Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/294/2013 z 20. 10. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 20. októbra 2013, sp. zn. 8Co/294/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5912207096.3
Krajský súd Žilina | 8Co/294/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5912207096.3 | 2013-10-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ade381d-987d-4047-80e3-e7e87d453a55
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5912207096.3

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/294/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912207096
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5912207096.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne
Rapčanovej a členov senátu JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - zastúpená Ministerstvo spravodlivosti SR, so
sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 7C/108/2012-55 zo dňa 8. apríla 2013,
takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu     p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že dňa 12. 08. 2010 sa
začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave, so sídlom K.
XX, V., exekučné konanie na návrh oprávneného (v prejednávanej veci navrhovateľ) proti povinnému:
U. U., K. N. XXXX/XX, E. pre vymoženie sumy 130,36 eur s príslušenstvom priznanej oprávnenému
vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05077/10 zo dňa 18. 06. 2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňom 26. 07. 2010 a vykonateľnosť dňom 29. 07. 2010.

Dňa 26. 11. 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 13405/2010. Dňa 08. 12. 2010 bolo vydané
poverenie č. 5508*013099 pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vymoženie uloženej
povinnosti 130,36 eur s príslušenstvom, ako aj trov predchádzajúceho konania 112,49 eur a trov
exekúcie proti povinnej.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovú
ujmu v peniazoch vo výške 330 eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 08. 12. 2010, teda po
uplynutí zákonnom stanovenej doby (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Vyššie citované ustanovenie zákona nedefinuje pojem nesprávneho úradného postupu, nesprávnym
úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne
vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je



aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote. Aj nevydanie
rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že exekučné konanie na základe návrhu navrhovateľa ako
oprávneného v exekučnej veci proti povinnej Márii U. pre vymoženie sumy 130,36 Eur s príslušenstvom
sa začalo dňa 12. 08. 2010, pričom žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie bola súdu doručená dňa 26. 11. 2010. Súdnemu
exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie dňa 08. 12. 2010, t. j. v zákonnej lehote
15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Predmetné poverenie bolo
doručené súdnemu exekútorovi dňa 20. 12. 2010, t. j. neboli zistené ani prieťahy pri doručovaní
predmetného poverenia.

V intenciách vyššie uvedeného  okresný súd konštatoval, že exekučný súd konal v predmetnej veci
priebežne, bez zbytočných prieťahov a poverenie na vykonanie exekúcie vydal v zákonom stanovenej
lehote. Keďže sa navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup (existencia prieťahov v predmetnom
exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom nepreukázal, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“) tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na ich náhradu nepriznal, keď tento si
žiadne preukázateľné trovy konania neuplatnil a ani z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Bol toho názoru, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s
ust. § 221 ods. 1 písm.  f/ O. s. p.); v § 221 ods. 1 O. s. p. - rozhodoval vylúčený sudca (ust. § 205
ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p.); v § 221 ods. 1 O. s. p. - súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 221 ods. l písm. h/
O. s. p.). Súd I. stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).

Uviedol, že koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v
ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej
žaloby,  ale zároveň  sa oboznámiť so všetkými predloženými  dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť
sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Navrhovateľ ako strana konania nebol pred vynesením
rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe a toto mu bolo doručené až so
samotným rozsudkom vo veci samej. Takýto procesný postup nepredstavuje len porušenie základného
práva žalobcu na kontradiktórny súdny proces, ale aj priame porušenie ust. § 114 ods. 2 O. s. p.,
osobitne  to   platí  za  situácie,  keď  súd  vo  veci   neuskutočnil   ústne  pojednávanie s prítomnými
účastníkmi  konania.  Uviedol,  že  porušením kontradiktórnosti konania navrhovateľa trpí zásadne
tam, kde navyše vo vyjadrení k žalobe odporca vzniesol námietku premlčania a na túto námietku
nedal súd navrhovateľovi možnosť akokoľvek pred vyhlásením rozsudku reagovať. Navrhovateľ ako
strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi
uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa. Nebol teda
oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal  možnosť sa k týmto dôkazom a tvrdeniam vyjadriť
a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na  podporu svojich tvrdení. Podľa konštantnej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva  v Štrasburgu  nemôže  vnútroštátny  súd  založiť  svoje rozhodnutie
na  skutočnostiach,  o ktorých strana vystupujúca v konaní nevedela. Nie je pritom dôležité ani to, či
tieto skutočnosti boli predložené ako dôkazy druhou stranou konania alebo vybrané k použitiu súdom
samotným. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa však neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k
tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal zvláštnej
iniciatívy, pričom, nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane alebo žiadnej z
nich. Táto zásada nie je obmedzená ani druhom súdneho procesu a zaručuje sa tak v trestnom procese,
ako aj občianskoprávnom procese a procese pred ústavným súdom.2



Navrhovateľ tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V situácii, kedy
bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom
spise a za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanej žalobe, mal súd umožniť navrhovateľovi
uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právny otázkam, nastoleným samotným súdom v
súvislosti  s nesprávnym  úradným postupom a výškou spôsobenej škody, a ak tak neurobil a vo veci s
konečnou platnosťou meritórne rozhodol, porušil právo navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces.

