{"guid": "2892b115-b4c7-46b8-aff4-ba3d410e4431:8616d8c0-f7ec-4721-8dc3-acfe8dbdfa41", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4216220579.1", "spisova_znacka": "26CoE/156/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/156/2018 z 28. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. októbra 2018, sp. zn. 26CoE/156/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4216220579.1", "identifikacne_cislo": "4216220579", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2018-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8616d8c0-f7ec-4721-8dc3-acfe8dbdfa41", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4216220579.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4216220579.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4216220579.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/156/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216220579
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216220579.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu
JUDr. Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: W. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. ul.
XXX/XX, P., o vymoženie sumy 300,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/1512/2016 - 30 zo dňa 5. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/1512/2016 - 30 zo dňa 5. septembra
2018   potvrdzuje.

II. Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania   nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2
veta prvá a druhá a ods. 3, § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, § 39, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že ustanovenie § 44 ods.
2 a 3 Exekučného poriadku exekučnému súdu ukladá pri rozhodovaní o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu
so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj jeho materiálnu
vykonateľnosť. Súd v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
vydaný v spotrebiteľskom spore, je vždy povinný skúmať, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky
ustanovené v § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, t.j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný
v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol
vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania
mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená
čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti, súd ako prvé skúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, má spotrebiteľský charakter a či spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, t.j. či rozhodcovský rozsudok je vykonateľný.
Súd prvej inštancie preskúmal oprávneným predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 402800071



zo dňa 17.06.2013, Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, ako aj rozhodcovskú
zmluvu zo dňa 17.06.2013, uzavretú medzi povinným a oprávneným. Súd prvej inštancie je toho
názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú
rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi
(t.j. povinnému) je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej
zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie,
a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona,
a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a
nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve
o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Z
celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva), súd má za to, že ide o rovnaký typ zmluvy,
aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám. Uvedená rozhodcovská zmluva bola
oprávneným vopred pripravená pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich
obsah a zmluvné dojednania. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť
ich obsah, čo je daný prípad. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie
o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný
nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno
považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto
uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu
stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú
zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok
nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na
nútený výkon rozhodnutia. Keďže v danej veci neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť
exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná,
čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S
poukazom na uvedené, keďže nie je splnená jedna z podmienok podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku,
a to vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výroku tohto uznesenia.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadol včas podaným odvolaním oprávnený.

5. Oprávnený v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a zároveň
ako ďalší odvolací dôvod uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších
predpisov a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že exekučný súd v konaní o vydanie poverenia
na vykonávanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky, pričom formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých
formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní a
preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného
titulu, ktorými sú dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Poukázal na to, že exekučný
súd v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, upravuje
podmienku zastavenia exekučného konania vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nie vo vzťahu
k rozhodcovskému konaniu. Preto mal za to, že exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania
zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Podľa jeho názoru sa
musí súd obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných



dôvodov. Nemôže sa teda jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V prípade, ak súd na zistený
skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti
výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon
o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci
pred príslušným súdom. Ďalej zdôraznil, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore
s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. K nesprávnym skutkovým zisteniam súdu prvej
inštancie uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej
listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu veci. V zmysle čl. 2
zmluvy je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade
so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku.
Zmluvné strany sa v zmysle článku 2 ods. 2, druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v
bode 1 článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom
súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. Vo veci námietky
konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym
súdom v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, poukázal na odôvodnenie
zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
napadnuté uznesenie je vecne správne, čím sú dané dôvody na jeho potvrdenie. Rozhodol tak bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 10.09.2016, kedy bola pred
súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor
písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 05.12.2016 požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku
sp. zn. SRSAspA 04779/15 zo dňa 03.03.2016. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.



12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

13. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore
preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

14. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“) v znení účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len \"neprijateľná podmienka\").

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Nakoľko odvolací súd v odvolacom konaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci postupoval
procesne správne, správne zistil aj skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite, v rozsahu potrebnom pre jeho preskúmanie, odôvodnil,
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a v súlade s §
387 ods. 2 CSP sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

17. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a za
účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní uvádza, že
spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou
pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ
a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Medzi účastníkmi sa jedná o
spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom práve.

18. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 402800071 zo dňa 17.06.2013 totiž vyplýva, že
oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda
oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa
za dodávateľa. Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla. Za spotrebiteľa
sa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka považuje fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Preto je možné konštatovať, že povinný je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva o



úvere vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol
ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno
označiť aj ako formulárovú, adhéznu. Povinný je v prejednávanej veci spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka a zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou, a preto na právny
vzťah medzi účastníkmi konania je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-právneho
vzťahu bez ohľadu na dohodu strán.

19. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,
pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli
individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred
uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana
najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy o úvere je zrejmé, že bola vopred pripravená
oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah
a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako
formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez
ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

20. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku. V
zmysle tohto ustanovenia exekučný súd posudzuje okrem iného súlad žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a rovnako
skúma, či je rozhodcovské rozhodnutie vykonateľné. Ak by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil
už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku). V prípade, ak
by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t. j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí
exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1
Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania,
len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania
ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj
povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Odvolací
súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011 - 18
zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný
súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov
je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v
citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý
v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.

