Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/141/2016 z 23. 10. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 23. októbra 2018, sp. zn. 11S/141/2016, ECLI:SK:KSNR:2018:4016200512.4 Krajský súd Nitra | 11S/141/2016 | ECLI:SK:KSNR:2018:4016200512.4 | 2018-10-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), predpis č. 162/2004 Z. z., zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, predpis č. 575/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/22052a92-320b-4438-af50-22f6768eb71a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4016200512.4 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/141/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200512
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4016200512.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr.
Dariny Vargovej a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: PICCOLO, spol. s r.o., Hadovská 870,
Komárno, zastúpeného JUDr. Petrom Belovičom, advokátom, Hollého 1854/9, Šaľa, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa XX.
XX. XXXX proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno, zo dňa 13. 04.
2015 sa u žalobcu dňa 06. 05. 2015 začala daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január až december 2014.

2. Správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava o zisťovanie v spoločnosti NOBATO, s.r.o. so sídlom
v S..

3. Dňa 04. 06. 2015 Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní u
žalobcu, za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu, vo veci preverovania zdaniteľných obchodov so
spoločnosťou NOBATO, s.r.o., z ktorej vyplýva, že v roku 2014 žalobca obchodoval so spoločnosťou
NOBATO, s.r.o., od ktorej nakupoval ovocné vína a tieto boli dodávané okrem iného i spoločnosti Metro
a Tesco.

4. Daňový úrad Bratislava v podaní zo dňa 03. 07. 2015 oznámil správcovi dane, že spoločnosť
NOBATO, s.r.o. bola registrovaná ako mesačný platiteľ dane z pridanej hodnoty od 01. 04. 2014 do
30. 11. 2014, kedy jej bola zrušená registrácia na daň z pridanej hodnoty a posledné daňové priznanie
podala za zdaňovacie obdobie jún 2014. Prílohou odpovede bol i úradný záznam spísaný dňa 11. 06.
2015, z ktorého vyplýva, že podľa zistenia správcu dane zo dňa 29. 05. 2014 spoločnosť NOBATO,
s.r.o. na adrese svojho sídla, t.j. E. C. XXX reálne nesídli, na tejto adrese sa nachádza bytový dom,
v ktorom býva matka konateľa spoločnosti F. B., ktorý býva na adrese v M. L.. Spoločnosť NOBATO,
s.r.o. zmenila svoje sídlo na adresu E. XXXX, S., kde bolo taktiež vykonané miestne zisťovanie a na
tejto adrese sa nachádza budova s dvomi nadzemnými podlažiami, ale označenie spoločnosti NOBATO,
s.r.o. sa tu nenachádza. Dožiadaný správca dane oznámil, že spoločnosť NOBATO, s.r.o. reálne nesídli
ani na starej, ani na novej adrese a jej bývalý konateľ F. B. predložil plnomocenstvo zo dňa 20. 06. 2014,
ktorým ho nový konateľ spoločnosti NOBATO, s.r.o. S. G. G. splnomocnil na výkon všetkých práv a



povinností, ktoré prináležia konateľovi spoločnosti. F. B. v podaní zo dňa 11. 02. 2015 oznámil správcovi
dane, že sa dobrovoľne vzdáva plnomocenstva a zastupovania spoločnosti NOBATO, s.r.o..

5. Na základe výzvy správcu dane žalobca v podaní zo dňa 14. 09. 2015 uviedol, že výrobcom a
dodávateľom ovocných vín pre spoločnosť NOBATO, s.r.o. bola spoločnosť SK.DRINK KFT. so sídlom
v Maďarsku a za spoločnosť NOBATO, s.r.o. jednal vtedajší konateľ F. B., ktorý je kontaktný na adrese
v M. L.. Žalobca vie poskytnúť všetky faktúry vystavené spoločnosťou SK.DRINK KFT. pre spoločnosť
NOBATO, s.r.o., ktorá tovar riadne nadobudla ako výlučný dovozca na územie Slovenskej republiky.
Prepravu tovaru priamo od výrobcu zabezpečoval bez prekládky až ku koncovým odberateľom (Metro,
Tesco, Labaš - odberatelia žalobcu) maďarský dopravca LT TRANS SPED Kft. (za ktorú konali R. E.
a F. S. F.). Žalobca navrhol vypočuť F. B., preveriť prepravu tovaru v dopravnej spoločnosti LT TRANS
SPED Kft. a preveriť dodanie tovaru pre spoločnosť NOBATO, s.r.o. na základe dodávateľských faktúr
od maďarského dodávateľa SK.DRINK KFT. a na základe CMR dokladov. Súčasťou tohto podania boli i
predajno - kúpne podmienky na rok 2014 medzi zmluvnými stranami SK.DRINK KFT. ako predávajúcim
a spoločnosťou NOBATO, s.r.o. ako kupujúcim.

6. Následne správca dane dňa 20. 10. 2015 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom bol
vypočutý F. B., za prítomnosti splnomocnenej zástupkyne žalobcu, ktorý uviedol, že bol konateľom
spoločnosti NOBATO, s.r.o. do 20. 06. 2014 a tovar bol dodaný tak, ako je to uvedené na dokladoch,
ktoré už odovzdal novému konateľovi spoločnosti a nedisponuje nimi s tým, že sa ich pokúsi predložiť.
Spoločnosť NOBATO, s.r.o. predal z rodinných dôvodov, nového konateľa bližšie nepozná, stretol sa s
ním asi tri krát a odvtedy je nekontaktný. Správcovi dane bol predložený protokol o odovzdaní a prevzatí
spísaný dňa 16. 06. 2014 a zmluva o prevode obchodného podielu z toho istého dátumu uzavretá medzi
F. B. ako predávajúcim a S. G. G. ako nadobúdateľom.

7. Dňa 05. 11. 2015 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly u žalobcu, v ktorom sú podrobne
popísané jednotlivé zistenia za zdaňovacie obdobie január až jún 2014. Predmetom daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie január 2014 bolo i šesťnásť faktúr vystavených spoločnosťou NOBATO,
s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa v celkovej sume 113.701,38 eur, z toho daň
z pridanej hodnoty v sume 18.950,24 eur, ktorú si žalobca uplatnil na odpočítanie. Správca dane
uviedol, že bol účelovo vytvorený reťazec nákupu a predaja vína (SK.DRINK KFT. - NOBATO, s.r.o.
- žalobca) na optimalizáciu daňovej povinnosti. Žalobca tento tovar predával bez skladovania do
veľkoobchodných reťazcov, pričom tovar bol prepravovaný priamo od výrobcu SK.DRINK KFT. do
týchto reťazcov. Protokol z daňovej kontroly bol doručený splnomocnenej zástupkyni žalobcu spolu
s výzvou zo dňa 06. 11. 2015 na vyjadrenie sa k protokolu. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 09.
12. 2015 k protokolu, v rámci ktorého uviedol, že obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú
deklarované na faktúrach a predložených dokladoch a navrhol preverenie a objektivizovanie činnosti
medzi spoločnosťou NOBATO, s.r.o. a žalobcom, t.j. nákupu a predaja ovocných vín. Poukázal na to, že
dovoz ovocných vín podlieha zákonu o spotrebnej dani a každá jedna zásielka mala referenčné číslo,
ktoré korešponduje s odberateľskými faktúrami vystavenými spoločnosťou NOBATO, s.r.o. pre žalobcu,
ktorý vína predal svojim konečným odberateľom (WAJDA, TESCO, METRO). Zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach a je v kompetencii správcu dane, aby získal údaje
od spoločnosti NOBATO, s.r.o., resp. údaje z elektronického systému.

