Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/96/2013 z 10. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 10. septembra 2013, sp. zn. 17CoP/96/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3113204234.2 Krajský súd Trenčín | 17CoP/96/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3113204234.2 | 2013-09-10 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e45de9a2-44ad-425c-b22b-c7215a7558fc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3113204234.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/96/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113204234
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3113204234.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov
JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom V. Z. dieťa rodičov: D. D.,
bytom B. E. K., Z. G. XXXX/XX, štátnej občianky SR, právne zastúpenej O.. U.. K. D., W. so sídlom
v J., E.. S.. W. XXXX/XXA a A. D., bytom J., J. G. XXXX/X, štátneho občana Slovenskej republiky,
zastúpeného W. so sídlom J., Z. XXXX, o zmenu zverenia maloletého dieťaťa, na odvolanie otca proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. mája 2013, č.k. 30P/117/2013-68, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril maloletého K. do osobnej starostlivosti matky, s tým, že
právo zastupovať a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť platiť na výživu
maloletého sumu 100 Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od
01.10.2012. Ďalej vyslovil, že tým dochádza k zmene rozsudku tamojšieho súdu č.k. 12C/277/2008-52
zo dňa 18.11.2009. Dlh na výživnom za obdobie od 01.10.2012 do rozhodnutia súdu vo výške 700 Eur
povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur k rukám matky, spolu s určeným výživným
od právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu pod následkom straty výhody splátok.
Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že maloletý od 28.09.2012 žije v domácnosti matky, ktorá
mu zabezpečuje všetku potrebnú starostlivosť. Dieťa je v danom prostredí zvyknuté, je viazané na
starostlivosť matky, u ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Rodičia sa o zmene zverenia maloletého
zo starostlivosti otca do starostlivosti matky nedohodli, avšak súd prihliadol na tú skutočnosť, že maloletý
K. sa sám rozhodol bývať u matky, pričom dôvody jasne deklaroval v konzultáciách s psychológom
Referátu - poradensko-psychologických služieb úradu práce. Maloletý je vo veku XX,X roka, a súd
venoval náležitú pozornosť s prihliadnutím na jeho vôľu žiť v starostlivosti matky. Pri určovaní výživného
prihliadol na odôvodnené potreby maloletého a príjem oboch rodičov.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
otec maloletého, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že návrh matky na zmenu rozhodnutia o výchove bude
zamietnutý. V odvolaní vyslovil názor, že maloletému, ktorý bude o pár mesiacov plnoletý, vyhovuje
súčasná situácia, kedy sa môže sám slobodne rozhodnúť, kedy bude tráviť čas s matkou a kedy s
otcom. Poukázal na to, že matka maloletého na neho neustále vyvíja nátlak, aby sa rozhodol, s ktorým
z rodičov chce žiť. Podľa jeho poznatkov maloletý uviedol, že chce chodiť k jednému aj k druhému
rodičovi tak, ako on bude chcieť, bez toho, aby sa druhý rodič na neho hneval. Na základe informácií od
maloletého má dôvodné pochybnosti o tom, že maloletý sa údajne sám v súčasnej dobe vyjadril pred
psychológom ÚPSVaR tak, že chce žiť s matkou, lebo otcovi prezentoval odlišný názor. Okrem toho
považoval priznané výživné za neprimerané, ktoré nezodpovedá odôvodneným výdavkom maloletého



dieťaťa. V predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 24.09.2012 bola schválená rodičovská dohoda, podľa
ktorej matka mala prispievať na K. vo výške 30 Eur mesačne. Súdu prvého stupňa vyčítal, že určil
výživné spätne od 01.10.2012, hoci v tom čase maloletý ešte bol zverený do starostlivosti otca. Pripojil
čestné prehlásenie maloletého, podľa ktorého má oboch rodičov rovnako rád, nerobí mu problémy bývať
u oboch rodičov a u psychologičky nepovedal na sto percent, že chce byť u mamy.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
Poukázal na to, že súd prvého stupňa rozhodol na základe pohovoru s maloletým, keď konzultáciu
uskutočnil psychológ Referátu poradensko-psychologických služieb. Maloletý od septembra 2012 žije
v domácnosti matky a takúto vôľu prejavil aj počas konzultácie. Nevidí dôvod spochybňovať správu z
vykonanej konzultácie, ktorá bola uskutočnená bez prítomnosti rodičov.

