{"guid": "28bbd9e9-e779-435d-81cd-e9debd940c5e:262cf7f2-1510-41f7-a53e-a567f8d397bc", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8116211392.1", "spisova_znacka": "5Co/27/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/27/2017 z 24. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. apríla 2017, sp. zn. 5Co/27/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8116211392.1", "identifikacne_cislo": "8116211392", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Milena Fegyesová", "sudca_id": 746, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-milena-fegyesova-746", "datum_vydania": "2017-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/262cf7f2-1510-41f7-a53e-a567f8d397bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8116211392.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8116211392.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8116211392.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/27/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116211392
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116211392.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci navrhovateľky: G. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., Q. XXXX/X, proti odporcovi: G.. F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., F. XXXX/
XX, v konaní právne zastúpený JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Námestie
legionárov 5, v konaní o určenie príspevku pre rozvedenú manželku, o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 25C/190/2016-96 zo dňa 24.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Po t v r d z u j e  rozsudok okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia  v r a c i a  vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. návrh zamietol, II. navrhovateľke uložil povinnosť
zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 262,52 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust. § 72 ods. 1, § 75 ods. 1 zákona o rodine.
Výrok o trovách konania ust. § 52, § 55 a § 57 Civilného mimosporového poriadku zákon č. 161/2015
Z.z. (ďalej CMP).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že zistil, že účastníci konania už nie sú manželia, obaja majú príjem
a sú schopní sami sa živiť. Chýba tu teda základná podmienka, ktorá je potrebná k tomu, aby mohol súd
návrhu vyhovieť. Navrhovateľka dlhodobo pracuje v Divadle Jonáša Záborského a jej príjem je necelých
400 Eur. Odporca má príjem z výsluhového dôchodku, pričom v súčasnosti z dôvodu zdravotných
problémov nepracuje. V januári 2016 ukončil prácu v Anglicku. Skutočnosť, že navrhovateľka má nižší
príjem ako odporca, nie je taktiež dôvodom pre to, aby súd návrhu vyhovel. Hoci navrhovateľka tvrdila, že
spláca úver, ktorý súvisí ešte s úvermi, ktoré musela brať za trvania manželstva, z dohody o vyporiadaní
BSM je zrejmé, že každý z manželov má splácať svoje úvery. Nebolo preukázané, že navrhovateľka platí
úver za odporcu. Obaja účastníci majú dlhodobo zdravotné problémy. Obaja sú však schopní sami sa
živiť, navrhovateľka z príjmu zo zamestnania a odporca v súčasnosti z výsluhového dôchodku. V konaní
neboli zistené príjmy ani majetok odporcu, ktoré by odôvodňovali návrhu vyhovieť. Takýmto dôvodom
nie je ani nakladanie odporcu so svojím majetkom po rozvode manželstva, dávno pred podaním návrhu
v tejto veci. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh ako nedôvodný zamietol.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že s ohľadom na okolnosti daného prípadu,
spočívajúce v zjavne nedôvodne podanom návrhu, mal súd za to, že je spravodlivé priznať odporcovi
náhradu trov konania. Na druhej strane, s poukazom na charakter konania a sociálnu situáciu účastníkov,



