28d58dfb-b2c3-486d-b25a-766a7952e524:842ebebb-e9e7-4953-98fb-43214e3c415e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7516203133.1", "spisova_znacka": "3Cob/78/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/78/2018 z 22. 7. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 22. júla 2019, sp. zn. 3Cob/78/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7516203133.1", "identifikacne_cislo": "7516203133", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jozef Vanca", "sudca_id": 1339, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-vanca-1339", "datum_vydania": "2019-07-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/842ebebb-e9e7-4953-98fb-43214e3c415e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7516203133.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7516203133.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7516203133.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/78/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516203133
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7516203133.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: BIOKON, spol. s.r.o., Južná
trieda 74, Košice, IČO: 36 470 325, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, Floriánska
16, Košice, proti žalovanému : PD Čečejovce, družstvo, Paňovská 7/530, Čečejovce, IČO: 31 692 915,
zastúpenému JUDr. Jánom Garančovským, advokátom, Kukučínova 19, Košice, v konaní o uplatnenie
nároku z predkupného práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k.
8Cb/11/2016-176 z 8.2.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u je    rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalobca je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
100% trov konania proti žalobcovi s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením súdom prvej inštancie.

2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca žalobou zo 17.2.2016 žiadal, aby súd
nahradil prejav vôle žalovaného v znení : Žalovaný ponúka žalobcovi na predaj spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území O., evidované Okresným úradom F. -
okolie na LV č. XXXX, obec O., okres F. - okolie ako pozemok - parc. reg. „E“ č. XXXX - trvale trávne
porasty o výmere 314192 m2 o veľkosti podielu 43363/1624320 k celku; na LV č. XXXX, obec O.,
okres F. - okolie ako pozemok : - parc. reg. „E“ č. XXXX -  trvale trávne porasty o výmere 5671 m2 o
veľkosti 43363/1624320 k celku, ktoré žalovaný nadobudol od doposiaľ neznámeho vlastníka vkladom
vlastníckeho práva V XXX/XX, V XXX/XX, V XXX/XX, V XXXX/XX, V XXXX/XX, V XXX/XX, V XXX/XX,
V XXXX/XX, V XXXX/XX do katastra nehnuteľnosti a to za kúpnu cenu rovnajúcu sa kúpnej cene, za
ktorú žalovaný spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nadobudol. V žalobe uviedol, že je právnym
nástupcom spoločnosti K. V. s.r.o. so sídlom L.. XXX XX, A. : XX XXX XXX, a to v dôsledku zlúčenia
týchto spoločnosti. Poukázal na to, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v petite žaloby
označených. Podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území O. a
sú evidované Okresným úradom F. - okolie na LV č. XXXX a LV č. XXXX bol aj žalobcom bližšie nezistený
spoluvlastník. Ďalej uviedol, že porovnaním výpisu zo súčasného a predošlého LV č. XXXX a č. XXXX
zistil, že predchádzajúci spoluvlastníci previedli kúpnou zmluvou vlastnícke právo k spoluvlastníckym
podielom na predmetných nehnuteľnostiach na žalovaného, ktorý vklad vlastníckeho práva k podielu bol
povolený Okresným úradom F. - okolie, katastrálnym odborom vo vkladových konaniach uvedených v
petite žaloby, čím sa žalovaný stal podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľnosti. Žalobca poukázal
na to, že nemá vedomosť o výške kúpnej ceny, za ktorú žalovaný vyššie uvedené nehnuteľnosti



