Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/24/2016 z 18. 4. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2017, sp. zn. 10Sžo/24/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1014200913.1 Najvyšší súd | 10Sžo/24/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:1014200913.1 | 2017-04-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bdf87ae8-c123-4ab1-80cf-b5e7e461ee19 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200913.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžo/24/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200913
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014200913.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,
a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD. v právnej veci žalobcu:
N. K., Z., právne zastúpeného: JUDr. Maroš Palik, advokát, Muchovo námestie 12, Bratislava,
proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2014/22199/KVJ
zo dňa 25.03.2014, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
1S/110/2014-104 zo dňa 22.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/110/2014-104 zo dňa
22. októbra 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-
OVBP2-2014/22199/KVJ zo dňa 25.03.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Mestskej časti
Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2013-14/2390/Vim-2 zo dňa 21.01.2014 a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 70 Eur titulom náhrady súdneho
poplatku a 335,99 Eur titulom trov právneho zastúpenia.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že z obsahu súdneho a
administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobca v konaní o dodatočnom povolení
zmeny stavby: „Polyfunkčný bytový dom na N. ulici v Bratislave" na pozemku pare. č. 5970/45,
5970/46, 5970/47 a 5970/48 v katastrálnom území N., ktoré je spojené s kolaudáciou tejto stavby,
uplatnil námietky, ktoré sa týkali svetlotechnického posúdenia rodinného domu na Z., zvýšenia nivelety
príjazdovej komunikácie Magurská, zmeny stavu podzemných vôd a vyschnutie studne a nesúladu
stavby: „Polyfunkčný bytový dom na N. ulici v Bratislave“ s platnou územnoplánovacou dokumentáciou.
Podaním námietok sa žalobca prihlásil o účastníctvo v predmetnom konaní a stavebný úrad mu
napadnutým rozhodnutím nepriznal postavenie účastníka v predmetnom konaní, pretože užívanie jeho
rodinného domu nie je stavbou priamo dotknuté.

Zdôraznil, že otázka účastníctva v konaní je otázkou procesnou, preto rozhodnutie o nepriznaní
účastníctva v konaní je nepochybne procesným rozhodnutím, ale v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. sú
zo súdneho preskúmavania vylúčené len také rozhodnutia, ktoré sa týkajú vedenia konania a pretože
v danom prípade nejde o dané rozhodnutie, nemožno ho vylúčiť z možnosti preskúmania súdom na
základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.



Uviedol, že v preskúmavanej veci sú susednými pozemkami pozemky parc. č. 5970/38, 5970/25,
5970/2 a 5970/27 v katastrálnom území N.. Susednou stavbou je nehnuteľnosť na pozemku parc. č.
5678/4, 5678/3 v katastrálnom území N. a žalobca je vlastníkom záhrady na pozemku pare. č. 5677/3
a spoluvlastníkom pozemku parc. č. 5678/1 a stavby na pozemku pare. č. 5678/4 v katastrálnom území
N. (výpis z listu vlastníctva č. XXXX a XXXX).

Z uvedeného mal za zrejmé, že žalobca je vlastníkom pozemku pare. č. 5678/4 v katastrálnom území N.
a stavby umiestnenej na tomto pozemku, rodinným domom so súpisným č. XX. Poukázal na znenie § 34
ods. 2 stavebného zákona, ktorý hovorí o „susednom pozemku a stavbe“, nie o „susednom pozemku a
stavbe na ňom“. V zmysle § 139 ods. 2, písm. d) stavebného zákona mal za to, že stavba vo vlastníctve
žalobcu umiestnená na pozemku s pare. č. 5678/4 je „susednou stavbou", pretože v nej ide o stavbu na
takom pozemku, ktorý síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona
ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR
1Sžo/10/2007).

Podľa názoru krajského súdu žalovaný správny orgán v správnom konaní nepostupoval náležite v
intenciách citovaných právnych noriem, v konaní nepostupoval v súčinnosti so žalobcom ako účastníkom
konania, majúc za následok, že v konaní nastala taká vada, ktorá podmieňuje zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Inštitút súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56)
a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať
dôkazy, ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu
orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti
podmieňujúcej výsledok konania. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej
povinnosti a postupuje v súlade so správnym poriadkom aj keď účastník správneho orgánu je nečinný a
správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa riadnym spôsobom
nevyjadruje.

Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k
jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým
i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam
účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Správny orgán v konaní
môže pokračovať, a teda vydať rozhodnutie, ak účastník sa svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá,
alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil
účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu, a teda o takú
vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Krajský súd v preskúmavanej veci prisvedčil námietkam žalobcu, pretože predmetnou stavbou môžu byť
priamo dotknuté práva žalobcu súvisiace s užívaním jeho rodinného domu. Pozemok parc. č. 5678/4 v
katastrálnom území N., ktorý je zastavaný susednou stavbou žalobcovho rodinného domu so súpisným
č. XX spĺňa podmienku susednej stavby, keďže susednými pozemkami sú pozemky parc. č. 5970/38,
5970/25, 5970/2 a 5970/27 v katastrálnom území N.. Susednou stavbou je nehnuteľnosť na pozemku
parc. č. 5678/4, 5678/3 v katastrálnom území N. a žalobca je vlastníkom záhrady na pozemku parc. č.
5677/3 a spoluvlastníkom pozemku parc. č. 5678/1 a stavby na pozemku parc. č. 5678/4 v katastrálnom
území N. (výpis z listu vlastníctva č. XXXX a XXXX).

Krajský súd sa tak nestotožnil s tvrdením žalovaného, že v konaní neboli predložené dôkazy o tom,
že užívanie žalobcovej stavby je povoľovanou stavbou priamo dotknuté. Z ust. § 59 ods. 1 písm.
b) stavebného zákona totiž vyplýva, že povoľovanou stavbou môžu byť žalobcove práva dotknuté,
čo žalobca aj deklaroval v samotnom stavebnom konaní vznesenými námietkami a pripomienkami.
Súd prvého stupňa mal za to, že v preskúmavanej veci nestačilo konštatovať, že dotknutosť
užívateľských práv žalobcu bola posúdená z hľadiska ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia
záväzným stanoviskom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava č. HŽP/14541/2011 zo
dňa 28.09.2011 a potvrdená Úradom verejného zdravotníctva SR listom č. OLP/2522/2012 zo dňa
10.04.2012, z ktorého vyplynulo, že dodatočným povolením zmeny stavby a jej kolaudáciou nedôjde k
zmene svetlotechnických podmienok v žalobcovom rodinnom dome. Tento záver žalovaného žalobca



neustále spochybňoval v správnom konaní prvotným svetlo-technickým znaleckým posudkom znalca
Ing. N. M. zo dňa 02.09.2008, čo bolo aj dôvodom, prečo RÚVZ odmietol pôvodne vydať k stavbe
súhlasné stanovisko. Za danej situácie popri sebe existujú dva navzájom si odporujúce znalecké svetlo-
technické posudky - znalecký posudok Ing. N. M. zo dňa 02.09.2008 a posudok spoločnosti 3S-
PROJEKT, s.r.o., Boldog zo dňa 07.03.2012. Svetlo-technický posudok zo dňa 07.03.2012, v zmysle
ktorého vplyv stavby vyhovuje požiadavkám príslušných technických noriem, a teda stavba nezasahuje
do svetlo-technických parametrov objektu žalobcu.

V preskúmavanej veci ešte poukázal na skutočnosť, že žalobca dotknutosť na svojich právach preukázal
aj znaleckým posudkom č. 195/2012 zo dňa 03.12.2012 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva ŽU
v Žiline na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III v právnej veci o náhradu škody spôsobenej
na stavbe navrhovateľa N. proti odporcovi SLOVÁK - SOL spol. s r.o., vedenej na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 34C/83/2000.

Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd konštatoval, že žalovaný vec nesprávne právne
posúdil, preto podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec
vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Rozsudok krajského súdu napadol žalovaný včas podaným odvolaním z dôvodu, že s dôvodmi zrušenia
rozhodnutia žalovaného nesúhlasí. Žalovaný vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa boli vydané v súlade so zákonom a na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia, nakoľko na ich vydanie boli
splnené všetky zákonné podmienky, t. j. žalobca nespĺňal podmienky pre priznanie postavenia účastníka
predmetného konania.