8. Dňa 16. 12. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účelom prerokovania pripomienok
a dôkazov predložených žalobcom.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania správca dane vydal dňa 18.
12. 2015 rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 18.950,24 eur
za zdaňovacie obdobie január 2014 (t.j. rozdiel medzi daňou vyrubenou v daňovom priznaní 922,54 eur
a daňou zistenou správcom dane 19.872,78 eur). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

10. Žalovaný rozhodol dňa 30. 03. 2016 žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/
XXXX tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne.



11. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opísal správcom dane zistený skutkový stav. Správa dane
preveroval pravdivosť údajov uvedených žalobcom v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2014, pričom sa zameral na opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie
dane na základe 16 faktúr vystavených dodávateľom, t.j. spoločnosťou NOBATO, s.r.o. v mesiaci január
2014 pre odberateľa, t.j. žalobcu. Predloženými listinnými dokladmi žalobca deklaroval pohyb tovaru
nasledovne: SK.DRINK KFT. - NOBATO, s.r.o. - PICCOLO, spol. s r.o. - slovenskí odberatelia (METRO,
TESCO, LABAŠ, WAJDA). Zároveň však žalobca uviedol, že tovar bol fyzicky dodaný priamo a bez
prekládky od maďarského výrobcu až k samotným odberateľom žalobcu (METRO, TESCO, LABAŠ,
WAJDA). Správca dane konštatoval, že žalobca si právo na odpočítanie dane pri faktúrach vystavených
spoločnosťou NOBATO, s.r.o. ako dodávateľom uplatnil neoprávnene, nakoľko neboli splnené zákonné
podmienky na odpočítanie dane. V priebehu daňovej kontroly nebola spochybnená existencia tovaru
dodaného od maďarského dodávateľa do obchodných reťazcov v Slovenskej republike, ale nebolo
preukázané, že tovar bol skutočne dodaný v rámci obchodného reťazca dodávateľom, t. j. NOBATO,
s.r.o. pre žalobcu tak, ako to tvrdí žalobca. Ak nebolo preukázané, že spoločnosť NOBATO, s.r.o. dodala
tovar, potom jej nemohla vzniknúť ani daňová povinnosť a v prípade, ak nedošlo k vzniku daňovej
povinnosti u dodávateľa, nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane u odberateľa.

V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že spoločnosť NOBATO, s.r.o. podala
za kontrolované zdaňovacie obdobie (január 2014) daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, ale
pravdivosť údajov v ňom uvedených nebola preukázaná po formálnej stránke. Rovnako je sporná i
vecná stránka, pretože tovar uvedený na predmetných faktúrach, bol dodaný priamo od maďarského
výrobcu SK.DRINK KFT. k odberateľom žalobcu, t.j. spoločnostiam METRO, TESCO, LABAŠ, WAJDA,
čo potvrdil i žalobca. Z uvedeného potom vyplýva, že spoločnosť NOBATO, s.r.o. nikdy nedisponovala
tovarom, ktorý mala ďalej predať spoločnosti žalobcu.

Žalobca prezentuje postavenie spoločnosti NOBATO, s.r.o. v deklarovanom reťazci ako nevyhnutnosť
z dôvodu, že sám žalobca nedisponuje povolením na dovoz vín z iných krajín Európskej únie.
Spoločnosť SK.DRINK KFT. a žalobca teda podľa jeho tvrdenia potrebovali medzičlánok, ktorý týmto
povolením disponoval a týmto medzičlánkom bola práve spoločnosť NOBATO, s.r.o.. Legislatíva SR
však nediskriminuje daňové subjekty, ktoré prejavia záujem o registráciu v súvislosti s obchodovaním s
alkoholickými nápojmi. Žalobcovi nič nebránilo požiadať príslušného správcu dane o vydanie potrebných
povolení. Pokiaľ žalobca argumentuje nenahraditeľnosťou spoločnosti NOBATO, s.r.o. v deklarovanom
obchodnom reťazci, potom túto mieru „nenahraditeľnosti“ limituje samotný žalobca ako kontrolovaný
daňový subjekt a tento jeho argument nie je možné považovať za objektívny.

V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že k dodaniu tovaru od spoločnosti NOBATO, s.r.o.
nedošlo tak, ako to tvrdí žalobca a predloženým faktúram nemožno pripísať relevantnú dôkaznú
preukaznosť, nakoľko bolo spochybnené, že boli vystavené na základe reálneho plnenia. Žalobca
nepredložil, ani neoznačil taký dôkaz, ktorý by preukázal oprávnenosť uplatnenia práva na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty pri faktúrach vystavených spoločnosťou NOBATO, s.r.o. ako dodávateľom.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

12. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 20. 05. 2016 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa
30. 03. 2016, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 18. 12. 2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.

V podanej žalobe uviedol, že spoločnosť sa zaoberala predajom ovocných vín pochádzajúcich z
Maďarska do obchodných reťazcov na Slovensku. I keď existuje personálna previazanosť medzi
výrobcom vín v Maďarsku, t.j. spoločnosťou SK.DRINK KFT. a spoločnosťou žalobcu, tieto spoločnosti
nemohli vstupovať do priameho obchodného vzťahu, a to z dôvodu, že žalobca nedisponoval povolením
na opakované prijímanie vína v pozastavení dane z iného členského štátu EÚ. Bolo preto potrebné
pre realizáciu plánovanej obchodnej spolupráce zapojiť medzičlánok v podobe partnera, ktorý týmto
povolením disponoval a týmto medzičlánkom bola spoločnosť NOBATO, s.r.o., s ktorou žalobca
spolupracoval do júna 2014.