nepovažoval za primerané uložiť navrhovateľke povinnosť uhradiť odporcovi trovy konania v celom
rozsahu. Súd preto uložil navrhovateľke povinnosť uhradiť odporcovi trovy konania titulom trov právneho
zastúpenia vo výške 262,52 Eur pozostávajúcej z odmeny za 1 úkon právnej pomoci á 253,94 Eur podľa
§ 10 ods. 1 a 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a z režijného paušálu vo výške 8,58 Eur
priznaného postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie. Akou sumou zaviaže odporcu platiť výživné na rozvedenú manželku necháva
na odvolací súd. Je presvedčená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti namietala aj zaujatosť konajúcej sudkyne. Žiadala,
aby odvolací ju oslobodil od platenia trov vo výške 262,52 eur odporcovi, lebo je vo finančnej a hmotnej
núdzi. Uviedla, že doložila všetky podklady ohľadom výdavkov a príjmov. Úvery brala až po rozvode, lebo
Krajský súd ich rozviedol v septembri 2013. Je pravda, že odporca platil iba nájomné za byt, ale odvolací
súd mu to zohľadnil a odrátal z dcérinho výživného, kde doložila aj doklad. Zároveň popísala všetko čo
dostala z vysporiadania BSM na základe dohody v advokátskej kancelárii JUDr. Schneiderovej. Uviedla,
že s dohodou musela súhlasiť, keď chcela aspoň niečo mať. Súdu doložila zápisnicu z Okresného
riaditeľstva Policajného zboru s tým, že už situáciu v spoločnom byte nezvládala ani mladšia dcéra.
Odporcovi bolo jedno ako mladšia dcéra trpí. Návrh na príspevok rozvedenej manželky nepodala len
z dôvodu, že odporca sa zbavoval všetkého majetku, ale aj preto, lebo tie peniaze čo momentálne
dostáva jej nepostačujú ani na základné živobytie. Keď sa odporca dozvedel, že podala žiadosť o rozvod
okamžite spoločnú garáž previedol na svojho brata. Byt, ktorý si kúpil daroval tiež bratovi a na súde sa
obhajoval tým, že býva v podnájme. Auto, ktoré si kúpil po rozvode prepísal na svojho brata a staré
čo mal, daroval synovcovi. Pritom obe jeho dcéry majú vodičské preukazy. Odporca mal obavy ešte
pred rozvodom, že bude musieť navrhovateľke platiť. Odporca síce predložil výpis z účtu v anglickej
banke, kde údajne zostatok na účte je 254,55 libier, ale ona z tých peňazí nemala absolútne nič. Všetko
zatajoval. Odporca nedoložil výpisy z účtov bánk, ktoré má zriadené na Slovensku. Zároveň nepredložil
aktuálny výpis ohľadom jeho výsluhového dôchodku. Každým rokom sa jeho dôchodok valorizuje. Sám
vo svojom vyjadrení tvrdí, že v súčasnosti poberá výsluhový dôchodok 700,- eur. Čo sa týka zdravia
doložil jeden papier, že má problémy s chrbticou a lieči sa už od roku 2003. Odporca ešte pred rozvodom
pravidelne chodil behávať, kúpil si tenisové rakety a chodieval hrávať tenis. Sama musí pritom užívať
lieky od bolesti. Odporca naschvál sa nechce zamestnať, len aby jej a dcére nemusel platiť. Do toho
stavu, že musí sa už 3 roky liečiť v psychiatrickej ambulancii ju dostal odporca. Tým jej fyzickým a
psychickým týraním, znásilňovaním. Toto sa nedalo donekonečna vydržať. Čo do tvrdenia odporcu, že
chodila na chemoterapiu, tak na žiadnej chemoterapii nebola.

6. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca. S odvolaním nesúhlasil. O výsluhovom dôchodku
predložil doklad o jeho výške, to zn., že suma 700,- eur nie je pravdivá. Navrhovateľka uvádza rozvod a
vyporiadanie BSM, ktoré nie je predmetom konania. Vzhľadom k tomu, že určitým veciam nerozumie a
nesprávne si ich vykladá, je povinná uhradiť aj trovy konania na súde prvej inštancie aj trovy odvolacieho
konania. Toho času navrhovateľ nepracuje a lieči sa na Slovensku. Navrhol rozsudok potvrdiť a priznať
mu trovy konania.

7. K vyjadreniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že v súdnom rozsudku bola ohľadom jej
úveru vo výške 9.900,- eur chyba. Úver nečerpala počas spoločného manželstva ako sa píše v rozsudku,
keď bola rozvedené v roku 2013, ale vzala ho v roku 2015. Ohľadom zmluvy o vyporiadaní BSM súd
prvej inštancie tvrdí, že nepreukázala dôkaz o tom, že k nej bola dotlačená. V spise bola doložená
zápisnica z Okresného riaditeľstva Policajné zboru. Agresívne správanie odporcu sa stále stupňovala.
Bol, aj je bezohľadný voči dcéram. S dcérami nie je v kontakte ako tvrdil na súde. Ani nevedel kedy
naposledy mali prísť domov. Nikdy ich nevyzdvihol autom z letiska, ani späť. Nezaujíma sa o ne. Vydedil
ich hneď po rozvode, keď sa zbavil všetkého majetku a ten previedol na svojho brata. Na súdnom konaní
sa hovorilo o rozvode a vyporiadaní BSM, preto to rozvádzal aj v svojom odvolaní. Odporca tvrdí, že
nemôže pracovať, lebo je chorý. Súdu prvej inštancie stačil ako dôkaz jediný papier o údajnom liečení sa
od roku 2003. Dlhodobé liečenie odporkyne na psychiatrickej ambulancii, kde chodí kvôli navrhovateľovi
už štvrtý rok, dospelo až k hospitalizácii, kde ležala 3 týždne. Zároveň predložila doklad o hospitalizácii.
Trvala na tom, aby odvolací súd prehodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie a oslobodil ju od trov
súdneho konania vo výške 262,52 eur.