21. Uvedené závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra
2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, v ktorom je uvedené, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo
existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.

22. Exekučný súd je totiž v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku oprávnený
už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá
platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej



rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych
predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Uvedený postup exekučného
súdu nie je v tomto prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a
nesmeruje  k \"zrušeniu\" tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie
len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku,
t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a či je rozhodcovské
rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, vykonateľné.

23. Odvolací súd z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 04779/15 zo dňa
03.03.2016 založeného v súdnom spise za č. l. 4 zistil, že rozhodcovský súd v ňom konštatuje, že svoju
právomoc odvodil od rozhodcovskej zmluvy.

24. Odvolací súd ďalej z obsahu súdneho spisu zistil, že podkladom na vydanie exekučného titulu
bola práve Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.06.2013 č. 402800071. Súčasne je v súdnom
spise založená aj predmetná rozhodcovská zmluva na č. l. 26, z ktorej vyplýva, že je uzavretá medzi
oprávneným a povinným dňa 17.06.2013.

25. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 2 a ods. 3 Exekučného
poriadku správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 402800071 zo dňa
17.06.2013 a rozhodcovskú zmluvu zo dňa 17.06.2013. Exekučný súd je totiž v zmysle ustanovenia §
44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať okrem iného aj to, či
rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne a či je rozhodcovské rozhodnutie
(rozsudok) vykonateľné. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce
z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.
Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a nesmeruje k \"zrušeniu\" tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej
zmluvy súd prvého stupňa len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 a
3 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a
okrem iného či je aj vykonateľný (a to nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke).

26. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného dospel taktiež k záveru, že rozhodcovská zmluva je
neplatná, pričom bol toho názoru, že rozhodcovskú zmluvu je potrebné posúdiť ako absolútne neplatnú
zmluvu podľa § 39 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Odvolací súd má za to, že rozhodcovská zmluva celkom
zjavne svojím obsahom a účelom sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi videl najmä v tom,
že táto zmluva nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu
možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Keďže spotrebiteľ nemal možnosť tento výber ovplyvniť, bol pre vybraný rozhodcovský súd
zdrojom príjmov, a preto bola namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie
objektívne, čo sa jednoznačne objavilo aj v nedostatočnej ochrane spotrebiteľa a priznaní práv, na ktoré
oprávnený v zmysle spotrebiteľských predpisov nemal nárok. Rozpor s dobrými mravmi videl odvolací
súd aj v okamihu, kedy došlo k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy, nakoľko v čase podpisu ešte žiadna
pohľadávka neexistovala a spotrebiteľ sa zameriaval na získanie finančných prostriedkov, na získanie
ktorých mu bolo oprávneným predložených niekoľko listín a medzi nimi aj rozhodcovská zmluva.

27. V tomto prípade predmetná rozhodcovská zmluva je samostatná zmluva uzatvorená podľa zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podpísaná oboma zmluvnými stranami. Ustanovenie § 4 ods.
1 citovaného zákona upravuje formu rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva môže mať formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Jedná o formu osobitnej zmluvy a nie
rozhodcovskej doložky. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že už viackrát
bolo judikované, že rozhodcovská doložka (v rovnakom znení ako je obsah v rozhodcovskej zmluve)
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená



na absolútne neplatnej zmluve, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore
so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

28. Preto celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia
práv oprávneného, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent  rozsudku súdu takmer na
akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
zmluvy považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku
už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný,
nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako
celok.

29. V závere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie bol oprávnený takto
rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, nakoľko po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na
vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k nemu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením
(doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnená a povinný
osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle CSP.
V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh
na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a okrem iného aj to, či je
rozhodcovský rozsudok vykonateľný (§ 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení
oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva
dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach CSP) - postačujúce je
totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane
do neho založených listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na
posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o
poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a
povinného (vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 41/2012 zo dňa 22.03.2012 v
spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 461/2012-26 zo dňa 28.08.2012).

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli,
odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd
síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale
keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo
zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov
odvolacieho konania nepriznáva.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

32. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému



rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Er/1512/2016", "guid": "24faa49c-ac22-4b85-b56e-e44a0c19e7e5:67b34246-caf5-4fc9-9479-3b6cdc2fa631", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:25ece9c5-977b-42bc-ae14-e5b4860f950a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 461/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 461/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25ece9c5-977b-42bc-ae14-e5b4860f950a"}, {"guid": "ussr:8c5984e5-5e7e-439a-80dc-3733c055d3ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 372/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 372/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 1808, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c5984e5-5e7e-439a-80dc-3733c055d3ec"}], "citovane_v": [{"guid": "2892b115-b4c7-46b8-aff4-ba3d410e4431:0174abc1-c042-4c1e-abbc-6dce7c3da930", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4216220579.1", "spisova_znacka": "26CoE/156/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/156/2018 z 28. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4216220579.1"}]}