{"guid": "28836181-dc24-4c35-b735-f97b4694866b:b0b7ddc2-3473-41d3-bd8a-c05af553b5db", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1112203274.1", "spisova_znacka": "6Co/585/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/585/2014 z 25. 1. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. januára 2015, sp. zn. 6Co/585/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1112203274.1", "identifikacne_cislo": "1112203274", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kovačinová", "sudca_id": 433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kovacinova-433", "datum_vydania": "2015-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0b7ddc2-3473-41d3-bd8a-c05af553b5db", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1112203274.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1112203274.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1112203274.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/585/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203274
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112203274.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov
senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľky: A.. K. Z., bytom
Š. XX, XXX XX P. zastúpená: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava proti
odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša
1, 813 25 Bratislava v konaní o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 02.05.2014, č. k. 19C/4/2012 - 239, proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 09.04.2014, č. k. 19C/4/2012 - 132 a proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 11.08.2014, č. k. 19C/4/2012 - 258 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 02.05.2014, č. k.
19C/4/2012 - 239 v napadnutej časti  p o t v r d z u j e .
Napadnuté  uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 09.04.2014, č. k. 19C/4/2012 - 132 p o t v r d z u j e .
Napadnuté  uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 11.08.2014, č. k. 19C/4/2012 - 258 p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zároveň
návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa právny predchodca navrhovateľky
neb. O. Z. (návrh zo dňa 01.02.2012), domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 3.686,93 eur s
príslušenstvom, vrátane úrokov z omeškania titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom odporcu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci.

Svoj návrh odôvodnil  tým, že ako člen družstva vložil peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „Družstvo“), ktoré zhromažďovalo peňažné
prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zákona č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len „zákon č. 566/2001 Z.z.“) na základe
verejnej ponuky majetkových hodnôt na základe prospektu investície schváleného Národnou bankou
Slovenska (ďalej len „NBS“), pričom na uvedenú činnosť používalo výhradne spoločnosť CAPITAL
INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len „obchodník s cennými papiermi“), s ktorým Družstvo uzatvorilo zmluvu
s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov (ďalej len „zmluva“), ktorá bola menená a
doplnená. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť
v súlade s Prospektom investície 8% (garantovaná výška zhodnotenia). Obchodník s cennými papiermi
skončil svoju činnosť ku dňu  30.04.2010, Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani



zverené peňažné prostriedky, a preto Družstvo nemalo prostriedky na výplatu navrhovateľom zverených
prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. Navrhovateľovi preto konaním obchodníka s cennými papiermi,
v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla škoda, nakoľko jeho majetok sa zmenšil o sumu do
Družstva vložených a  nevrátených finančných prostriedkov. Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda v
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS, ktorá 1/ neurobila riadne a včas úkony
potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom vedela
alebo musela vedieť, že zistené nedostatky v činnosti Obchodníka s cennými papiermi zasahujú do
práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, 2/ vo vzťahu
k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo
Obchodníkovi s cennými papiermi, najmä však neupozornila včas Družstvo na riziká vyplývajúce z
činnosti Obchodníka s cennými papiermi, 3/ nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s cennými
papiermi a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila, že Obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať
v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľa až do 01.03.2011, keď
NBS odobrala Obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, 4/
NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.06.2010, ktorým podľa § 86 ods. 3 zákona č. 566/2001
Z.z. dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči
klientom a spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientský majetok
zverený navrhovateľom Obchodníkovi s cennými papiermi u Garančného fondu investícií a tak uspokojiť
následné nároky svojich členov, 5/ NBS inými zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila,
že neprijala voči Obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila,
že by nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa,
resp. tretích osôb, aj keď vedela a musela vedieť, že Obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní
činnosti porušuje zákon.

Navrhovateľ časovo a vecne špecifikoval  nesprávny úradný  postup, ktorý má spočívať v :
1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do prospektu investície, a tým neplatnosti
Prospektu investície a následné oneskorené zakázanie činnosti Družstva,

2/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní
nedostatkov a

3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení
obchodníka pri činnosti voči družstvu.

Počas konania dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ zomrel, čo vyplýva z úmrtného listu vydaného matričným
úradom I. I. Y. XX, X. XXXX, S. XXX, Z.. Č.. XXX, jeho právnym nástupcom v konaní sa stala manželka A..
K. Z., čo vyplýva z Osvedčenia o dedičstve č. XD XXX/XXXX vydaného notárom JUDr. Janou Rovnou,
notárom so sídlom v Lučenci, s ktorou súd pokračoval v konaní.

