Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/412/2014 z 24. 11. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 24. novembra 2014, sp. zn. 13Cob/412/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5114230702.1 Krajský súd Žilina | 13Cob/412/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5114230702.1 | 2014-11-24 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 102 ods. 1 OSP, § 76 ods. 1 písm. f) OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 145 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/00592a9d-2163-4fca-9263-6583936fc067 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5114230702.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/412/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114230702
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5114230702.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: IRO, s.r.o., so sídlom Cintorínska 22, 811 08
Bratislava, IČO: 34 132 121, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol.
s r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO: 36 839 132, proti žalovanému: AUTO
MARKET, a.s., so sídlom Košická 1601, 010 01 Žilina, IČO: 36 371 629, v konaní o uloženie povinnosti,
o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 18.9.2014, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/223/2014-64 zo dňa 1. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/223/2014-64 zo dňa 1. októbra 2014 vo výroku I., ktorým
bolo nariadené predbežné opatrenie v nasledovnom znení: „Ukladá žalovanému povinnosť zabezpečiť
žalobcovi pripojenie interného zabezpečeného komunikačného systému „Renault.Net“ a interného
zabezpečeného komunikačného systému Dacia.Net“ a všetkých aplikácií potrebných na vykonávanie
všetkých činností v zmysle Partnerskej zmluvy Renault zo dňa 1.1.2014 a Partnerskej zmluvy Dacia zo
dňa 1.1.2014, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, najneskôr do 31.12.2014“,
p o t v r d z u j e s tým, že správne IČS spisu z n i e : „5114230702“.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. nariadil predbežné opatrenie v
nasledovnom znení: Ukladá žalovanému povinnosť zabezpečiť žalobcovi pripojenie interného
zabezpečeného komunikačného systému „Renault.Net“ a interného zabezpečeného komunikačného
systému „Dacia.Net“ a všetkých aplikácií potrebných na vykonávanie všetkých činností v zmysle
Partnerskej zmluvy Renault zo dňa 1.1.2014 a Partnerskej zmluvy Dacia zo dňa 1.1.2014, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, najneskôr do 31.12.2014. Výrokom II. vo zvyšku návrh
na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 18.9.2014 voči žalovanému zamietol. Výrokom III. návrh
na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 18.9.2014 voči obchodnej spoločnosti Renault Slovensko,
spol. s r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 736 003, v celom rozsahu zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu zo dňa 18.9.2014, doručenú
okresnému súdu dňa 22.9.2014, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zabezpečovať
a poskytovať žalobcovi pripojenie a využívanie interného zabezpečeného komunikačného systému
„Renault.Net“ a interného zabezpečeného komunikačného systému „Dacia.Net“ a všetkých aplikácií
potrebných na vykonávanie všetkých činností v zmysle Partnerskej zmluvy Renault zo dňa 1.1.2014 a
Partnerskej zmluvy Dacia zo dňa 1.1.2014, do 31.12.2014, ktorú odôvodnil tvrdeniami, podľa ktorých dňa
1.1.2014 žalobca ako partner uzatvoril so žalovaným ako koncesionárom Partnerskú zmluvu Renault a
Partnerskú zmluvu Dacia, ktorých predmetom bola úprava práv a povinností zmluvných strán pri predaji a
servise motorových vozidiel značky Renault a Dacia, na dobu určitú do 31.12.2014. V súlade s obsahom
označených zmlúv bol žalobca oprávnený a súčasne aj povinný realizovať svoju činnosť v elektronickom
internetovom systéme „Renault.Net“ a „Dacia.Net“, pričom ako protihodnotu za prístup a dostupnosť
systémov bol povinný platiť žalovanému poplatok vo výške stanovenej v Ročnom dodatku k zmluvám,
ktorý žalobca aj uhradil. Dňa 19.8.2014 došlo k odpojeniu žalobcu od interných zabezpečených
systémov „Renault.Net“ a „Dacia.Net“, a to bez predchádzajúceho upozornenia. Žalovaný tak znemožnil



žalobcovi využívanie interných zabezpečených komunikačných systémov „Renault.Net“ a „Dacia.Net“,
čím porušil svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretých zmlúv.

