Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/37/2016 z 21. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. novembra 2016, sp. zn. 11CoP/37/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1514216745.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/37/2016 | ECLI:SK:KSBA:2016:1514216745.1 | 2016-11-21 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9cf168c-4c8a-4755-ad54-ff986c936cc4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1514216745.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/37/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514216745
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514216745.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
M. E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XX, F. a otec - R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, F., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
Almáši Gabriel, s.r.o. so sídlom Niťová 3, Bratislava o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu
matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k.
17P/223/2014-252 zo dňa 23.09.2015, jednomyseľne ( pomerov hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca
na maloletého M. E. H., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur na sumu XXX eur mesačne, ktorú je
otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, od 23.09.2015. Týmto
rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 27.04.2009, č.k. 17P/290/2008 v
časti o výživnom. Súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 78
ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie mal preukázané, že nastala zmena pomerov odôvodňujúca
zvýšenie výživného, keď porovnával okolnosti, za ktorých bolo určené výživné v pôvodnom rozhodnutí
a ktoré boli prítomné v čase vydania rozhodnutia o zvýšenom výživnom. Zmenu pomerov u rodiča
povinného vo vzťahu k obmedzeniu plnenia jeho pôvodne určenej vyživovacej povinnosti nemal v
konaní preukázanú. Súd prvej inštancie konštatoval, že otec nezmenil druh vykonávanej práce, jeho
príjem v poslednom zdaňovacom období bol vyšší ako v zdaňovacom období pred určením doterajšieho
výživného, k redukcií možností a schopností otca nedošlo, nakoľko nenastala u neho žiadna zmena
dotýkajúca sa jeho zdravotného stavu, ktorá by mu neumožnila výkon predošlej pracovnej činnosti, resp.
akejkoľvek pracovnej aktivity, alebo ktorá by nejakým spôsobom zasiahla jeho vlastnú výživu, nepribudli
mu ďalšie vyživovacie povinnosti, naďalej býva v hlavnom meste, v ktorom je najväčšia koncentrácia
pracovných príležitostí v súkromnom a štátnom sektore. Súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdenia otca, že
nie je schopný plniť vyživovaciu povinnosť ako účelové, keď posúdil nadobudnuté vzdelanie otca a jeho
v minulosti dosahované príjmy, keď v roku 2002 až 2007 mal riadny pracovný pomer a dosahoval príjem
vo výške XX.XXX.- Sk (nadštandardný, čo svedčí o tom, že bol spôsobilý v riadnom pracovnom pomere
úspešne uplatniť svoju odbornosť), pričom v konaní nijako nepreukázal, že by medzičasom došlo k
úbytku tejto spôsobilosti. Súd prvej inštancie zohľadnil i skutočnosti, že otec prispieva na výživu dieťaťa



sumou XX eur mesačne, matka bola nútená požiadať o vykonanie exekúcie, styk otca s maloletým sa
nerealizoval a na skutočnosť, že otec neprispieva dieťaťu navyše. Súd prvej inštancie mal preukázané,
že na strane dieťaťa došlo k výraznej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného, keď v čase
predchádzajúcej úpravy výživného bolo dieťa vo veku jeden a pol roka. Odôvodnené potreby dieťaťa
zahŕňajú jednak základné potreby, t.j. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do
školy, pomerná časť nákladov na bývanie, výdavky spojené s liečbou, ako aj širšie potreby prispievajúce
k rozvoju osobnosti a primerané veku dieťaťa. Súd prvej inštancie zamietol vo zvyšku návrh matky
vyhodnotiac i zmenou pomerov na strane matky (zvýšenie jej príjmu), berúc do úvahy, že ani jeden z
rodičov nemá svoju domácnosť a skutočnosť, že maloletý je jedinou vyživovacou povinnosťou matky
na rozdiel od otca, na ktorého výživu je odkázané aj dieťa narodené v roku 2006. O trovách konania
rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. platného do 30.06.2016.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Namietal nedostatočné
zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 132 ods 1 a § 152 ods. 2 O.s.p.
Nepoprel zmenu pomerov na strane dieťaťa, avšak namietal a poukázal na skutočnosť, že k zásadnej
zmene pomerov došlo na strane otca. Výživné platil do konca roku 2011, kedy sa ocitol v zložitej
finančnej situácii, kvôli ktorej nezvládal platiť výživné, v dôsledku čoho matka podala návrh na exekúciu.
Exekučné konanie bolo zastavené po splatení dlhu matke. Poukázal na to, že pracuje ako živnostník s
predmetnom špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry - tréner a cvičiteľ kulturistiky a fitnes, jeho
príjmy nie sú vysoké, čo zdokladoval daňovými priznaniami za roky 2010 až 2013, keď jeho priemerný
príjem činí XXX eur netto mesačne. Iné príjmy nemá, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani cenný hnuteľný
majetok. Je vedený len ako vlastník vozidla, ktoré je zošrotované. Poukázal na trvanie jeho vyživovacej
povinnosti k ďalšiemu dieťaťa, skutočnosť, že býva u matky, ktorej na bývanie neprispieva. Stanovené
zvýšenie výživného považuje za likvidačné. Posúdil náklady na maloleté dieťa, pričom dospel k záveru,
že na strane matky nastala zmena, je slobodná matka, nemá ďalšie maloleté deti, jej príjem sa zvýšil
na sumu XXX eur (v roku 2014), keď v čase posledného rozhodovania o výživnom bola na rodičovskej
dovolenke. Poukázal na bývanie matky v 4 izbovom byte so starou matkou a jej podiel spoluvlastníctva
na byte a vlastníctvo osobného motorového vozidla zn. U. S. L.. Žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie alternatívne zmeniť tak, že výživné na maloletého M. E. bude
znížené zo sumy XXX eur mesačne na sumu XX eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania, ako aj trov odvolacieho konania tak, ako budú vyčíslené
v písomnom vyhotovení rozsudku.