nadobudol, preto navrhol, aby táto skutočnosť bola zistená z príslušných kúpnych zmlúv. Žalobca citujúc
ust. § 140 veta prvá Občianskeho zákonníka uviedol, že predchádzajúci spoluvlastník pri prevode svojich
spoluvlastníckych podielov na opísaných nehnuteľnostiach nesplnil svoju zákonnú povinnosť ponúknuť
spoluvlastnícke podiely na odkúpenie jemu, čím porušil jeho predkupné právo. Ďalej citoval ust. § 603
ods. 3 Občianskeho zákonníka a v jeho kontexte uviedol, že listom z 20.11.2015 sa domáhal voči
žalovanému svojho zákonného predkupného práva v súlade s cit. ustanovením, avšak bezúspešne. Mal
za to, že nakoľko bol podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností, má právo domáhať sa od
žalovaného, aby mu vec ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za akých vec nadobudol. Žalovaný
sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 5.5.2016 nevyjadril. Pretože petit žaloby zo 17.2.2016 bol
neurčitý a neúplný, súd na pojednávaní 16.2.2017 vyzval žalobcu po oboznámení podstatného obsahu
rozhodnutí o povolení vkladov a kúpnych zmlúv k nemu pripojených, ktoré sa na prejednávaný prípad
vzťahujú, aby doplnil petit žaloby o určenie číselného vyjadrenia kúpnej ceny nehnuteľností a označenie
vlastníkov, od ktorých žalovaný nehnuteľnosti nadobudol. Žalobca tak učinil podaniami z 13.3.2017 a
7.2.2018.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (oboznámením listinných dôkazov) zistil z výpisu z
Obchodného registra Okresného súdu Košice I, vložka č. : 17110/V, Oddiel : s.r.o., že žalobca je právnym
nástupcom obchodnej spoločnosti K. a podľa výpisu z LV č. XXXX vklad vlastníckeho práva v prospech
vlastníka K. V. XXX XX bol povolený dňa 29.7.2015 pod č. V 748/15 (poradové číslo 711). Z predmetného
listu vlastníctva ďalej vyplývalo, že vklad V XXX/XX bol v prospech žalovaného (vystupujúceho ešte pod
obchodným menom Poľnohospodárske družstvo podielnikov O.) povolený dňa 8.7.2015 (poradové číslo
709), vklad V XXX/XX bol povolený dňa 24.7.2015 (poradové číslo 709), vklad V XXX/XX bol povolený
dňa 24.7.2015 (poradové číslo 709), vklad V XXXX/XX bol povolený dňa 19.10.2015 (poradové číslo
713) a vklad V XXXX/XX bol povolený dňa 29.1.2016 (poradové číslo 713).
Ďalej zistil, že z výpisu LV č. XXXX vyplýva, že vklad vlastníckeho práva v prospech právneho
predchodcu žalobcu F. bol povolený dňa 21.1.2011 (poradové číslo 574) a vklad V XXX/XX bol povolený
dňa 29.7.2015 (poradové číslo 625). Súčasne podľa predmetného listu vlastníctva bol v prospech
žalovaného (vystupujúceho ešte pod obchodným menom Poľnohospodárske družstvo podielnikov O.)
dňa 8.7.2015 povolený vklad V XXX/XX (poradové číslo 623), dňa 24.7.2015 vklad V XXX/XX (poradové
číslo 623), dňa 24.7.2015 vklad V XXX/XX (poradové číslo 623), dňa 19.10.2015 vklad V XXXX/XX
(poradové číslo 627) a dňa 29.1.2016 vklad V XXXX/XX (poradové číslo 627).

4. Konštatoval súd prvej inštancie, že listom z 20.11.2015 žalobca vyzval žalovaného v súlade s §
603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, aby mu ponúkol nehnuteľnosti v liste špecifikované na predaj za
rovnakých podmienok, za akých ich nadobudol, a to v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto listu.

5. Po oboznámení sa s predloženými rozhodnutiami súd prvej inštancie uviedol, že podľa rozhodnutia
Okresného úradu F. - okolie, katastrálneho odboru bol vklad V XXXX/XXXX v prospech žalovaného
povolený dňa 29.12.2014 k nehnuteľnostiam v katastrálnom území O., LV č. XXXX, pozemok registra
E, parc. č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 314192 m2 a LV č. XXXX, pozemok registra E, parc. č.
XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 5671 m2 v podiele X/XXXX; podľa rozhodnutia Okresného úradu F.
- okolie, katastrálneho odboru bol vklad V XXXX/XXXX v prospech žalovaného povolený dňa 13.2.2015 k
nehnuteľnostiam v katastrálnom území O., LV č. XXXX, pozemok registra E, parc. č. XXXX, trvalé trávne
porasty o výmere 314192 m2 a LV č. XXXX, pozemok registra E, parc. č. XXXX, trvalé trávne porasty
o výmere 5671 m2 v podiele 21/50760; podľa rozhodnutia Okresného úradu F. - okolie, katastrálneho
odboru bol vklad V XXXX/XXXX v prospech žalovaného povolený dňa 29.1.2016 k nehnuteľnostiam v
katastrálnom území O., LV č. XXXX, pozemok registra E, parc. č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere
314192 m2 a LV č. XXXX, pozemok registra E, parc. č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 5671 m2
v podiele 7/50760; podľa rozhodnutia Okresného úradu F. - okolie, katastrálneho odboru bol vklad V
XXXX/XXXX v prospech žalovaného povolený dňa 19.10.2015 k nehnuteľnostiam v katastrálnom území
O., LV č. XXXX, pozemok registra E, parc. č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 314192 m2 a LV
č. XXXX, pozemok registra E, parc. č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 5671 m2 v podiele 7/752;
podľa rozhodnutia Okresného úradu F. - okolie, katastrálneho odboru bol vklad V XXX/XXXX v prospech
žalovaného povolený dňa 24.7.2015 k nehnuteľnostiam v katastrálnom území O., LV č. XXXX, pozemok
registra E, parc. č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 314192 m2 a LV č. XXXX, pozemok registra E,
parc. č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 5671 m2 v podiele 13/3008; podľa rozhodnutia Okresného
úradu F. - okolie, katastrálneho odboru bol vklad V XXX/XXXX v prospech žalovaného povolený dňa
14.5.2015 k nehnuteľnostiam v katastrálnom území O., LV č. XXXX, pozemok registra E, parc. č.



XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 314192 m2 a LV č. XXXX, pozemok registra E, parc. č. XXXX,
trvalé trávne porasty o výmere 5671 m2 v podiele 19/18048; podľa rozhodnutia Okresného úradu F. -
okolie, katastrálneho odboru bol vklad V XXX/XXXX v prospech žalovaného povolený dňa 19.6.2015 k
nehnuteľnostiam v katastrálnom území O., LV č. XXXX, pozemok registra E, parc. č. XXXX, trvalé trávne
porasty o výmere 314192 m2 a LV č. XXXX, pozemok registra E, parc. č. XXXX, trvalé trávne porasty
o výmere 5671 m2 v podiele 7/20304; podľa rozhodnutia Okresného úradu F. - okolie, katastrálneho
odboru bol vklad V XXX/XXXX v prospech žalovaného povolený dňa 24.7.2015 k nehnuteľnostiam v
katastrálnom území O., LV č. XXXX, pozemok registra E, parc. č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere
314192 m2 a LV č. XXXX, pozemok registra E, parc. č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 5671 m2 v
podiele 4259/541440 a podľa rozhodnutia Okresného úradu F. - okolie, katastrálneho odboru bol vklad
V XXX/XXXX v prospech žalovaného povolený dňa 8.7.2015 k nehnuteľnostiam v katastrálnom území
O., LV č. XXXX, pozemok registra E, parc. č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 314192 m2 a LV č.
XXXX, pozemok registra E, parc. č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 5671 m2 v podiele 35/13536.

6. Súd prvej inštancie poukázal aj na podanie žalobcu  z 13.3.2017 v ktorom uviedol, že pokiaľ
podľa neho nedôjde k uzavretiu dohody podľa ust. § 140 veta druhá Občianskeho zákonníka, pričom
je irelevantné z akého dôvodu, právo odkúpiť spoluvlastnícky podiel svedčí tým z oprávnených
spoluvlastníkov, ktorí o kúpu majú záujem a predkupné právo skutočne vykonali. Keďže sa ponuka
zaviazaného spoluvlastníka vzťahuje na celý podiel, ktorý zamýšľa scudziť, je z titulu zákonného
predkupného práva oprávneným spoluvlastníkom, ktorý prejavil záujem relevantným spôsobom, k
dispozícií opäť celý podiel. Z toho vyvodil, že potencionálny nárok tých spoluvlastníkov, ktorí podiel
odkúpiť nechcú, „prirastie“ tým spoluvlastníkom, ktorí ponuku na odkúpenie prijali riadne a včas, resp.
si uplatnili tento svoj zákonný právny nárok na súde v zákonnej lehote. Žalobca ďalej uviedol, že zo
samotného znenia a účelu ust. § 140 druhá veta Občianskeho zákonníka je podľa neho zrejmé, že tu
zakotvený postup sa využije jedine v prípade, ak nedôjde k dohode medzi spoluvlastníkmi, ktorí majú
záujem kúpiť im ponúkaný spoluvlastnícky podiel na predaj.

7. Žalovaný na pojednávaní dňa 8.2.2018 uviedol, že má za to, že ten, ktorého predkupné právo bolo
porušené, má nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu.
V tejto súvislosti poukázal najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 91/2008 zo dňa
12.5.2009 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/173/2016 zo dňa 27.9.2016. Ďalej
uviedol, že súd podľa neho nemôže v danom prípade vstupovať do petitu a petit nejakým spôsobom
modifikovať, môže len žalobu v celom rozsahu zamietnuť alebo žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Akcentoval moment, kedy sa žalobca stal spoluvlastníkom, pričom poukázal na to, že prevody nastali
pred týmto dátumom, v danom prípade teda nemohlo dôjsť k porušeniu predkupného práva vo vzťahu
k žalobcovi a aj z uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať nahradiť mu trovy
konania.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 28 ods. 3, § 29, § 31 ods. 3 a ods. 5 zákona č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv (ďalej len „zákon č. 162/1995
Z.z.“), podľa § 140 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka
a zdôraznil, že ust. § 140 Občianskeho zákonníka upravuje zákonné predkupné právo podielových
spoluvlastníkov. Jeho podstatou je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý sa rozhodne previesť
svoj podiel, ponúknuť ho najskôr ostatným podielovým spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného
práva. Za porušenie povinnosti povinného z predkupného práva možno považovať najmä prípady,
kedy voči ostatným spoluvlastníkom nedošlo k urobeniu ponuky. V prípade porušenia povinnosti zo
strany povinného spoluvlastníka má oprávnený spoluvlastník právo dovolať sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka; ponechať si predkupné právo voči budúcemu
nadobúdateľovi alebo domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu
podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil podiel od povinnej
osoby. V prípade poslednej z týchto troch možností na základe výzvy oprávneného spoluvlastníka vzniká
nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť oprávnenému spoluvlastníkovi podiel na kúpu za rovnakých
podmienok, za akých mu mal podiel ponúknuť povinný spoluvlastník. Ak nadobúdateľ túto povinnosť
nesplní, môže sa oprávnený spoluvlastník na súde domáhať, aby bol prejav vôle nadobúdateľa
nahradený rozhodnutím súdu.

9. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že v konaní nebolo
medzi stranami sporné, že žalovaný sa stal na základe vkladov V XXX/XXXX,. V XXX/XXXX, V XXX/



XXXX, V XXXX/XXXX, V XXXX/XXXX, V XXX/XXXX, V XXX/XXXX, V XXXX/XXXX a V XXXX/XXXX
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území O. a sú evidované
Okresným úradom F. - okolie na LV č. XXXX, obec O., okres F. - okolie ako pozemok - parc. reg. „E“
č. XXXX - trvale trávne porasty o výmere 314192 m2 a na LV č. XXXX, obec O., okres F. - okolie
ako pozemok : - parc. reg. „E“ č. XXXX -  trvale trávne porasty o výmere 5671 m2. S poukazom
už aj na vyššie uvedené zdôraznil súd prvej inštancie, že podstatou zákonného predkupného práva
podielových spoluvlastníkov je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý sa rozhodne previesť svoj
podiel, ponúknuť ho najprv ostatným podielovým spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného
práva.

10. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX predloženého žalobcom sa jeho právny predchodca (K. TK,
s.r.o.) stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území O. a
sú evidované Okresným úradom F. - okolie na LV č. XXXX, obec O., okres F. - okolie ako pozemok -
parc. reg. „E“ č. XXXX - trvale trávne porasty o výmere 314192 m2 na základe vkladu V XXX/XXXX zo
dňa 29.7.2015 ( viď. poradové číslo 711). Tento dátum - 29.7.2015 - je teda tým momentom, od ktorého
možno o žalobcovi uvažovať ako o subjekte, ktorý má zákonné predkupné právo k vyššie označeným
nehnuteľnostiam.

11. Podľa výpisu z LV č. XXXX ako aj podľa rozhodnutí Okresného úradu F. - okolie, katastrálneho odboru
sa žalovaný stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností na základe týchto vkladov : -  vklad V XXX/
XXXX zo dňa 8.7.2015, -  vklad V XXX/XXXX zo dňa 24.7.2015, -  vklad V XXX/XXXX zo dňa 24.7.2015,-
vklad V XXXX/XXXX zo dňa 19.10.2015, -  vklad V XXXX/XXXX zo dňa 29.1.2016. Podľa rozhodnutí
Okresného úradu F. - okolie, katastrálneho odboru bol k nehnuteľnostiam z LV č. XXXX v prospech
žalovaného povolený -vklad V XXXX/XXXX dňa 29.12.2014, -vklad V XXXX/XXXX dňa 13.2.2015,  -
vklad V XXX/XXXX dňa 14.5.2015,  -vklad V XXX/XXXX dňa 19.6.2015.

12. Uviedol súd prvej inštancie, že z uvedeného je zrejmé, že vklady vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam V XXX/XXXX, V XXX/XXXX, V XXX/XXXX, V XXXX/XXXX, V XXXX/XXXX, V
XXX/XXXX a V XXX/XXXX boli v prospech žalovaného povolené ešte pred tým, než sa právny
predchodca žalobcu stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území O., evidovaných Okresným úradom F. - okolie na LV č. XXXX.  A keďže v čase povolenia
vyššie označených siedmych vkladov právny predchodca žalobcu ešte ani len nebol podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na  LV č. XXXX, podieloví spoluvlastníci, ktorí sa rozhodli
previesť svoj podiel na žalovaného teda nemali povinnosť svoje podiely ponúknuť najprv právnemu
predchodcovi žalobcu na predaj. V danom prípade teda (čo sa siedmych vyššie označených vkladov
týka) žalobca v konaní nepreukázal splnenie základnej podmienky vyžadovanej pre úspešné uplatnenie
nároku z porušenia predkupného práva, ktorou je preukázanie, že v rozhodnom čase bol i on
(resp. jeho právny predchodca) jedným z podielových spoluvlastníkov, preto súd žalobu zamietol. Za
takéhoto skutkového stavu navyše považoval za nadbytočné vykonať dokazovanie v smere navrhnutom
žalobcom - t.j. vypočuť ostatných podielových spoluvlastníkov nehnuteľností, či voči nim bolo uplatnené
zákonné predkupné právo. Bez ohľadu na závery, ktoré by vyplynuli z navrhnutého dokazovania, by
totiž súd z dôvodov vyššie uvedených žalobu zamietol. K porušeniu povinností z predkupného právneho
vzťahu totiž dochádza vtedy, ak niektorý z podielových spoluvlastníkov neponúkol svoj spoluvlastnícky
podiel ku kúpe ostatným spoluvlastníkom.

12. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že prejav vôle subjektu právneho vzťahu je možné nahradiť
súdnym rozhodnutím len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje, resp. kde povinnosť
k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením (§ 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach
budúcej zmluvy meniť, doplňovať, upresňovať či túto „krátiť“. O takejto žalobe môže rozhodnúť len
tak, že žalobe úplne vyhovie, alebo ju zamietne, pričom nemôže obsah vôle vyjadrenej v petite
žaloby modifikovať a ani dopĺňať. Je vylúčené, aby nezrovnalosti súd „naprával“ vlastným výkladom
prejavu vôle účastníkov zmluvy. Uvedené je neprípustné aj pre priamy rozpor takéhoto postupu s
pozíciou súdu v civilnom sporovom konaní. A keďže žalobca v prejednávanom spore neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že v rozhodnom čase povolenia všetkých vkladov k nehnuteľnostiam v petite
uvedeným na žalovaného bol i on sám (resp. jeho právny predchodca) podielovým spoluvlastníkom
týchto nehnuteľností, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.



13. Nad rámec uvedeného súd ešte doplnil, že sa stotožňuje so žalovaným, že ten, koho predkupné
právo bolo porušené, má nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho
podielu. V prípade, keď pri porušení predkupného práva nebol daný priestor na dohodu ostatných
spoluvlastníkov o výkone predkupného práva, mlčanie alebo pasivita nemôžu znamenať súhlas. Za
takého stavu má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku právo len na pomernú časť podielu.
Zdôraznil súd prvej inštancie, že uvedený právny záver je plne kompatibilný s ustálenou súdnou praxou
najvyšších súdnych autorít (napr. aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo
91/2008 zo dňa 12.5.2009, na ktorý vo svojom prednese na pojednávaní 8.2.2018 poukázal žalovaný).
Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na záver vyslovený v odseku 10. svojho rozsudku, že v
prejednávanom spore môže súd rozhodnúť len tak, že žalobe vyhovie alebo ju zamietne, pretože
nemôže modifikovať obsah zmluvy svojim vlastným prepočtom spoluvlastníckych podielov, je aj táto
skutočnosť ďalším dôvodom zamietnutia žaloby. Súd tento záver ale uviedol iba ako sekundárny v
záujme vysporiadania sa s podstatnými skutkovými tvrdeniami sporových strán v konaní, pretože i bez
ohľadu naň, rezultát o zamietnutí žaloby samé osebe zakladajú dôvody uvedené v odsekoch 8 - 10 jeho
rozsudku.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalovanému,
ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalobcovi s tým,
že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.   Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnil dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. e/ f/ a h/ CSP a mal za to, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne ako i právne nesprávny. Pokiaľ súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že žalobca v konaní nepreukázal splnenie základnej podmienky vyžadovanej pre úspešné uplatnenie
nároku z porušenia predkupného práva, ktorou je preukázanie, že v rozhodnom čase bol i on (resp. jeho
právny predchodca) jedným z podielových spoluvlastníkov; pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd
nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, doplňovať, upresniť či túto „krátiť“ a že
ten, koho predkupné právo bolo porušené, má nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti jeho
spoluvlastníckeho podielu, tak s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že základnou podmienkou
vyžadovanou pre úspešné uplatnenie nároku z porušenia predkupného práva, je preukázanie, že v
rozhodnom čase bol žalobca spoluvlastníkom, sa nestotožnil. Citujúc ust. § 140 Občianskeho zákonníka
uviedol, že v uvedenom ustanovení je zakotvené predkupné právo spoluvlastníkov pre prípad, že by
niektorý z nich chcel scudziť svoj spoluvlastnícky podiel. Svojou povahou ide o vecnoprávne  zaťaženie
podielu každého spoluvlastníka v prospech ostatných spoluvlastníkov. V tomto smere žalobca poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 28/2009 z 26.5.2010 v zmysle ktorého \"Napriek
tomu, že v zákonnej úprave nie je výslovne stanovené, že predkupné právo podľa § 140 Občianskeho
zákonníka má vecnú povahu a pôsobí voči tretím osobám, súdna prax so súhlasom širokej odbornej
verejnosti zákonnému predkupnému právu túto povahu prisudzuje\".
Žalobca uviedol, že vzhľadom na citovanú právnu úpravu, a teda vecnoprávnu povahu zákonného
predkupného práva, sa v danom prípade nie je možné stotožniť s právnym názorom súdu, že pre
úspešné uplatnenie nároku z predkupného práva musí žalobca preukázať, že v čase jeho porušenia bol
spoluvlastníkom nehnuteľností, nakoľko nový spoluvlastník, ktorý nadobudne podiel k veci od svojho
právneho predchodcu (pôvodného spoluvlastníka), stáva sa ex lege osobou oprávnenou z predkupného
práva, ktoré je viazané na spoluvlastnícky podiel, a teda v závislosti na zmene vlastníctva podielu sa iba
mení osoba oprávnená z predkupného práva. V rámci vykonaného dokazovania žalovaný nepreukázal,
žeby si predchádzajúci spoluvlastník, od ktorého nadobudol sporné spoluvlastnícke podiely, splnil svoju
ponukovú povinnosť voči žalobcovi, resp. predchádzajúcemu spoluvlastníkovi. Napriek uvedenému
však žalobca zároveň uviedol, že ani tvrdenie súdu, že v čase porušenia predkupného práva žalobca,
resp. jeho právny predchodca, nebol spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností sa nezakladá na
skutočnosti, a uvedená skutočnosť z LV č. XXXX, LV č. XXXX obe kat. úz. O., nevyplýva. Právny
predchodca žalobcu, spol. K. TK s.r.o., nadobudla spoluvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
(LV č. XXXX, LV č. XXXX obe kat. úz. O.) rozhodnutím o povolení vkladu do katastra V XX/XX zo
dňa 21.1.2011. Pre úplnosť uviedol žalobca, že ani so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého,
ten, koho predkupné právo bolo porušené, má nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti
jeho spoluvlastníckeho podielu, sa nie je možné stotožniť, nakoľko uvedené z platnej právnej úpravy
nevyplýva. Žalobca citujúc ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, uviedol, že je zrejmé, že



