Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/25/2012 z 28. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 28. novembra 2012, sp. zn. 11S/25/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4012200449.3 Krajský súd Nitra | 11S/25/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4012200449.3 | 2012-11-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6703d11-1e1a-4fd2-9285-a2c3c15f6c16 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4012200449.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/25/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200449
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4012200449.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členov senátu
JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: YSSEL STEEL, s.r.o.,
so sídlom Palárikovo, Mierová 21, zastúpený advokátkou JUDr. Dagmar Danóciovou, so sídlom Nitra,
Hodálova 2, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. marca 2012 č. 1020504/1/474721/2012, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou zo dňa 11. 06. 2012 žiadal, aby súd preskúmal a zrušil rozhodnutie
žalovaného, ako i rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Nové Zámky č. 631/230/57924/11/Ba zo
dňa 17. 10. 2011, ktorým rozhodnutím mu bol podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov znížený nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2010
o sumu 3.402,31 eur a priznaný nadmerný odpočet v sume 21.077,42 eur, ktorý bude vrátený v zmysle
§ 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v lehote
10 dní od ukončenia kontroly. Uviedol, že proti dodatočnému platobnému výmeru č. 631/230/57924/11/
Ba zo dňa 17. 10. 2011 podal odvolanie a navrhol ho zrušiť a v zákonnej lehote vrátiť celý nadmerný
odpočet, nakoľko mal za to, že postup daňového úradu, ako aj dodatočný platobný výmer sú nezákonné
v procesnoprávnej rovine. Daňový úrad nedoručil žalobcovi zákonným spôsobom protokol o kontrole
a výzvu na prerokovanie protokolu. Konštatoval, že v mesiaci september 2011 boli na adresu žalobcu
doručené písomnosti, a to výzva na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie zo dňa 06. 09.
2011 a protokol č. 631/320/50503/11/Há, Sh.

Vo výzve bolo uvedené, že Daňový úrad Nové Zámky vyzýva na prerokovanie protokolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u daňového subjektu YSSEL STEEL, s.r.o.,
Mierová 21, Palárikovo, DIČ: 2022370306, IČ DPH: SK2022370306, č. 631/320/50/503/11/Há, Sh zo
dňa 06. 09. 2011, avšak uvedené DIČ a IČ DPH patrí inému daňovému subjektu, a to S&S Kovovýroba
s.r.o., Bánov, Kpt. Nálepku 87. Je toho názoru, že nebol povinný skúmať, či je na tejto výzve chybná
adresa alebo DIČ, či ide o písomnosť, ktorá by mala patriť jemu alebo niekomu inému, pričom správca
dane je povinný presne označiť daňový subjekt, ktorému výzvu adresuje a je povinný výzvu doručiť v
súlade s § 17 zákona č. 511/1992 Zb. V protokole pri dátume začatia kontroly boli uvedené dva úplne
rozdielne dátumy, a to na titulnej strane je uvedený dátum začatia daňovej kontroly 10. 05. 2010 a na
druhej strane je uvedené, že kontrola bola začatá dňa 02. 01. 2010. Tiež na druhej strane je uvedený



nesprávny dátum doručenia upovedomenia o vykonaní daňovej kontroly (upovedomenie zo dňa 27.
04. 2010), a to dňa 28. 12. 2009. Ďalej je v protokole uvedený kontrolovaný daňový subjekt YSSEL
STEEL, s.r.o., Mierová 21, Palárikovo, DIČ: 2022370306, pričom uvedené DIČ patrí inému daňovému
subjektu, a to S&S Kovovýroba s.r.o., Bánov, Kpt. Nálepku 87. Ďalej uviedol, že v odvolaní poukázal
na § 15 ods. 11 zák. č. 511/992 Zb., podľa ktorého protokol musí obsahovať daňové identifikačné číslo
kontrolovaného daňového subjektu a dátum začatia daňovej kontroly, ako i na to, že daňový subjekt
sa môže vyjadriť k protokolu, ktorý obsahuje všetky zákonné náležitosti a nie je úlohou daňového
subjektu skúmať, ktorá časť tejto písomnosti patrí jemu, ktorá je prevzatá z iného protokolu, keďže
protokol je nezrozumiteľný. Vo svojom odvolaní zdôraznil, že dodatočný platobný výmer bol vydaný
bez zákonom stanoveného postupu doručenia výzvy, protokolu daňovému subjektu a bez vyjadrenia
daňového subjektu k protokolu. Žalovaný ako odvolací orgán po preskúmaní dodatočného platobného
výmeru dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto dodatočný platobný výmer potvrdil. Svoje
rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že správca dane opravil protokol zákonným spôsobom určeným v
§ 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb., teda z vlastného podnetu a zároveň v deň jeho prerokovania, čoho
dôkazom je úradný záznam č. 631/320/57774/11/Há, Sh zo dňa 14. 10. 2011. Žalobca mal za to, že
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zák. č. 511/1992
Zb. (§ 2 ods. 1, § 15 ods. 10 až 14). Výzvu zo dňa 06. 09. 2011 považoval žalobca za nedoručenú, preto
nebolo možné postupovať podľa § 15 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb., a teda deň určený vo výzve nemožno
považovať za deň prerokovania a doručenia protokolu. Vzhľadom na to, že žalobca nepovažoval výzvu
za doručenú, nezúčastnil sa prerokovania protokolu v deň určený vo výzve, a teda nemohol mať
vedomosť o tom, že správca dane opravil chyby a iné nesprávnosti v protokole, naviac správca dane ani
nemohol postupovať podľa § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. Namietal, že protokol č. 631/320/50503/11/
Há, Sh zo dňa 06. 09. 2011 nespĺňa zákonné náležitosti ustanovené v § 15 ods. 11 zák. č. 511/1992
Zb., a preto daňovú kontrolu nemožno považovať za ukončenú dňom prerokovania protokolu v zmysle
§ 15 ods. 13 zák. č. 511/1992 Zb.

Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 07. 08. 2012, v ktorom žiadal, aby
súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol. Konštatoval, že za kontrolované zdaňovacie obdobie
február 2010 žalobca podal riadne daňové priznanie DPH, v ktorom uviedol nadmerný odpočet vo
výške -24.479,73 eur. V lehote na jeho vrátenie (10. 05. 2010) začal správca dane kontrolu na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu a o výsledku zistenia z daňovej kontroly
bol vyhotovený protokol, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie
zákonným spôsobom doručili dňa 12. 09. 2011 so službou „do vlastných rúk“. Protokolom bol jej
prílohou, tzn. tak ako to ustanovuje § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb., pričom žalobca nebol na svojich
právach ukrátený. Dátum prerokovania protokolu uvedený vo výzve (14. 10. 2011) správca dane určil
zákonným spôsobom (§ 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb.), podľa ktorého sa prerokovanie protokolu
môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa kontrolovaného daňového subjektu k tomuto
protokolu. Lehota na vyjadrenie sa žalobcu k tomuto protokolu plynula od 13. 09. 2011 do 23. 09.
2011, pričom márnym uplynutím lehoty na vyjadrenie sa žalobcu k tomuto protokolu bol dňa 14. 10.
2011 protokol prerokovaný v zmysle ust. § 15 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb., podľa ktorého, ak sa sám
kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený
vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na
prerokovanie tohto protokolu. Na rozdiel od žalobcu, správca dane v priebehu kontroly využil svoje
právo a z vlastného podnetu v zákonnej lehote opravil dňa 14. 10. 2011 chyby a iné nesprávnosti v
protokole, čoho priamym dôkazom je úradný záznam zamestnanca správcu dane spísaný dňa 14. 10.
2011 a nepriamym dôkazom je dodatočný platobný výmer zo dňa 17. 10. 2011, proti ktorému bolo
podané odvolanie a ktoré žalovaný ako nedôvodné zamietol. Žalovaný zdôraznil, že trvá na zákonnosti
žalobou napadnutého rozhodnutia i dodatočného platobného výmeru. Nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu
ohľadom toho, že napadnuté rozhodnutie, dodatočný platobný výmer, ako aj postup správneho orgánu
nie sú v súlade so zákonom. Daňovú kontrolu, ktorou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a s ňou súvisiace
práva a povinnosti daňového subjektu, správcu dane, ale i zamestnancov správcu dane, vymedzuje zák.
č. 511/1992 Zb. v § 15, vzhľadom na žalobné námietky, najmä v odseku 10 až 14. Doručovanie úradných
písomností v posudzovanom prípade a s tým súvisiacu dôkaznú povinnosť správcu dane upravuje vyššie
citovaný zákon v § 17 a § 29. Namietaná zásada zákonnosti v § 2 ods. 1 vyššie citovaného zákona
vyjadruje požiadavku, aby správca dane v daňovom konaní postupoval vždy v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi (a to hmotnoprávnymi, ako aj procesnými vyhlásenými v Zbierke zákonov



SR), aby v každom štádiu daňového konania nielen chránil záujmy štátu a obcí, ale súčasne dbal aj na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
na daňovom konaní, pričom ochrana a zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a ostatných účastníkov daňového konania má rovnocenné postavenie ako ochrana záujmov
štátu a obcí.

Uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu obsiahnutými v predmetnej žalobnej námietke, nakoľko
v napadnutom rozhodnutí venoval náležitú pozornosť právnej a skutkovej stránke veci, odvolacím
námietkam majúc pri tom na pamäti, že žalobca je oprávnený konať všetko to, čo mu Ústava SR a
právne predpisy nezakazujú, pričom žalovaný môže konať iba to, čo mu Ústava SR a právne predpisy
dovoľujú a chybný údaj môže byť výsledkom chyby v písaní, ktorá by pri odstrániteľnosti zásadne nemala
mať také procesnoprávne následky, aké uvádza žalobca v podanej žalobe. Mal za to, že správca dane
bol oprávnený postupovať podľa § 15 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb. Dátum prerokovania protokolu
uvedený vo výzve (14. 10. 2011) správca dane určil zákonným spôsobom (§ 15 ods. 10 zák. č. 511/1992
Zb.), podľa ktorého sa prerokovanie protokolu môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie
sa kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Lehota na vyjadrenie sa žalobcu k tomuto
protokolu plynula od 13. 09. 2011 do 23. 09. 2011, pričom márnym uplynutím lehoty na vyjadrenie sa
žalobcu k tomuto protokolu bol dňa 14. 10. 2011 protokol prerokovaný v zmysle ust. § 15 ods. 12 zák. č.
511/1992 Zb., podľa ktorého, ak sa sám kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na
prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu
deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.

V súvislosti s obsahovou stránkou výzvy, žalovaný a ani správca dane nepopreli pochybenie
správcu dane spočívajúce v uvedení nesprávneho DIČ (2022370306) a nesprávneho IČ DPH
(SK2022370306),tzn. takého, ktoré nebolo pridelené žalobcovi, avšak mali za to, že nesprávne DIČ a
IČ DPH uvedené vo výzve v spojení s ostatnými údajmi, ktoré boli uvedené správne, nemôže mať také
právne dôsledky, ktoré by mali za následok skutočnosť, že by vyššie označená výzva nebola doručená
podľa § 17, teda tak ako to ukladá zák. č. 511/1992 Zb. v § 15 ods.10. Naviac konštatoval, že zák. č.
511/1992 Zb. ani neurčuje, aké údaje týkajúce sa žalobcu musí výzva na vyjadrenie sa k protokolu a
na jeho prerokovanie obsahovať. Ak mal žalobca pochybnosti vo veci vyššie označenej výzvy, mohol
kontaktovať zamestnanca správcu dane, tak ako to urobil dňa 13. 06. 2011, keď sa telefonicky dotazoval
o priebeh daňovej kontroly.

Finančné orgány, v súvislosti s obsahovou stránkou protokolu, nepopreli pochybenie správcu dane
spočívajúce v uvedení nesprávneho DIČ (2022370306) na jeho titulnej strane a nesprávnych dátumoch
na jeho druhej strane (dátum doručenia upovedomenia daňovému subjektu o vykonaní daňovej kontroly
a dátum začatia daňovej kontroly). Žalovaný uviedol, že rozhodujúce v danej veci je, že uplatnil svoje
zákonné právo a v priebehu kontroly opravil v protokole chyby a iné nesprávnosti v zákonnej lehote
(v deň prerokovania protokolu) a na základe zákonom určeného podnetu (z vlastného podnetu), čoho
nepriamym dôkazom je dodatočný platobný výmer zo dňa 17. 10. 2011, v ktorom už správca dane uvádza
DIČ pridelené žalobcovi (2022082546) a priamym dôkazom je úradný záznam č. 631/320/57774/11/Há,
Sh zo dňa 14. 10. 2011, z ktorého je zrejmé, že v deň prerokovania protokolu správca dane opravil
nesprávne DIČ na DIČ pridelené žalobcovi a nesprávne dátumy na druhej strane protokolu na správne
dátumy, a to upovedomenie daňovému subjektu bolo doručené dňa 30. 04. 2010, kontrola bola začatá
dňa 10. 05. 2010. Z dôvodu toho, že dňa 14. 10. 2011 (v deň prerokovania a doručenia protokolu)
obsahoval protokol údaje taxatívne určené v namietanom ust. § 15 ods. 11 písm. c/ a f/ zák. č. 511/1992
Zb., mal žalovaný za to, že zákon porušený nebol, a preto je možné daňovú kontrolu považovať za
ukončenú dňom prerokovania protokolu. Dôvody, pre ktoré sa žalobca ani splnomocnený zástupca
nezúčastnili prerokovania protokolu, považuje žalovaný za účelové. Zdôraznil, že namietané pochybenia
správcu dane nemali také právne účinky, že by bol rozsiahly (20 strán) protokol nezrozumiteľný pre
chyby v písaní v spojení s ostatnými údajmi správne uvedenými na jeho titulnej strane, ktoré sa týkali
žalobcu a správcu dane.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. 03. 2012, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho



vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol
pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov).

Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 250f ods. 2 OSP. Žalobca dal
súhlas s prejednaním veci bez pojednávania a žalovaný sa v lehote určenej súdom nevyjadril k tomu,
či súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenie pojednávania. Rozsudok súd dňa 29. 11. 2012 verejne
vyhlásil (§ 246c a § 156 ods. 1 OSP).

Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis
prvostupňového daňového orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že žalobca podal daňové priznanie
k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 zo dňa 17. 03. 2010.
Na základe poverenia na výkon kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu č. 631/320/25261/10/Bá zo dňa 26. 04. 2010 správca dane dňom 10. 05. 2010 začal vykonávať
daňovú kontrolu u žalobcu, ktorej predmetom bolo zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2010. Z úradného záznamu spísaného Daňovým úradom Nové
Zámky dňa 03. 05. 2010 vyplýva, že daňový subjekt YSSEL STEEL, s.r.o. sa telefonicky skontaktoval
so zamestnancom správcu dane v súvislosti so zaslaným upovedomením č. 631/320/25686/10/Há,
Sh o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
za zdaňovacie obdobie február 2010. Bol dohodnutý termín ústneho pojednávania v sídle daňového
subjektu na deň 13. 05. 2010. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 631/320/31688/10/Há, Sh zo
dňa 13. 05. 2010 bolo preukázané, že daňový subjekt (žalobca) predložil k daňovej kontrole originály
účtovných dokladov a evidenciu DPH a bola mu uložená povinnosť predložiť v lehote do 27. 05. 2010
ďalšie požadované doklady. Na základe toho, že daňovú kontrolu začatú dňa 10. 05. 2010 u daňového
subjektu (žalobcu) nebolo možné skončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, zaslal Daňový úrad
Nové Zámky žalobcovi upovedomenie zo dňa 21. 10. 2010, v ktorom mu oznámil, že lehota na vykonanie
kontroly bola predĺžená nadriadeným orgánom do 27. 04. 2011. Súčasťou administratívneho spisu
žalovaného je i rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 z dôvodu, že sa
začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - žiadosti v rámci medzinárodnej
výmeny daňových informácii. Po pominutí prekážok, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, správca
dane žalobcovi zaslal oznámenie o pokračovaní vo výkone daňovej kontroly zo dňa 06. 06. 2011. Z
úradného záznamu spísaného Daňovým úradom Nové Zámky dňa 13. 06. 2011 vyplýva, že sa konateľka
spoločnosti YSSEL STEEL, s.r.o. telefonicky skontaktovala so zamestnancami správcu dane, ktorí ju
informovali o tom, že pokračujú v kontrole na dani z pridanej hodnoty, za zdaňovacie obdobie február
2010 a že boli zaslané ďalšie dožiadania v súvislosti s výkonom daňovej kontroly. Zo zápisnice o ústnom
pojednávaní č. 631/320/38244/11/Há, Sh zo dňa 17. 06. 2011 vyplýva, že ústneho pojednávania sa
zúčastnili zamestnanci správcu dane a D. A. (účtovníčka daňového subjektu) a predmetom konania
bolo predloženie dokladov v súvislosti s daňovou kontrolou na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie február 2010 u daňového subjektu (žalobcu). Správca dane daňovému subjektu (žalobcovi) v
upovedomení o vypočutí svedka zo dňa 23. 06. 2011 oznámil, že dňa 25. 07. 2011 sa na Daňovom
úrade Košice IV. uskutoční pojednávanie so svedkom A. L. v súvislosti s výkonom kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2010 u daňového
subjektu (žalobcu. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 631/320/48289/11/Há, Sh zo dňa 18. 08. 2011
je zrejmé, že pojednávania sa zúčastnili daňový subjekt (žalobca), zamestnanci správcu dane a D.
A. (účtovníčka daňového subjektu) a hlavným predmetom konania bolo oboznámenie kontrolovaného
platiteľa (žalobcu) so zistenými skutočnosťami.

Správca dane vyhotovil o výsledku zistenia vykonanej daňovej kontroly protokol č. 631/320/50503/11/
Há, Sh zo dňa 06. 09. 2011. Z úradného záznamu spísaného Daňovým úradom Nové Zámky dňa
14. 10. 2011 vyplýva, že správca dane zaslal daňovému subjektu (žalobcovi) výzvu na vyjadrenie sa
k protokolu a na jeho prerokovanie. Písomnosť bola doručená dňa 12. 09. 2011 a správca dane vo
výzve určil dátum prerokovania protokolu na deň 14. 10. 2011. V zmysle § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992
Zb. sa daňový subjekt (žalobca) v lehote do 8 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu k obsahu
protokolu nevyjadril. Správca dane z vlastného podnetu opravil chyby a iné nesprávnosti v protokole
č. 631/320/50503/2011/Há, Sh zo dňa 06. 09. 2011 v deň jeho prerokovania, a to nasledovne: Na



prvej strane protokolu č. 631/320/50503/2011/Há, Sh zo dňa 06. 09. 2011 opravuje nesprávne uvedené
daňové identifikačné číslo: 2022370306 na správne, a to 2022082546 a na strane č. 2 protokolu
opravuje nesprávne znenie textu cit.: „Upovedomenie daňového subjektu bolo doručené dňa 28. 12.
2009. Kontrola bola začatá dňa 02. 01. 2010“ na správne znenie textu cit.: „Upovedomenie daňového
subjektu bolo doručené dňa 30. 04. 2010. Kontrola bola začatá dňa 10. 05. 2010.“Keďže sa daňový
subjekt (žalobca) v deň uvedený vo výzve nedostavil k prerokovaniu protokolu, podľa § 15 ods. 12
zák. č. 511/1992 Zb. sa tento deň považuje za deň prerokovania protokolu. Správca dane - Daňový
úrad Nové Zámky dňa 17. 10. 2011 vydal dodatočný platobný výmer na dani z pridanej
hodnoty, ktorým žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. znížil nadmerný
odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2010 o sumu 3.402,31 eur a
priznal mu nadmerný odpočet v sume 21.077,42 eur, ktorý bude vrátený v zmysle § 79 ods. 4 zák.
č. 222/2004 Z. z. v lehote 10 dní od ukončenia kontroly. Proti uvedenému platobnému výmeru podal
žalobca zastúpený daňovým poradcom Ing. H. V. odvolanie, v ktorom uviedol dôvody svojho nesúhlasu
s dodatočným platobným výmerom a žiadal dodatočný platobný výmer zrušiť. Žalovaný ako odvolací
orgán rozhodnutím č. 1020504/1/474721/2012 zo dňa 26. 03. 2012 potvrdil dodatočný platobný výmer
zo dňa 17. 10. 2011.

Podľa § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov, o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok
vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému
daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí
dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty
na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt
je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho
doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá
práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej,
ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie
kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový
subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového
subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho
prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného
daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca
dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

Podľa § 11 cit. zákona, protokol musí obsahovať

a) názov a sídlo správcu dane,

b) číslo konania,

c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno
a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo
kontrolovaného daňového subjektu (§ 31 ods. 11), ak mu bolo pridelené,

d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie,

e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,

f) miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,

g) súpis kontrolovaných dokladov,

h) preukázané kontrolné zistenia,

i) dátum vypracovania protokolu,

j) dátum prerokovania protokolu,



k) vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,

l) vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu.

Podľa § 13 cit. zákona, daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným
daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods.
6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie
dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom
nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o
dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane,
ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať
daňové priznanie podľa osobitných zákonov, 1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť
nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§
29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak
sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon
smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí
daňovej kontroly.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 5 cit. zákona, správca dane doručuje úradné písomnosti adresátovi spravidla
poštou. Tieto písomnosti však môže doručiť i svojimi zamestnancami.

Do vlastných rúk sa adresátovi doručujú písomnosti,

a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,

b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo
byť spojené s právnou ujmou,

c) ak tak určí správca dane.

Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto
zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu
i jeho zástupcovi.

Podľa § 101 cit. zákona, na daňové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 2 ods. 1, 8 cit. zákona, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona č.
511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli
uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo
zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. O takýto prípad v danej
veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani ich porušenie podľa zák. č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, ako uvádza žalobca.

