{"guid": "28b10084-d433-49f5-bd49-15c318c9fd2c:10194a42-0bf0-4508-ad4e-11fdbc51dfc7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1613208115.1", "spisova_znacka": "8CoPr/1/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoPr/1/2019 z 18. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. marca 2019, sp. zn. 8CoPr/1/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1613208115.1", "identifikacne_cislo": "1613208115", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ján Burik", "sudca_id": 178, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-burik-178", "datum_vydania": "2019-03-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 68 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/10194a42-0bf0-4508-ad4e-11fdbc51dfc7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1613208115.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1613208115.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1613208115.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoPr/1/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613208115
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1613208115.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: X/ K. K., T. D. A.. I. Č.. XXXX/XX, K., X/ T.
O., T. D. A. H. Č.. XXXX/XX, K., X/ K. K., T. D. U. XXXX/XX, K., zastúpených advokátom JUDr. Róbertom
Šegedom, so sídlom Záhorácka 1899/11A, Malacky, proti žalovanému: TOWER AUTOMOTIVE a. s.,
so sídlom Továrenská 13, Malacky, IČO: 34106880, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o
náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 12.
júna 2018, č. k. 6Cpr/5/5013-218, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  čiastočný rozsudok   súdu prvej inštancie v napadnutej časti                              p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 28.06.2013, dané žalovaným žalobcom 1/, 2/ a 3/  je neplatné, zastavil konanie o určenie,
že pracovný pomer žalobcov u žalovaného naďalej trvá s tým, že              o náhrade mzdy žalobcov z
neplatného skončenia pracovného pomeru a o náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.
Vychádzal zo zistenia, že na základe pracovnej zmluvy pracoval žalobca 1/   u žalovaného vo funkcii
zoraďovač, žalobca 2/ ako vodič VZV, žalobca 3/ vo funkcii teamleader.  Listom zo dňa 28.06.2013
žalovaný  oznámil žalobcom, že s nimi rozväzuje pracovný pomer  v zmysle § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce z dôvodu, že  v noci  zo dňa 23.06.2013 na 24.06.2013 bolo zistené, že žalobcovia
mali v priestore logistického skladu - stane, v palete 111820 pripravený majetok  spoločnosti TOWER
AUTOMOTIVE a. s. Malacky: medené komponenty zváracích klieští, medené zváracie čapice, pracovné
rukavice, ruksaky, elektródy, prenosné elektrické prívody, s cieľom vyniesť ich z areálu spoločnosti. Táto
akcia sa uskutočnila  v spolupráci s ďalšími kolegami,  ktorý sa k činu priznali a ozrejmili jej celý priebeh,
ktorý bol aj monitorovaný pracovníkmi SBS.  Týmto konaním žalobcovia závažným spôsobom porušili
pracovnú disciplínu spočívajúcu               v porušení pracovného poriadku  a pravidiel sankčného
mechanizmu  a. s. TOWER AUTOMOTIVE  Malacky, preto so žalobcami organizácia končí pracovný
pomer okamžite                s tým, že rozviazanie pracovného pomeru  bolo prerokované so zástupcami
zamestnancov zamestnávateľa. Listami  zo dňa 01.07.2013 žalobcovia oznámili žalovanému, že dôvod
uvedený v skončení pracovného pomeru, ktorý má byť závažným porušením pracovnej disciplíny, je
účelový, vykonštruovaný a nepravdivý a  že trvajú na ďalšom zamestnávaní                   a s
okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasia. Výsledkami vykonaného dokazovania zistený
skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa  § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a dospel k
záveru, že žaloba žalobcov  je v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
dôvodná. Mal za to, že z vykonaného dokazovania nevyplývajú skutočnosti, ktoré boli uvedené v
okamžitom skončení pracovného pomeru.                    V konaní nebolo preukázané tvrdenie
žalovaného v okamžitom skončení pracovného pomeru o tom, že by konkrétne žalobcovia mali v
priestore logistického skladu odložený materiál žalovaného. Žalovaný žiadnym spôsobom v konaní



nepreukázal toto tvrdenie. Žalobcovia neboli pri uskladňovaní tohto materiálu do logistického skladu
výslovne  prichytení a taktiež neboli výslovne prichytení pri odnášaní materiálu z tohto skladu. Žalovaný v
konaní nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti a sám potvrdil, že takéto dôkazy nemá
k dispozícii. Výpoveď svedka bezpečnostného technika žalovaného  o tom, že podozrivé osoby SBS
monitorovala, prichytila a oznámila mu mená 3 resp. 4 podozrivých,  vyhodnotil ako zmätočnú, keďže
žiadny dôkaz k týmto tvrdeniam nebol zo strany žalovaného predložený a ani nevyplýva zo skutočností
tvrdených ostatnými svedkami a žalovaným. Svedok ani nepotvrdil totožnosť podozrivých so žalobcami.
