Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4S/4/2019 z 4. 11. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 4. novembra 2019, sp. zn. 4S/4/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8019200330.1
Krajský súd Prešov | 4S/4/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8019200330.1 | 2019-11-04 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c0298c6-b291-4271-86cb-b401edda4f86
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8019200330.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/4/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200330
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8019200330.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci žalobcu G.. G. F., bytom v
E., L. XXXX proti žalovanému Ústrediu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska 8, 812 67
Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 12. februára 2016 č.
UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/1938-0002 Sv na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu    z a m i e t a .

Žalovanému     n e p r i z n á v a   nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1.     Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina rozhodnutím zo dňa 30.11.2015
č. HE2/PHNaŠSD/SOC/2015/9862-0012 rozhodol tak, že podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z.
o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
ukladá fyzickej osobe: F. G., povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie
od 01.08.2014 do 31.10.2015 v sume 837 EUR do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na
účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné.

2. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12.02.2016 č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2016/1938-0002
Sv žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu tak, že
odvolanie zamietol a rozhodnutie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina č.
HE2/PHNAŠSD/SOC/2015/9862-0002 zo dňa 30.11.2015 potvrdil.

II.

3. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.04.2016 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.02.2016
č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2016/1938-0002 Sv. Zároveň navrhol, aby súd rozhodol o žalobe bez
nariadenia pojednávania.

4. Žalobu odôvodnil tým, že v roku 2012 sa ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, preto dňa 30.08.2012
požiadal ÚPSVaR Humenné o pomoc v hmotnej núdzi. Z dôvodu splnenia zákonom stanovených
podmienok mu bola rozhodnutím zo dňa 06.09.2012 priznaná dávka v hmotnej núdzi v sume 9,22 EUR
mesačne od 01.08.2012. Následne rozhodnutím zo dňa 30.07.2014 mu bola zvýšená dávka v hmotnej
núdzi na sumu 9,60 EUR mesačne od 01.07.2014. V auguste 2014 požiadal ÚPSVaR Humenné o
priznanie príspevku na bývanie, lebo ako študent dennej formy štúdia mal problémy hradiť nájomné a
ostatné poplatky spojené s bývaním. Spolu so svojou žiadosťou predložil všetky doklady, ktoré od boli



požadované, t.j. nájomnú zmluvu o prenájme nehnuteľnosti, potvrdenie o úhrade nákladov spojených s
bývaním, potvrdenie o zaplatení dane z nehnuteľnosti a poplatkov za tuhý komunálny odpad a výpis z
listu vlastníctva nehnuteľnosti. Rozhodnutím ÚPSVaR Humenné zo dňa 04.09.2014 č. HE2/PHNAŠSD/
SOC/2014/9900 mu bola zvýšená pomoc v hmotnej núdzi o príspevok na bývanie v sume 55,80 EUR
mesačne. Spolu s dávkou v hmotnej núdzi mu teda bolo vyplácané mesačne 55,80 EUR + 9,60 EUR, t.j.
65,40 EUR. Táto suma mu bola vyplácaná do novembra 2015. Rozhodnutím ÚPSVaR Humenné č. HE2/
PHNaŠSD/SOC/2015/9862-0011 zo dňa 30.11.2015 mu bola znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu
9,60 EUR mesačne od 01.11.2015. Ďalším rozhodnutím ÚPSVaR   Humenné z toho istého dňa č. HE2/
PHNaŠSD/SOC/2015/9862-0012 mu bola uložená povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi neprávom
poskytnutú za obdobie od 01.08.2014 do 31.10.2015 v celkovej sume 837 EUR. Proti tomuto rozhodnutiu
podal odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného zo dňa 12.02.2016 č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/
SOC/2016/1938-0002Sv zamietnuté a rozhodnutie ÚPSVaR Humenné bolo potvrdené, napriek tomu,
že predmetné prvostupňové rozhodnutie obsahovalo viacero pochybení.
5. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že o príspevok na bývanie požiadal v auguste 2015, pretože
tento príspevok požiadal v auguste 2014. Zároveň nesúhlasil s tým, že z
jeho žiadosti vyplývalo, že mu bol prenajatý celý rodinný dom s príslušenstvom, resp. samostatný byt v
rodinnom dome za dohodnuté nájomné 60 EUR mesačne, a teda, že ÚPSVaR Humenné sa domnievalo,
že spĺňa podmienky nároku na príspevok na bývanie podľa § 14 ods. 3 písm. b) zákona č. 417/2013
Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďalej, že v novembri 2015
ÚPSVaR Humenné zistilo, že si neprenajíma celý rodinný dom, ale len jeho časť - jednu izbu, čo nie je
možné považovať za nájom podľa § 14 ods. 3 písm. b) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, a preto bolo
rozhodnuté o vrátení príspevku na bývanie.

6. Namietal, že v nájomnej zmluve, ktorú uzatvoril s vlastníčkou nehnuteľnosti pani K. E., je v čl. 1
jednoznačne uvedené, že predmetom uvedenej zmluvy je „prenájom samostatnej časti obytného domu“.
Preto ÚPSVaR Humenné nemohol predpokladať, že si prenajímam celý rodinný dom, resp. samostatný
byt v rodinnom dome. Sám m nikdy neuviedol, a to ani ústne, ani do zápisnice a ani nepodal čestné
vyhlásenie, že si sám prenajíma celý rodinný dom alebo samostatnú bytovú jednotku v rodinnom dome.
Pri jeho žiadosti o príspevok na bývanie nebolo zo strany ÚPSVaR Humenné zisťované, či si prenajíma
celý rodinný dom alebo samostatnú bytovú jednotku v rodinnom dome.

7. Trval na tom, že ako nájomca časti rodinného domu spĺňa podmienky nároku na príspevok na bývanie
podľa § 14 ods. 3 písm. b) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

8. Poukázal na to, že odkaz žalovaného na ustanovenie § 663 až § 675 Občianskeho zákonníka a výklad
týchto ustanovení je v rozpore s jazykovým výkladom a logickým výkladom pojmu „nájom rodinného
domu“. Z jazykového výkladu je zrejmé, že každý, kto si prenajíma izbu v rodinnom dome je nájomcom
a vzťahujú sa na neho analogicky ustanovenia ôsmej časti siedmej hlavy Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 685 ods. 10 Občianskeho zákonníka upravuje, že nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,
ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania. Z tohto ustanovenia nevyplýva,
že prenajímateľ musí nájomcovi prenechať do užívania celý byt. A nasledujúce ustanovenie § 686 ods. 1
Občianskeho zákonníka to potvrdzuje, pretože v zmysle uvedeného ustanovenia musí nájomná zmluva
okrem iného obsahovať aj označenie predmetu a rozsahu užívania.

9. Uviedol, že výklad žalovaného ustanovenia § 14 ods. 3 písm. b) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, že
za  nájomcu je možné považovať len osobu, ktorá si prenajme celý rodinný dom, príp. celý rodinný byt je
v rozpore s ustanovením § 14 ods. 2 písm. b) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého príspevok
na bývanie je 89,20 EUR  mesačne, ak ide o domácnosť s viacerými členmi domácnosti, alebo ak ide o
nájom bytu viacerými nájomcami. V prípade aplikácie výkladu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
by viacerí nájomcovi, ktorí nie sú členmi jednej domácnosti nárok na príspevok na bývanie vôbec nemali.
Výklad žalovaného je aj v rozpore s ustanovením § 14 ods. 7 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, podľa
ktorého príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení
určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt. Aplikáciou
výkladu pojmu „nájom rodinného domu“ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny by v rodinnom dome,
ktorý užíva viacero domácností (napr. v jeho prípade rodinný dom užíval on a spolu s ním aj jeho
vlastníčka) nárok na príspevok na bývanie nevznikol ani jednej z domácností, a toto ustanovenie by tak
stratilo opodstatnenie.



10. Zdôraznil, že o príspevok na bývanie žiadajú osoby, ktoré sa ocitli v takej životnej, sociálnej a hlavne
finančnej situácii, že si hľadajú čo možno najmenej nákladné ubytovanie, a preto si väčšinou nemôžu
dovoliť prenajať celý rodinný dom alebo byt, a tak uprednostňujú čo najlacnejšie ubytovanie, čo väčšinou
znamená prenájom časti rodinného domu alebo bytu, ako to bolo aj v mojom prípade.

11. Poukázal na nesprávnosť a zmätočnosť tvrdenia žalovaného, že jeho zamestnanci nenesú
zodpovednosť za daný stav, lebo zamlčal pri podaní žiadosti, že mu bola prenajatá len jedna izba v
rodinnom dome, a tým on spôsobil, že mu bol príspevok na bývanie poskytnutý neprávom, aj keď z
výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že povinnosť vrátiť vyplatený príspevok na bývanie mu
vznikla podľa prvej vety § 25 ods. 6 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, a nie z dôvodu môjho zavinenia,
pretože v takom prípade by bola uložená suma zvýšená o 10 %. Opätovne poukázal na nájomnú zmluvu,
z ktorej je zrejmé, že mu nebol prenajatý celý rodinný dom, ale len jeho časť - jedna izba. V konaní o
nároku na príspevok na bývanie predložil všetky požadované dokumenty. V prípade, ak zamestnanci
príslušného úradu mali akékoľvek pochybnosti o rozsahu ním užívanej časti rodinného domu, mohli ho
požiadať o doplnenie jeho žiadosti o príspevok na bývanie, a to napr. formou čestného vyhlásenia, resp.
do zápisnice. Skutočnosť, že úrad takúto rozhodujúcu skutočnosť bližšie neskúmal, považuje za veľké
pochybenie, ktorého následkom mu bol (neprávom priznaný príspevok na bývanie.

12. Odmietol tvrdenie žalovaného, že v konaní o nároku na príspevok na bývanie zamlčal nejaké
skutočnosti. V tomto konaní predložil všetky požadované doklady. O nelogickom výklade pojmu „nájom
rodinného domu“, ako si ho vykladá Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, nevedel, a preto sa k rozsahu
ním prenajatej časti rodinného domu bližšie sám iniciatívne nevyjadroval, rovnako ako sa nevyjadroval
k rovnako irelevantným otázkam, napr. počet m2 ním prenajatej izby a pod.

13. Argumentoval tým, že chybným postupom ÚPSVaR Humenné pri ich výklade príslušných
ustanovení Zákona o pomoci v hmotnej núdzi mu bol príspevok na bývanie poskytnutý. Z dôvodu ním
prehodnotenými podmienkami pre priznanie nároku na príspevok na bývanie podľa § 14 ods. 6 Zákona
o pomoci v hmotnej núdzi mu bol tento príspevok aj poskytovaný po dobu 15 mesiacov. Postupom
ÚPSVaR Humenné bol uvedený do omylu ohľadom jeho finančnej situácie. Keďže mu bol priznaný nárok
na príspevok na bývanie, domnieval sa, že jeho finančná situácia je taká, že si prenájom izby v rodinnom
dome môže dovoliť. Následným rozhodnutím o povinnosti vrátiť celú vyplatenú sumu mu bola spôsobená
škoda, pretože uvedenou sumou už nedisponuje, lebo ju použil na úhradu nájmu majiteľke domu, a bol
nútený si sumu 837 EUR požičať za nápadne nevýhodných podmienok.

III.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

15. Uviedol, že zo spisu má za preukázané, že podaním žiadosti v mesiaci august 2014 si žalobca
uplatnil nárok na príspevok na bývanie ako nájomca samostatnej časti rodinného domu na adrese E.,
L.. XXXX. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 13.08.2014, ktorú uzatvorila prenajímateľka K. E. s nájomcom
G. F. sa prenajímateľka zaviazala prenajať nájomcovi samostatnú časť obytného domu a príslušenstva
k domu patriacemu za dohodnuté nájomné v sume 60 EUR mesačne, na dobu neurčitú od 13.08.2014.
Sociálnym šetrením vykonaným dňa 23.10.2015 v rodinnom dome na adrese E., L. č. XXXX zamestnanci
úradu zistili, že nájomca užíva na bývanie len jednu izbu, kde má svoje osobné veci. V dome býva spolu
so svojou tetou K. E., ktorá je vlastníckou a prenajímateľkou predmetnej nehnuteľnosti. Z vyžiadaného
potvrdenia mestského úradu vyplynulo, že na uvedenej adrese je prihlásených 5 osôb a poplatok za
odpad uhrádzajú K. E. a G. F..

16. Poukázal na ustanovenia §§§ 685, 686 a 687 Občianskeho zákonníka a uviedol, že Občiansky
zákonník vyslovene a priamo neupravuje nájom rodinného domu, preto je možné na takúto situáciu
analogicky uplatniť postup podľa ustanovenia §§ 685 až 687 Občianskeho zákonníka. Pri uplatnení
príslušných všeobecných ustanovení o nájme (§§ 663 až 675 Občianskeho zákonníka), podľa ktorých
fyzická osoba je nájomcom rodinného domu, resp. bytu v rodinnom dome vtedy, ak vlastník rodinného
domu s ňou uzatvorí nájomnú zmluvu, na základe ktorej jej dá svoj rodinný dom do nájmu, resp. jej
dá do nájmu samostatnú bytovú jednotku v rodinnom dome za predpokladu, že z právneho, ale aj
stavebného hľadiska sa v rodinnom dome nachádza viac samostatných bytových jednotiek (napr. na
základe stavebného povolenia alebo kolaudačného rozhodnutia). Z čl. I. nájomnej zmluvy uzatvorenej



medzi prenajímateľkou rodinného domu K. E. a nájomcom G. F. je uvedené, že predmetom zmluvy je
prenájom samostatnej časti obytného domu evidovaného v meste E. s adresou L. XXXX/XXX. V čl. II. je
uvedené, že prenajímateľ odovzdáva nájomcovi dom v stave spôsobilom na užívanie a s ktorým stavom
bol nájomca uzrozumený. Prenajímateľ sa zároveň zaväzuje poskytnúť nájomcovi plný a nerušený výkon
práv spojených s užívaním domu. V čl. III. je uvedené, že nájomca je povinný užívať dom a príslušenstvo
k domu patriace riadne a v súlade s dobrými mravmi. V čl. IV. je uvedené, že nájomca je povinný bez
zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má znášať prenajímateľ a umožniť mu
ich vykonanie. Inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla. V čl. XI. je uvedené,
že prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k domu za účelom kontroly, či nájomca užíva dom
riadnym spôsobom.

17. Z textu citovaných článkov nájomnej zmluvy predpokladal, že vlastníčka rodinného domu odovzdala
žalobcovi do nájmu celý rodinný dom s príslušenstvom, resp. samostatný byt v rodinnom dome za
dohodnuté nájomné 60 EUR mesačne, teda že vzhľadom na uvedené sú splnené podmienky nároku
na príspevok na bývanie podľa § 14 ods. 3 písm. b) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Zo záznamu
úradu zo sociálneho zisťovania v domácnosti pani E. zo dňa 23.10.2015 mal žalovaný preukázané,
že rodinný dom nebol žalobcovi prenajatý v celosti a nebola mu odovzdaná do nájmu ani samostatná
bytová jednotka v rodinnom dome. Žalobca mal v rodinnom dome prenajatú jednu izbu, kde mal svoje
osobné veci, ostatné príslušenstvo domu užíval spoločne s vlastníckou domu K. E., ktorá v rodinnom
dome býva a celý ho užíva. Na základe toho dospel k záveru, že žalobcovi príspevok na bývanie nepatrí,
hoci podľa nájomnej zmluvy prenajímateľ odovzdáva nájomcovi dom v stave spôsobilom na užívanie,
resp. predmetom zmluvy je prenájom samostatnej časti obytného domu vzhľadom na to, že sociálnym
zisťovaním bol preukázaný opak.

18. Poukázal na ustanovenie § 14 ods. 3 písm. b) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, z ktorého
jednoznačne vyplýva, komu patrí príspevok na bývanie, že musí ísť o nájomcu bytu, nájomcu rodinného
domu alebo nájomcu obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktorý domácnosť užíva
na trvalé bývanie. Sociálnym zisťovaním úradu bolo preukázané, že žalobca nebol žiadnou z týchto
osôb vzhľadom na to, že mu na základe nájomnej zmluvy nebol do užívania prenechaný rodinný dom,
ani samostatná bytová jednotka v rodinnom dome. Nájom jednej izby a príslušenstva v rodinnom dome
nie je možné považovať ani za nájom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, pretože
ide o osobitný inštitút upravený v Občianskom zákonníku v § 717 (rodinný dom nie je zariadenie určené
na trvalé bývanie).

19. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že za vzniknuté následky sú zodpovední zamestnanci úradu, ktorí
mali posúdiť, či mu príspevok na bývanie patrí a ich povinnosťou bolo overovať skutočnosti na posúdenie
nároku na príspevok na bývanie.

IV.

20. Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 12.08.2014 požiadal žalobca Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina o príspevok na bývanie. K žiadosti pripojil nájomnú zmluvu
uzavretú medzi K. E. a G. F., kde v čl. I. sa uvádza, že predmetom zmluvy je prenájom samostatnej
časti obytného domu evidovaného v meste E. s adresou L. XXXX/XXX. Z čl. II. vyplýva, že prenajímateľ
odovzdáva nájomcovi dom v stave spôsobilom na užívanie a s ktorým stavom bol nájomca uzrozumený.
D. sa zároveň zaväzuje poskytnúť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním domu.
Podľa čl. III nájomca je povinný užívať dom a príslušenstvo k domu patriace riadne a v súlade s dobrými
mravmi. Z čl. VI. z tejto nájomnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na platení úhrad za
plnenia súvisiace s užívaním domu a nájomca sa zaviazal uhrádzať k rukám prenajímateľa, nájomná
suma 60 EUR. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a bola uzavretá dňa 13.08.2014. Ďalej žalobca
pripojil k svojej žiadosti výpis z katastra nehnuteľností  č. XXXX, k.ú. E., z ktorého vyplýva, že výlučnou
vlastníčkou rodinného domu č. XXXX, postaveného  na parc. č. XXXX je K. E., rod. I.. Ďalej pripojil
všetky ďalšie písomnosti k podanej žiadosti, ako sú potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o úhrade
nákladov spojených s bývaním, potvrdenie o výživnom, atď. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza
záznam z výkonu sociálnej práce v rodinnom prostredí, spísaný s K. E. dňa 19.10.2015 a záznam zo
sociálneho zisťovania zo dňa 23.10.2015, kde bolo zistené, že žalobca má v dome jednu izbu, kde má
svoje osobné veci.



21.  Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné vydal dňa 30.11.2015 pod č. HE2/PHNaŠSD/
SOC/2015/9862-0012 rozhodnutie, ktorým podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej
núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil fyzickej osobe F. G.
povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.08.2014 do 31.10.2015
v sume 837 EUR do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Humenné.

22. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že sociálnym šetrením dňa 23.10.2015 v rodinnom dome na adrese
L. XXXX. boli zistené, že v rodinnom dome bola prítomná majiteľka rodinného domu, ktorá potvrdila,
že stále obýva danú nehnuteľnosť a je tu prihlásená k trvalému pobytu, tak ako nájomca. Dožiadaním
na Mestskom úrade E. na uvedenej adrese má trvalý pobyt 5 osôb, za tuhý komunálny odpad sú
hradené poplatky za majiteľku rodinného domu a za nájomcu. Zároveň aj predmetom nájomnej zmluvy je
prenájom samostatnej časti rodinného domu, a nie prenájom rodinného domu. Z toho dôvodu príjemca
pomoci v hmotnej núdzi nespĺňal nárok na príspevok na bývanie od 01.08.2014 do 31.10.2015. Sumu
223,20 EUR je povinný príjemca uhradiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, tak
isto ako sumu 613,80 EUR s uvedením čísla účtov a rozdielneho IBANu.
23. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným
rozhodnutím zo dňa 12.02.2016 č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/ 1938-0002 Sv tak, že
odvolanie zamietol a rozhodnutie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina č.
HE2/PHNAŠSD/SOC/2015/9862-0002 zo dňa 30.11.2015 potvrdil.

24. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že z nájomnej zmluvy sa dá predpokladať, že vlastnícka rodinného
domu odovzdala nájomcovi G. F. do nájmu celý rodinný dom s príslušenstvom, resp. samostatný byt v
rodinnom dome. za dohodnuté nájomné 60 EUR mesačne, teda že vzhľadom na uvedené sú splnené
podmienky nároku na príspevok na bývanie podľa § 14 ods. 3 písm. b) Zákona o pomoci v hmotnej
núdzi. Zo záznamu úradu zo sociálneho zisťovania v domácnosti pani E. zo dňa 23.10.2015 bolo zistené,
že rodinný dom nebol účastníkovi konania prenajatý v celosti a nebola mu odovzdaná do nájmu ani
samostatná bytová jednotka v rodinnom dome. Nájomca má v rodinnom dome prenajatú jednu izbu,
kde má svoje osobné veci, ostatné príslušenstvo domu užíva spoločne s vlastníckou domu K. E.,
ktorá v rodinnom dome býva a celý ho užíva. Na základe skutočností dospel žalovaný k záveru, že
účastníkovi konania príspevok na bývanie nepatrí, hoci podľa nájomnej zmluvy prenajímateľ odovzdáva
nájomcovi dom v stave spôsobilom na užívanie, resp. predmetom zmluvy je prenájom samostatnej
časti obytného domu vzhľadom na to, že sociálnym zisťovaním bol preukázaný opak. Nesúhlasil s
námietkou žalobcu, že za vzniknuté následky sú zodpovední zamestnanci úradu, ktorí mali posúdiť, či
mu príspevok na bývanie patrí a ich povinnosťou bolo overovať skutočnosti na posúdenie nároku na
príspevok na bývanie. Podľa žalovaného správny orgán mohol podľa nájomnej zmluvy dospieť k záveru,
že vlastnícka rodinného domu nájomnou zmluvou prenechala nájomcov i do užívania celý rodinný dom,
resp. samostatnú bytovú jednotku v rodinnom dome. Úrad na základe nájomnej zmluvy bez ďalšieho
zisťovania príspevok na bývanie priznal. Je pravdou, že z nájomnej zmluvy nie je zrejmé, že účastníkovi
konania bola prenajatá len jedna izba v rodinnom dome. Túto skutočnosť účastník konania zamlčal, a
tak podľa názoru žalovaného nesie aj on zodpovednosť za to, že príspevok na bývanie bol poskytovaný
neprávom. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia nesprávne a neúplne citoval § 25
ods. 6 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, keď odcitoval len druhú vetu tohto ustanovenia bez sankcie
za spôsobený preplatok. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán nevysvetlil použitie
právnej normy citovanej vo v výroku rozhodnutia a nevysvetlil, akými úvahami bol vedený pri odôvodnení
predmetu konania. Z uvedených dôvodov odôvodnenie neposkytuje právnu oporu výroku rozhodnutia.
Odvolací orgán dospel k záveru, že výrok napadnutého rozhodnutia bol v súlade s platnými právnymi
predpismi a nedostatky odôvodnenia odstránil svojím odôvodnením. Z výroku rozhodnutia je zrejmé,
že prvostupňový správny orgán uložil účastníkovi konania povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi ako
poskytnutú neprávom podľa prvej vety § 25 ods. 6 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, teda nie z dôvodu
zavinenia účastníka konania, pretože v tomto prípade by uložená suma bola zvýšená o 10 %.

V.

25. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi príspevok
na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu. vlastníkom
alebo spoluvlastníkom rodinného domu. ktorý domácnosť užíva na bývanie alebo je nájomcom bytu.



nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie,
ktoré domácnosť užíva na bývanie.

26. Podľa § 14 ods. 5 písm. c) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi príspevok na bývanie patri, ak
domácnosť alebo člen domácnosti v byte. rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení
určenom na trvalé bývanie podľa odseku 3 písm. b) uhrádza nájomné a náklady za služby spojené s
bývaním, ak je to dohodnuté v nájomnej zmluve alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou
nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení
splátkového kalendára.

27. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ak sa pomoc v hmotnej núdzi a osobitný
príspevok priznali neprávom, odnímu sa od prvého dňa v mesiaci, v ktorom sa priznali neprávom.

28. Podľa § 25 ods. 6 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej
núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté neprávom alebo vo vyššej sume. ako patrili.
Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, osobitný
príspevok alebo ich časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc
v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť zvýšené o 10 %.

29. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

30. Podľa § 685 ods. 2 Občianskeho zákonníka nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno
uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.

31. Podľa § 685 ods. 3 Občianskeho zákonníka zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie
služobným bytom, bytom osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých
podmienok možno uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia
a o nájme bytu v domoch osobitného určenia.

32. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu
a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

33. Podľa § 686 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že
zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

34. Podľa § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave
spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním
bytu.

VI.

35. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku konanie pred správnym súdom je jednou
zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov
administratívneho konania.

36. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku pri rozhodovaní správny súd dbá na
ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

37. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku správny súd postupuje a rozhoduje
v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo
základnými princípmi tohto zákona.



38. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.

40. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcovi fyzická osoba alebo právnická osoba
ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej
správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch.

41. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol
o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný
predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgánom verejnej správy, ktorý vydal
rozhodnutie alebo opatrenie.

42. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

43. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku správny súd uznesením  odmietne žalobu,
ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

44. Podľa § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnym trestaním sa na účely tohto zákona
rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné
podobné protiprávne konanie.

45. Podľa § 195 Správneho súdneho poriadku správnym správny súd nie je vo veciach správneho
trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

46. Podľa § 197 Správneho súdneho poriadku správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh
účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

47. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku predseda senátu nariadi na prejednanie veci
samej pojednávanie, ak:
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.



VII.

48. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 09.02.2017 č.k. 4S/14/2016-41 zrušil rozhodnutie
žalovaného zo dňa 12.02.2016 č.  UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/1938-0002Sv a nepriznal
účastníkom konania nárok na náhradu trov konania.

49. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudkom zo dňa 27. 03.2019 sp. zn. 9Sžsk/96/2017 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu
v Prešove č.k. 4S/14/2016-41 zo dňa 09.02.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

50. Najvyšší súd v odôvodnení uviedol, že sa nestotožňuje so správnym názorom krajného súdu
vysloveným v napadnutom rozsudku o dôvodnosti podanej žaloby ani s jeho tvrdením, že s ohľadom
na nejasnosť a neurčitosť nájomnej zmluvy bolo povinnosťou úradu vyzvať žalobcu na odstránenie vád
predmetnej nájomnej zmluvy. Zdôraznil, že nedostatok splnenia takejto podmienky (t.j. nájomný vzťah k
celému rodinnému domu) nemožno nahradiť rozširujúcim výkladom a dôvodiť tak, že nárok na peňažný
príspevok na bývanie má aj ten, kto mal v nájme iba časť rodinného domu. Poukázal na konštatovanie
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky v rozsudku č. k. 2Ads/168/2015-32 zo dňa 27.08.2015
vo veci preskúmania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o dávku štátnej sociálnej podpory (príspevku
na bývanie ), že „... Súčasťou princípu dobrej správy a ústretovosti účastníkovi správneho konania nie
je povinnosť vyhovieť žiadateľovi, ktorý nespĺňa zákonom stanovené podmienky. V tomto smere sa
neuplatní ani správne uváženie."

51. „Zákon taxativne vymedzuje, kto má nárok na príspevok na bývanie. Ide o domácnosti, ktorých
členovia vlastnia alebo sú spoluvlastníkmi bytu alebo rodinného domu, užívaného touto domácnosťou
na bývanie, majú v nájme byt, rodinný dom alebo obytnú miestnosť v zariadení určenom na trvalé
bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie, prípadne ak domácnosť býva v zariadení podporovaného
bývania, zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb alebo špecializovanom zariadení, ak sa v
nich poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe celoročnou pobytovou formou, v útulku, domove
na polceste,
zariadení núdzového bývania alebo v krizovom stredisku alebo býva v byte alebo v rodinnom
dome na základe práva doživotného užívania. " (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/84/2016
zo dňa 31.01.2018).

52. Je nesporné, že žalobcovi bola rozhodnutím úradu č. HE2/PHNAŠSD/SOC/2014/9900 zo dňa
04.09.2014 zvýšená pomoc v hmotnej núdzi na sumu 65,40 eur mesačne od 01.08.2014, a to na základe
nájomnej zmluvy predloženej žalobcom, ktorú uzatvoril ako nájomca s pani K. E. ako prenajímateľkou.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že výlučnou vlastníčkou rodinného domu na L. ulici XXXX
v E. je K. E.. V článku I. nájomnej zmluvy bol predmet zmluvy vymedzený tak, že je ním „... prenájom
samostatnej časti obytného domu evidovaného v meste E. s adresou L. XXXX/XXX ". Sporným sa v
konaní stalo , či bola žalobcovi v období od 01 . 08 . 2014 do 31.10.2015 poskytnutá pomoc v hmotnej
núdzi neprávom.

53. V prvom rade bolo povinnosťou žalobcu ako žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi preukázať splnenie
podmienok ustanovených v zákone č. 417/2013 Z. z. pre priznanie
príspevku na bývanie. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR v rozsudku sp . zn. 9Sžso / 13 /
2014 zo dňa 30 . 09 . 2015 , v ktorom konštatoval , že „... pri uplatnení nároku na príspevok na bývanie
musí žiadateľ preukázať splnenie podmienky zmluvy o nájme (celého) bytu a súčasne preukázať, že
náklady spojené s týmto näjmom aj uhrádza. Pokiai ide o obytnú miestnosť, musí ísť o obytnú miestnosť
v zariadení určenom na bývanie - takým zariadením sa rozumejú napr. slobodárne, podnikové ubytovne,
penzióny a podobne, nie byty. Bývanie s vlastníkom (vlastníkmi), prípadne s nájomcami bytu nenapĺňa
požiadavky vlastného nájmu bytu alebo vlastníctva bytu žalobkyňou na účely § 13 ods. 3 písm. W zákona
č. 417/2013 Z. z.“.