S poukazom na vyššie uvedené medzi účastníkmi konania ostalo sporné najmä posúdenie, či správca
dane a žalovaný postupovali správne a v súlade so zákonom, keď žalobcovi nebola riadne doručená
výzva zo dňa 06. 09. 2011 na prerokovanie protokolu z daňovej kontroly, v ktorej výzve boli nesprávne



údaje o uvedení „DIČ žalobcu a IČ DPH“, ktoré patrili inému daňovému subjektu a ďalej, že v
protokole, ktorý bol prílohou výzvy, je na druhej strane protokolu uvedený nesprávny dátum doručenia
upovedomenia o vykonaní daňovej kontroly (zo dňa 28. 12. 2009 namiesto správneho dňa 27. 04. 2010)
a tiež nesprávne uvedené číslo DIČ, ktoré patrí inému daňovému subjektu. Žalobca tvrdí, že nie je
povinný skúmať, ktorá časť písomnosti a protokolu patrí jemu a ktorá je prevzatá z iných písomností a
iného protokolu, lebo protokol je nezrozumiteľný. Žalobca tiež tvrdí, že žalovaný správny orgán opravil
protokol zákonným spôsobom, avšak je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore
„s príslušnými ustanoveniami zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov“. Žalobca uvádza, že
rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodov porušenia procesného postupu.

V preskúmavanej veci súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, keďže pochybenia, ktorých
sa dopustil správca dane, nemožno považovať za pochybenia, ktoré by mali spôsobiť nezákonnosť
vydaného rozhodnutia o znížení nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2010 o sumu
3.402,31 eur.

Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu
dane, nezistil porušenie procesného postupu správcu dane podľa vtedy platného zákona č. 511/1992
Zb. a dáva do pozornosti žalobcu ust. § 2 ods. 8 cit. zákona, z obsahu ktorého vyplýva nielen právo,
ale i povinnosť všetkých daňových subjektov úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.
Nie je sporné, že predmetom daňovej kontroly bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
február 2010. Poverenie na vykonanie tejto kontroly sa nachádza v spise a z jeho obsahu je možné
zistiť i ktorí pracovníci - kontrolóri boli povinní túto kontrolu u žalobcu vykonať. Správca dane písomne
prípisom zo dňa 27. 04. 2010 upovedomil daňový subjekt (žalobcu), že dňa 10. mája 2010 o 9,00 h
začne v jeho sídle daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
za zdaňovacie obdobie február 2010. V upovedomení ho poučil podľa zákona, čo je potrebné k tejto
kontrole predložiť a že je povinný túto kontrolu umožniť správcovi dane. Niet pochýb, a žalobca to ani
nepopiera, že túto výzvu dostal poštou a prevzal si ju 30. 04. 2010. Na tejto výzve sú i kontaktné telefónne
čísla na správcu dane v prípade potreby daňového subjektu. V zmysle tohto upovedomenia daňový
subjekt dňa 03. 05. 2010 telefonicky kontaktoval správcu dane s tým, že požiadal o posunutie prvého
príchodu do jeho sídla v zmysle upovedomenia na vykonanie daňovej kontroly v zmysle zákona o DPH,
ktorej požiadavke správca dane vyhovel a po dohode určil návštevu kontrolórov v jeho sídle na deň 13.
mája 2010 (úradný záznam povereného kontrolóra zo dňa 03. 05. 2010). V tento náhradný deň začatia
daňovej kontroly kontrolóri správcu dane sa dostavili do sídla daňového subjektu, v zmysle vydaného
poverenia ústneho pojednávania sa zúčastnila konateľka daňového subjektu, ktorá zápisnicu zo dňa
13. 05. 2010 podpísala. S daňovým subjektom správca dane spolupracoval, doručoval mu písomnosti
tak, ako vyplývajú zo spisu. Daňový subjekt sa zúčastňoval ústnych pojednávaní, ktoré nariadil správca
dane, o čom svedčia i doložené zápisnice (27. 05. 2010, 03. 06. 2010, 13. 07. 2010, 18. 08. 2011). Z
poslednej zápisnice z ústneho pojednávania dňa 18. 08. 2011 vyplýva, že s konateľkou spoločnosti boli
prejednané zadovážené doklady správcom dane od iných kontaktných daňových orgánov na základe
jeho dožiadania a podľa záverov uvedených v zápisnici daňovému subjektu bola určená lehota do 30.
08. 2011 na preukázanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z nadobudnutého tovaru od
dodávateľa RM Bussiness s.r.o. Košice, a to hlavne u dvoch sporných faktúr zo dňa 25. 02. 2010 a 26. 02.
2010 na dodávku betonárskej ocele, čo daňový subjekt neurobil a v tejto lehote nové dôkazy nepredložil,
preto správca dane ukončil daňovú kontrolu protokolom zo dňa 06. 09. 2011 č. 631/320/50503/11/Há,
Sh a spolu s výzvou zo dňa 06. 09. 2011 (zhodné číslo konania) zaslal protokol daňovému subjektu. Vo
výzve určil dátum jeho prerokovania podľa § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. na deň 14. 10. 2011 o 9,00
h v priestoroch správcu dane. Možno prisvedčiť žalobcovi, že vo výzve, ako i v protokole uviedol daňové
identifikačné číslo, ktoré nebolo pridelené žalobcovi ako daňovému subjektu, avšak táto nezhoda podľa
názoru súdu nemá za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, keďže zákon obsah výzvy neurčuje,
na čo správne poukazuje i žalovaný.