V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na žalobné námietky uvedené v podanom odvolaní proti
rozhodnutiu správcu dane. Namietal porušenie ust. § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe



daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(námietka č. 1). Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že spoločnosť žalobcu kúpila
tovar od dodávateľa NOBATO, s.r.o.. V rozpore s týmto tvrdením je jediným dôvodom vyrubenia
rozdielu dane z pridanej hodnoty neuznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených
spoločnosťou NOBATO, s.r.o., čo žalobca považuje za závažný rozpor medzi zisteniami správcu dane
a ním prezentovanými závermi (nesprávne vedené dokazovanie). Podľa tvrdenia žalobcu je rozpor v
tom, že správca dane vo svojom rozhodnutí uvádza ako svoje vlastné zistenie fakt, že od spoločnosti
NOBATO, s.r.o. žalobca kúpil ovocné víno, ale v rozpore s týmto zistením správca dane neuznal
odpočítanie dane pri faktúrach vystavených spoločnosťou NOBATO, s.r.o.. Žalovaný nezjednal nápravu
a nevyjasnil tento závažný rozpor medzi zisteniami správcu dane a jeho záverom.

13. Ako námietku č. 2 žalobca označil porušenie ust. § 45 písm. c/ a ust. § 24 ods. 2 vyššie citovaného
zákona a konkrétne uviedol, že správca dane ho vyzval na predloženie dôkazov preukazujúcich tvrdenia
žalobcu, ale vo výzve nebolo konkretizované, čo správca dane požaduje ako dôkaz. Túto námietku
žalobcu žalovaný nepreskúmal. Daňový subjekt má právo na predkladanie dôkazov, ktoré však bolo
žalobcovi fakticky odňaté, nakoľko tvrdením o nepredložení účtovníctva spoločnosti NOBATO, s.r.o. dal
žalovaný najavo, že akýkoľvek iný existujúci dôkaz už jeho rozhodnutie neovplyvní a žiadny iný dôkaz
ani nemieni posudzovať.

14. Ako námietku č. 3 žalobca označil porušenie ust. § 24 ods. 4, ust. § 25 ods. 1 a ust. § 3 ods. 3
vyššie citovaného zákona. Uviedol, že v priebehu daňovej kontroly navrhol vykonanie dôkazov (výsluch
F. B., overenie dopravy vína od výrobcu SK.DRINK KFT. priamo k odberateľom, predloženie dokladov
od výrobcu SK.DRINK KFT. o dodávke vína pre spoločnosť NOBATO, s.r.o., ku ktorým sa žalobca vie
dostať, pretože konatelia spoločnosti SK.DRINK KFT. sú zároveň konateľmi žalobcu). Správca dane z
navrhovaných dôkazov vykonal iba výsluch svedka F. B., ktorý jasne uviedol, že spoločnosť NOBATO,
s.r.o. dodala žalobcovi tovar a doklady má nový konateľ tejto spoločnosti. Hodnotenie výpovede (ako
dôkazu) tohto svedka je chybné, pretože zákon svedkovi neukladá povinnosť, aby svoju výpoveď podložil
dôkazmi. Žalovaný sa touto námietkou zaoberal a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Výpoveď svedka bola
podľa názoru žalobcu podložená predloženými dokladmi o nákupe tovaru od spoločnosti NOBATO,
s.r.o..

15. V námietke č. 4 (porušenie ust. § 24 ods. 2 vyššie citovaného zákona) žalobca uviedol, že spoločnosť
žalobcu nemá povolenie na dovoz vín z iných krajín Európskej únie, a preto bol potrebný medzičlánok,
ktorý disponoval potrebným povolením a týmto medzičlánkom bola práve spoločnosť NOBATO, s.r.o..
Správca dane sa nevyjadril, prečo považuje vytvorený obchodný reťazec za účelový z titulu daňovej
optimalizácie. Žalovaný sa nevyjadril ani k tomu, prečo správca dane neakceptuje rozhodnutie žalobcu
obchodovať so spoločnosťou NOBATO, s.r.o. a ani neuviedol, v čom žalobca pochybil, keď svoje
obchody nerealizoval podľa predstavy správcu dane, teda bez spoločnosti NOBATO, s.r.o..

16. V námietke č. 6 (porušenie ust. § 63 ods. 5 a ust. § 68 ods. 3 vyššie citovaného zákona) žalobca
uviedol, že žiadali správcu dane o preverenie údajov v colnom systéme a preverenie kontrolných výkazov
medzi spoločnosťami zapojenými do obchodu s ovocným vínom, ale s týmito námietkami sa žalovaný
vo svojom rozhodnutí nevysporiadal a túto námietku ani nepreskúmal. Správca dane tieto navrhované
dôkazy nevykonal a vyrubovacie konanie fakticky vôbec neprebehlo. Napriek tomu žalovaný nezjednal
nápravu.

17. V námietke č. 7 (porušenie ust. § 24 ods. 4 vyššie citovaného zákona) žalobca uviedol, že správca
dane nevyzval spoločnosť NOBATO, s.r.o. v zmysle ust. § 17 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a teda nedal
najavo žiadne pochybnosti o podanom daňovom priznaní.

18. Žalovaný k podanému odvolaniu žalobcu zaujal postoj, ktorý mal za cieľ potvrdiť rozhodnutie správcu
dane zo dňa 18. 12. 2015. V prípade, ak by zostal nad vecou, tak by nedošlo z jeho strany k porušeniu
vyššie uvedených ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty (ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ust.
§ 51 ods. 1, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z priadnej hodnoty v znení neskorších predpisov).
Žalovaný sa vyhol riešeniu námietok žalobcu, a to v snahe podporiť správcu dane. Žalobca žiadal len
opätovné a nezaujaté posúdenie skutkového stavu a nezaujaté zhodnotenie získaných dôkazov.



IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

19. Žalovaný podal vo veci písomné vyjadrenie zo dňa 29. 07. 2016, v ktorom uviedol, že v zdaňovacom
období január 2014 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených
dodávateľom, t.j. spoločnosťou NOBATO, s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa. Predmetom faktúr bolo
ovocné víno špecifikované označením druhu a objemu balenia. Dokazovaním nebolo preukázané,
že tovar bol žalobcovi skutočne dodaný v rámci deklarovaného obchodného reťazca spoločnosťou
NOBATO, s.r.o.. Uplatnenie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu vyhodnotili daňové orgány ako
neoprávnené, nakoľko skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu plneniu zo strany
subjektu, ktorý je na faktúrach uvedený ako dodávateľ (NOBATO, s.r.o.).

20. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým námietkam žalobcu.

