Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoE/238/2018 z 28. 7. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 28. júla 2019, sp. zn. 6CoE/238/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7216230224.1 Krajský súd Košice | 6CoE/238/2018 | ECLI:SK:KSKE:2019:7216230224.1 | 2019-07-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6edc1cb6-d35e-4ce5-8af4-d66f2b495327 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7216230224.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/238/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216230224
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7216230224.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinným: 1. I. K.,
B.. XX.XX.XXXX, X. W. XXX/XX, W., 2. C. P., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XXX/XX, W., vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60,
pod sp. zn. EX 11665/16, o vymoženie 335,68 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 02.10.2018, č.k. 49Er/5766/2016-20

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že podaním návrhu na vykonanie exekúcie bolo u súdneho exekútora
začaté exekučné konanie voči povinným. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovak arbitration court, s.r.o., sp. zn. RK-447/06/15-SAS zo dňa 20.10.2015.
Súdny exekútor následne požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd
prvej inštancie vychádzal z ust. § 44 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, ust. § 39 a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v súlade s citovanými ustanoveniami
preskúmal súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so
zákonom. Zistil, že medzi účastníkmi konania bola dňa 13.07.2012 uzatvorená Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX. Túto posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Oprávnený s povinnými ešte toho istého dňa uzavreli aj Rozhodcovskú zmluvu, pričom
v bode 5 tejto zmluvy sa dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu
v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z vopred určených rozhodcovských
súdov. Výber rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Súd
prvej inštancie preskúmal predloženú rozhodcovskú zmluvu a uviedol, že rozhodcovská doložka
uvedená v Rozhodcovskej zmluve nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, nakoľko rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá vo forme individuálne
dojednanej listiny a táto fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, keďže zveruje
voľbu rozhodcovského súdu príslušného na prejednanie veci do rúk žalobcu. Oprávnený zapracoval
rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal rozhodcovský súd konať, do rozhodcovskej zmluvy, ktorú
už vopred pripravil a túto už len hotovú predložil spotrebiteľovi ku zmluve na podpis. Takáto zmluva



neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa, keďže je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne spôsobom, ktorý si zvolí ten, čo žaluje a preto ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský súd si vybral sám oprávnený,
nešlo o zhodný prejav vôle oboch strán zmluvy, pretože povinné sa na výbere súdu reálne nepodieľali.
Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho
bydliska. Po tomto výbere už povinné nemali faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp.
brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného
práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom. Súd prvej inštancie
mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pretože spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na
neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovať danú vec,
preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný
právny akt. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby odvolací súd vydal
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná alternatívne, teda v prípade
sporu mali zmluvné strany možnosť domáhať sa svojich práv voči druhej strane buď na všeobecnom
súde alebo na rozhodcovskom súde. Poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 OZ, podľa ktorej,
ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba
v rozhodcovskom konaní, nemá to za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Ďalej
oprávnený uviedol, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou,
dôsledkom čoho sú zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu a neobstojí ani jeho právne
posúdenie. Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nebola podmienkou uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a
súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 7 rozhodcovskej
zmluvy, dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia.
Povinné teda mohli ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy dvakrát - pred a po jej uzavretí. Povinné
boli riadne poučené o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy, čo svojím podpisom aj potvrdili.
Otázku jednostranného zrušenia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom posudzoval aj Najvyšší súd SR
v uznesení zo dňa 22.11.2012. sp. zn. 3M Cdo 14/2011. Rozhodcovská zmluva nebola súčasťou
nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy, pričom povinné mali pri odmietnutí možnosť ju
uzavrieť bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere. Na podporu
svojich tvrdení poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/211/2016
zo dňa 28.06.2016, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4CoE/37/2017 zo dňa
07.06.2017, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoE/52/2015 zo dňa 30.09.2015, uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013, uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, uznesenie Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014 a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 15Co/439/2015 zo dňa 28.07.2015 a Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
17Co/919/2015.

5. Povinné ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.



8. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho
súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., sp. zn. 447/06/15 zo dňa
20.10.2015, vydaný rozhodcom Y.. K. U.. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
08.03.2016 a vykonateľnosť dňa 12.03.2016. Vychádzajúc z odôvodnenia exekučného titulu právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka
uvedená v Rozhodcovskej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.07.2012 k Zmluve o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 13.07.2012 medzi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a povinnými.
V zmysle tejto zmluvy PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. poskytla povinnej v 1. rade úver vo výške 1.500,-
EUR.

10. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde
zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný
exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s
právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

11. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného
Exekučného poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje,
či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

12. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

13. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.



14. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

15. V posudzovanom prípade bola rozhodcovská doložka uzatvorená vo forme rozhodcovskej zmluvy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.07.2012. Podľa bodu 5 tejto zmluvy sa strany dohodli, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych
rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom
Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro,
vložka č.: 52189/B

- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460,
so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného
súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013 (ďalej len
Občiansky zákonník), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní
s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových



situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom
procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých
mravov je plne opodstatnená.

21. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. je takáto neprijateľná podmienka absolútne
neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská zmluva znemožňuje
voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi štátnym a
súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd má v danom prípade zato, že predmetnú zmluvu je nutné posúdiť ako
neplatnú, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že
spotrebiteľovi, teda povinným, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom.
Pre povinné to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú
si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je
spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

22. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi
predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o
revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval
vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie
rozhodcovskej zmluvy, resp., že by si povinné osobitne vymienili jej dojednanie. Naopak ide o
formulárovú zmluvu, ktorú povinné nemohli nijako ovplyvniť a mohli len rozhodcovskú zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu,
pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o
revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.

23. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej zmluvy teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spôsob, akým bola rozhodcovská
zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je
táto rozhodcovská zmluva neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené
podmienky na vykonanie exekúcie.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd napadnuté uznesenie, ako vecne správne potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinným preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).