Potvrdil však skutočnosť, že žalovaný pred tzv. akciou nemal vedomosť ani  o menách podozrivých a
ani o tom, kde by sa mohol materiál, ktorý sa mal vyniesť nachádzať. Okrem toho ako bezpečnostný
technik nájdený materiál po obhliadke, ku ktorej ho zavolali, v tomto prípade nespisoval, nedokumentoval
a nezabezpečoval, aj keď to vyplývalo z výkonu jeho funkcie.  V konaní bolo preukázané, že nebol
stotožnený aj samotný materiál, ktorý bol nájdený na druhý deň po tzv. akcii v logistickom sklade,  s
materiálom, ktorý si mali žalobcovia pripraviť a umiestniť na nejakom mieste s cieľom vyniesť ho z areálu
žalovaného. Poznamenal že  žalobcovia sa                k nejakému materiálu v sklade bez skladníka
nemohli dostať. V konaní žalovaný ako i svedok Q. V. tvrdili, že malo ísť o materiál, ktorý sa nachádzal
v sklade zakladača, kde žalobcovia pracovali, a tento materiál mal byť zhodný s materiálom, ktorý bol
zo zakladača odcudzený asi dva týždne pred tzv. akciou. V konaní žalovaný nedoložil k týmto tvrdeniam
žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval tieto skutočnosti. Žalovaný nepreukázal, že by vôbec došlo ku  krádeži
predmetného skladu zakladača zhruba dva týždne pred tzv. akciou, nepreukázal, aký materiál bol z tohto
skladu odcudzený. Z výpovede svedka Q. V. vyplýva, že malo ísť o materiál na 80 % použitý (medené
čapičky), ktorý nemal pre žalovaného žiadnu hodnotu, a preto sa touto krádežou v tom čase nezaoberali,
nepodali trestné oznámenie pre krádež, hoci išlo o sklad, kde hodnota majetku predstavovala cca 2 mil.
eur                a ani nevykonali inventúru majetku. Z tohto pohľadu  výpoveď svedka Q. V. považoval
za účelovú a tendenčnú, nepotvrdzujúcu žiadne skutočnosti tvrdené žalovaným                   v listine o
okamžitom skončení pracovného pomeru.  Skutočnosť, že žalobcovia mali                       v priestore
logistického skladu odložený materiál žalovaného nepotvrdil ani svedok K. I.. Ten potvrdil, že nevedel o
žiadnej skupine, s nikým sa o niečom takom nebavil,  nikdy sa so žalobcami  o nejakom materiály na
vynesenie nerozprával a nevedel, kde by nejaký materiál žalovaného mohol byť uložený.  Bavil sa len s
K. o odkladaní čapíkov a o pozorovaní vrátnikov s vysielačkou. Tieto skutočnosti však v nijakom prípade
nepotvrdzovali dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru. Svedok I. sám potvrdil, že
sa zľakol a za prísľub výhody ponechania v zamestnaní potvrdil riaditeľovi mená žalobcov a svedka C.,
ktoré mená mu sám vopred uviedol, aj napriek tomu, že nedisponoval žiadnym dôkazom k údajnému
konaniu žalobcov, ktoré žalovaný uviedol                     v okamžitom skončení pracovného pomeru a
priznal sa. Práve naopak z výpovede svedka I. je zrejmé, že pred svojou výpoveďou hovoril priamo s
právnou zástupkyňou žalovaného a so svojim nadriadeným V., ktorý mu ukázali vyhotovené fotografie
o nájdenom materiáli a bavili sa o tom, čo má vypovedať. Z tohto pohľadu vyhodnotil výpoveď K. I.  za
nedôveryhodnú, pretože možno mať pochybnosti o tom, či tento svedok nebol žalovaným usmernený
pred jeho výpoveďou. Výpoveď svedka W. C.  považoval z hľadiska dôvodov uvedených v okamžitom
skončení pracovného pomeru za výpoveď, ktorá nemá výpovednú hodnotu, pretože svedok vôbec nemal
vedomosť o konaní žalobcov resp. o nejakých skutočnostiach toho sa týkajúcich.   Na základe takto
vyhodnoteného dokazovania vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom  o časti  veci týkajúcej sa určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Dodal, že  žalovaný                     v konaní neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal skutočnosť, že žalobcovia porušili pracovnú disciplínu závažne, a preto
určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcom je neplatné.