Žalovaný k dôvodom zrušenia rozhodnutí správnych orgánov uviedol, že v zmysle ustanovenia § 59
ods. 1 písm. b) stavebného zákona môžu byť účastníkom predmetného konania osoby, ktoré majú
vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb,
ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením
priamo dotknuté, pričom nemusia byť vždy účastníkmi stavebného konania, v danom prípade konania o
dodatočnom povolení zmeny stavby spojenej s kolaudáciou, nakoľko z dikcie tohto ustanovenia vyplýva,
že tieto osoby môžu byť účastníkmi tohto konania len za predpokladu, ak by ich vlastnícke alebo iné
práva k týmto pozemkom a stavbám mohli byť povolením dodatočnej zmeny predmetnej stavby priamo
dotknuté, a teda platí, že vlastníckych práv suseda sa predmetná zmena stavby bude dotýkať najmä
vtedy, ak svojím pôdorysom zasahuje do jeho pozemku, alebo ak by svojím objemom ohrozovala budúce
využitie susedného stavebného pozemku na stavbu alebo by exhalátmi ohrozovala životné prostredie,
dotýkala by sa jeho práv. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že žalobca v danom prípade nespĺňa
ani jednu zo zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 stavebného zákona na to, aby
bol účastníkom predmetného konania.

Podľa snímky z katastrálnej mapy verejne dostupnej na katastrálnom portáli vyplýva, že susednými
pozemkami s predmetnou stavbou sú pozemky parc. č. 5970/25, 5970/2, 5970/27 a 5970/38, k. ú. N.,
ktoré sú vo vlastníctve Z. a vo vlastníctve D.. Žalobca je síce vlastníkom pozemku parc. č. 5677/3,
k. ú. N. a spoluvlastníkom pozemku parc. č. 5678/1 a stavby na pozemku parc. č. 5678/4, k. ú.
N., avšak žalovaný mal za to, že dodatočným povolením zmeny predmetnej stavby nebudú dotknute
jeho vlastnícke alebo iné pravá, a preto považuje žalovaný postup stavebného úradu za správny,
nakoľko predmetnou zmenou stavby nie je zasiahnuté do vlastníckych práv žalobcu, keďže predmetná
stavba nezasahuje na jeho pozemky a taktiež nie je zasiahnuté ani do jeho iných práv, ktoré by mu
nejakým spôsobom bránili v užívaní svojich nehnuteľností, a to aj vzhľadom na odstupové vzdialenosti
od predmetnej stavby, ako aj na tú skutočnosť, že predmetom tohto konania je posúdenie samotnej
zmeny stavby oproti stavebnému povoleniu, a teda jeho námietky týkajúce sa umiestnenia celej stavby
vzhľadom na jeho pozemok, nie sú predmetom tohto konania, nakoľko stavebný úrad v predmetnom
konaní dodatočne povoľuje len samotnú zmenu, ktorú stavebník zrealizoval v rozpore so stavebným
povolením. Čo sa týka námietok žalobcu uvedených v návrhu, ktoré sa týkali toho, že predmetnou
zmenou došlo k navýšeniu nivelity, nesprávneho odvedenia dažďových a podpovrchových vôd, tieto nie
sú predmetom konania, t. j. konania o dodatočnom povolení zmeny stavby spojenej s kolaudáciou, o
tom, či žalobca mal byť účastníkom konania, nakoľko tieto skutočnosti je stavebný úrad povinný posúdiť
v konaní týkajúceho sa danej veci.



Žalovaný ďalej uviedol, že predmetom konania, v ktorom sa žalobca domáhal priznania postavenia
účastníka konania je dodatočná zmena stavby, nakoľko stavebník zrealizoval predmetnú stavbu v
rozpore s právoplatným stavebným povolením, a ktorá je spojená s jej kolaudáciou, to znamená, že
v danom prípade nie je možné námietky žalobcu týkajúce sa umiestnenia celej stavby v predmetnom
konaní vyhodnotiť ako relevantné. V danom prípade poukázal žalovaný aj na tú skutočnosť, že bolo
stavebným úradom Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto vydané rozhodnutie č. ÚKaSP 2013-14/919/
Vim-40 zo dňa 05.05.2014 (právoplatné dňa 15.05.2014), ktorým bola dodatočne povolená zmena
predmetnej stavby spolu s povolením jej užívania.