Matka maloletého vo vyjadrení, ktoré podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhla
rozsudok okresného súdu potvrdiť. V odvolaní zdôraznila, že maloletý vyjadril pred úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny svoju vôľu žiť s matkou, ktorú aj od septembra 2012 realizuje. Maloletý žije
odvtedy s matkou a sestrami v jednej domácnosti, pričom jeho otec na výživu žiadnym spôsobom
neprispieva. Keďže súd má v zmysle základných zásad občianskeho súdneho konania zabezpečiť
spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, postupoval v týchto intenciách a
výživné na maloletého určil od 01.10.2012, t.j. od času, kedy je maloletý reálne v starostlivosti matky a
kedy nastala taká zmena pomerov, ktorá zakladá aj zmenu pôvodného rozhodnutia.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu.

Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa rozhodol o zmene výchovy a zároveň aj o
výživnom správne.

Nepochybne mal preukázaný zákonný predpoklad na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému tak, ako vyplýva z ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Bolo preukázané,
že maloletý od 28.09.2012 žije v domácnosti matky, ktorá sa o jeho potreby a výchovu riadne
stará. V konaní neboli preukázané žiadne závady, a to ako v oblasti materiálnych podmienok pre
zabezpečovanie starostlivosti maloletého, tak aj osobnostných dôvodov na strane matky, ktoré by bránili
zmene pôvodného rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o osobnej starostlivosti súd
prvého stupňa opodstatnene vychádzal v súlade s ust. § 100 ods. 3 O.s.p. z názoru maloletého na danú
vec. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa,
ktoré je schopné, s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť, vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho
názor prihliadne. Názor maloletého súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti
rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa zisťoval názor maloletého prostredníctvom Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v J.. Podľa psychologickej správy z konzultácií s maloletým zo dňa 05.04.2013
maloletý počas konzultácie uviedol, že od septembra 2012 býva v domácnosti matky, pričom v
domácnosti otca sa vyskytovalo príliš veľa ľudí a chýbalo mu tam súkromie a vlastný priestor, okrem
iného aj na učenie. U mamy má vlastnú izbu a v domácnosti bývajú aj jeho dve mladšie sestry, s ktorými
v domácnosti otca býval menej. S otcom sa stretáva cez víkendy, každý alebo každý druhý víkend. Spolu
so sestrami je s otcom v telefonickom kontakte. Želá si, aby to zostalo takto aj naďalej. Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny J. na základe uvedeného konštatoval, že maloletý chce zostať v starostlivosti
matky a zároveň na základe jeho veku odporučili súdu, aby pri rozhodnutí bral do úvahy názor a želanie
maloletého.



Maloletý tak spôsobom, ktorý je predpokladaný v zákone, vyjadril svoju vôľu žiť u matky, ktorú aj
primerane odôvodnil. Zároveň je potrebné prihliadať na tú skutočnosť, že v priebehu dvoch mesiacov
maloletý dosiahne plnoletosť, kedy bude záležať výlučne na jeho vôli, v domácnosti ktorého z rodičov
bude žiť. Vykonávanie ďalšieho dokazovania a opätovného výsluchu maloletého za daných okolností
preto považuje aj odvolací súd za nadbytočné a zbytočne stresujúce pre maloletého.

Odvolací súd považoval za správny aj výrok súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o výživnom, ktoré
má platiť otec maloletého. Výšku výživného určil súd prvého stupňa podľa kritérií upravených v ust. §
62 Zákona o rodine, podľa ktorého rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov, pričom pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Odvolací súd považoval tvrdenie otca maloletého, uvádzané v odvolaní, o tom, že výživné vo výške
100 Eur mesačne presahuje sumu, ktorá je potrebná na pokrytie jeho odôvodnených potrieb, za
neopodstatnené a nezodpovedajúce skutočnosti. Je všeobecne známe, že zabezpečenie čo aj len
základných životných potrieb (stravovanie a ošatenie) dieťaťa vo veku blízkom dospelosti, ktoré
navštevuje strednú školu, presahuje súdom stanovené výživné. Pri určovaní výživného však súd
prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Súd prvého stupňa tak preto
opodstatnene určil výživné v sume 100 Eur mesačne, s prihliadnutím na príjem otca a jeho ďalšie
vyživovacie povinnosti, hoci potreby maloletého by vyžadovali stanoviť výživné vo vyššej sume. Mal
preukázané, že otec u svojho zamestnávateľa poberá čistú mesačnú mzdu vo výške 702,36 Eur, ktorá
suma mu umožňuje aj popri ďalších vyživovacích povinnostiach platiť na maloletého výživné vo výške
100 Eur mesačne.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .