Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/10/2011 z 19. 4. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 19. apríla 2012, sp. zn. 1S/10/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8011200018.2 Krajský súd Prešov | 1S/10/2011 | ECLI:SK:KSPO:2012:8011200018.2 | 2012-04-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 OSP, § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e1d6b05-6294-4068-95d7-033dd3ccf201 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8011200018.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/10/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200018
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8011200018.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a
sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu A. C.,
bytom K., E. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom so sídlom v Svidníku, Sovietskych
hrdinov 200/33, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 28. decembra 2010, číslo: 52248-6/2010-BA v
spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník, zo dňa 7. septembra 2010, číslo: ISUP:
1110027986 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 28. decembra 2010, číslo: 52248-6/2010-BA, 1110037385 v
spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník zo dňa 7. septembra 2010, číslo: ISUP:
1110027986 podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. a v r a c i a vec žalovanej na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 213,95 Eur, ktoré je žalovaná p o v i
n n á zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu JUDr.
Iva Babjaka, advokáta, vedený v K., a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.12.2010 rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán podľa
§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) vo veci
odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník zo dňa 7.9.2010, číslo: ISUP:
1110027986 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) vo veci nepriznania nároku
na úrazový príplatok v dôsledku úrazu zo dňa 30.4.2010 tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 215 ods. 1, 2, § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003
Z.z., ktoré upravujú odvolacie konanie. Ďalej v odôvodnení žalovaná uviedla, že prvostupňový správny
orgán v súvislosti so žiadosťou žalobcu o úrazový príplatok, predloženou vo forme Potvrdenia o dočasnej
pracovnej neschopnosti číslo J 267865, časť II. Žiadosť o úrazový príplatok (ďalej len „potvrdenie o
DPN“), ktorá bola Sociálnej poisťovni, pobočke Svidník doručená dňa 4.6.2010, vydal dňa 7.9.2010
rozhodnutie, číslo rozhodnutia: SK-44401/2010, Číslo ISUP: 1110027986 (ďalej len „rozhodnutie“),
ktorým nepriznal poškodenému nárok na úrazový príplatok.

Proti rozhodnutiu podal poškodený v zákonom ustanovenej lehote odvolanie. V odvolaní okrem iného
uviedol, že: „...Ja som so spoločnosťou O.V.S.B.S., s.r.o., uzatvoril pracovnú zmluvu s vymedzením
druhu práce „robotník v stavebníctve“. Pracovná zmluva zo dňa 20.4.2010 obsahuje všetky náležitosti



upravené príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce a je platná. Zo strany zamestnávateľa ju podpísal
štatutárny zástupca, konateľ, v súlade s ustanovením § 11 Zákonníka práce. A tu by som chcel
zdôrazniť, že žiadny právny predpis nevylučuje, aby pracovný pomer vznikol medzi právnickou osobou,
v mene ktorej pracovnú zmluvu podpíše konateľ, ktorý je zároveň jediným spoločníkom spoločnosti a
pracovníkom, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti. Takúto možnosť predpokladá ustanovenie § 7
ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická
osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila. „Nemožno však vylúčiť, aby medzi členom štatutárneho
orgánu a zamestnávateľom nebol založený pracovný pomer, pri ktorom druhom práce by bola iná
pracovná činnosť než je výkon funkcie člena štatutárneho orgánu. Týmto spôsobom môžu vzniknúť
dva paralelné od seba zásadne nezávislé právne vzťahy, z ktorých jeden sa bude spravovať napríklad
mandátnou zmluvou podľa Obchodného zákonníka a druhý pracovnou zmluvou podľa Zákonníka práce.
Vždy je smerodajný charakter vykonávanej práce (cit. Prof. JUDr. H. Barancová, DrSc: Zákonník práce,
Komentár, SPRINT 2005, str. 134).

Ako zamestnancovi mi Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, začala vyplácať nemocenské v súlade
s ustanovením § 33 a nasl. zákona. A tu vyvstáva otázka, ako môže Sociálna poisťovňa, pobočka
Svidník, rôzne posudzovať status zamestnanca pri výplate nemocenských dávok a pri posudzovaní
nároku na úrazový príplatok, keď zákon pozná len jeden pojem „zamestnanec" a to ten, ktorý je uvedený
v ustanovení § 4 zákona. Ak mi Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, priznáva status zamestnanca pre
výplatu nemocenských dávok, potom je tak povinná urobiť a priznať mi status zamestnanca aj pri nároku
na úrazový príplatok. Akýkoľvek iný stav je v rozpore a príslušnými právnymi predpismi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadam Sociálnu poisťovňu, pobočku Svidník, aby v súlade
s ustanovením § 217 zákona zrušila napadnuté rozhodnutie a môjmu odvolaniu v celom rozsahu
vyhovela.“

Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie a priloženú
dokumentáciu v celom rozsahu.