Navrhovateľka zároveň v písomnom stanovisku k vyjadreniu odporcu zo dňa 11.06.2013  doplnila,
že nesprávnym úradným postupom odporcu jej bola spôsobená mimozáväzková škoda, ktorá vznikla
v dôsledku porušenia právnych povinností odporcu vyplývajúcich mu priamo z právnych predpisov.
Odporca bol povinný vykonávať sústavný dohľad nad finančným trhom, chrániť verejný záujem, ale i
priamo individuálny záujem jednotlivých investorov, vrátane navrhovateľa, a pokiaľ by si tieto povinnosti
splnil, navrhovateľovi by škoda nevznikla. Navrhovateľka argumentovala tým, že na predmetný prospekt
investícií majetkových hodnôt sa aplikuje Smernica EÚ 2003/71/ES. Navrhovateľka namietala, že
predmetom konania nie je posudzovanie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva
alebo kontrolnej komisie Družstva, ale posudzovanie objektívnej zodpovednosti NBS pri výkone dohľadu
nad Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi. Navrhovateľ zároveň namietal tvrdenie odporcu o
predčasnosti podanej žaloby, keď prebiehajúce konkurzné konanie samo o sebe nevylučuje možnosť
podať veriteľom, ktorí si prihlásili pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu, pretože
súd má povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne nevylučuje možnosť
uspokojenia navrhovateľky ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu, pričom súd je
povinný zohľadniť už napríklad i správu správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu.



Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril v písomnom podaní zo dňa 12.06.2012, 16.07.2012,
22.07.2013, 28.04.2014  a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Vo vyjadreniach uviedol, že Družstvo
ako podnikateľský subjekt vykonávalo činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej len „Obchodný zákonník“), za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý
zároveň riadil činnosť Družstva a rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli zákonom,
stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu. Navrhovateľ musel vedieť,
že s investovaním finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité riziko a doterajší, príp.
propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zákona č.
566/2001 Z.z. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 01.01.2006
na NBS) schválil dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z.,
na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky
majetkových hodnôt 10 rokov. Pri schvaľovaní  Prospektu investície úrad postupoval podľa § 127
ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z., pri ktorom posudzoval najmä jeho úplnosť,
t.j. či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. a tiež vzájomný súlad
predložených údajov a ich zrozumiteľnosť, pričom za pravdivosť jednotlivých údajov v ňom uvedených
zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Prospekt investície
neobsahoval Zmluvu o správe portfólia ani Zmluvu o riadení portfólia (ako tvrdil navrhovateľ), keďže
zákonnou náležitosťou Prospektu investície bol podľa § 128 ods. 1 písm. a), bod 10 zákona č. 566/2001
Z.z. len zoznam zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb. Schválenie Prospektu investície teda neznamenalo
schválenie i zmluvy medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi, keďže jeho schválením
nevznikol medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah. Preto eventuálne
nedodržiavanie povinností  zo zmluvy zo strany obchodníka s cennými papiermi by bolo porušením
ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením  Prospektu investície. Pokiaľ išlo o namietaný nesprávny
úradný postup odporca potvrdil, že vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, avšak len v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením
povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených zákonom č. 566/2001 Z.z,
keď kontroloval 1/ zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126
ods. 2 a § 127), 2/ aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, 3/ plnenie
informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a 4/ splnenie povinnosti
predložiť pred zverejnením na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj 5/
dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Až s účinnosťou od 01.06.2010 bola NBS
oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava
schválený Prospekt investície. NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej
kompetencií. Zo správ predkladaných Družstvom pritom nevyplývali informácie o zhoršenej situácii
Družstva, Družstvo odporcovi neoznámilo, že obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva
odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy s Družstvom. Zároveň, Družstvo voči činnosti obchodníka s
cennými papiermi neprejavilo žiadne výhrady a v tomto smere sa voči nemu nedomáhalo žiadnych
nárokov súdnou cestou. Odporca až po 8 rokoch spolupráce obdržal  list Družstva zo dňa 15.04.2010, v
ktorom žiadalo odporcu o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie dohľadu
na mieste. Odporca vykonal v období od 20.04.2010 do 06.05.2010  dohľad na mieste u obchodníka s
cennými papiermi, pričom zistil, že neposkytoval Družstvu investičnú službu riadenie portfólia v zmysle
zákona č. 566/2001 Z.z.. Vzhľadom k uvedenému NBS vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie, č. F.-XXXX/
XXXX, o predbežnom opatrení a obchodníkovi s cennými papiermi uložil povinnosť zdržať sa nakladania
s majetkom jeho klientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Ďalším rozhodnutím zo
dňa 21.12.2010, č. F.-XXXX-X/XXXX, odporca odobral obchodníkovi s cennými papiermi povolenie
na poskytovanie investičných služieb, ktoré  potvrdila Banková rada NBS ako druhostupňový orgán
rozhodnutím č. M.-XXX/XXXX zo dňa 01.03.2011.