Súčasťou žaloby doručenej okresnému súdu dňa 22.9.2014 bol aj návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému a obchodnej spoločnosti Renault Slovensko,
spol. s r.o. povinnosť spoločne a nerozdielne zabezpečiť žalobcovi pripojenie a využívanie interného
zabezpečeného komunikačného systému „Renault.Net“ a interného zabezpečeného komunikačného
systému „Dacia.Net“ a všetkých aplikácií potrebných na vykonávanie všetkých činností v zmysle
Partnerskej zmluvy Renault zo dňa 1.1.2014 a Partnerskej zmluvy Dacia zo dňa 1.1.2014, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Okresný súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia oboznámil s prílohami
žaloby tvorenými Partnerskou zmluvou Renault vrátane príloh (č.l. 7-23), Partnerskou zmluvou
Dacia vrátane príloh (č.l. 24 - 40), súborom faktúr vystavených žalovaným žalobcovi za technickú
dokumentáciu, diagnostiku a školenia partnerskej siete v SR za obdobie mesiacov január až august
2014 (č.l. 41 - 47), výpismi z účtu žalovaného (č.l. 48 - 50, 52 - 54), dohodou účastníkov o vzájomnom
vyrovnaní pohľadávok a záväzkov ku dňu 9.4.2014 (č.l. 51) a listom žalobcu adresovaným žalovanému
zo dňa 2.9.2014 (č.l. 55) a reakciou žalobcu na výzvu okresného súdu z 29.9.2014.

S odkazom na ust. § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. okresný súd uviedol, že predbežné
opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je poskytnutím
dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli
pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného
opatrenia súd predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených
alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého
dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých
skutočností.

Okresný súd vyslovil, že opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia je daná jednak v prípade
potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, ako aj v prípade existencie obavy,
že výkon rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu v návrhu na
nariadenie predbežného oparenia a s poukazom na povahu uplatneného nároku vo veci samej bolo
podľa okresného súdu nepochybné, že žalobca sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia za
účelom zabezpečenia dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Vo vzťahu k takto vymedzenému
druhu predbežného opatrenia okresný súd skúmal opodstatnenosť podaného návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia a zisťoval splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov potrebných
na vydanie predbežného opatrenia.

Okresný súd poukázal na to, že základným predpokladom spoločným pre všetky druhy predbežných
opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a
subjektom, ktorý má byť predbežným opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho
nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. Na nariadení predbežného
opatrenia musí existovať právny záujem, ktorý sa prejavuje skutočnou potrebou navrhovanej úpravy,
ktorou sa dosiahne a dočasne zabezpečí účel sledovaný v základnom konaní. Nevyhnutnou je
taktiež všeobecná požiadavka, aby sa nariadením predbežného opatrenia medzi účastníkmi nevytvoril
nenávratný stav, pričom obmedzenie subjektu, proti ktorému predbežné opatrenie smeruje, musí
zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu, teda účinky predbežného opatrenia nesmú
neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov účastníkov. Okresný súd vyslovil, že všetky
podmienky nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov
sú usporiadané kumulatívne, preto v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je možné návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.

Prvostupňový súd preskúmaval splnenie jednotlivých uvedených podmienok, a to na základe
predložených listinných dôkazov a vo väzbe na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe a v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia. Existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania okresný
súd považoval za dostatočne preukázanú predloženou Partnerskou zmluvou Renault zo dňa 1.1.2014
a Partnerskou zmluvou Dacia zo dňa 1.1.2014, ktoré uzavrel žalobca ako partner a žalovaný ako
koncesionár. Z tohto právneho vzťahu žalobca odvodzoval svoje oprávnenie a súčasne aj povinnosť