zákon umožňuje oprávnenému, aby sa od  nadobúdateľa domáhal iba toho, aby mu tento ponúkol
spoluvlastnícky podiel na predaj, t.j. nie priamo návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy.
Je zrejmé, že je potrebné rozlišovať medzi ponukou na predaj učinenou v súlade s ust. § 140
Občianskeho zákonníka a návrhom na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Ponuka učinená podľa ust. § 140 OZ,
resp. ust. § 603 ods. 3 OZ je jednostranný právny úkon, ktorý predchádza samotnému uzatvoreniu kúpnej
zmluvy, ktorá je právnym úkonom dvojstranným, a ktorá v prípade nehnuteľností musí mať písomnú
formu a prejavy vôle musia byť na tej istej listine.
V tomto smere poukázal na to, že zaslanie ponuky, ktorou spoluvlastník ponúka oprávnenému svoj
spoluvlastnícky podiel na predaj za ním stanovených podmienok, nie je možné považovať bez ďalšieho
za návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ale ide o plnenie povinnosti sui generis stanovenej zákonnom.
Až potom, keď adresát prejaví o kúpu  záujem a splní určené podmienky (napr. zaplatí kúpnu cenu v
lehote do 60 dní) môže sa domáhať uzavretia kúpnej zmluvy.
V danom prípade zákonodarca zvolil postup, ktorým ukladá spoluvlastníkovi povinnosť zaslať ostatným
spoluvlastníkom ponuku na predaj veci (spoluvlastnícky podiel k nej), a preto sa oprávnený môže na
súde domáhať v zásade iba nahradenia ponuky na predaj, nie priamo uzatvorenia kúpnej zmluvy.
Uvedené má aj praktický význam a to ten, že oprávnený v danom čase nemá vedomosť o podmienkach
za akých nadobúdateľ spoluvlastnícky podiel nadobudol, preto nie je možné preskočiť fázu, ktorou
nadobúdateľ ponúkne oprávnenému spoluvlastnícky podiel na predaj za rovnakých podmienok, za akých
tento nadobudol, a to tým, že súd nahradí prejav vôle, aby nadobúdateľ priamo uzatvoril kúpnu zmluvu
určitého znenia. Právoplatnosťou rozsudku by bola totiž zmluva uzavretá.
Navyše po prijatí ponuky na predaj je spoluvlastník povinný zaplatiť ponúkajúcemu spoluvlastníkovi
v zákonnej lehote 60 dní kúpnu cenu, inak nie je možné tvrdiť, že došlo k platnému uplatneniu
predkupného práva. Až po splnení tejto fázy (uskutočnenie ponuky na predaj nehnuteľnosti, prijatie
ponuky a zaplatenie kúpnej ceny) je možné pristúpiť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. A to až potom, ako
bude zrejmé, koľkí zo spoluvlastníkov na ponuku reagovali. To bude mať totiž na znenie zmluvy zásadný
vplyv. Žalobca mal za to, že výklad ust. § 140 druhá veta Občianskeho zákonníka, ktorý prezentuje v
tomto konaní žalovaný a s ktorým sa súd prvej inštancie stotožnil, je nelogický a v rozpore s jeho účelom.
Pokiaľ jediným argumentom žalovaného, ohľadom otázky, či sa žalobca môže v konaní domáhať
uplatnenia predkupného práva k celému spoluvlastníckemu podielu alebo len pomerne k výške jeho
vlastného podielu, je existencia výslovného prejavu ostatných spoluvlastníkov o tom, že o uvedený
spoluvlastnícky podiel nemajú záujem, uviedol žalobca, že ani táto skutočnosť, nemôže automaticky
smerovať k záveru, že žalobca sa v konaní nemôže domáhať celého podielu, nakoľko uvedená
skutočnosť, t. j. či ostatní spoluvlastníci majú resp. nemajú záujem kúpiť predmetný spoluvlastnícky
podiel, je skutočnosť neznáma, resp. žiaden z ostaných spoluvlastníkov, ku dnešnému dňu žiadnym
relevantným spôsobom neprejavili, čo i len náznakom vôľu, domáhať sa v blízkej budúcnosti nároku
z predkupného práva k predmetnému spoluvlastníckemu podielu. Vzhľadom na uvedené žalobca
v konaní, a to z procesnej opatrnosti, navrhol, aby súd vo veci vypočul ostatných spoluvlastníkov
uvedených na LV č. XXXX, LV č. XXXX obe kat. úz. O., prípadne ich písomne požiadal o stanovisko,
čo súd neurobil.
Vzhľadom vyššie uvedené mal žalobca za to, že ním formulovaný petit je správny a že mu prináleží
sa od žalovaného domáhať, aby si voči nemu splnil svoju zákonnú povinnosť riadne a to tak, že mu
ponúkne na predaj celý spoluvlastnícky podiel, ktorý nadobudol od predchádzajúceho spoluvlastníka.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie podané žalobcom považuje za
neopodstatnené. Súd prvej inštancie správne rozhodol, ak podanú žalobu v celom rozsahu zamietol
a súčasne priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške. Zároveň
poukázal na svoju argumentáciu a výsledky dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. Podľa
názoru žalovaného súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie a pri svojom rozhodnutí vychádzal
zo skutkového stavu spoľahlivo zisteného z dôkazov vykonaných v konaní, a to najmä z obsahu listinných
dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Všetky vykonané dôkazy podľa názoru žalovaného súd
prvej inštancie správne vyhodnotil a vec správne právne posúdil, pričom v odôvodnení napadnutého
rozsudku sa dôsledne vysporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou sporových strán.
Ku konkrétnym odvolacím námietkam žalobcu žalovaný zdôraznil, že v konaní bolo jednoznačne
preukázané, že v čase, keď žalovaný uzatvoril \"sporné\" kúpne zmluvy, žalobca nebol spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností, ako to nepravdivo tvrdil v žalobe. Predchádzajúci spoluvlastníci teda nemali
žiadnu povinnosť ponúknuť svoje spoluvlastnícke podiely na odkúpenie žalobcovi, ako to žalobca tvrdil
v žalobe, a teda nemohlo dôjsť ani k porušeniu predkupného práva žalobcu, ako to uviedla jeho právna
zástupkyňa na pojednávaní dňa 08.02.2018.