Z priloženej dokumentácie vyplýva, že postup Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník, pri nepriznaní
nároku na úrazový príplatok v dôsledku úrazu zo dňa 30.4.2010 bol správny.

Podľa § 85 zákona zamestnanec okrem sudcu, prokurátora a zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2
zákona, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne pracovne
neschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak
má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo
nemocenské z nemocenského poistenia.

Podľa § 83 zákona poškodeným na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, okrem sudcu
a prokurátora a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich
zistila choroba z povolania.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona a podľa § 11 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník
práce“) je zamestnancom fyzická osoba v pracovnom pomere, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch a
ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa
závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo odmenu. Ide o vzťah, v ktorom sa zamestnanec podieľa
svojou závislou prácou za mzdu podľa pokynov zamestnávateľa na plnení jeho úloh a hlavným znakom
tohto vzťahu je prvok podriadenosti.

Zo Záznamu o registrovanom pracovnom úraze vyplýva, že poškodený utrpel dňa 30.4.2010 pracovný
úraz - udretie hlavy a chrbtu v dôsledku pádu z rebríka pri vykonávaní stavebných prác u zamestnávateľa
O.V.S.B.S., s. r. o., Vranovská 1442/14, 091 01 Stropkov.



Poškodený so žiadosťou predložil pracovnú zmluvu zo dňa 20.4.2010 uzatvorenú s firmou O.V.S.B.S.,
s.r.o., Vranovská 1442/14, 091 01 Stropkov. Pracovná zmluva je podpísaná tou istou osobou za
zamestnanca ako aj za zamestnávateľa, A. C., ktorý je podľa výpisu z Obchodného registra jediným
spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa pracovnej zmluvy
poškodený mal vykonávať prácu v pozícii robotník v stavebníctve.

Podľa § 11 Zákonníka práce zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak
to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobných pracovných vzťahoch, vykonáva pre zamestnávateľa
závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo odmenu.

V zmysle stanoviska MPSV SR č. 420/2003-1/13 zo dňa 14.3.2003 ak fyzická osoba je štatutárnym
orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným (konateľ) a sám rozhoduje, riadi a dáva pokyny, chýba
prvok subordinácie, a preto takýto vzťah nemôže byť vzťahom pracovnoprávnym podľa § 11 Zákonníka
práce. Z uvedeného dôvodu nie je možné poškodeného považovať za zamestnanca v zmysle § 4 zákona
vykonávajúceho pre zamestnávateľa závislú prácu, ktorému by mohol vzniknúť nárok na úrazové dávky
podľa zákona.

Podľa § 85 zákona nárok na úrazový príplatok môže vzniknúť zamestnancovi s výnimkou sudcu,
prokurátora a zamestnanca vykonávajúceho práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru, tzn. len tej fyzickej osobe, ktorá má v čase vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti
status zamestnanca.

Prácu, ktorú poškodený vykonával na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.4.2010 nemožno považovať
za závislú, nakoľko absentuje prvok subordinácie, ktorý pracovnoprávny vzťah charakterizuje. Z
uvedeného dôvodu pracovnú zmluvu zo dňa 20.4.2010 Sociálna poisťovňa, ústredie, považuje za
neplatnú. Poškodený, ktorý utrpel úraz dňa 30.4.2010 nespĺňa náležitosti zamestnanca podľa § 4 ods.
1 zákona, nakoľko ním predložená pracovná zmluva nie je v súlade s § 11 Zákonníka práce. Z tohto
dôvodu poškodený nemá nárok na úrazový príplatok ako dávku úrazového poistenia podľa § 85 zákona.

K námietke poškodeného týkajúcej sa výplaty nemocenského žalovaná uviedla, že na rozdiel od
nemocenského poistenia v úrazovom poistení je poistencom zamestnávateľ, z ktorého poistenia má
nárok na úrazové dávky jeho zamestnanec po splnení podmienok ustanovených zákonom.