používať pri výkone svojej činnosti v zmysle zmlúv interné zabezpečené komunikačné systémy
„Renault.Net“ a „Dacia.Net“. Okresný súd uviedol, že napriek skutočnosti, že v partnerských zmluvách
nie je výslovne upravené, kto je povinný zabezpečiť žalobcovi prístup do systémov „Renault.Net“
a „Dacia.Net“, považoval za tento subjekt žalovaného, nakoľko v zmysle článku VII bod 7.3.1 ods.
5 bol žalobca povinný platiť poplatok ako protihodnotu za prístup a dostupnosť systémov práve
žalovanému. Žalobca však žiadal uložiť navrhovanú povinnosť zabezpečiť pripojenie a využívanie
systémov „Renault.Net“ a „Dacia.Net“ spoločne a nerozdielne so žalovaným aj obchodnej spoločnosti
Renault Slovensko, spol. s r.o., ako výhradnému dovozcovi motorových vozidiel značky Renault a Dacia
pre Slovenskú republiku, vo vzťahu k čomu okresný súd konštatoval, že Obchodná spoločnosť Renault
Slovensko, spol. s r.o. je síce v Partnerskej zmluve Renault aj v Partnerskej zmluve Dacia identifikovaná
ako dovozca, ale nepochybne nie je ich zmluvnou stranou. Z obsahu oboch zmlúv bolo zrejmé určité
prepojenie medzi dovozcom a žalovaným, nezachytáva však priamy právny vzťah medzi dovozcom a
žalobcom a tento nebolo možné odvodiť ani z podanej žaloby vo veci samej, ktorou sa žalobca mieni
domáhať uloženia povinnosti výhradne voči žalovanému. Okresný súd vyslovil, že nakoľko žalobca
existenciu právneho vzťahu s obchodnou spoločnosťou Renault Slovensko, spol. s r.o. netvrdil, ani
žiadnym spôsobom nepreukázal, vo vzťahu k označenej spoločnosti nesplnil prvú z vyššie vymedzených
podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zo dňa 18.9.2014 voči obchodnej spoločnosti Renault Slovensko, spol. s r.o., so sídlom Einsteinova 24,
851 01 Bratislava, IČO: 35 736 003, v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom na uvedené rozhodnutie okresný súd skúmal následne splnenie ďalších podmienok pre
nariadenie predbežného opatrenia výlučne vo vzťahu k žalovanému.

Okresný súd uviedol, že nosnou požiadavkou pre úspešný návrh na nariadenie predbežného opatrenia
ako procesného prostriedku poskytujúceho dočasnú úpravu pomerov účastníkov je osvedčenie
právneho záujmu na nariadení predbežného opatrenia, teda osvedčenie skutočnej potreby navrhovanej
úpravy. Účastník musí osvedčiť, že bez nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia bude
jeho právo ohrozené, pričom nebezpečenstvo hroziacej ujmy musí byť bezprostredné a konkrétne.
Danosť takejto potreby v prejednávanej veci podľa okresného súdu vyplývala predovšetkým z obsahu
uzavretých partnerských zmlúv. Z formulácie jednotlivých zmluvných ustanovení bolo zrejmé, že
nevyhnutným predpokladom pre výkon činnosti žalobcu je prístup do interných zabezpečených
komunikačných systémov „Renault.Net“ a „Dacia.Net“, bez ktorého si žalobca nemôže plniť svoje
záväzky nielen voči žalovanému, ale zároveň je znemožnená aj jeho činnosť ako člena partnerskej
siete Renault vo vzťahu k zákazníkom v rozsahu, v akom je vymedzená v článku I ods. 3 partnerských
zmlúv. Odpojením od systémov „Renault.Net“ a „Dacia.Net“ tak žalovaný bráni žalobcovi v realizácii
jeho zmluvných práv a povinností. K odpojeniu pritom žalovaný pristúpil napriek pravidelnej úhrade
dohodnutého poplatku zo strany žalobcu ako protihodnoty za prístup do systémov.

Stotožnil sa okresný súd s argumentáciou žalobcu, v zmysle ktorej v dôsledku konania žalovaného je
ohrozená jeho podnikateľská činnosť. Uvedené riziko podľa názoru prvostupňového súdu dostatočne
odôvodnilo potrebu dočasne upraviť právne vzťahy medzi účastníkmi konania prostredníctvom
predbežného opatrenia, zohľadňujúc najmä skutočnosť, že dochádza nielen k obmedzeniu práv žalobcu,
ale nepriamo aj tretích osôb, zákazníkov žalobcu. Podľa okresného súdu využitie procesného inštitútu
predbežného opatrenia bolo tak odôvodnené potrebou zabezpečiť určitý predstupeň definitívnej súdnej
ochrany poskytnutej rozhodnutím vo veci samej, čím sa umožní žalobcovi nerušene pokračovať vo
svojej činnosti v súlade s partnerskými zmluvami. Pokiaľ prvostupňový súd uložil žalovanému povinnosť
zabezpečiť žalobcovi pripojenie interných zabezpečených systémov „Renault.Net“ a „Dacia.Net“,
považoval predbežné opatrenie v tomto rozsahu za primerané obmedzenie žalovaného, najmä s
poukazom na skutočnosť, že sa jedná o jeho povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, ktorá trvá a ktorej platnosť
nebola žiadnym spôsobom napadnutá. Okresný súd zároveň zdôraznil dočasný charakter nariadeného
predbežného opatrenia, ktorým sa nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov konania s
konečnou platnosťou ani neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Na rozdiel od navrhovaného znenia
prvostupňový súd obmedzil trvanie predbežného opatrenia najneskôr však do 31.12.2014, do ktorého
dňa žiadal žalobca uložiť totožnú povinnosť žalovanému aj v žalobe podanej vo veci samej a ktorým
dňom súčasne skončí platnosť Partnerskej zmluvy Renault a Partnerskej zmluvy Dacia, ktoré boli
uzavreté na dobu určitú do 31.12.2014 a vo zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia
voči žalovanému zamietol. Rovnako tento návrh voči žalovanému zamietol v časti, kde žalobca
navrhol nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zabezpečiť využívanie



predmetných interných systémov, nakoľko skutočnosť samotného využívania týchto systémov je v plnej
dispozícii žalobcu a nie je dôvod takúto povinnosť žalovanému ukladať predbežným opatrením. Okresný
súd zvýraznil, že vo výroku uložená povinnosť žalovanému je len dočasnou procesnou ochranou
žalobcu, ktorá nevytvára nenávratný stav.

Pre úplnosť prvostupňový súd považoval za potrebné vyjadriť sa k obsahovej zhode predmetu
predbežného opatrenia, v rozsahu, v akom bolo nariadené a predmetu konania vo veci samej. Zvýraznil,
že si je vedomý zásady, podľa ktorej nemožno pripustiť, aby predbežným opatrením žalobca dosiahol
to, čo možno dosiahnuť len rozhodnutím vo veci samej z dôvodu vytvorenia nenávratného stavu. S
poukazom na aktuálnu judikatúru (napr. uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 26.5.2011, sp. zn.
6Co/84/2011) však považoval za možné konštatovať, že uvedená zásada neplatí bezvýhradne a určitá
výnimka sa pripúšťa v prípadoch, kedy sa účel dočasnej ochrany nedá dosiahnuť inak, než výrokom
predbežného opatrenia, ktorý je zhodný s výrokom meritórneho rozhodnutia. Okresný súd mal za to, že
o takúto situáciu sa jedná aj v prejednávanej veci, a preto považoval nariadenie predbežného opatrenia,
ktoré do značnej miery zahŕňa aj petit žaloby vo veci samej, za súladné s právnymi predpismi. Ďalej
vyslovil, že o trovách predbežného opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa
úspechu účastníkov v konaní v súlade s ustanovením § 145 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku o uložení povinnosti
zabezpečiť žalobcovi pripojenie interného zabezpečeného komunikačného systému „Renault Net“ a
interného zabezpečeného komunikačného systému „Dacia Net“ a všetkých aplikácií potrebných na
vykonávanie všetkých činností v zmysle Partnerskej zmluvy Renault zo dňa 01.01.2014 a Partnerskej
zmluvy Dacia zo dňa 01.01.2014, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, najneskôr
do 31.12.2014. Žalovaný uviedol, že žalobca v návrhu zámerne zamlčal skutočnosť, že na základe
článku XVI. bod 16.5 Partnerskej zmluvy Renault a na základe článku XV. bod 15.5 Partnerskej zmluvy
Dacia boli tieto zmluvy právoplatne ukončené. Na základe právoplatného Vypovedania Partnerskej
zmluvy Renault zo dňa 27.08.2014, ako aj na základe Vypovedania Partnerskej zmluvy Dacia zo
dňa 27.08.2014 žalobca nie je autorizovaným predajcom značiek Renault a Dacia a nie je oprávnený
vykonávať ani autorizované servisné činnosti. Vypovedanie partnerskej zmluvy Renault, ako aj
vypovedanie partnerskej zmluvy Dacia nadobudlo účinnosť dňa 02.09.2014. Zároveň doložil listinné
dôkazy - Vypovedanie Partnerskej zmluvy Renault zo dňa 27.08.2014, Vypovedanie Partnerskej zmluvy
Dacia zo dňa 27.08.2014 a doručenku o prevzatí doporučeného listu s výpoveďami zmlúv od Slovenskej
pošty žalobcom. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu.
Považoval za potrebné jednoznačne poprieť tvrdenie žalovaného, že zamlčal informácie o doručení
výpovede zo zmluvy. Žalobca preveroval skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní a zistil, že
podania žalovaného zo dňa 27.8.2014 označené ako Vypovedanie Partnerskej zmluvy Renault a
Vypovedanie Partnerskej zmluvy Dacia, žalobca dňa 2.9.2014 neprevzal a ani sa tohto dňa tieto podania
nedostali do sféry jeho vplyvu. Podpis na doručenke zásielky žalovaného ako odosielateľa, adresovanej
žalobcovi ako adresátovi zo dňa 2.9.2014, nepatrí žiadnemu zamestnancovi žalobcu ani tretej osobe,
ktorá by bola žalobcom poverená na preberanie doručovanej pošty. Podľa zisťovania uskutočneného
žalobcom a dopytom u Miroslava Ňuňuka, konateľa spoločnosti Ondio, spol. s r. o., IČO: 43 801
790, so sídlom Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, zamestnankyňa spoločnosti Ondio, spol. s r. o.
dňa 2.9.2014 prevzala omylom doporučenú zásielku adresovanú spoločnosti IRO, s.r.o.. Po prevzatí
zásielky bolo p. Miroslavom Ňuňukom zistené, že táto nepatrí spoločnosti Ondio, spol. s r.o. a zásielka
bola ako neporušená (bez jej otvorenia) odoslaná späť žalovanému na adresu Košická 1601, Žilina
spolu s prípisom o tom, že táto bola prevzatá omylom. K tomuto doručeniu došlo pravdepodobne
z dôvodu, že v súčasnosti na adrese Cintorínska 22, Bratislava má sídlo tridsaťšesť spoločností s
ručením obmedzeným. Žalobca mal za to, že zmluvný obchodný vzťah založený Partnerskou zmluvou
RENAULT a Partnerskou zmluvou DACIA nemohol skončiť dňa 2.9.2014, keďže sa ukončenie zmluvy
zo strany žalovaného tohto dňa nedostalo a ani nemohol dostať do sféry vplyvu žalobcu. Súčasne
oznámil, že neeviduje voči žalovanému žiadne splatné záväzky. Zároveň poukázal na skutočnosť,
že dňa 8.9.2014 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I v
právnej veci žalobcu ako navrhovateľa a dlžníka vedenej pod sp. zn. 6R/3/2014, ktorým súd rozhodol
o začatí reštrukturalizačného konania voči žalobcovi ako dlžníkovi. V tejto súvislosti poukázal na § 114
písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. s tým, že žalovaný do 8.9.2014 platne neukončil Partnerskú zmluvu
RENAULT a Partnerskú zmluvu DACIA a akékoľvek ukončenie týchto zmlúv doručené od 8.9.2014



je v súlade splatnými právnymi predpismi neúčinné. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
potvrdil. Súčasne v podaní zo dňa 03.11.2014, doručenom Okresnému súdu v Žiline dňa 05.11.2014,
pripojil listinu označenú ako „Vrátenie zásielky“ spoločnosťou Ondio, spol. s r.o. adresovanú AUTO
MARKET, a.s., so sídlom Košická 1601, 010 01 Žilina.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu
v napadnutom výroku I., ktorým nariadil predbežné opatrenie, potvrdil ako vecne správne rozhodnutie
podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p., s vykonaním opravy v uvedení správneho IČS postupom podľa ust. §
222 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 164 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Podľa ust. § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia okresného súdu krajský súd odkazuje na ust. § 212 ods.
1 O.s.p., v zmysle ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Primárne prihliadol
len k rozsahu a dôvodom odvolania žalovaného zo dňa 09. októbra 2014 v spojení s podaným návrhom
na nariadenie predbežného opatrenia, obsiahnutých v žalobe žalobcu zo dňa 18.9.2014 (č.l. 1 - 4 spisu)
v spojení s pripojenými listinnými dôkazmi.

Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisového materiálu vyplynulo, že v rámci vyvolaného súdneho konania sa žalobca súčasne s
podanou žalobou domáhal nariadenia predbežného opatrenia, pre ktoré podľa ustanovenia § 102 O.s.p.
platí ustanovenie § 75 a nasl. ust. O.s.p., to znamená, že pre nariadenie predbežného opatrenia
kumulatívne musia byť splnené obidve podmienky, a to osvedčenie nároku a osvedčenie naliehavosti
nariadenia predbežného opatrenia, v rovine odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy. Krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., keďže
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na jeho
závery odkazuje. Pre zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu je potrebné uviesť, že
žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal uloženia povinnosti žalovanému zabezpečovať
a poskytovať žalobcovi pripojenie a využívanie interného zabezpečeného komunikačného systému
„Renault.Net“ a interného zabezpečeného komunikačného systému „Dacia.Net“ a všetkých aplikácií
potrebných na vykonávanie všetkých činností v zmysle Partnerskej zmluvy Renault zo dňa 1.1.2014
a Partnerskej zmluvy Dacia zo dňa 1.1.2014, do 31.12.2014. V rámci tohto uplatneného nároku
v podanej žalobe zo dňa 18.9.2014 opísal rozhodujúce skutkové a právne okolnosti tak, ako to
vyžaduje ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p. a súčasne k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
pripojil listiny, od ktorých odvodzoval žalobu o plnenie povinnosti. Vzhľadom k tvrdeným okolnostiam
uplatňovaného nároku v štádiu začatia súdneho konania nebolo možné pre konanie o nariadenie
predbežného opatrenia konštatovať neosvedčenie nároku žalobcu, pre posúdenie ktorého sa vyžaduje
vykonať potrebné dokazovanie, a to primárne k základu uplatneného nároku. Pokiaľ boli v podanom
odvolaní vznesené pochybnosti žalovaným vo vzťahu k uloženiu žalobou požadovanej povinnosti,
a to jej základu, spočívajúce v tvrdení žalovaného o právoplatnom ukončení Partnerskej zmluvy
Renault a Partnerskej zmluvy Dacia výpoveďami žalovaného zo dňa 27.08.2014, čo vo vyjadrení k
odvolaniu žalobca rozporoval, tak o týchto bude viesť okresný súd dokazovanie, avšak táto samotná
pochybnosť nemôže pre dočasnosť povahy nariadeného predbežného opatrenia vyvodiť záver, že
žalobcom uplatnený nárok je zjavne neopodstatnený tak, ako to uviedol aj okresný súd vo svojom
rozhodnutí. V podstate osvedčenie nároku, ktoré sa vyžaduje v štádiu konania o nariadenie predbežného
opatrenia, neznamená preukázanie nepochybného nároku. Je postačujúce, pokiaľ sa uvedie taký sumár
tvrdení, označenia dôkazov, ktoré svedčia tvrdenému nároku žalobcu a či aj tento nárok žalobcom
bude preukázaný, je už záležitosťou ďalšieho štádia súdneho konania. V štádiu konania o nariadenie



predbežného opatrenia sa konštatuje, že táto prvá podmienka splnená bola, keďže nebola ani zo strany
krajského súdu zistená zrejmá a zjavná nedôvodnosť a neopodstatnenosť nároku žalobcu, ktorého sa
žalobca domáha, a to (len) v medziach poskytnutých tvrdení a označených dôkazov žalobou žalobcu.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo
5/2012, z ktorého vyplýva, že ...„Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý
odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku.
Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie“. S prihliadnutím na toto rozhodnutie potom podľa názoru
krajského súdu v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebolo možné
zaoberať sa hodnotením dôkazov produkovaných jednotlivými účastníkmi konania, ale len otázkou, či
sa nárok žalobcu, teda návrh o uloženie povinnosti v danom štádiu konania javí v osvedčenej miere
pravdepodobnosti potrebnej pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