Námietku č. 1 vyhodnotil ako absolútne právne irelevantnú s tým, že žalobca túto námietku postavil na
vete vytrhnutej z kontextu rozhodnutia a dokonca ju označil ako „závažný rozpor rozhodnutia“. Žalobca
deklaroval dodanie tovaru od spoločnosti NOBATO, s.r.o. a toto tvrdenie žalobcu správca dane v rámci
dokazovania preveroval, pričom vyslovil pochybnosti o uskutočnení deklarovaných obchodov a žalobcu
vyzval na preukázanie ich skutočnej realizácie. V závere svojho rozhodnutia správca dane konštatoval,
že k dodaniu tovaru nedošlo tak, ako to tvrdí žalobca. Skutočnosti deklarované žalobcom, priebeh
dokazovania a jednoznačný záver správcu dane sú v jeho rozhodnutí jasne, dostatočne a zrozumiteľne
popísané.

21. Námietku č. 2 považoval žalovaný za nejasnú a zmätočnú. Žalobca nikdy nebol správcom dane
zaviazaný na predloženie účtovných dokladov spoločnosti NOBATO, s.r.o., ale bol vyzvaný, aby predložil
dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v dôsledku
nepredloženia dokladov a účtovníctva spoločnosti NOBATO, s.r.o. žalobca nepreukázal pravdivosť jeho
tvrdení, ktoré potom nemôžu byť vnímané ako dostatočne preukazné.

22. K námietke č. 3 žalovaný uviedol, že výpoveď svedka F. B. vyhodnotil správca dane v súlade so
zákonom. Potrebné dôkazy nepredložil tento svedok, ale ani spoločnosť NOBATO, s.r.o. a ani žalobca,
ktorý nepoložil tomuto svedkovi žiadne otázky.

23. K námietke č. 4 žalovaný uviedol, že žalobca prezentoval postavenie spoločnosti NOBATO, s.r.o.
v deklarovanom reťazci ako nevyhnutnosť z dôvodu, že sám nedisponoval povolením na dovoz vín z
iných krajín Európskej únie a práve spoločnosť NOBATO, s.r.o. týmto povolením disponovala. Takýto
argument žalobcu však nie je možné prijať, nakoľko mieru „potreby“ spoločnosti NOBATO, s.r.o. limituje
práve samotný žalobca. Podstatou prejednávanej veci však bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal
splnenie podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a napriek tomu si toto právo uplatnil.
24. K námietke č. 5 žalovaný uviedol, že túto námietku taktiež považuje za neopodstatnenú. Pripomienky
a návrhy predložené žalobcom k protokolu o výsledku daňovej kontroly boli so zástupcom žalobcu
prerokované, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 16. 12. 2015. Zástupca žalobcu
nemal žiadne pripomienky.

25. K námietke č. 6 žalovaný uviedol, že preverovaním spoločnosti NOBATO, s.r.o. bolo zistené, že
dňa 20. 06. 2014 došlo v tejto spoločnosti k viacerým zmenám. Táto spoločnosť so správcom dane
nekomunikuje a nereaguje na jeho výzvy. Správca dane uskutočnil kroky za účelom zistenia skutkového
stavu uvádzaného spoločnosťou NOBATO, s.r.o. v jej podaniach.

26. K námietke č. 7 žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok uvedených v ust. § 49
ods. 1, ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1, písm. a / zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov, a teda právo na odpočítanie dane si uplatnil neoprávnene.

27. Daňové orgány vo vzťahu k žalobcovi postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi a
žalobca vo svojej žalobe uvádza námietky, ktoré nemajú vplyv na výrok rozhodnutia správcu dane a
ani žalovaného. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ako i správcu dane, pričom poukázal na odôvodnenie týchto rozhodnutí.
Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.



28. Žalobca v podaní zo dňa 27. 02. 2017 podal vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29. 07. 2016,
v ktorom opätovne poukázal na námietky pod č. 1 až 4 a 6 a 7 v podanej žalobe a zotrval na jej dôvodoch.

29. Žalovaný v podaní zo dňa 23. 03. 2017 poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 29. 07. 2016,
na ktorom zotrval.

30. Ďalšie vyjadrenie podal žalobca v predmetnej veci v podaní zo dňa 24. 04. 2017, v ktorom
poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, resp. i Ústavného súdu SR a judikatúru ESD s tým, že
postup daňových orgánov je v rozpore so touto judikatúrou, je nesprávny a nezákonný. V uvedenom
podaní podal i návrh na prerušeniu konania. Správny súd vyhovel návrhu žalobcu a uznesením č. k.
11S/141/2016-126 zo dňa 30.06.2017 prerušil konanie vedené pod sp. zn. 11S/141/XXXX do skončenia
administratívneho konania o podnete žalobcu zo dňa 06. 07. 2016 na preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. marca 2016 mimo odvolacieho konania. Na základe
oznámenia žalovaného zo dňa 02. 03. 2018 a zaslania oznámenia - k podnetu na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania vydaného Ministerstvom financií Slovenskej republiky pod
č. MF/008202/2018-77 zo dňa 22. 02. 2018 mal súd preukázané, že Ministerstvo financií SR dospelo k
záveru, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. 03. 2016.

31. Uznesením č. k. 11S/141/2016-149 zo dňa 17. mája 2018 súd pokračoval v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 11S/141/2016 a vo veci nariadil pojednávanie.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

32. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v
znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák.
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 24. 10. 2018 (v neprítomnosti žalovaného) žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 03. 2016, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie
je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

33. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinnom v čase vykonávania daňovej
kontroly u žalobu, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia
sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil
riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo
inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.



Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 25 ods. 1 vyššie citovaného zákona, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako
svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca
dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví,
správca dane môže postupovať podľa § 20.

Podľa § 45 ods. 1, písm. c/ vyššie citovaného zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
Podľa § 63 ods. 5 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 68 ods. 3 vyššie citovaného zákona, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v
lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom
dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich
prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť
si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním
predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho
zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o
tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým
subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do
15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného
záznamu.

Podľa § 74 ods. 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného,
odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri
preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú
podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán
nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho
neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať,
odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením
primeranej lehoty.
Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za
potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní
umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.



Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté
rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú
na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca
dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

34. Podľa § 8 ods. 1, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov účinnom do 30. 09. 2014 (teda i v kontrolovanom zdaňovacom období), dodaním tovaru je
a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

35. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových
orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014
v sume 18.950,24 eur (ako rozdielu medzi daňou vyrubenou v daňovom priznaní v sume 922,54 eur a
daňou zistenou správcom dane po daňovej kontrole v sume 19.872,78 eur) a zistiť, či daňové orgány
pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru,
že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri tovare, u ktorého dostatočne nepreukázal
existenciu deklarovanej obchodnej transakcie.

36. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre
dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch
daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1, písm. a/
vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie
sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku
zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na
odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako
sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúrach (č. XXXXXXXX zo dňa XX.