Vzhľadom na uvedené dospela k záveru že odvolanie žalobcu je nedôvodné, preto odvolanie zamietla
a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň
žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

V žalobe uviedol, že žalovaná rozhodnutím zo dňa 28.12.2010 zamietla jeho odvolanie a potvrdila
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým mu nepriznal nárok na úrazový príplatok. Toto
rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, pretože sa zakladá na nedostatočne zistenom
skutkovom stave, nesprávnom právnom posúdení veci, týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich
právach. Uviedol, že v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu poukázal na právne
aspekty vzniku a existencie jeho pracovného pomeru k spoločnosti O.V.S.B.S., s.r.o.. Zdôraznil, že
pracovnú zmluvu neuzatvoril so zamestnávateľom na výkon práce, resp. na druh práce „konateľ“, ale
na druh práce „robotník v stavebníctve“. Pracovná zmluva bola uzatvorená v súlade s príslušnými
ustanoveniami Zákonníka práce, nebola zmluvnými stranami spochybnená a je platná. Obidva správne
orgány v svojich rozhodnutiach citovali stanovisko MPSVR SR č. 420/2003-I/13 zo dňa 14.3.2003, podľa
ktorého ak fyzická osoba je štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným (konateľ) a sám
rozhoduje, riadi a dáva pokyny, chýba prvok subordinácie, preto takýto vzťah nemôže byť vzťahom
pracovnoprávnym podľa § 11 Zákonníka práce. Keďže toto stanovisko nie je citované v úplnom znení, je



ťažko posúdiť či sa nezaoberá len vzťahom medzi spoločnosťou (zamestnávateľom) a konateľom, ktorý
by mal mať uzatvorenú pracovnú zmluvu na druh práce „konateľ“. Toto stanovisko nebolo publikované
v Zbierke zákonov a nemá všeobecne záväznú právnu silu. V odvolaní zo dňa 27.9.2010 jasne
zdôraznil, že žiadny právny predpis nevylučuje, aby pracovný pomer vznikol medzi právnickou osobou
v mene ktorej pracovnú zmluvu podpíše konateľ, ktorý je zároveň jediným spoločníkom spoločnosti a
pracovníkom, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti. Takúto možnosť predpokladá aj ustanovenie § 7
ods. 3 Zákonníka práce podľa ktorého so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve orgán
alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila. K námietke žalobcu sa odvolací orgán
absolútne nevyjadril, nezaujal žiadne stanovisko, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia
podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tvrdí, že pracovnú
zmluvu zo dňa 20.4.2010 považuje za neplatnú. Na druhej strane odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
neobsahuje informácie o tých zákonných skutočnostiach, ktoré by oprávňovali žalovanú rozhodovať, že
táto pracovná zmluva je neplatná. O neplatnosti pracovnej zmluvy môže rozhodnúť jedine súd na návrh
aktívne legitimovanej osoby. Bez rozhodnutia súdu nikto nemôže tvrdiť, že považuje pracovnú zmluvu
za neplatnú. Aj takéto stanovisko žalovanej je dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 250j ods. 2
písm. d) O.s.p.. Žalovaná nesprávne posúdila pracovno-právny vzťah uzatvorený pracovnou zmluvou
zo dňa 20.4.2010, čo je tiež dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p..

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe s tým, že podľa § 250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovanej, ktorá
sa z neúčasti písomne ospravedlnila a súhlasila, aby súd konal a rozhodol v nej neprítomnosti, vypočul
právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorý s poukazom na § 85 v spojení s § 4
zákona č. 461/2003 Z.z. a § 11 ods. 1 Zákonníka práce rozhodol, že žalobca nemá nárok na úrazový
príplatok, lebo prácu ktorú vykonával pre spoločnosť O.V.S.B.S., s.r.o., na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 20.4.2010 nemožno považovať za závislú, lebo v nej absentuje prvok subordinácie, teda v čase
pracovného úrazu (30.4.2010) nemal status zamestnanca podľa § 4 ods. 1 písm. a zákona č. 461/2003
Z.z..

Základom bolo vyriešenie otázky či bol žalobca zamestnancom podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
461/2003 Z.z. a teda či v zmysle § 11 ods. 1 Zákonníka práce ako fyzická osoba v pracovnoprávnom
vzťahu vykonával pre zamestnávateľa závislú prácu.

Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. z úrazového poistenia sa za podmienok
ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to úrazový príplatok.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia
zamestnávateľa má jeho zamestnanec po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec,
okrem sudcu a prokurátora a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa
u nich zistila choroba z povolania.

Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnanec okrem sudcu, prokurátora a zamestnanca uvedeného
v § 4 ods. 2, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne
práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak
má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu51) alebo
nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.



Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba
v pracovnom pomere.

Uvedené ustanovenie odkazuje na § 11 Zákonníka práce.

Podľa § 11 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch,
a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa
závislú prácu.

Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca
pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom
čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a
ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.

Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v
obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom
pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na
zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

V danom prípade sa krajský súd nestotožňuje s názorom správnych orgánov že žalobca ako fyzická
osoba nemohol uzavrieť pracovnú zmluvu s právnickou osobou, podľa ktorej vykonával prácu v pozícii
robotník v stavebníctve so spoločnosťou O.V.S.B.S., s.r.o., kde bol jediným spoločníkom a konateľom a
keďže sa tak stalo, nejde o prácu závislú, lebo chýba prvok subordinácie (služobnej podriadenosti).

Konateľ spoločnosti môže okrem činností vyplývajúcich z funkcie konateľa spoločnosti vykonávať pre
spoločnosť aj iné činnosti. Výkon týchto činností je potrebné jednoznačne odlíšiť od výkonu činnosti
konateľa spoločnosti a na ich výkon je možné uzatvoriť pracovnú zmluvu, čo sa vzťahuje aj na daný
prípad. Tento vzťah je potom vzťahom pracovnoprávnym a ide o závislú prácu v zmysle § 1 ods. 2
Zákonníka práce.

Obdobný názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v rozsudku 7Sžo 32/2010
zo dňa 25.2.2010, podľa ktorého ak je fyzická osoba spoločníkom obchodnej spoločnosti s ručením
obmedzeným a je súčasne ako štatutárny orgán oprávnený za túto spoločnosť konať, ide o dva rozdielne
subjekty práva, medzi ktorými môže vzniknúť pracovnoprávny vzťah. Ak predmetom činnosti nie je výkon
funkcie člena štatutárneho orgánu, právne predpisy a ani povaha obchodnej spoločnosti s ručením
obmedzeným nebránia tomu, aby iné činnosti pre túto obchodnú spoločnosť vykonávali fyzické osoby
na základe pracovnoprávnych vzťahov (R 13/1995 Přehled judikatury ve věcech pracovněprávních,
2005). Ak spoločník vykonáva pre spoločnosť inú činnosť než činnosť štatutárneho orgánu, tak je
potrebné uzavrieť pracovnoprávny vzťah, v ktorom sa vymedzí predmet činnosti spoločníka, jeho práva
a povinnosti. Takýto právny úkon sa neprieči ani zákonu, neobchádza ho a ani inak sa neprieči záujmom
spoločnosti.

Správne orgány teda vec nesprávne právne posúdili, naviac pochybila žalovaná ak vyslovila, že
pracovná zmluva zo dňa 20.4.2010 je neplatná, pretože posudzovať platnosť pracovnej zmluvy jej
neprislúcha.

Rozhodnutia správnych orgánov sú aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, lebo v rozhodnutiach
nie je vysvetlené, prečo ak fyzická osoba je štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným
(konateľ) a sám rozhoduje, riadi, dáva pokyny, chýba prvok subordinácie.



Bez právneho významu je odkaz na stanovisko MPSV SR č. 420/2003-1/13 zo dňa 14.3.2003, ktoré
nemôže nahrádzať ani nenahrádza zákon.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovanej v
spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude rozhodnúť podľa právneho názoru vysloveného v
tomto rozsudku, ktorým sú správne orgány viazané (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu
trov konania v sume 213,95 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej
pomoci tak, ako ich vyčíslil právny zástupca podľa § 11, § 14 vyhlášky č. 455/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky): 1/ prevzatie a príprava
á 57 Eur, 2/ účasť na pojednávaní dňa 20.4.2012 á 58,69 Eur, 2 x režijný paušál á 7,41 Eur + 7,63
Eur, spolu 130,73 Eur. Ďalej priznal náhradu cestovných výdavkov za použitie osobného motorového
vozidla HYUNDAI na pojednávanie dňa 20.4.2012 na trase Svidník - Prešov a späť spolu 120 km (priem.
spotreba 6,2 l/100 km, cena benzínu 1,595 Eur, paušál 0,183 Eur) - celkom 33,82 Eur. Náhrada za stratu
času dňa 20.4.2012 - K. - S. - 1/2 hod. á 12,35 x 4 hod. spolu 49,40 Eur (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004
Z.z. 2 x 1/2 hod.). Spolu trovy právneho zastúpenia 213,95 Eur (130,73 + 33,82 + 49,40).

Súd nepriznal odmenu za úkon podanie žaloby á 57 Eur a režijný paušál 7,41 Eur, pretože žalobu spísal
a podal žalobca, nie jeho právny zástupca, čo vyplýva z rovnopisu žaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.