K druhej podmienke naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia, odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, rovnako zo strany krajského súdu sa konštatuje jej osvedčenie. Okresným
súdom boli správne zistenia týkajúce sa naplnenia tejto podmienky, keď správne prvostupňový súd
v súvislosti so správaním žalovaného, podľa ktorého koná smerom brániacim žalobcovi v plnení
jeho zmluvných práv a povinností, a tým súčasne obmedzuje nielen jeho práva žalobcu, ale
nepriamo aj žalovaného a tretích osôb, krajský súd zdôrazňuje, že samotná osvedčená skutočnosť
úkonu žalovaného, ktorým došlo k odpojeniu žalobcu od prístupu do interného komunikačného
systému, zákonite zasiahla do plnenia jeho zmluvných práv a povinností, ktoré odpojenie žalovaný
ani nespochybnil. Krajský súd zvýrazňuje dočasnosť, obmedzenú platnosť nariadeného predbežného
opatrenia tak, ako ju vymedzil i prvostupňový súd, keď cieľom opatrenia je len dočasne upraviť pomery
s tým, že takáto predbežná súdna ochrana musí byť poskytnutá tomu, kto o nariadenie predbežného
opatrenia žiada a tiež, voči komu takéto predbežné opatrenie smeruje. Týmto predbežným opatrením
však nie je prejudikovaný predbežný výsledok sporu. V súvislosti s druhou podmienkou naliehavosti
pre nariadenie predbežného opatrenia krajský súd sa rovnako stotožňuje so závermi okresného
súdu, ktorý práve s prihliadnutím na primeranosť zásahu do práv žalovaného návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia v celom rozsahu nevyhovel, v dôsledku čoho výrokom II. vo zvyšku návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 18.9.2014 zamietol. Krajský súd nezistil zjavnú nerovnováhu
pri zabezpečovanej ochrane práv žalobcu oproti obmedzeniam práva žalovaného. Rovnako súhlasí,
že vzhľadom na situáciu, ktorá nastala v predmetnom spore, čo sa týka obsahovej zhody predmetu
predbežného opatrenia v rozsahu, v akom bolo nariadené a predmetu konania vo veci samej, z hľadiska
dosiahnutia účelu dočasnej úpravy nariadené predbežné opatrenie bolo súladné s právnymi predpismi.

Žalovaný v podanom odvolaní ani nekonkretizoval, nešpecifikoval, aké obmedzenia mu nariadením
predbežného opatrenia nastanú v rovine výkonu jeho podnikateľskej činnosti. V danom prípade
preto bolo možné usúdiť, že nariadené predbežné opatrenie nad primeranú mieru, teda nad rámec
nutnosti dočasnej úpravy pomerov žalobcu nezasahuje do práv žalovaného. Nebolo osvedčené
priame obmedzenie výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného v súvislosti s nariadeným predbežným
opatrením.

Odvolací súd uvádza, že sa s vyhodnotením obidvoch podmienok uvedených v napadnutom rozhodnutí
okresného súdu, ich posúdením a vyvodením záveru, ktorý uskutočnil okresný súd, stotožňuje,
keďže bolo preukázané naplnenie obidvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, preto
uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku I. potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 219 ods.
1, 2 O.s.p..

Zrejmá chyba v písaní pri uvedení IČS v napadnutom uznesení okresného súdu namiesto 5114226332
bola odstránená týmto uznesením krajského súdu, jeho výrokom, v ktorom je uvedené správne IČS:
„5114230702“.

Krajský súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, keďže podľa ustanovenia § 224 ods. 1
O.s.p. v spojení s ustanovením § 145 O.s.p. aj o trovách tohto odvolacieho konania bude rozhodované
v rámci rozhodnutia vo veci samej, a to podľa zásady úspechu v súdnom konaní.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.