V prípade, že vnútroštátny súd, ktorý na základe informácií o skutkových a právnych okolnostiach,
ktorými disponuje alebo s ktorými sa oboznámil v dôsledku dokazovania vykonaného ex offo (súd
vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám), zistil, že
existuje okolnosť brániaca vydať pre navrhovateľa pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom
informovať účastníkov konania v spore a umožniť im, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili.

Uviedol, že v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky účastník konania má právo
na to, aby každý spor alebo iná právna vec sa pred vnútroštátnym súdom rozhodovala na základe
správneho a adekvátneho právneho základu. Okresný súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod
nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise.
Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k
faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Podľa ust. § 15 O. s. p.: „Ak
sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V
konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec
inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného
predpisu. 2/ Ak ide o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod
pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1. Na
opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený súd rozhodol;
v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.“

Navrhovateľ uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým  upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na
prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v
označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na to, že v očiach žalobcu a
objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto
(okrem dôvodov označených v žalobe), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach.

Názor navrhovateľa vyslovil Krajský súd v Trnave napr. v rozhodnutí zo dňa 17. 10. 2012 č. k.
11NcC/46/2012-24 v právne a skutkovo zhodnej veci, pričom vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu
Dunajská Streda s rozhodovania a vec sťažovateľa prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému
súdu Galanta. Nešlo o jedno rozhodnutie, ale Obdobne rozhodol v ďalších päťdesiatich veciach a taktiež
v mnohých ďalších veciach rovnako rozhodli o skutkovo a právne rovnakých veciach sťažovateľa Krajský
súd v Nitre a Krajský súd v Prešove. Krajský súd v Prešove k tomu v odôvodnení rozhodnutia uviedol:
„Súd musí konať nestranne a súd sa musí aj navonok javiť ako nestranný. Skutočnosť, že súdom je
prejednávaná vec náhrady škody, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom toho istého
súdu v inej veci, napĺňa hypotézu ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p. pre pomer k veci“. Krajský súd v Nitre
k tomu v odôvodnení rozhodnutia uviedol cit.: „Pomer zákonného sudcu k veci ako aj pomer každého zo
sudcov daného okresného súdu možno vzhliadnuť v tom, že je sudcom na vecne a miestne príslušnom
okresnom súde, ktorého postupom malo prísť k vzniku žalobcom uplatňovanej škody. Vzhľadom na
uvedené je možné konštatovať objektívne pochybnosti o nedostatku nestrannosti sudcov okresného
súdu“.

Je tiež v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské
práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom)
je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09).
Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny (a
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je v občianskom súdnom konaní zabezpečené vylúčením
sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho zaujatosť (§ 12 až 16 Občianskeho súdneho
poriadku) (I.ÚS 27/98). Zdôraznil, že nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný sudca“
8 ods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (III. ÚS 16/2000). Pre rozhodnutie, či súd možno
považovať za nezávislý, musia byť do úvahy inter alia vzaté spôsob ustanovovania jeho Členov a dĺžka



ich mandátu, existencia garancií proti nátlaku zvonku a to, či tu je alebo nie je zdanie nezávislosti.
Koncepcia nezávislosti a objektívnej nestrannosti spolu úzko súvisia (napr. rozsudok ECtHR Findlay v.
Spojené kráľovstvo z 25. februára 1997, ods. 73).

Dôkaz: Náhodne vybrané rozhodnutia krajských súdov v skutkovo a právne zhodných veciach

Za takýchto okolností a s vedomím, že:

• názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor z rozhodovacou praxou iných krajských súdov,
Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, neobstojí;

• navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom
bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu;

nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaní, v ktorom vykonával úkony
a rozhodoval vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú
odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej
situácie.

Navrhovateľ uvádzal, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval, že ním namietané
lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu
nenasvedčujú. Je nepochybné, že navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní
jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní a
nerozhodol o jeho návrhu v zákonnej lehote. Ako je zrejmé, nesprávny úradný postup exekučného
súdu spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach, nie len v jednej z nich. Konajúci súd sa musí preto
vysporiadať s všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu. V napadnutom rozhodnutí
tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa
ust.§ 2019 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil  z nasledovných dôvodov:

Zo spisu prvostupňového súdu bolo zistené, že navrhovateľ sa návrhom podaným Okresného súdu
v Ružomberku dňa 27. 09. 2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 125eur ako majetkovej škody
a sumy 330 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Uvádzal, že predmetných súm sa domáha z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne plynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a
rozhodnutím o ňom, a to vo výške  125 eur, ktorá suma by nezaťažila poškodeného, ak by exekučný súd
postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom
stanovenú lehotu. Náhrada nemajetkovej ujmy 330 eur predstavuje spravodlivú satisfakciu za konkrétne
porušenie jeho zákonných nárokov. Uvádzal v tomto smere, že samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote v spojení s porušením práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na
prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočných zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. V odôvodnení návrhu uviedol, že ako oprávnený subjekt navrhol,
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5581016 dlžníkom U. U.. Exekučné konanie bolo vedené
pod sp. zn. EX 13405/2010. Exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej
zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by svojou komplexnosťou mohla
mať podstatný vplyv na časť potrebný k posúdeniu a rozhodovaniu, rozhodol o žiadosti o udelenie



poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora až dňa 08. 12. 2010. K rozhodnutiu tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby, omeškanie  predstavovalo 6 mesiacov.