54. V prípade zistenia neoprávneného vyplácania pomoci v hmotnej núdzi bolo povinnosťou úradu bez
ohľadu na zavinenie túto pomoc poberateľovi odňať. Úrad rozhodne o odňatí pomoci v hmotnej núdzi
predovšetkým v dvoch prípadoch, a to ak pracovník správneho orgánu zistí, že pomoc v hmotnej núdzi
bola priznaná neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila alebo v prípade, ak sa zmenia skutočnosti
rozhodujúce na nárok pre ďalšie poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi. V prejednávanej veci boli



dôvodom pre začatie konania o povinnosti žalobcu vrátit' pomoc v hmotnej núdzi vyplatenú neprávom
objektívne skutočnosti zistené sociálnym šetrením 23.10.2015 v rodinnom dome na adrese Kollárova
1361 v Snine, ktoré sú uvedené v zázname zo sociálneho zisťovania zo dňa 23.10.2015. Vykonaným
šetrením úrad zistil rozhodujúcu skutočnosť, ktorou je, že žalobcovi nebol prenajatý celý rodinný dom,
ale iba jedna izba, pričom rodinný dom užíva spoločne s vlastníčkou domu, ktorá v ňom tiež býva a
celý ho užíva.

52. Z dôvodu, že žiadateľ býva v rodinnom dome spoločne s vlastníčkou, neboli naplnené podmienky
vzniku nájmu, a to prenechanie rodinného domu v celosti do užívania nájomcovi. Zákon č. 417/2013
Z.z. totiž priznáva príspevok na bývanie len vlastníkom alebo nájomcom bytov, rodinných domov alebo
nájomcom obytnej miestností v zariadení účinnom na trvalé bývanie, nie však nájomcom časti rodinného
domu. Tak ako to vyplýva aj z rozsudku najvyššieho súdu, bolo povinnosťou žalobcu vrátiť pomoc v
hmotnej núdzi vyplatenej neprávom.

53. Správny súd konštatuje, že žalobné námietky žalobcu sú nedôvodné z dôvodu, že žalovaný
postupoval v súlade zo zákonom, ak konštatoval, že nie sú splnené podmienky žalobcu pre nárok
na príspevok na bývanie podľa § 14 ods. 3 písm. b) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Zo záznamu
úradu zo sociálneho zisťovania v domácnosti pani E. zo dňa 23.10.2015 vyplýva, že rodinný dom
nebol účastníkovi konania prenajatý v celosti a nebola mu odovzdaná do nájmu ani samostatná
bytová jednotka v rodinnom dome. Nájomca mal v rodinnom dome prenajatú jednu izbu, kde mal
svoje osobné veci. Ostatné príslušenstvo domu užíval spoločne s vlastníčkou domu K. E., ktorá v
rodinnom dome bývala a celý ho užívala. Na základe zistených skutočností dospel žalovaný k správnemu
záveru, že žalobcovia príspevok na bývanie nepatrí z dôvodu nesplnenia podmienok žalobcu pre
priznanie nároku na príspevok na bývanie. Správne orgány aj súdy v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia sú povinné rešpektovať platnú právnu úpravu a postupovať „de lege lata“.  Žalovaný preto
správne postupoval, ak preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12.02.2016 č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/
SOC/2016/ 1938-0002 Sv rozhodol tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina č. HE2/PHNAŠSD/SOC/2015/9862-0002 zo dňa 30.11.2015 ,
ktorým uložil účastníkovi konania povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi ako poskytnutú neprávom
podľa prvej vety § 25 ods. 6 Zákona o pomoci  potvrdil.

54. Vzhľadom na uvedené správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 S.s.p. zamietol.

VIII.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S. s. p. a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu
trov konania, pretože v konaní nebol úspešný. Nárok na náhradu trov konania nepriznal ani žalovanému,
lebo nezistil, že by mu vznikol nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania (§ 168 ods. 1
S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia (§ 443 ods. 1 S.s.p.) na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.