{"guid": "28be3bc8-6c02-46ab-9a2b-2240d07a740b:879050eb-ba9b-419e-b110-97574198feda", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6715206381.1", "spisova_znacka": "1CoE/431/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/431/2015 z 21. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. marca 2016, sp. zn. 1CoE/431/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6715206381.1", "identifikacne_cislo": "6715206381", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Baranová", "sudca_id": 162, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-baranova-162", "datum_vydania": "2016-03-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/879050eb-ba9b-419e-b110-97574198feda", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6715206381.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6715206381.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6715206381.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/431/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206381
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715206381.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému Q. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: G. XX, XXX XX J., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so
sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp.zn. EX 7564/15, na vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 231,-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č.k. 3Er/215/2015-13 zo dňa 07.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods.2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti  v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“)
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom v danej veci je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., Bratislava,
sp.zn. SR 13744/14 zo dňa 12.11.2014.  Zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, uzatvorené dňa
22.01.2013 medzi oprávneným a povinným, súd považuje za spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods.1
Občianskeho zákonníka  (ďalej aj ako „OZ“).  Dojednanie rozhodcovskej zmluvy  nemožno považovať
za individuálne dojednané, ďalej spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa-  spotrebiteľovi jeho zmluvný partner  prakticky
nanúti podrobenie sa  právomoci rozhodcovského súdu, a preto je  neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Z uvedeného možno vyvodiť, že tu nebola platne založená ani právomoc rozhodcu  na prejednanie veci
a vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu v procese  exekučného
vymáhania ním priznanej pohľadávky (stať sa spôsobilým podkladom exekúcie). Nakoľko právomoc
rozhodcu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neexistujúcom a absolútne neplatnom
právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že ide o exekučný titul
bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto  v zmysle § 44 ods.2  Exekučného poriadku žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní v podstate namietal,
že súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z  Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon
č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako „ZoRK“). Formálne preskúmavanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním
materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť,
možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na
skúmanie výroku exekučného titulu. Ak súd na zistený stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZoRK



ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva ZoRK alebo Občiansky súdny poriadok
(ďalej aj ako „O.s.p.“), a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Oprávnený sa
navyše domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Oprávnený ďalej argumentoval tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť,
že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka.
Oprávnený však uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002
Z.z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody
zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom
zákonom č. 244/2002 Z.z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, oprávnený poukázal na odôvodnenie
zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde
uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.  Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a  napadnuté uznesenie podľa § 219 ods.1, ods.2
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 52 ods.1, ods.4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (ods.1). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (ods.4).

Podľa § 53 ods.1 OZ,  spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
\"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice R 93/13 EHS z 05.04.1993; zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je predovšetkým povinný
skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom
v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu
skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade



zistenia, že nie sú dané podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí
na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne reagovať.

Preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy bolo preukázané, že povinný si od oprávneného nepožičal
finančné prostriedky na podnikateľské účely, pretože  úverová zmluva neobsahuje takéto údaje, pričom
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Odvolací súd teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva o úvere uzavreté medzi oprávneným a povinným
dňa 22.01.2013 sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle § 52 a nasl. OZ aj s ohľadom na predmet
činnosti oprávneného a postavenie povinného, pričom ani samotný oprávnený vo svojom odvolaní túto
skutočnosť nijakým spôsobom nenamietal.

Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská zmluva spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská zmluva je zmluvou,
u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým,
že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva
ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky
pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú zmluvu, v
zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na
obsah rozhodcovskej zmluvy, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom (na predtlačenom formulári)
len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou
dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Rozhodcovská zmluva na základe ktorej vznikol exekučný
titul umožňujúca výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Dojednanie
rozhodcovskej zmluvy nemožno bez pochybnosti označiť za osobitne vyjednané a dané na výber, pričom
v  pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Rozhodcovská zmluva bola predložená spolu so zmluvou o úvere v ten istý deň, pričom rozhodcovská
zmluva sa môže meniť alebo zrušiť výlučne písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme
dodatku k tejto zmluve s úradne overenými podpismi zmluvných strán. Uvedené nemožno považovať
za prospešné pre spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ  neplatná.

Odvolací súd ďalej považuje za potrebné ozrejmiť znenie dôvodovej správy k § 53 ods.4 písm. r) OZ.
V dôvodovej správe sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ  môže svoje práva uplatňovať nie iba v
zmysle  dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle  navrhovaného ustanovenia považovaná
za  neprijateľnú“. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a
súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži.

Je potrebné dodať, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, bez ohľadu na to, podľa akých zákonov
bola spotrebiteľská zmluva uzavretá. V zmysle vyššie citovaných ustanovení OZ právne nemá význam
skutočnosť, že  zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka, alebo či
došlo k tzv.  voľbe práva medzi účastníkmi. Rovnako by bolo právne irelevantné, že oprávnený si v
rozhodcovskom konaní uplatnil svoju pohľadávku ako pohľadávku zo zmenky vystavenej podľa zák.  č.
191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. V takomto prípade ide o rozpor so zákonom, respektíve minimálne
o snahu obísť právne normy o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Označenie zmluvy o úvere ako
absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných
ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl., týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu a s dôvodmi, na ktoré poukázal ohľadom
konštatovania absolútne neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve upravenej v OZ. Je v
záujme spravodlivého usporiadania vzťahov potrebné vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky
v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného dôvodu posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej,
je vecne správne a v súlade s právom. Rozhodcovský rozsudok, ktorý vzišiel z rozhodcovského
konania založeného neplatnou rozhodcovskou zmluvou,  nemôže byť zákonným exekučným titulom



na vykonanie exekúcie, a to ani z časti. Je materiálne nevykonateľný, čo je neodstrániteľná prekážka
brániaca exekúcii a dôvod na  nevydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom  krajského súdu  jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov  3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom  krajského súdu  jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov  3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Er/215/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "b8571a11-1ff9-4429-b741-09d9877b80be:c89b33fb-d0f5-4e58-813f-a0030a4e69ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/215/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 3Er/215/2015 z 25. 6. 2015", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2015-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b8571a11-1ff9-4429-b741-09d9877b80be:c89b33fb-d0f5-4e58-813f-a0030a4e69ef"}], "citovane_v": []}