2.  Proti tomuto čiastočnému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, alternatívne jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie  dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súd  všetky predložené
dôkazy z jeho strany vyhodnotil ako nepriame, hoci výpoveď svedka K. I. bola priamym  dôkazom,
nakoľko z jeho výpovede  vyplýva, že bol priamo zainteresovaný do plánovanej akcie žalobcov, a to
vyniesť majetok mimo areál. Uviedol, že súd nemal žiadnym spôsobom preukázané, že svedok K. I.,
ktorý je naďalej jeho zamestnancom, by za prísľub  výhody ponechania v zamestnaní uviedol mená
žalobcov ako vinníkov a vierohodnosť výpovede svedka nemôže ovplyvniť ani skutočnosť či je alebo nie
je jeho zamestnancom. Namietal, že by ním bol svedok K. I. usmerňovaný pred jeho výpoveďou, keď jeho
zástupca sa s ním stretol len za účelom zabezpečenia jeho účasti na pojednávaní v súlade s požiadavkou
súdu na jeho zabezpečenie bez doručenia predvolania. Nesúhlasil ani s hodnotením  výpovedí svedkov
Q. V.O. O. K. K. a považoval ich za hodnoverné a dostatočne spôsobilé pre preukázanie dôvodov,
ktoré boli právnym základom pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcami. Za dostačujúce



považoval, ak aj viaceré nepriame dôkazy preukazujú protiprávnosť konania žalobcov. Mal za to, že
výpovede ním označených svedkov preukázali protiprávnosť konania žalobcu spočívajúcu v zámere
poškodiť jeho majetkové práva a tým mu spôsobiť aj majetkovú ujmu . Namietal aj záver súdu, že nemal
v internom dokumente \"Pravidlá pri porušení pracovnej disciplíny\" uvedený taký dôvod, pre ktorý skončil
so žalobcami okamžite ich pracovné pomery. Namietal, že by bolo jeho cieľom zbaviť sa žalobcov, aby
im nemusel hradiť odstupné.  Na dôvodoch  svojho odvolania zotrval aj                 v podanej replike.
3.  Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu ako aj v duplike  uviedli, že súd prvej inštancie správne a
náležite zistil skutkový stav veci, vykonal rozsiahle dokazovanie a vo veci následne vydal rozhodnutie,
ktoré je zákonné, a preto považujú odvolanie žalovaného v celom rozsahu za nedôvodné a navrhli
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
4.  Odvolací súd  preskúmal čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej                       (vyhovujúcej)
časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný                 (§ 379 a § 380 ods.
1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.  1 C.s.p.                  a contrario v spojení
s  § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.)
dospel   k záveru, že odvolanie žalovaného nie   je dôvodné.