Úrad pre finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť a hodnovernosť údajov v Prospekte
investície, za ktoré zodpovedal a zodpovedá štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt. Ten zodpovedal za aktuálnosť údajov v Prospekte investície, za jeho dodržiavanie,
a to aj voči členom Družstva. Až do 01.01.2009 pokiaľ ide o aktuálnosť Prospektu investície, a
do 01.06.2010 pokiaľ ide o dodržiavanie Prospektu investície, NBS nemohla uložiť Družstvu žiadne
sankcie, pretože tieto povinnosti neboli vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt uložené.
Ak teda nastali nové významné skutočnosti týkajúce sa údajov zahrnutých do Prospektu investície,



bolo povinnosťou štatutárneho orgánu Družstva vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť
ho na schválenie; také nové skutočnosti mohla totiž NBS zistiť až s určitým časovým odstupom
najmä na základe zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt. NBS po zistení nedostatkov, týkajúce sa Prospektu investície iniciatívne využila
svoje oprávnenie podľa § 2 ods. 8 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade na rokovaní dňa 24.08.2007
konkrétne nedostatky pomenovala, dala odporúčania ohľadom rozloženia finančných nástrojov v
portfóliu a požiadala Družstvo o informáciu o spôsobe riešenia daného stavu. Štatutárny orgán Družstva
pritom deklaroval bezproblémovú a úspešnú činnosť Družstva, bez akýchkoľvek sťažností zo strany jeho
členov. Ak navrhovateľ nemohol rozpoznať riziko svojej investície, nebolo to zapríčinené neaktualizáciou
údajov v Prospekte investície, ale konaním predstavenstva Družstva. Naviac, samotné Družstvo v
polročných a ročných finančných správach neuvádzalo indície a informácie o zhoršenej finančnej situácii,
ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov alebo podielov na zisku jeho členom, a až listom zo
dňa 15.04.2010 žiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie dohľadu
na mieste.

V závere odporca vyslovil názor o neopodstatnenosti podanej žaloby, ako i iných paralelne
podaných žalôb členov Družstva na náhradu škody za údajný nesprávny úradný postup NBS. Práve
predstavenstvo Družstva pri nakladaní s majetkom Družstva nekonalo s odbornou starostlivosťou a v
záujme Družstva a všetkých jej členov. Činnosť predstavenstva Družstva pritom podliehala kontrole
kontrolnej komisie, ako aj členskej schôdze, ktorej bola navrhovateľka členom.

Podľa odporcu navrhovateľ mal a mohol kontrolovať Družstvo na členskej schôdzi a tiež prostredníctvom
kontrolnej komisie ale aj využívaním iných členských práv  Pokiaľ navrhovateľovi vznikla škoda a
bol ukrátený na svojom majetku tak len v dôsledku neprofesionálneho a ekonomicky nevýhodného
nakladania s majetkom Družstva, za ktoré nesú zodpovednosť členovia predstavenstva a kontrolnej
komisie Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu. Odporca argumentoval tým, že vymáhanie náhrady
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci prichádza do úvahy až potom, keď navrhovateľ využil všetky
svoje možnosti na vymoženie nárokov primárne od tohto subjektu a od členov orgánov tohto subjektu.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa,
povereného zástupcu odporcu, oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise
19C/4/2012, najmä Rozhodnutiami  predstavenstva družstva o prijatí členských vkladov od právneho
predchodcu navrhovateľky O. Z., Potvrdením Z. I. o vklade v hotovosti zo dňa 30.04.2004, Tuzemským
platobným príkazom na úhradu Č. zo dňa 28.01.2010, Potvrdením Z. I. o vklade v hotovosti zo dňa
20.05.2005, Žiadosťou o zrušenie členského podielu poradové číslo člena XXXXX, Dohodou o zrušení
členského podielu zo dňa 15.12.2010, 03.2011 a o vzniku nároku na vyrovnací podiel,  Zmluvou o riadení
portfólia medzi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. a PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE
zo dňa 02.06.2008, Rozhodnutím NBS zo dňa 8. januára 2008 č. F.-XXXX/X/XXXX,  zo dňa 20. augusta
2008 č. F.-XXXX-X/XXXX, zo dňa 7. mája 2008 č. M.-XXX/XXXX,  listinnými dôkazmi označenými na
čl. 98, Dodatkom č. 9 - úplné znenie stanov družstva,  ako aj s ostatným obsahom spisu, z ktorých zistil
nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľky si uplatnil svoj nárok, ktorý je predmetom žaloby,   aj v konkurznom
konaní sp. zn. 3K 95/2010, celá výška uplatneného nároku bola správcom popretá. Pôvodný navrhovateľ
podal aj incidenčnú žalobu, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté.