Nemožno sa stotožniť ani s názorom žalobcu, že výzva mu nebola riadne doručená, a preto nebolo
jeho povinnosťou na tento určený deň sa dostaviť na prerokovanie protokolu. V čase doručovania výzvy
žalobca nemal zvoleného zástupcu a výzvu správca dane doručoval poštou, ktorú žalobca dňa 12. 09.
2011 riadne prevzal. Súd nemal pochybnosť o tom, že by vyššie označená výzva žalobcovi nebola
doručená podľa § 17 zákona, teda tak, ako to ukladá zák. č. 511/1992 Zb., platný v kontrolovanom



období. Správca dane vo výzve určil dátum prerokovania protokolu na deň 14. 10. 2011 a v zmysle § 15
ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. sa daňový subjekt (žalobca) v lehote do 8 pracovných dní odo dňa doručenia
protokolu, ktorý tvoril prílohu, mal možnosť k obsahu protokolu nevyjadriť. Bolo to jeho právo, ktoré mohol
využiť, a nie povinnosť uložená zákonom. Žalobca toto svoje procesné právo nevyužil. Súd poukazuje
na obsah písomnej výzvy zo dňa 06. 09. 2011, na ktorej je tiež telefonický kontakt na správcu dane a s
prihliadnutím na § 2 ods. 8 citovaného zákona nič nebránilo žalobcovi ako daňovému subjektu, pokiaľ mal
pochybnosť, či riadne doručená výzva do vlastných rúk dňa 12. 09. 2011 sa vzťahuje na daňovú kontrolu,
ktorá u neho prebiehala alebo či na určený deň vo výzve na prerokovanie protokolu sa má dostaviť
daňový subjekt podľa označeného daňového identifikačného čísla, ktorý mu nepatrí. Súd považuje túto
námietku žalobcu za účelovú, pretože žalobca vedel, že u neho prebieha daňová kontrola, ktorá nie je
ukončená a vo výzve i keď identifikačné daňové číslo nepatrilo jemu, daňový subjekt bol dostatočne a
jasne označený slovne, s uvedením jeho obchodného mena a sídla spoločnosti, takže nebolo možné sa
domnievať, že ide o nejasný subjekt, resp. že výzva nie je určená žalobcovi ako daňovému subjektu.

Druhá námietka žalobcu smeruje obdobne účelovo k obsahu prvej a druhej strany protokolu, kde je
nezhoda medzi prvou a druhou stranou v označení daňového subjektu prideleným identifikačným číslom,
ktoré nebolo zhodné s daňovým identifikačným číslom prideleným žalobcovi. Ďalšia námietka, že v
protokole boli nesprávne údaje o doručení upovedomenie o začatí daňovej kontroly žalobcovi (28. 12.
2009) a začiatku samotnej kontroly mali za následok vydania nezákonného rozhodnutia správcom dane,
je neopodstatnená a nemá oporu v zákone, lebo zjavne ide o zrejmé chyby a nesprávnosti pri písomnom
vyhotovovaní protokolu ako záverečnej fázy ukončenia nariadenej daňovej kontroly. Podľa názoru súdu
ide o obsahové nesprávnosti v protokole (výzve), opravou ktorých sa nemení zmysel protokolu (výzvy) a
ktoré nemajú žiadny vplyv na zákonnosť rozhodnutia v zmysle ustanovení, ako na to poukazuje žalobca
v žalobe (§ 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb.). Je potrebné uviesť, že žalobca neuvádza ďalšie nesprávnosti
(údaje, zabezpečené dôkazy) uvedené v protokole. Podstatné a závažné sú práve údaje uvedené v II.
časti protokolu a označené ako výsledok kontroly, kde sú jasne špecifikované zistenia správcu dane
na základe predloženého daňového priznania samotným žalobcom, dožiadania správcu dane na iné
daňové úrady v súvislosti s predloženými dokladmi zo strany daňového subjektu, výsluchy konateľov a
svedkov s konkrétnymi dodávkami u konkrétnych faktúr. Z obsahu protokolu vyplýva, že správca dane
vykonal rozsiahle dokazovanie, tieto doklady boli predložené konateľke daňového subjektu. Daňový
subjekt mal určenú lehotu, dokedy má preukázať reálne dodanie tovaru podľa dvoch sporných faktúr, čo
neurobil, a preto súd nezistil pochybenie, ktoré by malo za následok porušenia vtedy platného zákona o
správe daní a poplatkov, ako i práv žalobcu s dopadom na vydanie nezákonného rozhodnutia vo vzťahu
k žalobcovi ako daňovému subjektu. Žalobca dňa 20. 09. 2011, teda po obdržaní výzvy na prerokovanie
protokolu, doručil správcovi dane plnú moc datovanú k 13. 09. 2011 vo veci daňovej kontroly na
zistenie oprávnenosti nároku vrátenia nadmerného odpočtu za mesiac február 2010, udelené daňovému
poradcovi Ing. H. V., a preto správca dane postupoval v súlade so zákonom pri doručovaní ďalších
písomností, a to najmä dodatočného platobného výmeru zo dňa 17. 10. 2011 tomuto splnomocnenému
zástupcovi, keďže podľa § 101 zák. č. 511/1992 Zb. sa na daňové konanie nevzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní.