5.  V preskúmavanej veci súd prvej inštancie posúdil žalobcami napadnutú platnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku,
ktoré žalobcovia v konaní predložili  na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby, ako aj z hľadiska
opodstatnenosti procesnej obrany žalovaného,  jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom
dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli
a prihliadol na všetko ostatné, čo v konaní vyšlo inak najavo, vrátane toho, čo uviedli strany,  následne
tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov;  správne vyhodnotil  a dospel tak k správnym
skutkovým záverom, z ktorých  vyvodil aj správne právne závery o neplatnosti skončenia pracovného
pomeru so žalobcami žalovaným, ktorý  neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobcami skutkom vymedzenom v okamžitom skončení
pracovného pomeru. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ust. § 68 ods. 1  písm.b)   Zákonníka práce
svoje úvahy  vedúce k vyhoveniu  žaloby riadne  odôvodnil, keď  svoj myšlienkový postup  vysvetlil s
poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti a z nich vyplývajúce skutkové závery, a  tiež s poukazom
na prijaté právne závery, uviedol  dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil
ako po stránke skutkovej, tak aj po  právnej stránke a zároveň sa  vysporiadal so všetkými relevantnými
argumentmi sporových strán, dal potrebné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné námietky
strán sporu  súvisiace s predmetom konania.  Odvolanie žalovaného nie je spôsobilé; z hľadiska ním
uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia; spochybniť správnosť záverov súdu
prvej inštancie a  v odvolacom konaní neboli zistené; a ani uplatnené;  také nové rozhodujúce skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť
právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo vzťahu k posúdeniu
platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
6.  Žalovaný vo svojom odvolaní už len zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom
prvej inštancie, ktorý sa  v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s tým, prečo  na ne neprihliadol, a
poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový
a právny základ rozhodnutia,                 a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade
za  presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej
inštancie  za správne                    a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje
v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa  odvolací súd v celom rozsahu   stotožnil,  čiastočný rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa   § 387 ods. 1,
2 C.s.p.
7.  V súvislosti s aplikáciou § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, kedy zamestnávateľ môže okamžite
skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu, bolo súdnou praxou
ustálené, že ide o právnu normu s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, a preto je vždy úlohou súdu, aby
podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil, pričom nie je v
tomto smere obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do úvahy špecifiká
prejednávanej veci               a prihliada aj na právne závery a ustálený výklad, ktoré v tomto smere zaujala
súdna prax. Pracovná disciplína je súhrn právnych povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú z pracovnej
zmluvy, kolektívnej zmluvy, a pracovného poriadku, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, s
ktorými bol oboznámený. Zavinené nesplnenie či porušenie takejto povinnosti,               a to prinajmenšom
z nedbanlivosti, ktoré musí byť preukázané (nepostačuje jeho predpoklad či domnienka), má potom za



následok porušenie pracovnej disciplíny, ktoré môže zamestnávateľ postihnúť niektorým zo zákonom
stanovených spôsobov. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru ide o najprísnejší postih
zamestnanca, kedy od zamestnávateľa nemožno za žiadnych okolností spravodlivo požadovať, aby
pracovný pomer pokračoval aj keď len do skončenia výpovednej lehoty; môže ísť o niekoľkonásobné
porušenie pracovnej disciplíny, ktoré len v súhrne dosahuje intenzitu závažného porušenia, alebo
môže ísť o ojedinelé porušenie, ktoré vzhľadom na svoju intenzitu neumožňuje už ďalšie ponechanie
zamestnanca v pracovnom zaradení z dôvodu udržania pracovnej disciplíny. Vždy je potrebné z hľadiska
hodnotenia intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť na osobu zamestnanca, dôležitosť ním
vykonávanej práce, jeho doterajší postoj                k plneniu si pracovných povinností, ako aj na situáciu,
v ktorej k porušeniu došlo, na povahu, charakter a následky porušenia povinností a na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu.