8. K vyjadreniu odporkyne sa vyjadril znova navrhovateľ. Uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvej
inštancie. Uviedol, že doklad o výsluhovom dôchodku, ktorý je vo výške 500,- eur predložili, nie je vo
výške 700,- eur. Túto výšku dôchodku opravili podaním, ktoré sa v spise nachádza. Agresívne správanie
navrhovateľa nikdy nebolo preukázané. Žiadal priznať i trovy odvolacieho konania za toto podanie z
dôvodu, že podania odporkyne nie sú ničím podložené.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z  ust. § 379 a nasl. CSP, § 62 a § 65 CMP,  bez
nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario s tým, že miesto
a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove
dňa 13.04.2017  a  dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky čo do veci samej nie je dôvodné a čo
do výroku o trovách konania dôvodné je.

10. Navrhovateľka namieta, že odporca je v súčasnosti nezamestnaný. Poberá výsluhový dôchodok
vo výške 593 Eur. V minulosti pracoval v Anglicku, avšak v januári 2016 sa pre zdravotné problémy s
chrbticou, krkom a očami vrátil na Slovensko. Potvrdenie o ukončení zamestnania v Anglicku ku dňu
11.01.2016 odporca predložil. Uviedol, že všetky úkony súvisiace s jeho majetkom robil po rozvode, pred
podaním tohto návrhu. Bolo to jeho rozhodnutie, ako naložiť so svojím majetkom a životom. Odporca
uviedol, že psychické problémy u navrhovateľky sa prejavovali už v roku 2007 a súviseli s jej zdravotnými
problémami. Žije v jednoizbovom byte, ktorý daroval bratovi. Za byt platí inkaso vo výške 130 Eur a
zálohy za energie vo výške 16,22 Eur. Spláca úver v Slovenskej sporiteľni vo výške 197 Eur mesačne
a ďalšiu pôžičku vo výške 300 Eur, ktorú si bral vo výške 15 000 Eur na vyplatenie navrhovateľky.
Uviedol, že pokiaľ bol v Anglicku, podľa možností podporoval obe dcéry. Odporca súdu predložil lekárske
potvrdenie z júna 2016, že od roku 2003 je opakovane liečený pre bolesti chrbtice v oblasti krčnej a
krížovej, pričom toho času je nutné obmedziť fyzickú záťaž.

11. Odvolací súd zastáva názor, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne
vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam
navrhovateľky uvádza. Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela na rozdiel napríklad od
vyživovacej povinnosti rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo
zákona, ale len na základe dohody rozvedených manželov, alebo rozhodnutia súdu. Zánik manželstva
ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi (vo
všeobecnosti znamená ukončenie vzájomnej zodpovednosti za uspokojovanie osobných potrieb a jej
individuálne znášanie). Podľa ust. § 72 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je
schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí
rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré
viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Konštrukcia citovanej právnej normy presahuje obdobie
existencie manželstva a vychádza z toho, že vzťahy založené manželstvom si zaslúžia ochranu aj po
ich zániku, avšak už len v prípade odkázanosti zvyčajne vyvolanej práve manželstvom. Manželstvo
predstavuje spravidla trvalý zásah do spôsobu života manželov a dlhodobo ovplyvňuje ich životné
návyky. V rámci hierarchie vyživovacích povinností v zmysle citovanej zákonnej úpravy, príspevok
na výživu rozvedeného manžela predchádza plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, z
čoho možno vyvodiť aj prednosť pred vyživovacou povinnosťou ostatných príbuzných. Pri podmienke
neschopnosti bývalého manžela samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi,
keďže v prípade rozvedeného manžela nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a
vyžaduje sa len kvalifikovaná miera odkázanosti. Uvedené znamená, že pokiaľ má jeden z manželov
aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov
sa ocitol v horšej majetkovej situácií, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v
rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká. Neschopnosť rozvedeného
manžela sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu
nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o



dieťa do troch rokov veku, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe
lekárskeho posudku, dosahuje príjmy, ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný
záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery.

12. Súd prvej inštancie správne zistil, že účastníci už nie sú manželia. Obaja majú príjem a sú schopní
sa sami živiť. Naozaj tu chýba základná podmienka, ktorá je potrebná k tomu, aby bolo možné návrhu
vyhovieť. Navrhovateľka dlhodobo pracuje v Divadle Jonáša Záborského a jej príjem je necelých 400,-
eur. Odporca má príjem z výsluhového dôchodku. Tak ako bolo vysvetlené vyššie to, že navrhovateľka
má nižší príjem ako odporca, nie je dôvodom pre vyhovenie návrhu. Neboli splnené podmienky v zmysle
ust. § 72 ods. 1 zákona o rodine a preto súd prvej inštancie správne návrh navrhovateľky ako nedôvodný
zamietol.

13. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok okrem výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP
s osvojením si dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny.

14. Podľa ust. § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa ust. § 55 súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom
na okolnosti prípadu spravodlivé. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že s ohľadom na okolnosti daného
prípadu spočívajúce v zjavne nedôvodne podanom návrhu mal za to, že je spravodlivé priznať odporcovi
náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci. Nepovažoval za primerané
uložiť navrhovateľke povinnosť uhradiť odporcovi trovy konania v celom rozsahu. Odporca odvolanie
v tejto časti nepodal, teda predmetom odvolacieho konania čo do trov konania bolo priznanie trov
právneho zastúpenia vo výške 262,52 eur, pričom odporca si uplatnil i trovy odvolacieho konania. V tejto
časti považuje odvolací súd odvolacie námietka navrhovateľky za dôvodné. Navrhovateľka preukázala,
že v priebehu odvolacieho konania bola hospitalizovaná od 03.01.2017 do 24.01.2017. Lieči sa však
dlhodobo, už od roku 2012. Čistý mesačný príjem navrhovateľky za rok 2015 bol vo výške 378,75 eur
a za prvých 9 mesiacov roku 2016 vo výške 372,04 eur. Za byt platila sumu 184,- eur do júla 2016 a
následne 167,- eur. Spláca úver v Prima banke vo výške 146,- eur a z kreditnej karty vo výške 49,-
eur mesačne. Na lieky platí mesačne 30,- až 60,- eur. Zároveň má výdavky na načúvací aparát. Takýto
stav zistil súd prvej inštancie čo do sociálnych a majetkových pomerov navrhovateľky a popísal to
aj v bode 6 svojho rozsudku. Preto sa na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolaciemu súdu sa javí,
že priznanie trov konania vo vzťahu k odporcovi s ohľadom na okolnosti prípadu nie je spravodlivé.
Z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 10.06.2016 vyplýva, že výsluhový
dôchodok odporcu predstavuje od 01. júla 2016 sumu 593,45 eur mesačne. Teda skutočne nie 700,-
ale skoro 600,- eur mesačne. V mimosporových konaniach upravených zákonom č. 161/2015 Z.z. platí
zásada, že žiadny z účastníkom nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z
účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil, avšak zákon pripúšťa výnimky, a to v § 53 a §
55 CMP. Súd prvej inštancie zrejme aplikoval ust. § 55 CMP, ktoré aj citoval, teda, že súd môže náhradu
trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Z komentára k tomuto
zákonu vyplýva, že pri aplikácii ust. § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.
Súd prvej inštancie citoval i ust. § 257 zákona č. 160/2015 Z.z., teda Civilného sporového poriadku,
teda o výnimočnom nepriznaní náhrady trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa názoru odvolacieho súdu sa z rozhodnutia čo do výroku o trovách konania nedá zistiť, v čom
považoval pri existujúcej sociálnej situácii navrhovateľky a odporcu, súd prvej inštancie za spravodlivé
priznať odporcovi trovy konania za 1 úkon, keď sa jedná o výnimku zo zásady uvedenej v ust. § 52
CMP a sociálna situácia navrhovateľky je taká, ako bola popísaná vyššie. Pričom ako už raz odvolací
súd zdôraznil pri civilných mimosporových konaniach a aplikácii ust. § 55 CMP nie je nevyhnutným
predpokladom úspech v konaní.

15. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zrušil postupom podľa
ust. § 389 ods. 1 písm. b) O.s.p. a vec vrátil podľa ust. § 391 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Úlohou súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania bude riadne odôvodniť prečo by v
mimosporovom konaní, akým je i konanie o určenie príspevku pre rozvedenú manželku bolo namieste
použiť výnimku zo zásady uvedenú v ust. § 52 CMP a priznať odporcovi trovy konania. Súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).



17. Čo do námietky zaujatosti konajúcej sudkyne uvedenej v odvolaní, odvolací súd poukazuje na ust.
§ 53 ods. 3 CSP, teda, že sa táto námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu, alebo jeho rozhodovacej činnosti. Preto odvolací súd na túto námietku zaujatosti
neprihliadol a o tejto námietke zaujatosti nerozhodoval.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a)  dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/190/2016", "guid": "34d27b8c-354d-487a-b73b-8d12a4d27bdf:35cbe248-afcb-4c48-ac55-9ca609f8f863", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}