XX. XXXX, č. XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXX
zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č.
XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXX zo dňa XX.
XX. XXXX, XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXX
zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXX zo dňa XX. XX.
XXXX, č. XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX a č. XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX,) vystavených
spoločnosťou NOBATO, s.r.o. v mesiaci január 2014 ako dodávateľom ovocného vína pre žalobcu ako
odberateľa, pričom druh, označenie, množstvo a cena tohto tovaru sú uvedené na týchto faktúrach. Z
ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu.
Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávok tovaru,
ktorý mal nakúpiť od ním deklarovaného dodávateľa, t.j. NOBATO, s.r.o. len v prípade, ak by pri tomto
tovare vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane
vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie s prihliadnutím na tvrdenie žalobcu, že s tovarom - ovocným
vínom mal obchodovať reťazec dodávateľov a odberateľov, t.j. spoločnosť SK.DRINK KFT. (maďarský
dodávateľ) › NOBATO, s.r.o. › žalobca › jeho odberatelia (TESCO, METRO, LABAŠ, resp. WAJDA)
na Slovensku, pričom si vyžiadal listinné doklady, vykonal výsluch svedka a preveril i spoločnosť
deklarovaného dodávateľa žalobcu, t.j. NOBATO, s.r.o..

37. Výsledkom vykonaného dokazovania bolo zistenie, že v predmetnom zdaňovacom období s týmto
tovarom fakturačne obchodovalo viacero spoločností (reťazec dodávateľov a odberateľov uvedený
v bode 35), ale tovar bol dodávaný priamo bez prekládky od maďarského výrobcu (SK.DRINK
KFT.) koncovým slovenským odberateľom (METRO, TESCO, LABAŠ, resp. WAJDA) a jeho prepravu
zabezpečoval maďarský dopravca LT TRANS-SPED Kft.. Uvedené vyplýva priamo z písomného
vyjadrenia žalobcu zo dňa 14. 09. 2015, ktoré podal na základe výzvy správcu dane zo dňa
19. 08. 2015. V tejto výzve správca dane žalobcu vyzval na predloženie dôkazov preukazujúcich
nákup ovocného vína od dodávateľa NOBATO, s.r.o. a zároveň mu oznámil výsledky preverovania
tejto spoločnosti (nemožnosť vykonať daňovú kontrolu, nekontaktnosť tohto daňového subjektu,
nepredloženie požadovaných dokladov, zrušenie registrácie k dani z pridanej hodnoty), v dôsledku
ktorých správca dane spochybnil deklarované obchody žalobcu s týmto dodávateľom. Žalobca v
podaní zo dňa 14. 09. 2015 navrhol správcovi dane vykonať výsluch F. B. ako bývalého konateľa
spoločnosti NOBATO, s.r.o., preveriť prepravu tovaru v dopravnej spoločnosti LT TRANS-SPED Kft.
a preveriť dodanie tovaru pre spoločnosť NOBATO, s.r.o. podľa dodávateľských faktúr vystavených
spoločnosťou SK.DRINK KFT.. Prílohou tohto podania boli predajno - kúpne podmienky na rok 2014
medzi spoločnosťou SK.DRINK KFT. ako predávajúcim a spoločnosťou NOBATO, s.r.o. ako kupujúcim.

38. Správca dane vyhovel návrhu žalobcu na výsluch svedka a dňa 20. 10. 2015 bola spísaná zápisnica
o ústnom pojednávaní, na ktorom bol za prítomnosti splnomocnenej zástupkyne žalobcu a konateľa
žalobcu vypočutý ako svedok F. B. (konateľ spoločnosti NOBATO, s.r.o. v období od 06. 09. 2007 do
19. 06. 2014), ktorý po oboznámení s predmetom výsluchu uviedol, že tovar bol dodaný žalobcovi tak,
ako to uviedol správca dane s tým, že doklady už nemá, odovzdal ich novému konateľovi spoločnosti S.
G. G., ktorý je nekontaktný. Výsluchu tohto svedka predchádzalo preverovanie spoločnosti NOBATO,
s.r.o. formou miestneho zisťovania na adrese jej sídla (E. C.) zapísanej v obchodnom registri do 19. 06.
2014 s výsledkom, že spoločnosť na tejto adrese nesídli a taktiež nesídli ani na adrese v S., ktorú má
zapísanú ako svoje sídlo od 20. 06. 2014. Z uvedeného vyplýva, že správcovi dane neboli predložené
doklady a účtovníctvo spoločnosti NOBATO, s.r.o..

39. Dodávateľom tovaru - ovocného vína pre spoločnosť NOBATO, s.r.o. mala byť spoločnosť SK.DRINK
KFT. so sídlom v Maďarsku, ktorej štatutárny zástupca L. F. je zároveň štatutárnym zástupcom
(konateľom) spoločnosti žalobcu. Napriek tomu, že spoločnosť SK.DRINK KFT. (maďarský dodávateľ
vína) a spoločnosť žalobcu sú personálne prepojené osobou ich štatutárneho zástupcu (L. F.) a
obe mali obchodovať s ovocným vínom, tento ich obchod nebol priamy (dodávateľ - odberateľ), ale
obchodovať mali prostredníctvom spoločnosti NOBATO, s.r.o. tým spôsobom, že maďarský dodávateľ,
t.j. spoločnosť SK.DRINK KFT. mal tovar dodávať spoločnosti NOBATO, s.r.o. (prvý odberateľ na
Slovensku) a táto ďalej spoločnosti žalobcu (druhý odberateľ na Slovensku), ktorý mal tovar dodávať
svojim odberateľom na Slovensku. Žalobca opodstatnenosť tohto obchodného reťazca (SK.DRINK
KFT. › NOBATO, s.r.o. › žalobca › koncoví slovenskí odberatelia) odôvodňoval tým, že spoločnosť
NOBATO, s.r.o. mala povolenie na dovoz vína z členských štátov Európskej únie, pričom žalobca



takýmto povolením nedisponoval a nemohol byť teda priamym odberateľom maďarského dodávateľa
SK.DRINK KFT., s ktorým je personálne prepojený.

40. Bez ohľadu na uvedené tvrdenie žalobcu o nevyhnutnosti medzičlánku (NOBATO, s.r.o.) medzi
spoločnosťou SK.DRINK KFT. ako dodávateľom a spoločnosťou žalobcu (ako druhým odberateľom) je
potrebné zdôrazniť, že existenciu deklarovaných obchodných vzťahov v obchodnom reťazci dodávateľov
a odberateľov (SK.DRINK KFT. › NOBATO, s.r.o. › žalobca › jeho odberatelia TESCO, METRO, LABAŠ,
resp. WAJDA) spochybnil sám žalobca, keď v podaní zo dňa 14. 09. 2015 výslovne uviedol, že tovar bol
priamo bez prekládky maďarským dopravcom prepravený od výrobcu, t.j. SK.DRINK KFT. ku koncovým
slovenským odberateľom, t.j. TESCO, METRO, LABAŠ, resp. WAJDA, ktorých žalobca považoval za
svojich odberateľov. Vyvstáva potom otázka, aká bola úloha žalobcu v celom deklarovanom obchodnom
reťazci (keď tovar bol priamo dodaný od výrobcu k vyššie uvedeným odberateľom na Slovensku), na
ktorú si musí odpovedať sám žalobca ako daňový subjekt.