8.  V preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie  rozsiahle dokazovanie na posúdenie toho, či
došlo ku skutku, ktorý žalovaný kládol žalobcom za vinu v okamžitom skončení pracovného pomeru zo
dňa 28.06.2012, ktorým žalovaný skončil so žalobcami pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia
pracovnej disciplíny. Žalobcovia zhodne so svedkom Vašekom;  ako zamestnanci  žalovaným obvinení
z pokusu o vynesenie jeho majetku pripraveného na palete v priestore logistického skladu; popreli účasť
na spáchaní skutku. Výpoveďami žalovaným navrhnutých svedkov V., I. O. K. však nebolo hodnoverne
preukázané, že by sa žalobcovia dopustili skutku, pre ktorý s nimi žalovaný okamžite skončil pracovný
pomer. Ich svedecké výpovede si vzájomne nekorešpondovali a nemali oporu ani v ostatnom vykonanom
dokazovaní. Ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie, svedeckou výpoveďou I. bolo preukázané
len to, že žalobca 3/ mu  prikázal, aby pred vstupom do haly pozoroval pohyb vrátnikov, pretože chcú
vyniesť čapice, a mal mu oznámiť  vysielačkou, kedy vrátnici išli do haly. Z jeho svedeckej výpovede
tak vyplýva len to, že  bol priamo zainteresovaný do nejakej akcie plánovanej  žalobcom 3/ týkajúcej sa
vynesenia zozbieraných čapíkov  mimo areál, táto jeho svedecká výpoveď však nie je priamym dôkazom
o tom, že išlo práve o tú akciu, ktorá bola žalobcom kladená za vinu v okamžitom skončení pracovného
pomeru. Pokiaľ by aj mala táto jeho svedecká výpoveď slúžiť v konaní  ako nepriamy dôkaz o plánovaní
akcie žalobcami, pre ktorú s nimi žalobca rozviazal okamžite pracovný pomer,  museli by popri nej
existovať                   v konaní ďalšie vzájomne si korešpondujúce nepriame dôkazy, na základe súhrnu
ktorých by bolo možné prijať presvedčivý záver o pravdivosti tvrdenia žalovaného ohľadne plánovania
akcie žalobcami uvedenej v okamžitom skončení pracovného pomeru.
9.  Výsledky vykonaného dokazovania totiž umožňujú prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je
predmetom dokazovania, ak na ich základe možno nadobudnúť istotu                  (presvedčenie)
o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. V
danom prípade však  výsledky hodnotenia dôkazov boli len podkladom pre úsudok, že je možné (viac  či
menej  pravdepodobné), že sa akcia stala tak, ako bola žalovaným opísaná, avšak pripúšťajú aj možnosť
(väčšiu, či menšiu pravdepodobnosť) toho, že sa akcia takto nestala, a preto nemožno urobiť presvedčivý
záver                       o pravdivosti verzie tvrdenej žalovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru.
V takomto prípade potom postupoval súd prvej inštancie správne, keď vyhodnotil výsledky vykonaného
dokazovania  v neprospech žalovaného tak, že neuniesol dôkazné bremeno.
10.  Časť výpovede svedka I. o tom, že žalobca 3/ plánoval akciu ohľadne vynesenia čapíkov z areálu
žalovaného však nekorešponduje ani s výpoveďou svedka  K., ktorý   prípravu  akcie opísal podľa
hlásenia SBS tak, že došlo k pohybu podozrivých osôb, ktoré sa v noci pokúsili o vývoz materiálu.
Podstatou skutku kladenom žalobcom za vinu podľa jeho opisu žalovaným  v okamžitom skončení
pracovného pomeru však bolo, že žalobcovia mali                  (len) pripravený materiál v logistickom sklade s
cieľom vyniesť ho z areálu žalovaného; teda nie ich pokus o vynesenie uskladneného materiálu. Svedok
I. síce potvrdil, že mal pre žalobcu 3/ odkladať čapíky, ktoré sa mali vyniesť, avšak množstvo, ktoré sa
našlo pripravené na vynesenie v sklade, nezodpovedalo množstvu čapíkov svedkom  zbieraných pre
žalobcu 3/ asi týždeň v rozsahu  20-30 nových čapíkov; navyše  na paletách v sklade bol prevažne
použitý materiál. Svedok I. vo svojej výpovedi opísal len svoj kontakt so žalobcom 3/, inak sa o vynesení
čapíkov s nikým nebavil, s nikým sa v tejto súvislosti nestretol, ako na to správne poukázal aj súd
prvej inštancie pri hodnotení jeho svedeckej výpovede. Tento svedok tak nestotožnil osoby žalobcov so
skupinou, ktorá mala plánovať vynesenie materiálu pripraveného  v logistickom sklade, a navyše svedok
vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že len potvrdil mená, ktoré mal od V.O.; sám iniciatívne menovite
žalobcov neoznačil.                  Z uvedeného vyplýva, že  skutok, tak ako ho popísal svedok I., nemožno
stotožniť  so skutkom uvedeným  v okamžitom skončení pracovného pomeru.
