{"guid": "28859dcf-85ae-42cf-bcfc-9338a8d4899f:2da44877-ec59-450a-8514-b4c94c85dfa2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8316211130.1", "spisova_znacka": "2Co/83/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/83/2018 z 11. 12. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. decembra 2018, sp. zn. 2Co/83/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8316211130.1", "identifikacne_cislo": "8316211130", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Mariana Muránska", "sudca_id": 796, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-muranska-796", "datum_vydania": "2018-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2da44877-ec59-450a-8514-b4c94c85dfa2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8316211130.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8316211130.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8316211130.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/83/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211130
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316211130.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu E. W., nar. XX.X.XXXX, H. č. X,
zastúpeného Mgr. Ivanom Chvostekom, Štefánikova 17, Humenné, proti žalovanému PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenému JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16,
Bratislava, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Humenné z 2.6.2017 č. k. 15C/292/2016 - 47 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalovaná nemá právo použiť Dohodu o zrážkach
zo mzdy dlžníka, ktorú uzatvorila so žalobcom dňa XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX. Žalobcovi priznal
náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami sporu boli v dňoch XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX
uzatvorené zmluvy o revolvingovom úvere a v totožný deň aj dohody o zrážkach zo mzdy. Uviedol,
že žalobca má naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, keďže bez rozhodnutia súdu o tejto
určovacej žalobe by bolo postavenie žalobu neisté, pretože mimosúdnym vymáhaním nároku veriteľa
- žalovaného, bez existencie exekučného titulu, dochádza k poškodeniu majetku žalobcu, keďže na
základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy veriteľ môže vymáhať ním určený a vyčíslený dlh, a to
bez predchádzajúceho riadneho súdneho konania, v ktorom by žalobca mohol prípadne uplatniť svoju
obranu voči vymáhaným nárokom. Zistil, že dohody o zrážkach zo mzdy bol žalobca ako spotrebiteľ
nútený podpísať. Počas platnosti zmluvy je teda povinný strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu
pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom.
Zdôraznil, že výkon zrážok zo mzdy je procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácií a verifikácii
primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Dohoda
o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostala objektívne do rozporu s požiadavkou
na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom dobrých
mravov. Nič nebráni hodnotiť takúto klauzulu ako neplatnú, aj keď má základ v zákone. Keďže tento
inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že nároky
uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, podľa súdu spôsobuje hrubú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť
bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku. Súd preto
dohody o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako neprijateľné, a tým neplatné a žalobe vyhovel. Poukázal



pritom aj na obsah zmlúv o revolvingovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX. O trovách konania
strán sporu rozhodol podľa  § 255 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol zmeniť rozsudok a žalobu
zamietnuť alebo navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Závery súdu
prvej inštancie považuje za zmätočné, pretože súd zo skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy súvisí
s príslušnou úverovou zmluvou vyvodzuje jej neplatnosť. Dohoda o zrážkach zo mzdy je svojou povahou
akcesorickým vzťahom k hlavnému zabezpečovanému vzťahu. Je teda logické, že vždy bude prepojená
s konkrétnou úverovou zmluvou. V rozsudku súd cituje § 5a Zákona o ochrane spotrebiteľa, avšak
reálne toto ustanovenie na predmetné dohody o zrážkach zo mzdy nepoužil. V rozsudku sa neuvádza
žiadne ustanovenie zmluvy, z ktorého by vyplývala povinnosť podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy.
Rozsudok je nepreskúmateľný, pretože okrem všeobecných a pomerne neurčitých záverov a tvrdení
neuvádza žiaden konkrétny príklad toho, žeby spotrebiteľ bol nútený k nejakému podpisu. Rozsudok nie
je dostatočne odôvodnený. Neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti a dôvody, z ktorých súd zrejme pri
rozhodnutí vychádzal. Vzniká teda otázka, ako žalovaný nemá právo použiť dohodu o zrážkach zo mzdy,
ak súd tvrdí, že táto dohoda je neplatná. Ďalej súd tvrdí, že výkon zrážok zo mzdy je procesom, ktorý
nepodlieha žiadnej autorizácii a verifikácii primeranosti, okrem faktu, že rozsudok neobsahuje žiadne
závery, ktoré by na toto tvrdenie súdu nadväzovali, zákonná úprava dohody o zrážkach zo mzdy takúto
podmienku nikde nedefinuje, a to aj napriek tomu, že v posledných 4 rokoch boli prijaté dve podstatné
novely zákonov upravujúcich podmienky pre uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských
vzťahoch. Nebolo určené, že podmienkou na uzavretie alebo využitie dohody o zrážkach zo mzdy je
to, aby uspokojovaný nárok bol najskôr posúdený súdom. V rámci ústavného rozdelenia kompetencií
orgánov verejnej moci nemá všeobecný súd právomoc určovať podmienky pre prípustnosť a platnosť
právneho úkonu nad rámec zákona. Žalovaný pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy postupoval
podľa zákonnej úpravy a nemohol ani len predpokladať, že v budúcnosti súd vysloví, že na uzavretie
dohody, resp. jej použiteľnosť by mala byť splnená aj ďalšia podmienka. Súd rozhodol bez toho, aby
boli v konaní dokázané a v rozsudku vysvetlené závery, v zmysle ktorých by žalovaný nemal právo
použiť dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe týchto dôvodov navrhoval žalovaný podanému odvolaniu
vyhovieť.

4. Žalobca navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Zdôraznil, že má naliehavý právny záujem na
žiadanom určení a žalovaný sa domáhal uspokojenia svojej spornej pohľadávky, resp. začal realizovať
dohodu o zrážkach zo mzdy, kedy jediným možným prostriedkom ochrany práva žalobcu je práve takáto
žaloba.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 až § 381 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového priadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného opodstatnené nie je.

6. Odvolací súd zdôrazňuje, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím
prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však
existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim
rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške,
nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je veľmi problematické zistiť, kedy tento
inštitút bude z jeho strany aktivovaný. Do úvahy tak prichádza ochrana spotrebiteľa (§ 3 ods. 3, 5
zákona č. 250/2007  Z. z. o ochrane spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu
práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo
mzdy, ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej - neprijateľnej zmluvnej podmienky
(§ 298 CSP). Je zároveň nutné zdôrazniť, že špecifické postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v
spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych
spoločenstiev a v neposlednom rade aj domáca právna úprava. Spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú
otázku platnosti zmluvy o úvere, resp. na ňu nadväzujúcej dohody o zrážkach zo mzdy a jeho postavenie
sa stane istejšie, nebude vystavený vykonávaniu zrážok zo mzdy za nezaplatenie odplaty, ktorá je v
rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ).



7. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že zmluvy o úvere uzatvorené medzi stranami sporu sú svojou
povahou zmluvami spotrebiteľskými v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zároveň ide o zmluvy
o spotrebiteľskom úvere posudzovanú v intenciách zákona č. 129/2010 Z. z..

8. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter
štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch
so spotrebiteľmi. Je právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ak má byť
súdmi akceptovaná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobcu k uzavretej zmluve o úvere,
o uzavretie ktorého len mal záujem, zahrnul uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Na uvedenom
nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na
samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový formulárový charakter, ktorý žalobca nemohol ovplyvniť.
Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobcovi ako spotrebiteľovi určité správanie, konanie,
pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola
uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal
individuálny  charakter tohto dojednania.

9. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, pričom umožňuje  siahnuť spotrebiteľovi
na majetok  a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok.

10. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície
subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom, reprezentovaným príjmom
dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť,
či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá
právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok
dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu
majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného
aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu  veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo
mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu podnikateľa, naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti
opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach
zo mzdy.

11. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe  dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly,
na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

12. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

13. Vzhľadom na potencionálne nebezpečenstvo možnosti vymoženia neprijateľného plnenia
vyplývajúceho z preskúmavaných zmlúv je žaloba  opodstatnená. V tejto súvislosti žalobca v konaní
dôvodne argumentoval tým, že zmluvy neobsahujú náležitosti predpokladané v ust.  § 9 ods. 2 písm. f/ a
písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Podľa dohôd o zrážkach zo mzdy (čl. III.) sa majú zrážky zo mzdy žalobcu vykonávať
až do doby, pokiaľ všetky pohľadávky žalovaného nebudú splatené. Dlžník pritom nemá právo takúto
dohodu vypovedať, odstúpiť, príp. inak ukončiť a takéto ustanovenia dohody zakladajú nerovnováhu v
neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý v tomto právnom vzťahu vystupuje v pozícii slabšej strany.



14.   S poukazom na všetky uvedené závery odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne
postupoval, keď žalovanému uložil nepoužívať sporné dohody o zrážkach zo mzdy, správne rozhodol o
trovách konania strán sporu a odvolací súd rozsudok potvrdil podľa  § 387 ods. 1 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa  § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/292/2016", "guid": "25387c0a-86c4-4526-a2c5-c3e1764c537e:9c02ef24-6069-4051-8078-fdf6b4e36c69", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}