{"guid": "2884ce19-883d-4f09-a931-09695da93ca6:9b2e181c-01c5-4136-b929-662e6cfe04d2", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3516207018.1", "spisova_znacka": "6Co/124/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/124/2019 z 22. 12. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. decembra 2019, sp. zn. 6Co/124/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3516207018.1", "identifikacne_cislo": "3516207018", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Rizman", "sudca_id": 368, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-rizman-368", "datum_vydania": "2019-12-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b2e181c-01c5-4136-b929-662e6cfe04d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3516207018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3516207018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3516207018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/124/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516207018 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3516207018.1  ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY  Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubrikova, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovaným: 1/ G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zastúpenému: JUDr. Adriana Ručkayová, advokátka so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Inovecká 8, 2/ I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. C. nad E., P. XXXX/XX, o zaplatenie 780,78 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 12C/129/2016 -91 zo dňa 24. mája 2018, takto  r o z h o d o l :  I. Rozsudok súdu prvej inštancie     p o t v r d z u j e  .  II. Žalovaní 1/, 2/    m a j ú     voči žalobcovi  nárok   na náhradu  trov  odvolacieho konania  v rozsahu 100%.  o d ô v o d n e n i e :  1. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/,2/ priznal voči žalobcovi nárok na  náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.  2. V odôvodnení  svojho rozsudku uviedol, že  žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1/,2/ zaplatenia sumy 780,78 eur spolu s vyčíslenými úrokmi a úrokmi z omeškania ku dňu 02.12.2014 vo výške 932,27 eur, nesplatených poplatkov za zaslané upomienky ku dňu 02.12.2014 vo výške 86,99 eur, úroku vo výške 25% ročne zo sumy 780,78 Eur odo dňa nasledujúceho po dni 02.12.2014 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 780,78 eur odo dňa nasledujúceho po dni 02.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvy o úvere č. 6859303209, uzavretej medzi veriteľom Poštová banka, a.s. a dlžníkom E. I. (právnou predchodkyňou žalovaných 1/,2/ ) dňa 24.03.2009.  3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že  dňa 24.03.2009 poručiteľ E. I. ako dlžník a Poštová banka, a.s. ako veriteľ uzavreli zmluvu č. 6859303209 v spojení s obchodnými podmienkami pre úver. V zmysle zmluvy o úvere bol dlžníkovi poskytnutý úver 1.000,- eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v splátkach. Jednotlivé splátky boli splatné v zmysle listiny „Aktuálny stav úveru  č. 6859303209“. Dlžník v dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé splátky a spôsob ich započítania na istinu sú uvedené v  „Aktuálnom stave úveru“. Nezaplatením dvoch splátok v lehote splatnosti mal právny predchodca žalobcu právo v zmysle obchodných podmienok požadovať predčasné splatenie záväzku vrátene príslušenstva, čím sa celý záväzok spolu s príslušenstvom stal predčasne splatným. Veriteľ svoje právo využil a dlžníka vyzval na splatenie dlžnej sumy listom zo dňa 10.08.2011, ktorú výzvu prevzal dlžník dňa 15.08.2011 a bola    mu poskytnutá 10-dňová lehote na dobrovoľné splnenie. Dňa 01.11.2011 došlo k úmrtiu dlžníka. Súdny komisár v konaní o dedičstve                     po poručiteľke, vedenom pod sp. zn. 9D/764/2011, D not 1/2012, vydal dňa 04.09.2013 osvedčenie o dedičstve, na základe ktorého žalovaný 1/ a žalovaný 2/ ako dedičia nadobudli z majetku poručiteľa dedičstvo v čistej hodnote 16.415,87 eur. Pohľadávka veriteľa nebola prihlásená do dedičského konania, keďže spoločnosť INVEST-KAPITAL, a.s., ktorá bola poverená na základe komisionárskej zmluvy právnym predchodcom žalobcu vymožením predmetnej pohľadávky, podala prihlášku do dedičského konania až listom zo dňa 14.04.2014, doručeným dňa 17.04.2014 na notársky úrad. Následne notársky úrad zaslal právnemu predchodcovi žalobcu list zo dňa 22.04.2014 a oznámil, že dedičské konanie bolo ukončené dňa 04.09.2013. Právny predchodca žalobcu požiadal dňa 05.06.2014 o zaslanie kópie osvedčenia o dedičstve. Kópia osvedčenia mu bola doručená dňa 03.03.2015. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2014 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s.  ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom konania. Následne bola dňa 09.12.2014 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED a postupníkom PRO CIVITAS, s.r.o. (pôvodný žalobca).  4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §  52 ods. 1 až 4, §  § 54 ods. 1,2  § 100 ods. 1, 2, 3, § 101 Občianskeho zákonníka a uviedol, že na základe vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaných 1/,2/ pristúpil k skúmaniu premlčania  a dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Právna predchodkyňa žalovaných uzatvorila dňa 24.03.2009 ako dlžník s právnym predchodcom žalobcu - Poštová banka, a.s. ako veriteľom zmluvu o úvere, čo medzi stranami sporu nebolo sporné a nebol medzi stranami ani sporný obsah predmetnej zmluvy. Právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o úvere s poukazom na charakter účastníkov zmluvy, je nevyhnutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah bez ohľadu na to,     že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a na predmetný právny vzťah medzi stranami aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalovaných ako fyzická osoba vystupoval v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Prednostné použitie ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, aj keď ide o vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu upraveného v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu ochrany spotrebiteľa upravené v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, pričom práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 402/2013 - 10 zo dňa 19.06.2013, podľa ktorého prednostným použitím ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený       v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Súd prvej inštancie považoval uplatnenú pohľadávku žalobcu za premlčanú z dôvodu, že uplatnenú pohľadávku bolo možné prvýkrát uplatniť dňa 27.08.2011 (t.j. deň nasledujúci po uplynutí lehoty na dobrovoľné splnenie záväzku právnym predchodcom žalovaného 1/ a žalovaného 2/) a žalobný návrh bol podaný na súde dňa 30.08.2016, teda po márnom uplynutí 3-ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia. § 101 Občianskeho zákonníka, keďže súd považoval dohodu o uznaní za právne neúčinnú, teda nenastali účinky v zmysle § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, a preto návrh žalobcu zamietol bez toho, že by ďalej posudzoval vecnú správnosť a opodstatnenosť uplatňovaného premlčaného práva (čo do základu a výšky). Pokiaľ žalobca namietal, že až do rozhodnutia súdu o dedičstve nemohol si uplatniť nárok vo vzťahu k dedičom ako žalovaným uplatnený v predmetnom konaní, je potrebné uviesť, že vyporiadanie dedičstva má svoje účinky síce ku dňu smrti poručiteľa, avšak   do právoplatného skončenia dedičského konania, pokiaľ nie je isté, ako budú ich práva a povinnosti v dedičstve upravené, sú dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku, patriaceho do dedičstva. Smrťou poručiteľa žalovaní vstúpili do všetkých jeho práv a povinností, teda i do jeho povinnosti uhradiť žalobcovi žalobou uplatnený nárok. Na beh premlčacej doby nemá vplyv ani zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka (§ 111 Občianskeho zákonníka). Právny nástupca subjektu určitého práva alebo povinnosti preberá toto právo alebo povinnosti v stave, v akom sa nachádza v okamihu zmeny subjektov a je pritom nerozhodné, z akého dôvodu k zmene subjektov dochádza, teda aj pri zmene subjektov v dôsledku nadobudnutia dedičstva (§ 460 Občianskeho zákonníka). Sám žalobca vo svojom stanovisku, prezentovanému k vznesenej námietke premlčania žalovanými uviedol, že práva povinnosti prechádzajú na dediča dňom smrti. S tým možno iba súhlasiť avšak s tým že ani po smrti poručiteľa sa na obsahu záväzku nič nezmenilo. Občiansky zákonník v ustanovení § 112 upravuje zastavenie plynutia premlčacej doby v prípade,            ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu                a v začatom konaní riadne pokračuje. Premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Uplatnením práva sa    rozumie uplatnenie na súde v civilnom konaní, ale aj v trestnom, v priestupkovom alebo v obdobnom konaní. Za uplatnenie práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka sa považuje taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o jeho práve; najmä žalobou na plnenie, vzájomnou žalobou, návrhom na započítanie. Bez vplyvu na beh premlčacej doby je však zaradenie pohľadávky alebo dlhu poručiteľa do súpisu aktív a pasív dedičstva vykonaný notárom ako súdnym komisárom  v konaní o dedičstve, ako aj oznámenie pohľadávky veriteľom v konaní o dedičstve. V týchto prípadoch totiž nejde o uplatnenie práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka, pretože o práve, ktorého sa premlčanie týka, nie je autoritatívne rozhodované. Na základe uvedených skutočností súd na tvrdenie žalobcu o tom, že od momentu smrti, t.j. od 02.11.2011   do okamihu prevzatia osvedčenia o dedičstve, t.j. 03.03.2015 premlčacia lehota spočívala, neprihliadol.  5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP.  6. Proti   rozsudku súdu prvej inštancie žalobca podal  včas odvolanie, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu alebo rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že pohľadávka žalobcu je premlčaná. Poukázal na § 470 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka s tým, že dlžník dňa 01.11.2011 zomrel. Po tomto dátume veriteľ nemohol podať žalobu o zaplatenie, pretože konanie by bolo zastavené z dôvodu nesplnenia procesných podmienok. Navyše v tomto čase nemohol ani vedieť, koho má žalovať, keďže až z osvedčenia o dedičstve sa dozvedel okruh dedičov po poručiteľke. Odo dňa nasledujúceho po smrti poručiteľa, teda od 02.11.2011 premlčacia doba spočívala až do momentu, keď sa žalobca dozvedel o okruhu osôb, ktoré po poručiteľovi dedili, teda do dňa 03.03.2015. Odo dňa 26.08.2011 do dňa 02.11.2011 vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby 2 mesiace a 7 dní. Následne premlčacia doba spočívala, a to až do 03.03.2015, od ktorého dňa začala opäť plynúť a spočívala až do podania žaloby na súd dňa 30.08.2016. Žalobca vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby ďalší 1 rok 5 mesiacov a 27 dní. Spolu zo zákonnej trojročnej premlčacej doby vyčerpal 1 rok 8 mesiacov a 4 dni. Poukázal na to, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze, v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti ani zodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.  7. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že s ním nesúhlasí. Právne názory žalobcu uvádzané v odvolaní považuje za irelevantné a nesprávne, právo žalobcu bolo premlčané. Premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa mohlo právo prvýkrát vykonať. Veriteľ nemôže premlčaciu dobu čerpať, nakoľko začiatok čerpania premlčacej doby by predpokladal prejav vôle zo strany veriteľa smerujúci k začiatku čerpania premlčacej doby. Premlčacia doba plynie v dôsledku právnej udalosti - plynutím času. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní sú kogentnými ustanoveniami, od ktorých sa nemožno odchýliť. Premlčacia doba môže spočívať, resp. neplynúť len zo zákonom ustanovených dôvodov. Žiaden dôvod neplynutia premlčacej doby uvedený v Občianskom zákonníku pritom nemožno aplikovať na predmetnú pohľadávku. Právo veriteľa je premlčané, preto premlčacia doba nemôže spočívať. Premlčacia doba nie právny inštitút, ktorým by mohol žalobca disponovať. S tvrdením žalobcu, že právo mohol na súde uplatniť až vtedy, keď sa dozvedel o okruhu dedičov, nemožno súhlasiť. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. K zmene v osobe dlžníka dochádza smrťou poručiteľa a zmena v osobe dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (§ 111 Občianskeho zákonníka). Žalobca mohol svoje právo uplatniť na súde už dňa 27.08.2011 a pokiaľ si ho chcel uplatniť na súde po smrti poručiteľa, o predbežnom okruhu dedičov sa mohol dozvedieť z dedičského spisu, do ktorého má právo nahliadnuť, ak preukáže vážne dôvody ako napríklad premlčanie pohľadávky (§ 97 ods. 2 CSP). Tvrdenia žalobcu vo vzťahu k neprimeranej ochrane spotrebiteľa zo strany súdu sú v tomto prípade absolútne irelevantné, žaloba bola zamietnutá z dôvodu premlčania nároku žalobcu. Výsledok by bol rovnaký bez ohľadu na to, či by bol žalovaný spotrebiteľ alebo nie. Poukázal na to, že žalobca paušálne uvádza všetky odvolacie dôvody s výnimkou § 365 ods. 1 písm. c/  CSP , avšak z odôvodnenia odvolania vyplýva len odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/  CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.  