11.  Žalovanému sa rovnako nepodarilo spoľahlivo  preukázať, že materiál v sklade na palete pripravený
na vynesenie, mohli zozbierať a uskladniť žalobcovia. Títo  mali totiž obmedzený prístup do skladu,



nový materiál im bol vydaný  len za poškodený, čo sa im zaznamenalo  na kartu, navyše na palete
išlo aj o materiál, ktorý žalobcovia pri výkone práce nepoužívali či nemali k nemu  prístup a bez
skladníka si ho nemohli zobrať. Napokon samotný pohyb žalobcov v priestoroch žalovaného bol možný
na elektronickú kartičku. Žalovaný nestotožnil ani materiál ukradnutý zo skladu  pre zvarovňu (zakladača)
s materiálom pripraveným na vyvezenie. Hoci sa mali (podľa SBS) podozrivé osoby  pokúsiť o vývoz, v
konaní vyšli najavo pochybnosti, či také  veľké množstvo pripraveného materiálu       (cca 200kg)  vôbec
bolo reálne možné  preniesť cez vrátnicu alebo cez plot areálu.
12.  Výpoveďami svedkov na strane žalovaného nebolo presvedčivo  potvrdené, že by osobami, ktoré
mali pripravený materiál na palete v priestore logistického skladu za účelom jeho vynesenia z areálu,
boli práve žalobcovia.  Svedok V. vopred poznal mená žalobcov ako osôb, ktoré sa  majú pokúsiť vyviesť
tento materiál, pretože ich získal od informátora, a následne  oznámil prípravu akcie p. J. O. K., ktorí
ju ďalej mali riadiť, aby skupinu dostali. Svedok K. však uviedol, že mal informáciu od V., že nejaké,
teda bližšie neidentifikované, osoby budú vyvážať nejaký materiál, a že mená konkrétnych osôb, ktoré
sa pokúsili o vývoz,  mu nahlásila až SBS. Z uvedeného vyplývajú nezrovnalosti ohľadne toho kto a za
akých okolností zistil mená konkrétnych osôb, ktoré mali pripravený materiál žalovaného na vynesenie
z jeho areálu.
13.  So zreteľom na uvedené možno dovodiť, že žalovaný dôkladne nevyšetril skutok, ktorý žalobcom
kládol za vinu v okamžitom skončení pracovného pomeru, jeho závery tak vychádzali len z podozrenia
zo spáchania skutku žalobcami založeného na domnienkach                   a predpokladoch.  Súd prvej
inštancie tak správne posúdil a uplatnil zodpovednosť strán za splnenie procesnej povinnosti preukázať
svoje tvrdenia, a správny je jeho záver, že žalovanému; na ktorom v  konaní spočívalo dôkazné bremeno,
sa nepodarilo na základe vykonaných dôkazov spoľahlivo stotožniť  osoby podozrivé z plánovania akcie
so žalobcami.  V danej veci súd prvej inštancie  správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie
všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci,
logicky vysvetlil postup, na základe ktorého dospel z vykonaných dôkazov k svojim  skutkovým záverom
a odvolací súd nezistil, že by  považoval za zistené niečo,  čo sa v spise nenachádzalo, resp.  že by
opomenul niečo  podstatné, čo z obsahu spisu vyplývalo,  alebo že by   v jeho úvahách existovali logické
rozpory. Len odlišný  názor žalovaného  na hodnotenie  vierohodnosti svedeckých výpovedí, nie je, s
ohľadom na  zásadu voľného hodnotenia dôkazov, spôsobilý spochybniť správnosť skutkových záverov
súdu prvej inštancie. Do obsahu základného práva strany sporu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a
práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv a ľudských  slobôd,
nepatrí právo  dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Zo žiadneho
ustanovenia Civilného sporového  poriadku totiž nevyplýva, akú výpovednú, resp. dôkaznú hodnotu
má súd tomu ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je súd zásadne
slobodný. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je
povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva                 z ust. § 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie
takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov
a jeho odôvodnenie je                     v tomto smere presvedčivé.
14.  Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom  hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je



prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                 (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "28b10084-d433-49f5-bd49-15c318c9fd2c:73b741a5-2d1b-4988-b609-26fc8fd4f6fd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1613208115.1", "spisova_znacka": "8CoPr/1/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoPr/1/2019 z 18. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1613208115.1"}]}