Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/55/2014 z 23. 6. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. júna 2014, sp. zn. 2CoE/55/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6114200067.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/55/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6114200067.1 | 2014-06-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3972e8ce-e391-4568-9eee-c4b1311b6990 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6114200067.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/55/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114200067
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6114200067.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX B. B.,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, ako zástupcom súdneho exekútora JUDr.
Júlie Kubjatkovej, so sídlom Exekútorského úradu v Brezne, Nám. M.R. Štefánika 11, 977 01 Brezno
pod sp. zn. EX 34/13, o vymoženie pohľadávky vo výške 2142,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/5/2014-13 zo dňa 31. januára
2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/5/2014-13 zo dňa 31. januára 2014 p o t v r
d z u j e.

Odvolateľovi náhradu trov za podanie vyjadrenia n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-
PC-2115/13-EK zo dňa 26.09.2013, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Victoria so sídlom v Žiline.
Z pripojených listín zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 08.novembra 2011 Zmluvu o
revolvingovom úvere č.: XXXXXXXXXX, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške
1380 EUR, ktorý sa povinný zaviazal zaplatiť v 42. mesačných splátkach po 73,94 EUR. Spolu so
Zmluvou o revolvingovom úvere uzatvorili dňa 08.novembra 2011 aj Rozhodcovskú zmluvu upravujúcu
riešenie sporov medzi zmluvnými stranami. Povinný si svoj dlh z úverovej zmluvy neplnil riadne a
včas, preto oprávnený podal s ohľadom na znenie rozhodcovskej zmluvy návrh na rozhodcovský súd.
Exekučný súd dospel k názoru, že úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je spotrebiteľskou
zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a povinný v tejto zmluve mal postavenie spotrebiteľa.
Exekučný súd podrobil zmluvu súdnej kontrole, či oprávnený nenavrhuje v exekučnom konaní vymáhať
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Medzi absolútne neprijateľné
zmluvné podmienky Občiansky zákonník zaraďuje aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spotrebiteľ spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka). Dôsledkom uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy v predmetnej
veci je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom,
vo všetkých prípadoch, keď oprávnený podá voči nemu návrh na rozhodcovskom súde. Spotrebiteľ
nemá možnosť brániť svoje práva v sporoch, v ktorých sa práva domáha v rozhodcovskom konaní
dodávateľ. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne vyjednaná, ktorá skutočnosť má za následok



absolútnu neplatnosť tohto zmluvného dojednania. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
absolútne neplatnom právnom úkone a exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Exekučný súd
podľa § 44 ods. 2Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvody
podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205
ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p.. Uviedol, že exekučný súd sa dôsledne nezaoberal rozhodcovskou zmluvou
a vec nesprávne právne posúdil. Okresný súd vychádzal z nesprávneho znenia rozhodcovskej zmluvy,
ktoré nie je zhodné s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Táto rozhodcovská
zmluva je samostatným právnym úkonom a nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Povinný mal
možnosť nepristúpiť na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, resp. mal možnosť dosiahnuť jednostranne
zánik zmluvy (odstúpením od zmluvy). Rozhodcovská zmluva teda napĺňa charakter individuálneho
zmluvného ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Okrem toho z formulácie
zmluvy vyplýva, že spory mohli byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred
rozhodcovským súdom. Konanie pred rozhodcovským súdom je upravené alternatívne, aby nedošlo
k oslabeniu práv spotrebiteľa. Z vyššie uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil
odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil
odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd výzvou zo dňa 21. mája 2014 vyzval oprávneného na vyjadrenie, vzhľadom na to, že
bol toho názoru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri rozhodovaní nebolo
použité ( § 4 ZRK a § 43c a nasl. OZ). Zároveň nebolo v spise prezentované, či a kedy dlžník, ktorý
podpísal Rozhodcovskú zmluvu dňa 04. novembra 2011, zaslal a doručil veriteľovi návrh Rozhodcovskej
zmluvy a nie je prezentované či a kedy oprávnený tento návrh v primeranej lehote vrátil, a teda doručil
prijatie návrhu povinnému. Na základe výzvy bolo odvolaciemu súdu dňa 11. júna 2014 doručené
vyjadrenie oprávneného k výzve, v ktorom oprávnený poukázal na to, že uzavretie Rozhodcovskej
zmluvy medzi zmluvnými stranami nie je spornou skutočnosťou. Oprávnený ako veriteľ prijal návrh
povinného ako dlžníka na uzavretie Rozhodcovskej zmluvy dňa 08. novembra 2011 a rovnako aj návrh
Zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluvu o revolvingovom úvere spolu s Oznámením veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi, ako aj Rozhodcovskú zmluvu odoslal oprávnený povinnému v jednej zásielke dňa 10.
novembra 2011, čo vyplýva z priloženého podacieho hárku. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená
platne.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 19.decembra 2013 bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola exekučnému súdu dňa 03.januára 2014
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prejednávanej
veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria vydaný
pod sp. zn. RK-PC-2115/13-EK dňa 26. septembra 2013. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bol
odporca povinný zaplatiť oprávnenému sumu 2142,77 Eur spolu so zmluvnou pokutou a príslušenstvom.
Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere, ktorú oprávnený
a povinný uzavreli dňa 08. novembra 2011.

