Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/49/2014 z 16. 6. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 16. júna 2014, sp. zn. 8Co/49/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1109207069.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/49/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1109207069.1 | 2014-06-16 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 109 ods. 2 písm. c) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf1cb714-077a-4319-a7f4-e0c047b3959e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1109207069.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/49/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109207069
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109207069.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S.. Z. X., bytom G. X, G., zastúpenému JUDr.
Ľubomírom Hnátom, advokátom so sídlom Guothova 20, Bratislava, proti odporkyni: Z.. L. X., bytom G.
X, G., o rozvod manželstva, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, zo
dňa 27. septembra 2013, č. k. 16C 69/2009-180, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 27. septembra 2013, č. k. 16C 69/2009-180, zamietol súd prvého stupňa
návrh odporkyne; ktorým sa domáhala prerušenia konania o rozvod manželstva do doriešenia otázky
spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony, ktorá otázka je predmetom konaní vedených pod sp. zn.
1Ps 16/2010 a 1Ps 14/2009; dôvodiac, že prerušenie konania o rozvod manželstva v danej veci nie je
dôvodné, keď konania vedené pod sp. zn. 1Ps 16/2010 a 1Ps 14/2009 sú právoplatne skončené, pričom
ani v jednom z predmetných konaní navrhovateľ nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa dôvodiac, že súd
prvého stupňa rozhodol arbitrárne a účelovo, keď neprihliadol aj na ďalšie konanie o spôsobilosti
navrhovateľa na právne úkony. Mala za to, že súd prvého stupňa postupoval neobjektívne, zaujate a
v prospech navrhovateľa.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje prerušenie konania vtedy, ak predmet iných sporov vecne
súvisí s konaním, v ktorom sa navrhuje prerušenie konania, resp. jeho výsledok môže relevantne
ovplyvniť výsledok prerušeného konania. Upravuje teda fakultatívne prerušenie konania, t.j. prerušenie
konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť vhodné
opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť, pričom
rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania v takýchto
prípadoch predstavuje skôr výnimku ako pravidlo.



Vzhľadom na uvedené, keď súdu prvého stupňa zostala fakultatívna možnosť rozhodnúť o prerušení
predmetného konania, tento správne skúmal, či sú v prvom rade dané podmienky pre prerušenie
konania, t.j. potrebnosť a odôvodnenosť jeho prerušenia, a to vzhľadom na odporkyňou namietanú
otázku spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony, ktorá otázka je predmetom konaní vedených pod sp.
zn. 1Ps 16/2010 a 1Ps 14/2009, ktoré konania boli právoplatne skončené bez toho, aby bol navrhovateľ
pozbavený, resp. obmedzený na spôsobilosti na právne úkony, vzhľadom na čo dospel i k správnemu
právnemu záveru, že prerušenie konania v danej veci je nedôvodné.

V tejto súvislosti je odvolací súd toho názoru, že ak aj bol podaný ďalší návrh na pozbavenie, resp.
obmedzenie spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony, nejde o takú skutočnosť, ktorá by bola dôvodom
pre prerušenie konania o rozvod manželstva, keďže navrhovateľ doposiaľ nebol pozbavený, resp.
obmedzený na spôsobilosti na právne úkony (tak, ako to vyplýva i z napadnutého uznesenia súdu
prvého stupňa), a preto je potrebné s ním konať ako s riadnym účastníkom a ak sa v priebehu
rozvodového konania naozaj vyskytne pochybnosť o spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony, potom
je povinnosťou súdu (ex offo) skúmať danosť podmienok pre prerušenie tohto konania a súčasne
dať i podnet na konanie o pozbavenie, resp. obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

Odvolací súd poznamenáva, že dôvodom pre prerušenie konania nie je situácia, keď procesnú
spôsobilosť stratí, resp. stratil účastník zastúpený zástupcom s plnou mocou pre celé konanie (tak,
ako je tomu i v prípade navrhovateľa v predmetnom konaní o rozvod manželstva) a v obdobných
prípadoch taktiež nie je vylúčené ustanovenie opatrovníka priamo rozvodovým súdom účastníkovi, ktorý
je postihnutý duševnou poruchou alebo u ktorého je pochybnosť o jeho spôsobilosti na právne úkony,
pričom súd potom môže bez ďalšieho pokračovať v rozvodovom konaní.

Odvolací súd si dovoľuje dať do pozornosti, že v takýchto prípadoch prerušenie konania slúži na ochranu
účastníka, ktorý sa konania skutočne nemôže zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy (napr. duševná
porucha) alebo z dôvodu nedostatku jeho spôsobilosti na právne úkony, a nie na prospech účastníka,
ktorý chce konanie zbytočne preťahovať a mariť.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa nedôvodne vytýka súdu prvého
stupňa, že postupoval neobjektívne, zaujate a v prospech navrhovateľa a že jeho rozhodnutie je
arbitrárne a účelové; keď v súčasnosti neexistuje žiadny dôvod na prerušenie konania v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia § 109 O.s.p., ktorý by neumožňoval súdu vec prejednať a tiež rozhodnúť; a
preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, stotožňujúc sa so správnym právnym záverom súdu
prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky
požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj v celom rozsahu a bez ďalšieho poukazuje a s týmito sa
plne stotožňuje, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.