V rozhodnom čase bol spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností právny predchodca žalobcu -
spoločnosť K. TK s.r.o. Predchádzajúci spoluvlastníci teda mohli mať povinnosť ponúknuť svoje
spoluvlastnícke podiely na odkúpenie jedine tomuto subjektu. Túto skutočnosť však žalobca ani v žalobe
a ani následne v konaní ani netvrdil, ani nepreukazoval. Neobstojí preto námietka žalobcu uvedená v
odvolaní (s. 3), že \"žalovaný nepreukázal, žeby si predchádzajúci spoluvlastník, od ktorého nadobudol
sporné spoluvlastnícke podiely, splnil svoju ponukovú povinnosť voči žalobcovi, resp. predchádzajúcemu
spoluvlastníkovi\". Je zrejmé, že voči žalobcovi takáto povinnosť nemohla existovať (keďže v tom čase
ešte žalobca nebol spoluvlastníkom), a skutočnosť, či sa tak stalo voči jeho právnemu predchodcovi,
nebola predmetom dokazovania, pretože túto skutočnosť žalobca v konaní ani netvrdil. Žalovaný sa
preto voči takémuto skutkovému tvrdeniu žalobcu ani nemohol brániť.
Žalovaný citujúc § 150 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu uviedol, že z uvedených dôvodov považuje
skutkové tvrdenie žalobcu uvedené v jeho odvolaní, že došlo k porušeniu predkupného práva právneho
predchodcu žalobcu, za prostriedok procesného útoku, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej
inštancie, teda nebol uplatnený včas, pričom žalovaný považuje túto \"novotu\" v odvolacom konaní za
neprípustnú (§ 366 CSP). Strana sporu v zásade nemôže uplatniť v odvolacom konaní také dôkazy alebo
skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale neučinila tak v základnom konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto
dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd.
Obdobne tak nič nebránilo žalobcovi, aby (ak to považoval za potrebné) v konaní pred súdom prvej
inštancie predložil listinný dôkaz, na ktorý poukazuje v podanom odvolaní (rozhodnutie Správy katastra
F. zo dňa 21.01.2011, č. V XX/XX). Vzhľadom na koncentráciu konania žalovaný namietal vykonanie
tohto dôkazu v odvolacom konaní.
Žalovaný ďalej zdôraznil, že je potrebné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie (bod. 9.
odôvodnenia), že žalobca v konaní nepreukázal splnenie základnej podmienky vyžadovanej pre
úspešné uplatnenie nároku z porušenia predkupného práva, a to že v rozhodnom čase bol jedným z
podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie
napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, pričom jeho rozhodnutie dáva odpoveď na všetky podstatné
argumenty strán sporu prednesené v konaní. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností
žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu F. - okolie zo dňa 08.02.2018,
sp. zn.: 8Cb/ll/2016, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Zároveň si
žalovaný uplatil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Žalobca vo vyjadrení k argumentácii žalovaného ohľadom skutočností, že žalobca nebol v čase
prevodu sporných spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, uviedol, že
uvedené je bez právnej relevancie, nakoľko zákonné predkupné právo má vecnoprávnu povahu, t.j.
viaže sa na spoluvlastnícky podiel a nie na osobu vlastníka, a teda nadobudnutím spoluvlastníckeho
podielu k sporným nehnuteľnostiam sa žalobca stal ex lege osobou oprávnenou z predkupného práva.
Navyše žalovaný v konaní nepreukázal splnenie ponukovej povinnosti pri prevode spoluvlastníckych
podielov, pričom v tomto smere dôkazné bremeno spočíva na ňom, a teda k porušeniu zákonného
predkupného práva bez akýchkoľvek pochybností došlo, a preto navrhol odvolaciemu súdu, aby
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