41. Uvedené potom znamená, že dokladom (faktúram), ktoré predložil žalobca a ktorými preukazoval
existenciu obchodného vzťahu medzi ním ako odberateľom a spoločnosťou NOBATO, s.r.o. ako
dodávateľom a v konečnom dôsledku týmito dokladmi preukazoval i dôvodnosť odpočítania dane z
pridanej hodnoty, absentuje materiálny základ. Spoločnosť NOBATO, s.r.o. ako dodávateľ nemohla v
januári 2014 dodať žalobcovi tovar uvedený na faktúrach vystavených v tomto mesiaci (a nemohla jej
vzniknúť ani daňová povinnosť ako dodávateľovi), nakoľko jej ani nebol tovar dodaný, pretože tento bol
dodaný priamo od výrobcu SK.DRINK KFT. koncovým odberateľom na Slovensku (TESCO, METRO,
LABAŠ, resp. WAJDA). V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúr nie je uskutočnené dodávateľom
na nich uvedeným, potom len formálna existencia týchto faktúr nie je predpokladom pre odpočítanie
dane z pridanej hodnoty podľa zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov. Správcovi dane neboli predložené žiadne dôkazy (okrem faktúr, ktorým absentuje materiálny
základ) preukazujúce dodanie tovaru spoločnosti NOBATO, s.r.o. (ktorá mala byť dodávateľom žalobcu),
nakoľko predloženie faktúr nie je ešte dôkazom o dodaní tovaru.

42. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane vyššie uvedené faktúry (bod 35) za
dodávku ovocného vína vystavené dodávateľom označeným ako NOBATO, s.r.o., ktorý mal žalobcovi
dodať tento tovar. Predloženie uvedených dokladov - faktúr (ktoré mali slúžiť aj ako dodací list), je však
len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná
reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad
a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené
alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o
tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.

43. Vykonaným dokazovaním zo strany správcu dane ani podľa názoru súdu nebola preukázaná
žalobcom deklarovaná dodávka ovocného vína podľa faktúr uvedených v bode 35 rozsudku a
vystavených spoločnosťou NOBATO, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa. Dodanie
tovaru v zmysle týchto faktúr nepreukazujú ani predajno - kúpne podmienky na rok 2014 dohodnuté
medzi spoločnosťou SK.DRINK KFT. ako predávajúcim a spoločnosťou NOBATO, s.r.o. ako kupujúcim.
Správcovi dane nebol predložený a nebol ani označený žiadny dôkaz smerujúci k preukázaniu toho,
že deklarované obchody v reťazci spoločností sa reálne uskutočnili v zmysle predložených faktúr, a to
napriek tomu, že správca dane vyzýval žalobcu, aby predložil dôkazy a preukázal nárok na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty, ktorý deklaroval v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január 2014. Naopak, žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 09. 2015 poprel reálnu existenciu
deklarovaných obchodných vzťahov keď uviedol, že tovar bol dodaný priamo od výrobcu v Maďarsku ku
koncovým odberateľom na Slovensku, pričom žalobca týmto koncovým odberateľom nebol, a nakoľko
mu nebol tovar (ovocné víno) reálne dodaný, nemohla vzniknúť deklarovanému dodávateľovi žalobcu
ani daňová povinnosť a následne žalobcovi ani právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

44. Listinné doklady predložené žalobcom, teda faktúry a predajno - kúpne podmienky na rok 2014
dohodnuté medzi spoločnosťou SK.DRINK KFT. ako predávajúcim a spoločnosťou NOBATO, s.r.o.
(ktoré sa žalobcu ani netýkajú), ešte sami o sebe nepreukazujú, že medzi žalobcom a deklarovaným
dodávateľom (NOBATO, s.r.o.) skutočne došlo k reálnemu zdaniteľnému plneniu, že sú splnené
hmotnoprávne podmienky na odpočet dane stanovené v ust. § 49 a nasl. zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, platnom v rozhodnom období a že žalobca ako platiteľ



dane z pridanej hodnoty má nárok na jej odpočet. Žalobca v priebehu daňovej kontroly preukazoval
nadobudnutie tovaru - ovocného vína v podstate len na základe vyššie označených listinných dokladov
a nevedel preukázať na materiálnom základe jeho reálne dodanie od spoločnosti NOBATO, s.r.o..

45. Na základe vyššie uvedených zistení a tvrdenia žalobcu o priamych dodávkach ovocného vína od
dodávateľa a výrobcu v Maďarsku pre koncových odberateľov na Slovensku (TESCO, METRO, LABAŠ,
resp. WAJDA), potom už správca dane nevykonával preverenie prepravy, ktorú mala vykonať spoločnosť
LT TRANS.SPED Kft., nakoľko podľa vyjadrenia žalobcu táto preprava tovaru nebola vykonaná
medzi spoločnosťou NOBATO, s.r.o. ako deklarovaným dodávateľom a žalobcom ako deklarovaným
odberateľom a preukazovanie prepravy tovaru a dodávok tovaru medzi spoločnosťou SK.DRINK KFT. a
koncovými odberateľmi tovaru na Slovensku (TESCO, METRO, LABAŠ, resp. WAJDA) ani podľa názoru
súdu nebolo pre účely správneho určenia daňovej povinnosti u žalobcu za potrebné.

46. Taktiež správca dane s poukazom na tvrdenie žalobcu o priamych dodávkach tovaru - ovocného
vína od dodávateľa a výrobcu v Maďarsku pre vyššie uvedených koncových odberateľov na Slovensku
nepreveroval dodanie tovaru pre spoločnosť NOBATO, s.r.o. od dodávateľa SK.DRINK KFT., nakoľko
sám žalobca existenciu reálnych dodávok medzi týmito spoločnosťami poprel. Správca dane správne
konštatoval, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z predmetného plnenia, musí
preukázať nielen jeho použitie na účely svojho podnikania ako platiteľ, ale tiež to, že tieto plnenia boli
skutočne dodané spoločnosťou uvedenou na predložených dokladoch. Skutočnosť, že žalobca vlastní
daňové doklady (faktúry) od spoločnosti NOBATO, s.r.o. ako dodávateľa, ktorým absentuje materiálny
základ (čo vyplýva z písomného vyjadrenia žalobcu) nepreukazuje, že plnenia uvedené na faktúrach
boli skutočne žalobcovi aj dodané. Predloženie dokladov je len jednou z hmotno-právnych podmienok
na uznanie odpočítania dane a i keď majú doklady všetky náležitosti daňového dokladu a sú riadne
zaúčtované, neznamená to, že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene a v súlade so
zákonom.

47. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca
nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie tovaru od spoločnosti NOBATO s.r.o.
ako dodávateľa). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho
názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z
pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn.
5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v
spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp.
zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte -
žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu,
ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok
na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si
aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako dôvodný“.

48. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným
bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania
vyplynula nereálnosť deklarovaných obchodov, pričom všetky okolnosti celkom jednoznačne nasvedčujú
tomu, že žalobca bol jedným z účastníkov obchodného reťazca, v rámci ktorého prebiehala fakturácia
tovaru v tuzemsku, avšak bez reálneho dodania. Je potrebné zdôrazniť, že nie správca dane, resp. súd v
správnom súdnictve musia preukazovať neexistenciu dôvodu pre neuznanie nároku daňového subjektu
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ale daňový subjekt musí spoľahlivo preukázať svoje tvrdenia
o uskutočnení dodania tovaru, aby bol jeho nárok uznaný ako oprávnený. Súdy v správnom súdnictve
v zásade len posudzujú, či dokazovanie vykonané v správnom konaní zodpovedá požiadavkám na
zákonnosť správneho konania, či nedošlo k porušeniu procesných práv účastníka správneho konania.
V správnom konaní i v konaní pred súdom sú to v prvom rade pozitívne tvrdenia, ktoré sú predmetom
dokazovania, pričom subjektom povinným predkladať dôkazy alebo ich návrhy je v prvom rade subjekt,



ktorý existenciu práva alebo povinnosti, resp. existenciu skutku tvrdí. Pokiaľ daňový subjekt v daňovom
konaní nepreukáže ním tvrdené skutočnosti, nemožno z toho vyvodiť, že rozhodnutie bolo vydané na
základe neúplných skutkových zistení. Pokiaľ v daňovom konaní správca dane po preverení daňovým
subjektom tvrdených údajov zistí, že tento nie je schopný predloženými dokladmi doložiť oprávnenosť
uplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, potom treba mať za to, že z hľadiska § 49
a nasl. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov oprávnenosť
uplatneného nároku nepreukázal. Dôvody nepreukázania tvrdení daňovým subjektom, sú pre právne
posúdenie veci irelevantné.

49. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a
odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane,
ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej
hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý
a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo
žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len
z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

50. Neunesenie vlastnej dôkaznej povinnosti nemôže žalobca obhajovať tým, že mu nie je známe,
akými inými dôkazmi by ešte mal a mohol disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane. Nie je
úlohou správcu dane, aby v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly inštruoval kontrolovaný daňový subjekt,
akými konkrétnymi dôkaznými prostriedkami má disponovať, resp. aké konkrétne dôkazné prostriedky
si mal zabezpečiť a predložiť, aby mu bolo možné uznať uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
Odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 nebolo žalobcovi uznané z
dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne
nadobudnutie tovaru od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti NOBATO, s.r.o., v dôsledku čoho
bolo potom spochybnené žalobcom deklarované prijatie plnenia od dodávateľa, pričom žalobca tieto
pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil. Sám žalobca vo svojom
vyjadrení zo dňa 14. 09. 2015 uviedol, že tovar bol dodávaný priamo od maďarského dodávateľa ku
koncovým odberateľom (TESCO, METRO, LABAŠ, WAJDA) na Slovensku. Vykonávanie ďalšieho
dokazovania za takejto dôkaznej situácie (keď sám žalobca potvrdil, že reálny tok tovaru nebol totožný
s fakturačným) by bolo, podľa názoru súdu, nehospodárne a nadbytočné.

51. K žalobcom namietanému porušeniu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne ust. § 3 ods. 3, § 24 ods.
2, 4, § 25 ods. 1, § 45, písm. c/, § 63 ods. 5, § 68 ods. 3 a § 74 ods. 2 (námietky pod bodom 1 až 4, 6 a
7 v podanej žaloby uvedené v bode 12 až 18 rozsudku) tohto zákona správny súd uvádza, že pri správe
daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a
dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému
daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenie o dodávke tovaru zo strany spoločnosti
NOBATO, s.r.o. a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal, čo žalobca neurobil.
Úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či ju daňový subjekt
preukázal a správne deklaroval. Daňové orgány si urobili správny záver, že žalobcom predložené listinné
doklady sú z hľadiska ich použiteľnosti pre účely odpočítania dane z pridanej hodnoty použiteľné vtedy,
ak je nepochybné, že údaje v nich uvedené odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný od
dodávateľa uvedeného na faktúre odberateľovi uvedenom na faktúre.

52. Súd je toho názoru, že správca dane vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na základe
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, pričom správny súd nezistil žalobcom namietané porušenie tohto zákona.

53. Za celkom nedôvodnú správny súd považoval námietku žalobcu pod bodom 1 podanej žaloby,
nakoľko správca dane na strane 2 svojho rozhodnutia zo dňa 18. 12. 2015 len konštatuje, že spoločnosť
žalobcu kúpila v zdaňovacom období január až december ovocné víno od dodávateľa NOBATO, s.r.o.
a následne uvádza zoznam faktúr za zdaňovacie obdobie január 2014, ktoré žalobca prijal od tejto
spoločnosti. Z uvedeného konštatovania správca dane nevyvodzoval (a ani nie je možné vyvodiť) žiadny
právny záver, len uvádzal zistenia vyplývajúce zo zoznamu faktúr, ktoré mu boli žalobcom predložené.