Žalovaný sa vzhľadom na uvedené nestotožnil s dôvodmi zrušenia napadnutých rozhodnutí, nakoľko
má za to, že na vydanie žalobou napadnutých rozhodnutí boli splnené všetky zákonom stanovené
podmienky, a preto nebol daný zákonný dôvod, ktorý by odôvodňoval, aby žalobcovi bolo priznané
postavenie účastníka konania v predmetnom konaní, resp. v odvolacom konaní nebol zistený žiadny
zákonný dôvod, ktorý by odôvodňoval zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia a
jeho vrátenie prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný mal
taktiež za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu
veci a správneho právneho posúdenia, rozhodnutie je vydané v súlade s ustanovením § 47 Správneho
poriadku, je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu v plnom
rozsahu odkázal na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského
súdu zrušil ako nezákonný a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie, resp. aby rozsudok krajského
súdu zmenil tak, že žalobu zamieta.

Žalobca sa k odvolaniu vyjadril v podaní zo dňa 19.04.2016, v ktorom uviedol, že plne stotožňuje
so záverom krajského súdu. Napadnuté rozhodnutie považuje za správne s tým, že súd vec správne
skutkovo a následne právne vyhodnotil.

S tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní vyjadril žalobca nesúhlas a označil ich za zavádzajúce
a nepravdivé. Predmetom nepovolených zmien na povoľovanej stavbe je napr. aj zvýšenie celej budovy
o ďalšie podlažia, čo malo priamy dopad na svetlotechnické parametre budovy a zatienenie susednej
stavby žalobcu. Zmeny sa týkali parkovacích plôch, s priamym vplyvom na odvodnenie pozemku a
pod. Je zrejmé, že užívacie práva žalobcu sú stavbou priamo dotknuté. Podotkol, že podľa § 59 ods. 1
stavebného zákona účastníkom stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k
pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva
k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Zákon teda predpokladá
ako postačujúcu podmienku existenciu možnosti, že práva môžu byť dotknuté, nie je vôbec nevyhnutné
preukazovať napr. konkrétnu škodu, ktorá na susednej stavbe vznikla.

Zdôraznil, že na strane žalobcu sú jednoznačne dané zákonné dôvody, pre ktoré je možné považovať
ho za účastníka stavebného konania. Postup a rozhodnutie stavebného úradu, v dôsledku ktorých
je žalobca takého právneho postavenia pozbavený, kedy je mu znemožnená akákoľvek ďalšia
možnosť uplatňovať pripomienky a námietky k dodatočnému povoleniu nelegálnej susednej stavby,
je jednoznačne v rozpore so zákonom. Tým nemyslel iba príslušné ustanovenia stavebného zákona
upravujúce definíciu účastníkov konania (§ 59 ods. 1 stavebného zákona) ale aj samotné základné
princípy správneho konania vo všeobecnosti a osobitne stavebného konania. Mal za to, že žalobou
napadnuté rozhodnutie bolo vydané nezákonne, účelovo, s cieľom zbaviť žalobcu možnosti akokoľvek
ovplyvniť splnenie jediného cieľa - dodatočnej legalizácie čiernej stavby. Rozhodnutie správneho orgánu
nevychádza ani z dostatočne zisteného skutkového stavu ani zo správneho právneho posúdenia veci,
a odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ktoré takéto nezákonné správne rozhodnutie ruší,
možno považovať za správne.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade
s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,



pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti
odvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 19.04.2017 potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1
a 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,
ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno-
právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe
je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho
vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon
o správnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok,
ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým sa
rozhodlo o účastníctve žalobcu vo veci dodatočného povolenia zmeny stavby a vrátil vec žalovanému
na ďalšie konanie, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného
správneho orgánu, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konanie im prechádzajúce,
najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe
a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu.

Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo
98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri
výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť
ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych
otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho
prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou
súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca
podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k
napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho
spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že
nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku
krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov
známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej
republiky sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a
záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu
súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).

Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:
a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,



c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g)
d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Podľa § 78 ods. 1 a 2 stavebného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Ak stavebný úrad
zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí
účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.

Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného
povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v
určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.
Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad
posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov
predložených v stavebnom konaní.

Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad
dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi
úpravy už realizovanej stavby.

Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 (§ 88a ods.
7 stavebného zákona).

S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné
konanie (§ 88a ods. 9 stavebného zákona).

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-
OVBP2-2014/22199/KVJ zo dňa 25.03.2014, ktorým po preskúmaní rozhodnutia Mestskej časti
Bratislava - Nové Mesto, č. ÚKaSP-2013-14/2390/Vim-2 zo dňa 21.01.2014 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“) toto potvrdil a odvolanie žalobcu
zamietol.

Odvolací súd z predloženého spisu súdu prvého stupňa, súčasťou ktorého je aj administratívny spisový
materiál, v danej veci zistil, že správny orgán prvého stupňa, rozhodnutím č. ÚKaSP-2013-14/2390/
Vim-2 zo dňa 21.01.2014 rozhodol, že žalobca nie je účastníkom konania vo veci dodatočného povolenia
zmeny stavby „Polyfunkčný bytový dom na N. ulici v Bratislave“, na pozemkoch parc. č. 5970/45,
5970/46, 5970/47, 5970/48, k. ú. N., ktoré je spojené s kolaudáciou tejto stavby dôvodiac, že po
preskúmaní podania a priebehu konania dospel k záveru, že žalobca nespĺňa zákonné predpoklady
na priznanie práva byť účastníkom konania o dodatočnom povolení zmeny stavby. Zároveň zamietol
žalobcom uplatnené námietky, týkajúce sa svetlotechnického posúdenie rodinného domu na Z., zvýšenia
nivelety príjazdovej komunikácie Magurská, zmeny stavu podzemných vôd a vyschnutiu studne a
nesúladu stavby „Polyfunkčný bytový dom na N. ulici v Bratislave“ s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou.

Na podklade opravného prostriedku žalobcu, žalovaný správny orgán tak ako je uvedené vyššie,
prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil a opravný prostriedok žalobcu zamietol. Svoje rozhodnutie
odôvodnil argumentáciou, že postup stavebného úradu bol v súlade s príslušnými ustanoveniami
stavebného zákona a správneho poriadku, rozhodnutie stavebného úradu tak vychádza z jeho správnej
právnej úvahy, preto záver stavebného úradu, že žalobca nie je účastníkom predmetného konania,
vyhodnotil za správny.

Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žalovaný
nesprávne právne vec posúdil, ak žalobcovi nepriznal postavenie účastníka v konaní o dodatočnom
povolení zmeny stavby, preto rozhodnutie žalované spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.



Odvolací súd má za nesporný skutkový stav tak, ako ho v podrobnostiach opísal súd prvého stupňa v
preskúmavanom rozhodnutí. Odvolací súd po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym
spisom musí konštatovať, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi
prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo
vydané v intenciách príslušných právnych noriem, čím žalovaný zaťažil rozhodnutie takou vadou, ktorá
má za následok jeho nezákonnosť. Odvolací súd uvádza, že krajský súd sa posudzovanou vecou
dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

Z pripojeného administratívneho spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový správy orgán na podklade
rozhodnutia žalovaného č. A/2013/1863/PLJ zo dňa 11.09.2013 podaním - Oznámenie o začatí
konania zo dňa 09.10.2013 informoval žalobcu o začatí konania vo veci jeho vylúčenia z konania veci
dodatočného povolenia zmeny stavby „Polyfunkčný bytový dom na N. ulici v Bratislave“ spojenej s
kolaudáciou. Žalobca na doručené oznámenie reagoval podaním zo dňa 23.10.2013, v ktorom uviedol
námietky a pripomienky ohľadom svetlotechnického posúdenia rodinného domu Z., zvýšenia nivelty
príjazdovej komunikácie Magurská, zmeny stavu podzemných vôd, vyschnutia studne a nesúlade stavby
(Polyfunkčný bytový dom na N. ulici v Bratislave) s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, čím sa
snažil preukázať legitímnosť jeho účastníctva v predmetnom konaní.

V konaní bolo nutné vychádzať predovšetkým z ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) upravujúcich účastníkov stavebného konania,
stavebné konanie a stavebné povolenie, kolaudáciu stavieb, konanie o dodatočnom povolení stavby
ako aj z ustanovení obsahujúcich vymedzenie niektorých pojmov, ktorých obsah súd prvého stupňa v
prejednávanom prípade správne aplikoval.

Vychádzajúc z príslušných ustanovení zákona krajský súd správne ustálil, že žalobca je spoluvlastníkom
pozemku parc. č. 5678/4 v k. ú. N. a stavby na ňom umiestnenej (rodinný dom, súpis. č. XX). Rovnako
správne uviedol, že v preskúmavanej veci sú síce susednými pozemkami pozemky parc. č. 5970/38,
5970/25, 5970/2 a 5970/27 v k. ú. N., ale v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného
zákona je stavbu v spoluvlastníctve žalobcu umiestnenú na pozemku parc. č. 5678/4 nutné považovať
za susednú stavbu, pretože jej užívanie môže byť priamo dotknuté stavbou - Polyfunkčný bytový dom
na N. ulici v Bratislave.

Uvedený vplyv povoľovanej stavby na právo žalobcu v užívaní vlastnej stavby podľa odvolacieho súdu
vyplýva už z námietok a pripomienok vznesených žalobcom v správnom konaní, ktoré sú navyše
podporené znaleckým posudkom Ing. N. M. zo dňa 02.09.2008 ako aj znaleckým posudkom č. ú.
195/2012 zo dňa 03.12.2012 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline,
z ktorých jednoznačne vyplýva, že dodatočným povolením zmeny stavby a jej kolaudáciou môžu byť
priamo dotknuté užívateľské práva žalobcu.

Odvolací súd poznamenáva, že pre posúdenie, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala respektíve
nemala byť účastníkom stavebného konania je potrebné skúmať, či uskutočnením stavby podľa
podmienok stavebného povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k
pozemkom a stavbám, nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžp/20/2012 zo dňa 13.12.2012). Uvedené sa
analogicky uplatní aj v konaní o dodatočnom povolení stavby, ak by sa dodatočné povolenie už
vykonaných stavebných práce priamo dotklo vlastníckych alebo iných práv k susedným pozemkom a
susedným stavbám.

Zároveň platí, že ak je s kolaudačným konaním spojené konanie o zmene stavby pred dokončením, sú
účastníkmi konania okrem osôb uvedených v § 78 ods. 1 stavebného zákona aj účastníci stavebného
konania, ktorí by zmenou stavby mohli byť dotknutí. Dotknutie zmenou stavby musí osoba, ktorá sa
domáha účastníctva preukázať(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp 3/2013, zo
dňa 17.09.2013). Tým, že žalobca náležitým spôsobom preukázal dotknutosť zmenou stavby, osvedčil
tak svoju oprávnenosť byť účastníkom konania.

Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd námietky žalovaného za nedôvodné a predovšetkým
nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, najmä vzhľadom na



skutočnosť, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne nové právne relevantné tvrdenia a dôkazy,
ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa sa
náležitým spôsobom nezaoberali otázkou účastníctva žalobcu v správnom konaní, v odôvodnení svojich
rozhodnutí svoje skutkové zistenia a právne závery riadnym spôsobom neodôvodnili.

Vo svetle uvedeného najvyšší súd konštatuje, že krajský súd dospel k správnemu záveru, keď
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými relevantnými námietkami
žalobcu a dospel k správnemu záveru o nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným, čím došlo k
vydaniu rozhodnutia v rozpore so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie napadnutý rozsudok krajského
súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s
§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c
O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.