8. Žalovaná 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila tak, že ho považuje za neopodstatnené a účelové. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala za správny, žiadala, aby ho odvolací súd potvrdil. Zdôraznila, že nie je zavinením dlžníka, že veriteľov pasívny postoj viedol k premlčaniu jeho práva. Dlžník    zomrel 01.11.2011, dedičské konanie bolo skončené vydaním osvedčenia o dedičstve dňa 04.09.2013, žaloba bola podaná až 30.08.2016. Otázka, kedy sa osvedčenie o dedičstve dostalo do dispozičnej sféry žalobcu, je irelevantná, keďže odstup, s ktorým bolo osvedčenie doručené žalobcovi, bol spôsobený jeho prístupom k uplatneniu svojho práva. Žalobca sa mohol a mal aktívnejšie uchádzať o uplatnenie svojich práv. Svoju vôľu mohol prejaviť už počas dedičského konania, o existencii pohľadávky by boli oboznámení dedičia, vymoženie pohľadávky by bolo efektívnejšie. Prístupom žalobcu nastal stav, kedy o existencii pohľadávky nemala žalovaná 2/  žiadnu vedomosť, preto na ňu nemohla reagovať v čase, kedy premlčaná nebola. Zdôraznila, že smrť poručiteľa nemá za následok spočívanie premlčacej doby (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.  2Cdo/41/2000 zo dňa 30.11.2000 ). Žalobcom citované názory o limitoch ochrany spotrebiteľa sú vytrhnuté z kontextu, žalovaná 2/ sa nedomáha spätného určenia neplatnosti nejakého právneho úkonu, ale vzniesla námietku premlčania. Ak žalobca poukazuje na ľahkovážnosť a nezodpovednosť spotrebiteľa, je nutné uviesť, že práve tie, ale na strane žalobcu, predstavujú v danej veci príčinu nemožnosti priznania premlčaného práva veriteľovi.  9. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaných 1/,2/ písomne vyjadril tak, že zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní. V právnom poriadku SR existuje právne vákuum, pokiaľ ide o situácie, keď dlžník zomrie a veriteľ s podaním žaloby čaká na právoplatné skončenie konania o dedičstve. V takýchto situáciách by sa podľa jeho názoru mal použiť extenzívny výklad § 112 Občianskeho zákonníka a premlčacia doba by od smrti poručiteľa do právoplatného skončenia konania o dedičstve plynúť nemala, keďže veriteľ v takejto situácii nemá žiadnu možnosť domôcť sa svojej pohľadávky.  10. Žalovaný 1/ sa ďalej písomne vyjadril tak, že tvrdenia žalobcu nie sú správne. Právo žalobcu bolo premlčané, keďže žalovaní riadne a včas uplatnili námietku premlčania, nemôže mu byť priznané súdom. Opätovne poukázal na argumentáciu, ktorú uviedol už v predchádzajúcom písomnom vyjadrení.  11. Žalovaná 2/ sa ďalej písomne vyjadrila tak, že žalobca klamlivo uvádza, že si uplatnil svoje právo na príslušnom súde a v začatom konaní riadne pokračoval a následne, po uplatnení jeho práva, došlo ku úmrtiu dlžníka. Žalobca si svoje právo uplatnil žalobou až dňa 30.08.2016. Žalobca účelovo obchádza zákonom aj aplikačnou praxou vymedzený okamih uplatnenia práva, v rozpore so zákonnou úpravou aj ustálenou súdnou praxou si vymedzuje spočívanie premlčacej doby a týmto postupom konanie predlžuje bez uvedenia nových relevantných informácií. V prípade, že by žalobca zažaloval niektorého z potenciálnych dedičov a tento by sa nakoniec dedičom nestal, ide o možnosť, ktorá ale neznamená, že žalobca nemal možnosť uplatniť si svoje právo voči dedičom pred vydaním osvedčenia o dedičstve a nepreukazuje existenciu právneho vákua v tomto smere. Predstavuje však možnosť účelového úmyselného konania žalobcu, ktorý sa sám vystavil riziku vzniku situácie, keď došlo k uplynutiu premlčacej doby. Opätovne žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.  12. Odvolací súd  preskúmal vec v intenciách  ustanovení § 379  a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.  13. V zmysle ustanovenia  § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie  odvolania  žalobcu nariaďovať pojednávanie.  14. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom  odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1  CSP).  Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako  ho zistil  súd prvej inštancie okrem prípadov, ak  dokazovanie zopakuje  alebo doplní (§ 383 CSP).  15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie  prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.  16. Hoci žalobca v odvolaní výslovne deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP, z hľadiska jeho obsahu (§ 124 CSP) je zrejmé, že odvolacia námietka žalobcu spočívala v  nesprávnom právnom posúdení otázky premlčania jeho nároku súdom prvej inštancie, teda v odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm.  h/ CSP.  17. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu    právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.  18. Podstatou odvolania žalobcu je jeho námietka proti počítaniu premlčacej doby jeho práva uplatneného žalobou, ktorá vychádza z toho, že súd prvej inštancie stanovil začiatok plynutia premlčacej doby práva žalobcu na deň 27.08.2011 s tým, že žalobný návrh bol podaný na súde dňa 30.08.2016, teda po márnom uplynutí 3-ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia. § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobca v odvolaní namieta, že premlčacia doba v čase odo dňa nasledujúceho po dni smrti dlžníka (01.11.2011), teda od 02.11.2011 do dňa, kedy mu bolo doručené osvedčenie o dedičstve (03.03.2015), spočívala, v dôsledku čoho jeho nárok premlčaný nie je.  19. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.  20. Predmetom konania je nárok žalobcu zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi jeho právnym predchodcom ako veriteľom a E. I. ako dlžníkom dňa 24.03.2009. Keďže dlžník neplnil dlh riadne a včas, veriteľ v súlade so zmluvou predčasne zosplatnil celý dlh a dlžníka vyzval na splatenie dlžnej sumy listom zo dňa 10.08.2011, ktorú výzvu prevzal dlžník dňa 15.08.2011 s tým, že  mu bola poskytnutá 10-dňová lehote na dobrovoľné splnenie. Dňa 01.11.2011 došlo k úmrtiu dlžníka. Súdny komisár v konaní o dedičstve po dlžníkovi, vedenom pod sp. zn. 9D/764/2011, D not 1/2012, vydal dňa 04.09.2013 osvedčenie o dedičstve, na základe ktorého žalovaný 1/ a žalovaný 2/ ako dedičia nadobudli z majetku poručiteľa dedičstvo v čistej hodnote 16.415,87 eur. Žalobca, resp. jeho právny predchodca  si v dedičskom konaní pohľadávku voči poručiteľke neuplatnil, prihlášku do dedičského konania podal až listom zo dňa 14.04.2014, doručeným dňa 17.04.2014, teda po právoplatnom skončení dedičského konania. Notársky úrad listom oznámil právnemu predchodcovi žalobcu, že dedičské konanie bolo ukončené dňa 04.09.2013 a na základe jeho žiadosti mu dňa 03.03.2015 zaslal kópiu osvedčenia o dedičstve. Žaloba v danej veci bola podaná dňa 30.08.2016.  21. Právny vzťah medzi stranami, založený zmluvou o  úvere zo dňa 24.03.2009, je nepochybne vzťahom spotrebiteľským tak, ako to ustálil súd prvej inštancie. Zmluva o úvere ako zmluvný typ je síce upravená v Obchodnom, zákonníku, čo však nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne na vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a zabezpečujú jeho ochranu.  22. Jediná odvolacia námietka žalobcu spočívala v námietke, že premlčacia doba v čase odo dňa nasledujúceho po dni smrti dlžníka (01.11.2011), teda od 02.11.2011 do dňa, kedy mu bolo doručené osvedčenie o dedičstve (03.03.2015), spočívala, v dôsledku čoho jeho nárok premlčaný nie je.  23. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.  24. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.  25. Z ust. § 111 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmena v osobe dlžníka a veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Aj v prípade zmeny subjektov záväzku plynie ďalej, ako keby k zmene nebolo došlo. Pritom nie je rozhodujúce, z akého dôvodu k zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka došlo, t.j. či ide o zákonný prechod alebo zmluvný prevod práv či povinností. Preto v prípadoch, keď dôjde k zmene v osobe subjektu práva či povinnosti (napr. i na základe nadobudnutia dedičstva podľa § 460 a nasl., ako tomu je v súdenej veci ), započítava sa právnemu nástupcovi tá časť premlčacej doby, ktorá už uplynula jeho právnemu predchodcovi.  26. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/41/2000 zo dňa 30.11.2000 ( publikované pod R 103/2001), podľa ktorého smrť poručiteľa nemá za následok spočívanie premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka <https://    www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>. Občiansky zákonník v ustanovení § 112 upravuje zastavenie plynutia premlčacej doby v prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Uplatnením práva sa rozumie uplatnenie na súde v civilnom konaní, ale aj v trestnom, v priestupkovom alebo v obdobnom konaní, Za uplatnenie práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> sa považuje taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o jeho práve; najmä žalobou na plnenie [§ 80 písm. b) O.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/>, pozn. teraz § 137 písm. a/ CSP], vzájomnou žalobou (§ 97 O.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/>, pozn. teraz § 147 CSP), návrhom na započítanie a pod. Bez vplyvu na beh premlčacej doby je však zaradenie pohľadávky alebo dlhu poručiteľa do súpisu aktív a pasív dedičstva vykonaný notárom ako súdnym komisárom v konaní o dedičstve (§ 175o ods. 1 O.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1963/99/> pozn. teraz § 200 CMP), ako aj oznámenie pohľadávky veriteľom v konaní o dedičstve (§ 175n O.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/>, pozn. teraz § 199 CMP). V týchto prípadoch totiž nejde o uplatnenie práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka., pretože o práve, ktorého sa premlčanie týka, nie je autoritatívne rozhodované.  27. V súdenej veci žalobca ako veriteľ, resp. jeho právny predchodca dokonca v dedičskom konaní po poručiteľke (dlžníkovi) svoju vôbec pohľadávku neuplatnil, k tomuto pristúpil až po právoplatnom skončení dedičského konania. Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti odvolací súd nemal dôvod odkloniť sa od popísaných záverov najvyššieho súdu a zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že smrť dlžníčky E. I. nemala za následok spočívanie premlčacej doby vo vzťahu k pohľadávke žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu a záveru súdu prvej inštancie, že vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola na súd podaná až dňa 30.08.2016, je nárok žalobcu premlčaný, niet čo vytknúť. Viazanie behu premlčacej doby na subjektívnu vedomosť veriteľa o dedičoch poručiteľa- dlžníka, nemá žiadnu oporu v platnom práve a argumentácia žalobcu v tomto smere je neopodstatnená.  28. S poukazom na vyššie popísané zákonné ustanovenia i právne závery najvyššej súdnej inštancie, je nedôvodná i námietka žalobcu, že v otázke spočívania premlčacej doby v dôsledku smrti dlžníka ide o tzv. právne vákuum; naopak, táto  otázka je riešená zákonnou úpravou i ustálenou súdnou praxou tak, ako je uvedené vyššie.  29. Záver súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok pre spočívanie premlčacej lehoty, ako aj to, že žalobca uplatnil svoj nárok na súde po uplynutí premlčacej lehoty, je vecne správny, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.  30. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu  žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní v celom rozsahu.  31. O výške náhrady trov konania žalovaných rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP  súd prvej inštancie.  32. Toto rozhodnutie  bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.  Poučenie:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa         (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).  Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).    V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/129/2016", "guid": "98666a27-c066-48a9-be0e-16ae54822b0f:26dd1c9f-912b-483d-b713-021cb10a8045", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 1211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90"}, {"guid": "2884ce19-883d-4f09-a931-09695da93ca6:426c9e77-5ad1-4b16-b6ae-ebe0cf80100d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3516207018.1", "spisova_znacka": "6Co/124/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/124/2019 z 22. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-12-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3516207018.1"}], "citovane_v": []}