18. Žalobca odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.e/, f/, a h/ CSP t.j., že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal



navrhnuté dôkazy, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

20. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkovým zistením, ktoré nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktoré nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových
strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo alebo vtedy ak
sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický
rozpor.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec  podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

22. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu vrátane preskúmania napadnutého rozsudku dospel k
záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s
ust. § 191 CSP, na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj
svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne
vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Odvolací súd vychádzal z dôkazov, ktoré navrhli strany pred súdom prvej inštancie a z ktorých
vychádzal tento súd. Ďalšie dôkazy, ktoré navrhol žalobca v odvolacom konaní nemohol vziať do úvahy,
pretože je to v rozpore so zásadou koncentrácie v konaní.

24. Súd prvej inštancie sa dôsledne vyporiadal aj s námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní a
odvolací súd aj v tomto smere poukazuje na jeho správne závery.

25. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym názorom, že v čase uzavretia zmluvy nebol spoluvlastníkom
žalobca, ale spoluvlastníkom bola spoločnosť REALITY TK s.r.o..

26.  Za takejto dôkaznej situácie odvolací súd mohol iba potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovaný má právo na ich plnú náhradu, pretože
mal v odvolacom konaní plný úspech (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "77bfe6b1-0dde-4877-9ea3-117ea5d3170e:48b9258f-f2e3-4156-bc3a-0b3ee64837e4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7715202501.2", "spisova_znacka": "5Co/173/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/173/2016 z 26. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7715202501.2"}], "citovane_v": []}