Z úradnej činnosti súdu prvého stupňa  je známe, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do
funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie
pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Konkurzné konania sp. zn. 3K 95/2010
prebieha od 19.04.2011, do konkurzu je prihlásených cca. 2450 pohľadávok približne 2000 veriteľov,
ktorí si uplatňujú nároky voči úpadcovi v celkovej výške viac 32,5 mil. eur. V záujme úpadcu
je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z
odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia
úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov
z úpadcu na niektoré spriaznené spoločnosti patriace do finančnej skupiny okolo spoločnosti CI
HOLDING, a.s. (do ktorej patril aj úpadca), okrem iného je uplatnený aj nárok voči advokátskej kancelárii



FUTEJ & Partners, s.r.o., ktorá vykonávala pre úpadcu pred vyhlásením konkurzu právne zastúpenie a
ktorej bolo vyplatených cca 210.000,- Eur v čase, kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok. Taktiež
sú vedené súdne konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetku, ktorý bol odstránený zo spriaznených
spoločností úpadcu, je uplatnený nárok úpadcu proti SR zastúpenej NBS, kde je vedené súdne konanie
19C/56/2011, ďalej nárok voči poisťovni, ktorá poistila manažment úpadcu a ďalších spoločností pre
prípad spôsobenia škody, taktiež je uplatnený nárok voči Garančnému fondu investícií. V neposlednom
rade je uplatnený nárok voči predstavenstvu úpadcu na náhradu škody. Tieto súdne konania zatiaľ nie
sú právoplatne skončené a preto o prípadnej miere uspokojenia je predčasné špekulovať.

Pôvodný navrhovateľ požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, uvedená
skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. NBS návrh na predbežné prerokovanie zamietol.

Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že navrhovateľ O. Z.  sa stal členom
družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE  spor. číslo XXXXX.  Dňa 15.12.2010
uzatvoril dohodu s Družstvom, ktorým sa zmluvné strany dohodli, že členský podiel v družstve vo výške
X.XXX,XX zaniká, navrhovateľovi vznikol nárok na vyplatenia vyrovnacieho podielu vo výške XXXX,XX
C..   Navrhovateľovi zaniklo členstvo v družstve PDSI dňa 10.12.2010, vyrovnací podiel mu mal byť podľa
čl. 21 ods. 2 Stanov družstva splatný do 6 mesiacov odo dňa zániku členstva v družstve. Označený
podiel však navrhovateľovi, napriek uzatvorenej dohode nebol vyplatený.

Pôvodný navrhovateľ  prihlásil svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na
Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3K 95/2010. Celá výška uplatneného nároku  bola správcom popretá.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala vznik škody, keď
vychádzal z ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz
110/84) v zmysle ktorej platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona
č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak
nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má
navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný
základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003
Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd prvého stupňa konštatoval, že právny predchodca navrhovateľky
sa ako bývalý člen Družstva, s ktorým bol v  právnom vzťahu, a z ktorého mu v prípade vystúpenia vzniklo
právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu,
nakoľko Družstvo je vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka, resp. osoby, ktorá je povinná teraz navrhovateľke
vydať získaný prospech v podobe vyrovnacieho podielu. Právny predchodca navrhovateľky si v
konkurzom konaní svoju pohľadávku uplatnil, pričom predmetné konkurzné konanie doposiaľ nie je
skončené.  Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania súdu nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania
svojich práv voči Družstvu, pričom toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým
bol navrhovateľ v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mohla byť  uspokojená jeho pohľadávka.
Navrhovateľ zároveň nepodal žalobu proti členom predstavenstva Družstva alebo kontrolnej komisie
Družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ
teda primárne musí uplatňovať svoj nárok voči Družstvu, resp. voči členom predstavenstva a kontrolnej
komisie Družstva, a až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetnej pohľadávky by do úvahy
prichádzalo uplatňovanie náhrady škody voči štátu (v prípade preukázania zodpovednosti odporcu za
škodu). Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla právnemu
predhodcovi navrhovateľky škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na
uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. Ak teda neexistuje preukázateľne škoda a nie je možné
ustáliť jej výšku v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku navrhovateľky na jej náhradu, nárok
bol  uplatnený predčasne.

Súd prvého stupňa považoval za potrebné skonštatovať, že pokiaľ sa navrhovateľka odvoláva na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo 4968/2009,  nemožno ho na daný prípad
aplikovať, a to práve z dôvodu, že konkurzné konanie nie je doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho



stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti uspokojenia pohľadávky navrhovateľa ako
prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom konaní domáha náhrady škody.

Súd ďalej konštatoval, že aj v prípade preukázania škody navrhovateľke, jej návrhu by nebolo možné
vyhovieť z dôvodu nepreukázania tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu. Pri posudzovaní
tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu sa súd stotožnil s tvrdeniami a argumentáciou
odporcu v danom smere.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení
zakázania činnosti Družstva, súd konštatoval, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp.
vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej
ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). K takým
povinnostiam patrila počnúc od 01.01.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c
ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. a počnúc od 01.06.2010 povinnosť dodržiavania
Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. V prípade nastania novej významnej
skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície,
ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku
Prospektu investície.  Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo,
ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS.
Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil
dodatok k Prospektu investície, Národná banka Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým
časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva.
Nemožno pritom opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal
za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001
Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení
portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128
ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); Národná banka Slovenska totiž nemala právomoc
vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o
preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenska
zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone
dohľadu na mieste samom v dňoch 20.04. do 06.05.2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v
údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom
neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona č.
566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje
len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z.z.- pozn. súdu). Národná banka
Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako
vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.08.2010, č. F.-XXXX/X-X/XXXX, Družstvo predmetnú žiadosť
Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona
č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č.
566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku
odstránené a konanie bolo zastavené.  Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa
§ 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré
ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. F.-XXXXX-X/XXXX, ktorým zakázala Družstvu predaj
majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom
a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007, súd
v prvom rade udáva, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie obchodníka
s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a
nie navrhovateľovi. Navrhovateľ totiž nebol v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s
cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len
Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako



súd uviedol vyššie dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto
informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137
ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného
subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so
zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti
obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov
o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania
Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť
Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. Národná banka Slovenska ako štátny orgán, ktorého
činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a
spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala
na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na
nápravu tohto stavu. Národná banka Slovenska v danom období (po 24.08.2007) preto nemohla pristúpiť
k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie
Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia  použila pri zistení
neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010.

Čo sa týka nesprávneho úradného postupu odporcu spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri
činnosti voči Družstvu, súd má za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou
navrhovateľa, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane
navrhovateľa. Zároveň súd poukazuje na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí
NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 08.01.2008, č. F. XXXX/X/XXXX), vo
výške 300.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 20.08.2008, č. F.-XXXX-X/XXXX) je zrejmé, že Národná banka
Slovenska činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať
Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2 ods. 2,
že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako
neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na
nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť.  Naviac, je
súd toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom
založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné
informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností  a dohľad
nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotného
navrhovateľa, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči
Družstvu a jeho orgánom  a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových
a iných práv súvisiacich s Družstvom. Nie zanedbateľný je aj fakt, že PDSI pred dozorným orgánom -
odporcom obhajoval výhodnosť jeho spolupráce s obchodníkom s cennými papiermi CI, pritom v krátkom
čase na to alibisticky žiadalo NBS o vykonanie kontroly nad ním.    Z výpisov z obchodného registra
Družstva a obchodníka s CP vyplýva, že  spoločnosti  tak družstvo, ako i obchodník s CP sídlili na
zhodnej adrese, v identickej budove (Z. X, I.), boli personálne prepojené napr. aj cez osobu predsedu
predstavenstva PDSI U.. Y. O., ktorý bol čelnom dozornej rady CI, ako aj cez osoby U.. Z. E. W. P. Č.,
ktorí boli členovia kontrolnej komisie PDSI.

Vzhľadom na uvedené personálne prepojenie družstva a Obchodníka s CP Capital Invest,  možno
považovať za  vylúčené, aby družstvo nemalo vedomosť  o udelených sankciách zo strany NBS voči
obchodníkov s CP.

Súd zohľadniac všetko vyššie uvedené posúdil nárok navrhovateľky ako nedôvodný a v celom rozsahu
ho zamietol, keď v konaní nepreukázala vznik škody, nesprávny úradný postup, a tým ani vznik príčinnej
súvislosti medzi škodou a úradným postupom, teda základné predpoklady vyvodenia zodpovednosti
odporcu za škodu, ako aj podmienok pre priznanie náhrady škody.

Pokiaľ ide o listinné dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými
papiermi, ktoré založila do súdneho spisu navrhovateľka, súd sa s nimi oboznámil, avšak bližšie ich
nevyhodnocoval, nakoľko predmetom konania nebol nesprávny úradný postup odporcu pri výkone
dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi CI. Súd zároveň zamietol návrhy navrhovateľa na



vykonanie dokazovania zabezpečením účtovníctva Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom
svedkov X.. Z. L., U.. A. Š.K., U.. O. D. W. U.. S. L., zabezpečením správy o stave konkurzu
3K 95/2010, keď považoval vykonanie navrhovaných dôkazov za nadbytočné, nakoľko predloženie
účtovníctva Družstva, a svedecké výpovede, ako aj  aktuálna správa o stave konkurzu sp. zn. 3K 95/2010
neboli potrebné na preukázanie tvrdení navrhovateľky, pričom tvrdený nesprávny úradný postup je
upravený príslušnými právnymi predpismi. Z pohľadu konkurzného konania je podstatné až prípadné
schválenie rozvrhového uznesenia, resp.  jeho samotný výsledok, t.j. obsah  právoplatného rozhodnutia
konkurzného súdu.

Podaním zo dňa 15.10.2013 navrhovateľka podala  v predmetnej veci návrh na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.  Podľa
ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie preruší ak rozhodol, že požiada
Súdny dvor Európskych spoločenstiev (od 01.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) o rozhodnutie o
predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej
len „ZFEÚ“), Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú
a) výkladu zmlúv;
b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Súd prvého stupňa tento návrh navrhovateľky na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom
Európskej únie podľa čl. 267  Zmluvy o fungovaní Európskej únie zamietol.

V tejto časti výrok rozsudku súdu prvého stupňa nebol napadnutý, preto ho odvolací súd v súlade s ust.
§ 212 ods. 1 O.s.p. neprejednal.