4. Matka žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdiť.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.) v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a
dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého dieťaťa nie je možné vyhovieť.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne, právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

10. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných
ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 zvýšil vyživovaciu
povinnosť na maloletého M. E. zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne od 23.9.2015, čím



zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.04.2009, č.k. 17P/290/2008 v časti o výživnom.
Zároveň zamietol návrh otca na zníženie výživného.

11. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletého dieťaťa ako nedôvodné, keď neobstoja jeho
tvrdenia uvedené v odvolaní.

12. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov ( 78 ods. 1 Zákona o
rodine ). Súd prvej inštancie mal riadne preukázanú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného
(rast dieťaťa, ktoré v čase posledného rozhodovania o výživnom bolo vo veku jeden a pol roka, aktuálne
je žiakom základnej školy), ktorú nakoniec ani otec maloletého dieťaťa nespochybňoval. Súd prvej
inštancie správne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa. Odvolací súd zdôrazňuje,
že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb
týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj
mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nárast potrieb dieťaťa
a výdavkov na jeho zabezpečenie je nesporná, keď maloletý v priebehu celého obdobia nastúpil do
predškolského zariadenia a následne do školy s čím súvisia zvýšené náklady a výdavky. Súčasne je
potrebné prihliadať na podiel matky na výžive maloletého dieťaťa, ktorý je treba vidieť aj v jej celodennej
starostlivosti o maloletého a tiež jej finančným podielom, ktorý zvyčajne u matiek maloletých detí nie
je limitovaný a je určený aktuálnymi potrebami maloletých detí. Nemožno súhlasiť s tvrdením otca
a jeho obhajobou o doplatení výživného, ktorý dlh bola matka nútená vymáhať cestou exekútora,
nakoľko matka musela aj v prípade, že otec neprispieval na výživu dieťaťa, nepretržite sanovať potreby
maloletého. Súd prvej inštancie správne posúdil zmenu pomerov na strane dieťaťa a s tým súvisiace
zvýšenie výživného. Taktiež nie sú dôvodné námietky otca o nesprávnom vyhodnotení zmeny pomerov
a jeho príjmoch a možnostiach. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie a jeho odôvodnením (§ 386 ods. 2 C.s.p.), v ktorom sa súd prvej inštancie riadne vyporiadal so
všetkými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré boli v konaní predložené a preukázané a podrobne odôvodnil
svoje rozhodnutie aj vo vzťahu k návrhu otca na zníženie výživného. Odvolací súd dopĺňa, že vyživovacia
povinnosť rodiča k dieťaťu je prvoradá povinnosť každého rodiča a tento si ju musí plniť aj na úkor svojich
osobných potrieb. Tiež je rodič povinný si zabezpečiť príjem podľa svojich možností a schopností v takej
výške, aby uspokojil nielen svoje vlastné potreby, ale aj potreby svojich maloletých detí, ktoré nie sú
schopné samé sa živiť. V danom prípade otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že by takéto možnosti
nemal. Jeho zdravotný stav mu dovoľuje vykonávať práce a riadne sa zamestnať v prípade, ak mu jeho
pracovné aktivity (živnosť v špecializovanej oblasti - tréner kulturistiky a fitnes) neprinášajú požadovaný
príjem a zisk. Nemožno akceptovať uspokojenie otca s dlhotrvajúcim stavom jeho nedostatočného
príjmu (XXX eur mesačne netto), na ktorý sa odvoláva, keďže je vo veku, kedy má možnosť sa zamestnať
a zabezpečiť si stabilný a nepochybne aj vyšší príjem. Ak by mala aj matka taký postoj k plneniu
vyživovacej povinnosti ako otec maloletého dieťaťa, vznikla by otázka, kto by zabezpečil odôvodnené
potreby dieťaťa. Otcom navrhované zníženie výživného na XX eur nie je v záujme dieťaťa a v žiadnom
prípade nezohľadňuje jeho vek, potreby a výdavky. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je potrebné poukázať aj na zohľadnenie zmeny pomerov na strane matky (zvýšenie jej príjmu)
a jej majetkové pomery.

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa §
387 ods. 1 C.s.p..

14.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p.. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže ide o konanie vo veci
starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré rieši situáciu v rodine a vzťahy rodičov a dieťaťa s tým súvisiace.
Naviac v danom prípade bol otec v konaní neúspešný a jeho návrh bol podaný nedôvodne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).