Tak, ako uvádza žalobca v žalobe podľa § 15 ods. 11 citovaného zákona, zákon stanovuje minimálne
obsahové podmienky protokolu z daňovej kontroly, avšak je potrebné uviesť, že daňový subjekt podľa
tohto ustanovenia je identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, obchodným menom,
sídlom daňového subjektu a pokiaľ zákon uvádza identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné
číslo kontrolovaného daňového subjektu, je to z dôvodu evidencie daňových subjektov samotným
správcom dane. Sám žalobca v žalobe uznáva, že správca dane postupoval v zmysle zákona, keď
podľa § 15 ods. 10 citovaného zákona opravil z vlastného podnetu tieto vytknuté nesprávnosti a chyby
v doručených písomnostiach, čo vyplýva z úradného záznamu zo dňa 14. 10. 2011.

V preskúmavanej veci súd postupoval v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
a Ústavného súdu SR, preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ako i postupu správcu
dane, či nezávislosť rozhodovania orgánov verejnej moci, akými sú daňové orgány, sa uskutočňovalo
v ústavnom a zákonnom, procesnoprávnom, ako v hmotnoprávnom rámci. Ide o princíp riadneho a
spravodlivého procesu, ako to vyplýva z článku 46 a nasl. Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru.
Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu



pri rozhodovaní je aj ich povinnosť presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť (napr. rozhodnutie Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999). Súd dospel k záveru,
že žalovaný správny orgán postupoval v súlade s vyššie uvedenými zásadami a svoje rozhodnutie i
odôvodnil v súlade so zákonom, lebo v rozhodnutí sa dostatočne a náležite vyporiadal s námietkami
odvolateľa, uvedenými v odvolaní, ktoré podľa názoru súdu majú skôr charakter návrhu na opravu
doručených písomností v zmysle § 15 ods. 10 vtedy platného zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov. Žalobca v odvolaní, ani v samotnej žalobe nenamieta nedostatočne zistený skutkový stav,
ani nesprávne právne posúdenie zistených skutočností na základe daňovej kontroly. I súd je toho
názoru, že žalobca nevyužil svoje práva a nesplnil si svoju povinnosť, keď sa nedostavil dňa 14. 10.
2011 na prejednanie vyhotoveného protokolu, v ktorom sú obsiahnuté zistenia na základe vykonanej
daňovej kontroly u žalobcu ako daňového subjektu, ku ktorým sa mal možnosť vyjadriť. Zákon daňovému
subjektu dáva možnosť, aby sa dostavil na prejednanie protokolu z daňovej kontroly, neukladá mu
povinnosť. Zákonodarca toto rieši práve v ust. § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb., že ak sa žalobca
alebo určený zástupca nedostaví na prerokovanie protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa deň
prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie doručeného protokolu.
Toto u žalobcu bolo splnené, pretože nepoprel prevzatie výzvy na prerokovanie protokolu a samotného
protokolu z daňovej kontroly, predmetné listiny ani nevrátil správcovi dane, pokiaľ bol toho názoru a
tvrdí, že tieto sa na neho nevzťahujú, ani na daňovú kontrolu, ktorá u neho prebiehala, telefonicky sa
nekontaktoval so správcom dane, a preto ide o námietky nedôvodné a účelové oddialiť realizáciu zistenej
daňovej povinnosti. Námietky vznesené v odvolaní (v žalobe) nemožno považovať za opodstatnené a
pre posúdenie danej veci za právne relevantné, ktoré by mohli zmeniť žalobou napadnuté rozhodnutie.

Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa §
250j ods. 1 OSP zamietnuť. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne správne vyporiadal s námietkami
žalobcu a súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť a ktoré
by mali za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo
na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR

v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného

súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).