Proti tomuto rozhodnutiu v napadnutej časti, v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie
navrhovateľka a to v časti, ktorým bol zamietnutý návrh o náhradu škody. Navrhla, aby odvolací
súd napadnutý druhý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zmenil tak, že uloží odporcovi zaplatiť
navrhovateľovi náhradu škody vo výške 577,03 eur s príslušenstvom, ako aj nahradiť mu trovy konania
alebo ak sú na to dané dôvody, aby odvolací súd odvolaním napadnutý druhý výrok rozsudku zrušil a
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V prvom rade je potrebné uviesť, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania zo dňa 31.01.2012,
doručený súdu prvého stupňa 01.02.2012 v petite svojho návrhu si uplatňoval voči odporcovi náhradu
škody vo výške 3.686,93 eur spolu s úrokom z omeškania, pričom pokiaľ v odvolaní napádal druhý výrok
rozsudku súdu prvého stupňa, žiadal predmetný výrok rozsudku súdu prvého stupňa zmeniť tak, že
žiadal uložiť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody len vo výške 577,03 eur s príslušenstvom
vrátane trov konania, pričom v celom odôvodnení svojho odvolania bližšie neuviedol, prečo v odvolaní
žiada uložiť odporcovi z titulu náhrady škody len sumu 577,03 eur s príslušenstvom.

Navrhovateľka namietla, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že odporca nepostupoval v súlade s
princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom je istota
subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k
nim postupovať v súlade s Ústavou a platnými právnymi predpismi t. j., že ich postup bude zo strany
subjektov práva predvídateľný. V tejto súvislosti poukázal na niektoré citáty z rozhodnutí súdov a to na
Nález Ústavného súdu sp. zn. III US 341/07, Nález Ústavného súdu I US 243/07, ako aj Nález Ústavného
súdu sp. zn. PL.US 21/96.
V prvom rade navrhovateľka namietala, že odporcov argument o tom, že upozornil družstvo, že odporca
vykonáva dohľad nad  činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva, je úplne
irelevantný, ak navrhovateľ nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. V tejto súvislosti
navrhovateľka poukázala na zákon č. 566/2001 Z.z., ktorý nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a
„celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo ustanovenie § 135
ods. 1 tohto zákona č. 566/2001 Z.z. ani v čase, keď odporca schválil projekt Investície (2002) a Družstvo
sa stalo dohliadaným subjektom, ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Mala za to,
že predmet dohľadu nebol menený a navrhovateľ sa dôvodne spoliehal, že v rámci dohľadu bude
odporca dohliadať na dodržiavanie podmienok ustanovených povoleniami podľa zákona č. 566/2001
Z.z., preto navrhovateľ mal za to, že existuje príčinná súvislosť medzi škodou navrhovateľa a porušením



zákonných povinností odporcom, spočívajúce v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený
zákon č. 566/2001 Z.z. Za nepochopiteľné preto považoval konštatovanie súdu prvého stupňa, že
navrhovateľ sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady, že „právo patrí bdelým“. Navrhovateľ
nemal zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou družstva, ani obchodníka s CP, ktorým
by mohol zabezpečiť dodržiavanie zákona o CP tým, že došlo k zamietnutiu návrhu navrhovateľa aj z
dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany odporcu
nedošlo, súd odobril výklad zákona č. 566/2001 Z.z., ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu.

Navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZCP je a bolo
zisťovanie a vyhodnocovanie informácií, pričom podľa § 135 ods. 1 ZCP ktorý platí v tomto znení
už od 01.05.2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník,
patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS hoci odporca tvrdil celý čas v konaní
opak. Podľa § 135 ods. 2 ZCP mal odporca zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní,
resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi. Zároveň NBS má
podľa § 135 ods. 2 ZCP zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z
povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty v rámci
nich aj družstvo činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov
dokonca klientov dohliadaných subjektov, teda v tomto prípade samotného navrhovateľa. Poukázala na
skutkovo a právne totožné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011
a na výpoveď svedka U.. Y. O. T.., tak isto i na ďalší dôkaz a to zápis zo stretnutia NBS v roku 2007,
ktorý taktiež tvorí súčasť vyššie citovaného súdneho spisu s U. NBS U.. L., pričom poukázala, že v
konaní 7C/206/2011 sa ďalej zistilo, že NBS po zistení o rizikovosti portfólia družstva sa uspokojila s
takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto
jednej do troch zmeniek a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITYs.r.o.
a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť stopercentnými dcérskymi
spoločnosťami CI HOLDING, a.s. a vo všetkých troch spoločnostiach bolo navyše či už členom
predstavenstva, alebo konateľom U.. P. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. Teda NBS aj
naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov
z CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie
voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník vo svojej činnosti pre svojich klientov a v rámci
v nich aj výslovne pre družstvo porušil ZCP vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto
rozhodnutia NBS, okrem bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000,- eur,  rovnako ani po zisteniach k
samotnému družstvu z roku 2007 NBS nevyužila svoje kompetencie v zmysle za ZCP existujúce už
od roku 2007 a neprijala žiadne následné kontrolné, alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa ZCP
ako i zákona 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom mala a stále má. Týmto podcenením
situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť družstva, aj obchodíka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti
navrhovateľom vložených prostriedkov do družstva, pričom NBS svojou nečinnosťou a ľahostajným
prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila tiež to, že navrhovateľ už skôr nemohol rozpoznať riziko
svojej investície, resp., že túto investíciu mu NBS svojim zanedbaným dohľadom ani v minimálnej
možnej miere neochránila. NBS rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, pod číslom F.-XXXXX-XXXXX, ktorý
bol vydaný v rámci výkonu dohľadu nad družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt
(ďalej len rozhodnutie o zákaze činnosti) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa
zmenili skutočnosti v ňom uvedené. Navrhovateľ uviedol, že z výpočtu uvedených nedostatkov prospektu
družstva uvedených v rozhodnutí o zákaze činnosti je nepochybné, že prospech bol neaktuálny, pričom
samotná NBS samotná NBS uviedla, že na základe neaktuálneho prospektu nie je  možné uskutočňovať
verejnú ponuku majetkových hodnôt. Navrhovateľ zároveň uviedol, že údaje zahrnuté do prospektu boli
v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom roku 2010 a táto neaktuálnosť siahala až k 31.12.2006,
kedy došlo v sídle NBS dňa 27.08.2008 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva U.. Y.
O. W. U.. A. Z. za účelom prerokovania problémov činnosti družstva z dôvodu nedodržiavania prospektu.
I na základe takéhoto prerokovania nedostatkov vyplynulo, že družstvo svojím konaním porušovalo
ustanovenie § 129 ods. 3, v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ustanovenie § 125 c)
ods. 1 v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 zákona o CP od roku 31.12.2006, avšak NBS  voči družstvu
zasiahla až v máji roku 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti zakázala činnosť.

Navrhovateľ k predčasnosti žalobného návrhu uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej
republiky 29Cdo/49678/2009, zo dňa 11.04.2012, ktorý je z hľadiska skutkového a právneho stavu
plne aplikovateľný aj na slovenské právne pomery. Tento judikoval, že existujúce konkurzné konanie
samo o sebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu,



žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí takúto žalobu predčasnou, pretože súd má v konaní o
náhradu škody povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť
uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri
tomto vyhodnotení súd nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je
povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver  o predčasnosti
podania žaloby, a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu,
ktorý jediný je podľa názoru odporcu ako aj prvostupňového súdu povinný im dané plnenie im vrátiť.
Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom znení
neustanovuje, nevyžaduje a ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromno-právnych
vzťahov, ale pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia
majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením
konkurzného konania tak, ako to tvrdí odporca. Pokiaľ by sa pripustil názor, že konkurzné podanie
vylučuje podanie občiansko-právnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a
vyrovnaní suspendoval Občiansky zákonník, Zákon o zodpovednosti za škodu, ale i Zákon č. 300/2005
Z.z., Trestný zákon v platnom znení a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania, čo
by mohlo trvať i niekoľko rokov. Znamenalo by to, že občiansko-právna zodpovednosť, zodpovednosť
štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o
konkurze. Tento záver je celkom neprijateľný a scestný. Navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, že  jeho
pohľadávka bola správcom popretá a vedie o ňu so správcom incidenčné žaloby, keď v konkurze nie je
zistená ani len pohľadávka pričom samotný správca sa vyjadril, že nepredpokladá uspokojenie veriteľov
v konkurze v 100 % rozsahu a že šance na uspokojenie pohľadávok sú minimálne. Teda z aktuálneho
stavu konkurzu je zrejmé, že objektívne je vylúčená možnosť navrhovateľa, ako veriteľa uspokojiť sa z
konkurzu pod sp. zn. 3K/95/2010.

Zároveň navrhovateľ namietal, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom resp. predložené
účastníkmi konania v značnom počte a rozsahu neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v §
129 ods. 1 O.s.p., keď v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny,
alebo ich presne označené časti. V tejto časti navrhovateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Ncdo/11/2010. Takéto dôkazy preto nemôžu byť podkladom pre právne posúdenie veci  o
základe uplatneného nároku.

