Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/284/2014 z 8. 2. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 8. februára 2015, sp. zn. 23CoE/284/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:2106205588.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/284/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:2106205588.1 | 2015-02-08 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 57 ods. 1 písm. h) EP, § 203 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/85485abd-bc2d-4564-bfba-a17ebbc5fd6b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:2106205588.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/284/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106205588
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:2106205588.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č.
8-10, Bratislava, IČO 30807484, vo veci pobočky Trnava, Vl. Clementisa 24/A, Trnava, proti povinnému:
MH APPOLLONIA, a.s., so sídlom M. R. Štefánika 563/12, 907 01 Myjava, IČO 36238244, (t.č. vymazaný
z obchodného registra), o vymoženie 542,60 eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 02. júna 2014, č.k. 7Er/1402/2008-20, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h)
v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Viere Kučerovej, so sídlom exekútorského úradu Námestie sv. Martina
9, 908 51 Holíč trovy exekúcie vo výške 106,08 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Senica poveril JUDr. Vieru Kučerovú, súdneho
exekútora, so sídlom exekútorského úradu Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč poverením č. 5205
* 025039 zo dňa 14.09.2006 vykonaním exekúcie. V priebehu exekúcie podaním došlým súdu dňa
29.10.2010 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Z výpisu z obchodného registra povinného, súd prvého stupňa zistil, že uznesením Okresného súdu
Trenčín, sp.zn. 28CbR/4/2012-46 zo dňa 06.02.2009 bol zrušený bez likvidácie a následne vymazaný
z Obchodného registra dňom 19.05.2005 (bez právneho nástupcu). V danom prípade zanikol povinný
bez právneho nástupcu a bez likvidácie, preto je potrebné rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (3MCdo 10 /2011, 5MCdo 15/2011 ). Na základe vyššie
uvedeného, súd prvého stupňa preto podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 113,10 eur. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto súd prvého stupňa v zmysle §
203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie, ktoré mu boli priznané v zmysle § 196 Exekučného poriadku a v zmysle Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(ďalej vyhláška) odmenu za výkon exekučnej činnosti spolu vo výške 106,08 eur, ktorá pozostáva: a)
z trov exekúcie určených podľa počtu hodín v danom prípade za 3 účelne vynaložené hodiny podľa
ustanovenia § 14 ods. 1, 2 vyhlášky za každú aj začatú hodinu á 6,64 eur spolu vo výške 19,92 eur,
keď súd prvého stupňa priznal uvedenú odmenu po zvážení času potrebného na vykonanie exekúcie
bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje (rozsudok NS SR, sp.zn. 1MCdo 7/2006 zo dňa
28.5.2007); b) z paušálnej odmeny za 14 jednotlivých úkonov exekučnej činnosti podľa ustanovenia §
14 a § 15 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, i/, j/ čiže 1-krát podľa písm. a/, 1-krát podľa písm. b/, 1-krát podľa
písm. c/, 1-krát podľa písm. d/, 1-krát podľa písm. e/, 3-krát podľa písm. i/, 6-krát podľa písm. j/ vyhlášky
po 3,32 eur spolu vo výške 46,48 eur; c) z náhrady hotových výdavkov podľa ustanovenia § 22 vyhlášky,
poštovné vo výške 22,00 eur; d) z DPH vo výške 20% zo sumy 88,40 eur, čo predstavuje sumu 17,68 eur.



Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v danom
prípade sa exekučné konanie začalo dňa 02.03.2006 a k výmazu povinného z obchodného registra došlo
dňa 19.05.2009. Nebolo preto možné od oprávneného očakávať, že mohol predvídať zánik povinného
ani predpokladať, že počas tejto doby nebude jeho pohľadávka vymožená. Oprávnený zdôraznil,
že zastavenie predmetnej exekúcie nezavinil. Podľa oprávneného súd prvého stupňa opomenul
skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie neprišlo zavinením oprávneného ani sa exekúcia nezastavila
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku a nie je dôvod na aplikáciu § 203 Exekučného poriadku. Oprávnený mal za to, že
v tomto prípade by trovy exekúcie platiť nemal. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil tak, že oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie neuloží.

K odvolaniu oprávneného zaslal súdny exekútor písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na rozhodnutie
NS SR, sp.zn. 3MCdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011. Uviedol, že nemajetnosť povinného bola preukázaná
už v priebehu exekúcie. Mal za to, že ak by súdnemu exekútorovi nebola priznaná odmena za výkon
exekučnej činnosti, išlo by o zásah do ekonomickej nezávislosti exekútora. Navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 OSP na základe podaného
odvolania oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správne.

Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom
za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času (§ 196 Exekučného poriadku) a súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie
účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.
Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 2, podľa ktorého, ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi
dňa 02.03.2006, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 545,01 eur s
príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer Sociálnej poisťovne
č. 702-1209-4101/2003-7 zo dňa 09.08.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
09.09.2003.

Z obsahu spisu vyplýva, že písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.10.2010, súdny
exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného
registra. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal
na náhradu trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou, z ktorej správne
vychádzal aj súd prvého stupňa, je potrebné sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu
povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie
v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod
zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách
exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného
zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra.
Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez



likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo, ak celý jej majetok prechádza na právneho
nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).

V danej veci mal odvolací súd z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného za preukázané, že
nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel
na právneho nástupcu, v dôsledku čoho možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín rozhodnutím, č.k.
28CbR/4/2008-46 zo dňa 06.02.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2009, zrušil obchodnú
spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V posudzovanej
veci preto bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov exekúcie, ktoré
je podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie
exekúcie nezavinil, nakoľko v danej veci je nesporné, že dôvodom zastavenia exekúcie je nemajetnosť
povinného. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej exekučnej veci sú
splnené zákonné podmienky na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods.
2 Exekučného poriadku, pričom výšku súdom prvého stupňa priznaných trov oprávnený v podanom
odvolaní ani nerozporoval.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.