Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/370/2011 z 13. 12. 2011 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 13. decembra 2011, sp. zn. 6CoE/370/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3805214274.1 Krajský súd Trenčín | 6CoE/370/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3805214274.1 | 2011-12-13 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 203 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb8576e1-33c7-4e88-b61f-0792001a2bb9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3805214274.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/370/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3805214274
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3805214274.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752 proti povinnému: Y. U., zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy
bytom T., H. ul. XXX/XX, o vymoženie istiny 623,45 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho
exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. septembra
2011, č.k. 16Er/1630/2005 - 19, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil
podľa 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a zároveň súdnemu exekútorovi Mgr.
Drahomírovi Kriváňovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení uviedol, že z pripojeného spisu
Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 15D/61/2007 vyplýva, že povinný zomrel dňa 02.08.2007 ako
nemajetný a dedičské konanie bolo uznesením č. k. 15D/61/2007-10 zo dňa 30.10.2009 zastavené
pre nemajetnosť podľa § 175h ods.1 O.s.p. Dedičmi povinného sa stali deti povinného, každý v 1/3.
Dôvodil, že v zmysle zákonných ustanovení exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú z dôvodu, že povinný
zomrel ako nemajetný. V zmysle § 470 Občianskeho zákonníka nemohlo dôjsť k prechodu dlhov
povinného na jeho dedičov, pretože právni nástupcovia po povinnom nenadobudli žiadny majetok. Nie
je možné pokračovať v exekúcii voči dedičom, preto súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol s poukazom na ust. § 197 a § 203 ods. 1
Exekučného poriadku. Uviedol, že pravidlom je, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ
nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ust. § 203
ods. 1 Exekučného poriadku podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rozsah tejto povinnosti na náhradu
je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Samotnú
skutočnosť, že došlo k úmrtiu povinného nemožno z vyššie uvedených hľadísk považovať za zavinenie
oprávneného. Súd prvého stupňa sa pri úvahe o možnosti zaviazať znášaním trov exekúcie oprávneného
riadil presvedčením, že v danej veci nastala obdobná procesná situácia, ako je tomu pri smrti povinného
a následnom zastavení dedičského konania pre nemajetnosť, resp. pri výmaze povinného - právnickej
osoby z obchodného registra bez právneho nástupcu. Rovnako ani v týchto prípadoch nie je možné
zaväzovať na náhradu trov exekúcie oprávneného, pretože smrť a následné preukázanie nemajetnosti
povinného, resp. zánik povinného - právnickej osoby bez právneho nástupcu, ako dôvody zastavenia
exekúcie nemožno predvídať. V otázke náhrady trov exekúcie sa súd prvého stupňa zaoberal tiež
tým, či na ich náhradu je možné zaviazať dedičov povinného. Aj keď v tomto prípade, na rozdiel od
zániku povinného - právnickej osoby bez právneho nástupcu, nedochádza k zastaveniu exekúcie z
dôvodu straty spôsobilosti mať práva a povinnosti pri neexistencii právneho nástupcu povinného, súd
dospel k záveru, že dedičov povinného nemožno zaviazať znášaním trov exekúcie. Zo zákona (§ 470
Občianskeho zákonníka) je totiž obmedzený rozsah dlhov, za ktoré dedič zodpovedá, pričom uvedené sa



podľa súdu vzťahuje nielen na dlh a jeho príslušenstvo (predmet exekúcie), ale aj na akékoľvek budúce
plnenia, ktoré bezprostredne súvisia s dlhom a sú ním vyvolané. Za takéto plnenie je potrebné v tomto
prípade považovať aj trovy exekúcie v prospech súdneho exekútora. Poukázal na skutočnosť, že stav,
kedy súdny exekútor nemusí mať vždy uspokojené svoje nároky za výkon exekučnej činnosti, pripustil
aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich viacerých rozhodnutiach. Z týchto dôvodov súd prvého
stupňa náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie podal v zákonnej lehote
odvolanie súdny exekútor Mgr. Drahomír Kriváň. Zastával názor, že súdny exekútor má vždy nárok
na úhradu trov exekúcie. Nepriznaním nároku na náhradu trov konania dochádza k situácii, že súdny
exekútor musí viesť exekučné konanie z vlastných prostriedkov a tým dochádza k bezdôvodnému
a nezákonnému vyvlastneniu jeho majetku. Uviedol, že výkon exekučnej činnosti na základe návrhu
na vykonanie exekúcie ako štátom určená a splnomocnená osoba odmietnuť nemohol a v zmysle
Exekučného poriadku vo veci konať musel. Je v dispozícii oprávneného, či sa rozhodne podať návrh na
vykonanie exekúcie. Ak ho podá, musí počítať aj so situáciou, že exekúcia nemusí byť vždy úspešná a
že môže byť zastavená, či už pre nemajetnosť povinného alebo zánik jeho subjektivity (v prípade fyzickej
osoby úmrtím). Náhradu za obmedzenie zárobkových aktivít súdnych exekútorov zákon garantuje a
ustanovuje, že exekútor má nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času
pri výkone exekučnej činnosti. Aj keď v Exekučnom poriadku nie je výslovne uvedené, že by v takomto
prípade mal trovy exekúcie znášať oprávnený, vyplýva táto povinnosť z Ústavy Slovenskej republiky.
Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie,
a opätovne rozhodol tak, že zaviaže na ich úhradu oprávneného.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť
a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom v čase začatia exekučného konania za
výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,
zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu
exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi dňa 08.12.2005, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
pre vymoženie sumy 623,45 Eur s príslušenstvom, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je
Zmenkový platobný rozkaz č. k. 15 Zm/62/04 - 8 zo dňa 04.06.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 24.08.2004.

Zo spisového materiálu odvolací súd zároveň zistil, že po začatí exekučného konania dňa XX.XX.XXXX
povinný zomrel, pričom Okresný súd Prievidza uznesením, sp. zn. 15D/61/2007 zo dňa 30.10.2007,
konanie o dedičstve po nebohom povinnom právoplatne zastavil pre nemajetnosť povinného podľa §
175h ods. 1 O.s.p.



Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je dôvodné. V danej
veci povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov
smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí
sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať
uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ
žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p.
pre jeho nemajetnosť. S poukazom na aktuálnu judikatúru (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. mája 2011) odvolací súd uvádza, že dôvodom na zastavenie
exekúcie v takýchto prípadoch je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
(§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Preto odvolací súd konštatuje, že aj keď oprávnený v danom
prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil a teda nemožno zaviazať oprávneného k náhrade trov
exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, je v predmetnej veci dôvodné aplikovať
ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v príslušnom znení. Na základe uvedeného súd prvého
stupňa nepostupoval správne, keď za daných okolností súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.

S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd s prihliadnutím na uvedený právny názor opätovne
rozhodne o náhrade účelne vynaložených trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .