Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/180/2013 z 28. 10. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 28. októbra 2013, sp. zn. 13CoE/180/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7205235126.1 Krajský súd Košice | 13CoE/180/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7205235126.1 | 2013-10-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 196 EP, § 203 EP, § 197 ods. 1 EP, § 200 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e1f43bf-b4cc-49ec-89f9-06babb5c62a0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7205235126.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/180/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205235126
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7205235126.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: N. R. R., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, G. park N.
XXXX, B., zastúpený advokátom JUDr. Alexandrom Kuchárikom, J. Y. XX, B. proti povinnému: D. B.t
s.r.o., W.: XX XXX XXX, naposledy so sídlom v T., I. P. XX o vymoženie 3.984,56 eura a trov exekúcie
vedenej pred súdnou exekútorkou JUDr. Anettou Demešovou, 1. mája XXXX, E., pod sp.zn. EX XXXX/
XXXX, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 23.1.2013, č.k.
48Er/2154/2005-20, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a v zrušenom rozsahu v r a
c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 23.1.2013, č.k.
48Er/2154/2005-20 (ďalej len „uznesenie“) vyhlásil exekúciu za neprípustnú, túto zastavil a o náhrade
trov exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 23.11.2005 a poverenia súdu prvého stupňa zo dňa
15.2.2006 bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Milan Strieška. Dňa 1.8.2012 predložila súdna
exekútorka JUDr. Anetta Demešová ako nástupkyňa pôvodného súdneho exekútora súdu návrh na
zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 14.9.2011 bez
právneho nástupcu. Zároveň žiadala priznať trovy exekúcie vo výške 109,42 eura. Súd prvého stupňa
z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I zistil, že povinný bol dňa 14.9.2011 ex offo
vymazaný na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 14.6.2011, č.k. XXCbr/X/XXXX-XX,
teda zanikol bez právneho nástupcu. Súd citoval § 19 ods. 2, § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 19, § 103, § 104 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a exekúciu vedenú proti povinnému podľa § 57 ods. 1 písm.
g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)
vyhlásil za neprípustnú a zastavil, nakoľko povinný výmazom z obchodného registra dňa 14.9.2011 stratil
hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom konania, čo
je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Súd poukázal na § 203 ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku a uviedol, že z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba
považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom exekútorskú činnosť vykonávajú exekútori za
účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných ťažkostí spojených
s financovaním exekučnej činnosti môže súdny exekútor požadovať od oprávneného zloženie zálohy,
pričom nezloženie zálohy je dôvodom na zastavenie exekúcie. Preto súd prvého stupňa ustálil, že súdny
exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa a základnou charakteristikou podnikateľa
je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej
exekúcie zisk, ale súčasne aj znáša riziko, že jeho nárok na trovy exekúcie nebude uspokojený. Zo
znenia § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku súdu vyplynulo, že na dané exekučné konanie nie je možné



ani jedno ustanovenie aplikovať. V závere uznesenia súd uviedol, že riziko, že v konečnom dôsledku
môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, je odôvodnené
a do značnej miery kompenzované jeho monopolným ustanovením pri výkone exekúcie. Preto súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa čo do výroku o trovách exekúcie podala v zákonnej lehote odvolanie
súdna exekútorka, ktorým žiadala uznesenie v napadnutom rozsahu zrušiť a následne jej priznať
náhradu trov exekúcie.

Súdna exekútorka v odvolaní poukázala na znenie § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého
trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri
vykonávaní exekúcie, pričom oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku. Taktiež dala do pozornosti § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého
ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Zároveň uviedla, že činnosť súdneho exekútora má individuálnu a výrazne špecifickú povahu. Súdny
exekútor exekučné konanie neiniciuje, návrh na vykonanie exekúcie podáva oprávnený, ktorý by mal
znášať náklady spojené s exekúciou. Poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, podľa ktorého má súdny exekútor majetkové právo na náhradu
trov exekučného konania, ktoré mu vyplýva už z Ústavy Slovenskej republiky. Povinný subjekt bol
vymazaný z obchodného registra ex offo. Súdny exekútor viedol exekučné konanie voči povinnému
zo zákonného dôvodu, zisťoval majetkové pomery povinného a vymazanie povinného z obchodného
registra nezavinil ani ho nemohol predvídať. Nepriznanie trov exekúcie v prípade vymazania povinnej
spoločnosti z obchodného registra nemá žiadnu oporu v zákone, ale opiera sa len o medzeru v právnej
úprave. Súdna exekútorka upozornila aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
24.11.2011, sp. zn. 3M Cdo 10/2011 a s poukazom na všetky uvedené skutočnosti žiadala uznesenie
súdu prvého stupňa zrušiť a priznať jej náhradu trov exekúcie vo výške, ako si ich vyčíslila vo vyúčtovaní
zo dňa 25.7.2012.

Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.2.2013 citoval § 19 O.s.p., § 20a ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 196 a nasl. Exekučného poriadku a stotožnil sa s právnym názorom súdu prvého stupňa
uvedeného v uznesení. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol ex offo vymazaný z
obchodného registra, teda ako subjekt práva neexistuje, nie je možné mu uložiť v zmysle § 197 ods. 1
Exekučného poriadku povinnosť uhradiť trovy predmetnej exekúcie. K zastaveniu exekúcie nedošlo ani
zavinením oprávneného, či z dôvodu, že by v čase rozhodovania súdu majetok povinného nestačil ani
na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že nie sú splnené zákonom stanovené podmienky podľa
§ 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku na zaviazanie oprávneného k úhrade vzniknutých trov exekúcie.
Vznikla teda situácia, keď nie je možné zaviazať žiadnu zo strán konania k úhrade trov exekúcie. Na
základe uvedených skutočností navrhol uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala súdna exekútorka v
zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce,
a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku súdnej exekútorky na náhradu trov exekúcie
v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra bez právneho
nástupcu.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté dňa 23.11.2005, kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to
platobného rozkazu Okresného súdu Košice II zo dňa 16.8.2005, č.k. XXRob/XXX/XXXX-XX, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 6.9.2005.

Po udelení poverenia na vykonanie exekúcie dňa 15.2.2006 pôvodný súdny exekútor vydal dňa
14.3.2006 Upovedomenie o začatí exekúcie a vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku
povinného a uspokojenia pohľadávky oprávneného, t.j. postupoval v exekúcii riadne.

Odvolací súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I zo dňa 26.9.2013 zistil, že
povinný bol z obchodného registra vymazaný ku dňu 14.9.2011 na základe uznesenia Okresného súdu



Košice I č. k. XXCbr/X/XXXX-XX zo dňa 14.6.2011 a jeho výmazu predchádzalo uznesenie Okresného
súdu Košice I o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného
zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Z uvedeného teda vyplýva, že k výmazu
povinného z obchodného registra došlo z dôvodu jeho nemajetnosti.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Ako vyplýva z citovaného § 197 ods. 1 Exekučného poriadku pravidlom je, že trovy exekúcie znáša alebo
nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu
predpokladá § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený hradí trovy exekúcie v prípade,
ak k jej zastaveniu dôjde zavinením oprávneného alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Rozhodnutie o tom, kto znáša trovy exekúcie, teda závisí
od dôvodu zastavenia posudzovanej exekúcie.

V predmetnej veci bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda
z dôvodu, že exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
V danej veci bol týmto dôvodom výmaz povinného z obchodného registra, ktorému predchádzalo
rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie z dôvodov podľa § 68 ods. 6
Obchodného zákonníka.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v prípade, ak povinný, ktorý
je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho
predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, exekučný súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie
podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno
exekúciu vykonať. I keď súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. l písm. g/ Exekučného
poriadku, teda z dôvodu, že exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu
vykonať (v danej veci strata hmotnoprávnej aj procesnej spôsobilosti povinného), neznamená to, že pri
rozhodnutí o trovách exekúcie nie je možné zohľadniť prípadnú nemajetnost' povinného, ak táto vyplýva
z predložených dôkazov. V takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený, nakoľko podľa § 203 ods.
2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 15.8.2012, spis. zn. 6 M Cdo 13/2012).

Súd prvého stupňa preto nepostupoval správne, ak súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal
a nezaviazal oprávneného na ich náhradu.

Súdna exekútorka si vyúčtovala trovy exekúcie v podaní zo dňa 25.7.2012 doručenom súdu dňa
1.8.2012.

Proti výroku o náhrade trov exekúcie je v zmysle § 58 ods. 5 Exekučného poriadku prípustné odvolanie.
Pokiaľ by o náhrade trov exekúcie rozhodol odvolací súd, účastníkom konania by sa tým odňala možnosť
podať odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu, a tým aj možnosť konať pred súdom.



Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa
vo výroku o trovách exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne o náhrade trov exekúcie súdnej exekútorky
v zmysle príslušných ustanovení exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.