Podľa čl. 4 a 5 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 04. novembra 2011 sa
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s
ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou



príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56,
821 08 Bratislava a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o.,
IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského
súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh.

V článku 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o RÚ medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný
prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa
bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný.

V článku 3 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka
poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy
je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom
úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené
aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu
do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný
vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie
o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 04.11.2011 (ďalej Občiansky zákonník)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.



Podľa § 43c ods. 1,2 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné
prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde
navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

Z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola uzavretá Rozhodcovská zmluva, a to či už
formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať existenciu rozhodcovskej doložky pre exekučný súd
vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný súd zaoberal
otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo
strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu
a ani nesmerovalo k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný
súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu
už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie,
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu,
ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania
i bez návrhu zastavená“.

V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného
ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete
upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné.
Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie
druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné.
Okrem už predtým platného znenia, ktoré za neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku, ktorá bola
dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na
tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú
vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne.
Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.



Odvolací súd súhlasí so záverom exekučného súdu v tom, že zmluva o revolvingovom úvere
uzavretá dňa 08. novembra 2011 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je
spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by
povinný bol pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej
činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi
spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
Nemožno však súhlasiť s tým, že Rozhodcovská zmluva bola neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej
zmluvy. Z oprávneným predložených listín vyplýva, že Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená osobitne.

V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od
Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 08. novembra 2011. Oprávnený
napriek výzve odvolacieho súdu neprezentoval doručenie prijatia návrhu Rozhodcovskej zmluvy
dlžníkovi. Zo strany oprávneného bolo prezentované len odoslanie zásielky, bez dokladu o jej prevzatí
dlžníkom. Poštový podací hárok, predložený oprávneným na základe výzvy odvolacieho súdu je tlačivo,
ktoré slúži pre zaznamenania odoslaných doporučených zásielok. V tomto prípade však oprávnený
neprezentoval, či odoslanú zásielku skutočne prijal dlžník, teda či bola zásielka odoslaná doporučene
do vlastných rúk, prijatie ktorej by bolo prezentované na doručenke. Skutočnosť, že oprávnený predložil
odvolaciemu súdu doklad o tom, že zaslal zásielku doporučene, nie je dokladom o prevzatí zásielky
adresátom. V zmysle Poštových podmienok bod 18 oprávneným prijímateľom zásielok adresovaných
fyzickej osobe sú aj manžel/manželka adresáta, osoby, ktoré dovŕšili 15. rok života a bývajú s adresátom
v tom istom rodinnom dome/byte, osoby, ktoré adresát splnomocnil aby zaňho prijímali jemu adresované
zásielky. Avšak tieto osoby nie sú oprávnené preberať za adresáta zásielky s doplnkovou službou Do
vlastných rúk ( u splnomocnenej osoby v prípade, ak ich vydané splnomocnenie na preberanie týchto
zásielok oprávňuje). Odvolací súd uvádza, že len v prípade, ak odosielateľ využil možnosť Doplnkových
služieb Slovenskej pošty, a teda zaslal dlžníkovi návrh Rozhodcovskej zmluvy v doporučenej zásielke s
Doručenkou resp. Do vlastných rúk a adresát potvrdil prijatie zásielky, mal by oprávnený za preukázané
po predložení dokladu preukazujúceho prevzatie zásielky, že zásielku dlžník prijal a táto sa nevrátila
ako nedoručená. Táto skutočnosť nebola oprávneným prezentovaná, a teda odvolací súd má zato, že
oprávnený nepreukázal, že rozhodcovská zmluva vznikla. Pokiaľ oprávnený neprezentoval existenciu
rozhodcovskej zmluvy nemôže exekučný súd rozhodcovský rozsudok považovať za exekučný titul.

Preto v konečnom dôsledku, ak exekučný súd zamietol žiadosť exekútora o vydanie poverenia, rozhodol
vecne správne a krajský súd napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil, avšak z iných dôvodov. Rozhodcovský rozsudok môže byť podkladom exekučného konania
len v prípade, ak ide o formálne i materiálne vykonateľné rozhodnutie. Nevyhnutnou podmienkou pre
zistenie, či predložený rozhodcovský rozsudok je takýmto rozhodnutím, je aby oprávnený predložil
exekučnému súdu rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej bol rozhodca oprávnený rozhodnúť.
Odvolací súd odvolateľovi náhradu trov za podanie vyjadrenia pre jeho procesný neúspech nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.