Odporca sa dňa 02. 04. 2013 vyjadril k návrhu, ktorý žiadal ako nedôvodný zamietnuť, lebo nebolo
preukázané splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Uviedol, že  považuje v danom prípade nárok za predčasne
uplatnený, lebo nebol prerokovaný Ministerstvom spravodlivosti SR ako orgánom príslušným podľa §
4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. Uvádzal, že prvé žiadosti od navrhovateľa o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody boli mu doručené dňa 23. 04. 2012. Ministerstvo spravodlivosti
SR adresovalo navrhovateľovi po doručení žiadosti výzvu na jej doplnenie, ale navrhovateľ neposkytol
potrebnú súčinnosť

K samotnému nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že lehota na poverenie exekútora
je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným
titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípade existencie dôvodov podľa
§ 45 ods.1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. Prejavilo sa to o veľkom počte
nezákonných exekúcií  a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V zmysle ustanovenia § 44 ods.2
Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011, 15-dňová lehota na vydanie poverenia  neplatí pri
rozhodnutí rozhodcovského súdu, ako exekučného titulu.

Namietal aj uplatnenú výšku škody a nemajetkovej ujmy.

Okresný súd vytýčil na deň 08. 04. 2013. Navrhovateľ písomným podaním zo dňa     08. 04.
2013 elektronickým podaním požiadal o odročenie pojednávania a to do právoplatného rozhodnutia o
otázke nestrannosti zákonného sudcu, keď navrhovateľom označené skutočnosti v podanom návrhu
sú takého charakteru, že predpokladajú vylúčenie všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a
rozhodovania vo veci.

Prvostupňový súd neakceptoval žiadosť navrhovateľa o odročenie nariadeného pojednávania z
dôvodov, ktoré uviedol v žiadosti a to s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ sa na výzvu súdu
vyjadril, že námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi nepodal. Okresný súd poukázal na skutočnosť,
že v danom prípade zákonná sudkyňa JUDr. Janka Danková oznámila v zmysle ust.§ 15 ods. 1 O. s. p.
skutočnosti, pre ktoré by mala byť vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej veci, lebo v exekučnej
veci, postup ktorej je predmetom tohto konania sp. zn. 7Er/329/2010, bola zákonnou sudkyňou.
Následne opatrením predsedu súdu bola vec pridelená náhodným výberom pomocou technických a
programových prostriedkov do senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka, ktorý neoznámil žiadne skutočnosti,
pre ktoré by sa v danej veci cítil zaujatý, alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o jeho zaujatosti. Pre
tieto dôvody súd nepovažoval žiadosť navrhovateľa ohľadne vyriešenia otázky nestranného sudcu za
dôvodnú a za dôvodné nepovažoval odročenie pojednávania v tomto konaní.

Na pojednávaní dňa 08. 04. 2013 súd oboznámil listinné dôkazy a spis sp. zn. 7Er/329/2010 a vo veci
rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania navrhovateľ konštatuje, že prvostupňový
súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovému a právnemu záveru, s ktorým sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožnil s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. So
všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom sa náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal



už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa §
157 ods. 2 O. s. p.

V danej veci je potrebné dodať, že s pripojeného spisu Okresného súdu Ružomberok sp. zn.
7Er /329/2010 je nesporným, že exekučné konanie sa začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým dňa 12. 08. 2010 vo veci oprávneného Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova
č. 25, IČO: 35 807 598, proti povinnej U. U., E., K. N. č. XXXX/XX, pre vymoženie sumy 130,36 eur
s príslušenstvom, pričom exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
05077/10 zo dňa 18. 06. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 26. 07. 2010 a vykonateľnosť 29. 07. 2010.
Na Okresný súd v Ružomberku bola dňa 26. 11. 2010 doručená žiadosť súdneho exekútor JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn EX 13405/2010. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo vydané pod č. 5508 013099 Okresným súdom v Ružomberku dňa 08. 12. 2010.

Aj odvolací súd s poukazom na zákonné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci nemal preukázané základné predpoklady k tomu, aby odporcu
zaviazal zaplatiť z tohto titulu navrhovateľovi majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu. V konaní sp. zn.
7Er/329/2010 bolo preukázané, že súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie a vykonanie exekúcie
v zákonnej 15-dňovej lehote a naviac neboli zistené ani prieťahy pri doručovaní predmetného poverenia.
Navrhovateľom tvrdené prieťahy v konaní a nesprávny úradný postup neboli preukázané a preto správne
súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodované podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1
O. s. p., kedy by úspešnému v konaní odporcovi prináležala náhrada trov odvolacieho konania. Odporca
nežiadal priznať náhradu trov v odvolacom konaní, zo spisu nebol vznik a výška týchto trov preukázaná
a preto odvolací súd vyriekol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   p r í p u s t n é.