54. K námietkam pod bodom 2, 3, 4, 7 podanej žaloby, spočívajúcim v namietaní porušenia ust. §
24 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona je potrebné uviesť, že podľa názoru správneho súdu správca
dane v priebehu daňovej kontroly vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade s týmto zákonným
ustanovením, keď žalobcu preukázateľne oboznámil so skutočnosťami týkajúcimi sa deklarovaného
dodávateľa žalobcu, t. j. spoločnosti NOBATO, s.r.o., teda oboznámil ho s úkonmi, ktoré boli vykonané
v priebehu daňovej kontroly a zároveň žalobcu vyzval podaním zo dňa 19. 08. 2015, aby s poukazom
na tieto zistenia (uvedené v podaní zo dňa 19. 08. 2015) predložil dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, teda dôkazy na preukázanie dôvodnosti uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty pri
dodávkach ovocného vína od spoločnosti NOBATO, s.r.o.. Správca dane celkom pochopiteľne neurčil,
aké konkrétne dôkazy má žalobca predložiť, pretože ako už bolo vyššie uvedené, nie je úlohou správcu
dane v prebiehajúcej daňovej kontrole inštruovať daňový subjekt, čo konkrétne, resp. aké dôkazy má
predložiť alebo navrhnúť ich vykonanie, nakoľko rozsah dôkazných prostriedkov je široký a ako dôkaz
možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane. S týmto úzko súvisí i oprávnenie daňového subjektu predkladať v priebehu daňovej
kontroly dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, resp. navrhovať správcovi dane dostupné
dôkazy. Pokiaľ žalobca v priebehu daňovej kontroly navrhoval správcovi dane preveriť dodanie tovaru
pre spoločnosť NOBATO, s.r.o. od maďarského dodávateľa SK.DRINK KFT., správny súd považuje za
potrebné uviesť, že vykonanie takéhoto dokazovania by bolo nadbytočné, a to z dôvodu, že sám žalobca
potvrdil, že tovar - ovocné víno bolo dodané od uvedeného maďarského dodávateľa priamo koncovým
odberateľom na Slovensku, čo znamená, že sám žalobca potvrdil, že prezentovaný fakturačný tok tovaru
nezodpovedal toku reálnemu.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť s poukazom na žalobcom namietané porušenie ust. § 45 ods. 1
písm. c/ vyššie citovaného zákona (námietka pod bodom 2), že ani žalobcom navrhované preverovanie
deklarovaných obchodov cez informačný systém správcu dane by nemohlo podľa názoru súdu priniesť
iný záver ako ten, ktorý z vykonaného dokazovania vyvodil správca dane (t.j. záver o nedôvodnosti
uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty zo strany žalobcu pri deklarovaných obchodoch so
spoločnosťou NOBATO, s.r.o. ako dodávateľom), a to s poukazom na zistenie, že fakturačný tok tovaru
nezodpovedal toku reálnemu, čo jednoznačne potvrdil žalobca v priebehu daňovej kontroly, keď uviedol,
že tovar bol výrobcom a dodávateľom dodávaný priamo koncovým odberateľom.

55. K namietanému porušeniu ust. § 25 ods. 1 vyššie citovaného zákona (námietka pod bodom 3)
správny súd uvádza, že ako svedok bol na pojednávaní za prítomnosti splnomocnenej zástupkyne
žalobcu a konateľa žalobcu vypočutý svedok F. B. (bývalý konateľ spoločnosti NOBATO, s.r.o.), ktorý len
všeobecne potvrdil, že tovar bol dodaný tak, ako je to uvedené na faktúrach. Jeho výpoveď však správca
dane správne hodnotil v kontexte s ostatnými poznatkami a dôkazmi získanými v priebehu daňovej
kontroly a vyvodil správny právny záver, že výpoveď tohto svedka nemožno považovať za relevantný
dôkaz preukazujúci reálnu existenciu obchodu medzi spoločnosťou NOBATO, s.r.o. ako dodávateľom a
žalobcom ako odberateľom. Pri hodnotení výpovede tohto svedka nebolo možné obísť tú skutočnosť, že
výpoveď svedka je v priamom rozpore s tvrdením žalobcu v podaní zo dňa 14. 09. 2015, v ktorom žalobca
uviedol, že výrobca a dodávateľ tovaru - ovocného vína dodával tovar priamo koncovým odberateľom
na Slovensku, medzi ktorými nebola spoločnosť NOBATO, s.r.o..

56. K námietke pod bodom 6 podanej žaloby (porušenie ust. § 63 ods. 5, § 68 ods. 3 vyššie citovaného
zákona) správny súd uvádza a je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v
ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú
predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo
povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite
odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že z konštantnej judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku,
rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie
je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné
podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri
odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej
miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho



rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho
svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

Pripomienky žalobcu, ktoré vzniesol vo vyjadrení zo dňa 19. 12. 2015 k zisteniam uvedeným v protokole
z daňovej kontroly zo dňa 05. 11. 2015, boli so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu prerokované dňa
16. 12. 2015, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorá sa nachádza v predloženom
administratívnom spise a zástupkyňa žalobcu nemala žiadne návrhy alebo námietky proti obsahu
zápisnice.

57. Za celkom nedôvodnú je potrebné považovať i námietku žalobcu pod bodom 7 v podanej žalobe,
spočívajúcu v tom, že ak mal správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
podaného daňového priznania spoločnosťou NOBATO, s.r.o., túto mal vyzvať na vyjadrenie, resp.
vysvetlenie nejasností, a pokiaľ tak neurobil, dal fakticky formálne najavo, že daňové priznanie podané
touto spoločnosťou je v poriadku. Žalobca nie je oprávnený namietať postup správcu dane vo vzťahu
k podanému daňovému priznaniu spoločnosťou NOBATO, s.r.o.. Správca dane v priebehu daňovej
kontroly u žalobcu konštatoval, že mu nebolo predložené účtovníctvo tejto spoločnosti, ale nikdy netvrdil,
že by toto účtovníctvo mal predložiť žalobca. Nepredloženie účtovníctva zo strany spoločnosti NOBATO,
s.r.o. správca dane vyhodnotil v kontexte s ostatnými vykonanými, resp. získanými dôkazmi, z ktorých
vyvodil, podľa názoru správneho súdu, správny právny záver o nedôvodnosti uplatnenia odpočtu dane z
pridanej hodnoty žalobcom za zdaňovacie obdobie január 2014 pri dodávkach deklarovaných zo strany
spoločnosti NOBATO, s.r.o..

58. Pokiaľ žalobca v podaní zo dňa 24. 04. 2017 poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie (rozsudok C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House a ďalšie), resp.
i na a rozsudky Najvyššieho súdu SR (v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011 a ďalšie), súd je toho názoru, že
žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným
dodávateľom a naviac, ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať
na jeho obchodný prípad podľa predložených faktúr v kontrolovanom zdaňovacom období.

59. K ďalším námietkam žalobcu súd zaujal stanovisko v predchádzajúcich častiach odôvodnenia
rozsudku.

60. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 18. 12. 2015 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2014 v sume 18.950,24 eur ako rozdiel medzi daňou vyrubenou v daňovom
priznaní za toto zdaňovacie obdobie (922,54 eur) a daňou zistenou správcom dane po daňovej kontrole
(19.872,78 eur).

61. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 18. 12. 2015 potvrdil podľa
ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány
zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle
zákona rozhodnúť.
62. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje
materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať
k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám
logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia,
pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

63. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez
zistenia vád podľa ust. § 195 SSP správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju
rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.



64. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

65. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.