K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v jeho napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil. Odporca mal za to, že prvostupňový súd
v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a
správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej
veci. Uviedol, že podstatou na spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní, teda na rozhodnutie
zodpovedajúce názorom a predstavám navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Navrhovateľom
uvádzané tvrdenia nesvedčia o žiadnej predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodovania,
pretože pojednávania skutkovo a právne identických veciach sa konali už od 02.07.2012. Naopak
tvrdenia navrhovateľa nasvedčujú, že tento sa účelovo snaží dodatočne navrhovať ďalšie právne
irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom navrhovateľ nevyužil všetky možnosti
na vymoženie svojho nároku, keď nepodal žiaden návrh proti členom predstavenstva ani členom
kontrolnej komisie družstva, ktorí by boli zodpovední za riadenie družstva PDSI a tiež za hospodárenie
a nakladanie s majetkom družstva PDSI. K námietke navrhovateľa, že odporca nepostupoval v súlade s
princípom právneho štátu, odporca mal za to, že jeho kompetencie sú dané platnými právnymi predpismi,
vrátane Ústavy SR a mal za to, že postupoval v súlade s ústavou, nebol nečinný a ani nespôsobil
žiadne zbytočné prieťahy pri svojom postupe voči družstvu PDSI, ale aj obchodníkovi, CI, dodržiaval
zákonné pravidlá ustanovené zákonom o dohľade a ZoCP. Zároveň odporca uviedol, že od účinnosti
novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona o Cenných papieroch (zákon č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách v platnom znení) (ďalej len Zocp), teda až od 01.06.2010
boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo PDSI
ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať
schválený prospekt investície. Až od vtedy mohol odporca dohliadať, či družstvo dodržiava schválený
prospekt investície. Pri prospekte investície nešlo o také rozhodnutie odporcu, ktorým by odporca
určil, alebo stanovil vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt nejaké podmienky, ktoré by
vyhlasovateľ mal dodržať. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície podľa § 125 c) ods. 1,
v spojení s § 127 ods. 4 ZoCp bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt



až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 ZoCP v znení zákona č.
558/2008 Z.z. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť
a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle § 128 ods. 1, písm. h), ZoCP. Uviedol, že žiaden
zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani družstvu PDSI - žiadne
povinnosti v oblasti obmedzenia rozloženia rizík ani krytia rizík na rozdiel od iných dohliadaných
subjektov napr. Správcovskej spoločnosti pre kolektívne investovanie a niektorých ďalších dohliadaných
subjektov a preto údajné (reálne neexistujúce povinnosti) družstva nemohol odporca kontrolovať. Za
činnosť družstva PDSI celkovo zodpovedá a v mene družstva PDSI koná predstavenstvo družstva ako
štatutárny a výkonný orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva, rozhoduje o všetkých záležitostiach,
pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva,
t.j. za dodržiavaniu prospektu investície družstva PDSI, bolo aj voči členom družstva zodpovedné
predstavenstvo PDSI ako štatutárny orgán na to, či vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt táto povinnosť bola, alebo nebola osobitne uložená v zákone o cenných papieroch. Odporca
nevykonával dohľad nad finančnými ukazovateľmi PDSI, ktoré malo široký predmet činnosti. Odporca
mohol kontrolovať len to, či si družstvo plní informačné povinnosti podľa bývalých ustanovení § 126
až § 130 zákona o cenných papieroch, a to či informácie zverejňované družstvom obsahujú náležitosti
predpísané bývalým ustanovením § 129 zákona o cenných papieroch a či družstvo zverejňuje finančné
správy v zmysle bývalého ustanovenia § 130 zákona o cenných papieroch. Odporca nebol a ani nie je
príslušný potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009 zo dňa 11.04.2012 a tvrdí, že existujúce
konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky
do konkurzu, návrh o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou mal za to, že toto tvrdenie
navrhovateľa je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti, keď predmetný rozsudok primárne rieši
problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba sekundárne sa zaoberá zodpovednosťou
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Najvyšší súd Českej republiky výslovne judikoval, že
akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods.
2 zákona o konkurze a vyrovnaní (Českého zákona č. 328/1991 Sb. O konkursu a vyrovnání ve znení
pozdějších předpisů). Tento rozsudok sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa navrhovatelia
domáhali proti členom štatutárneho orgánu príslušnej obchodnej spoločnosti a teda nie proti štátu preto,
lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu
na majetok danej obchodnej spoločnosti. Posúdenie otázky vzniku škody je v prípade týchto subjektov,
t. j. členov štatutárneho orgánu zodpovednosti za škodu úplne odlišné, ako posúdenie otázky vzniku
škody pri zodpovednosti štátu za škodu a nemožno ich navzájom zmiešavať. Skutočná existencia
pohľadávok navrhovateľa a ich výška voči družstvu sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych
konaní. Až následne, ak pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu,
až vtedy môže navrhovateľovi vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky,
ani v okamihu omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa teda
navrhovateľa voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Navrhovateľ si teda zmiešava ujmu, ktorá
mu ako veriteľovi bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov jeho dlžníkom s ujmou, ktorá je jednou
z podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Navrhovateľovi teda zatiaľ nevznikla žiadna škoda,
pretože navrhovateľ (ako veriteľ) má vymáhateľnú pohľadávku voči svojmu družstvu, ako dlžníkovi a jeho
žaloba je jednoznačne predčasná, čo objektívne a správne skonštatoval aj prvostupňový súd. Pokiaľ
navrhovateľ tvrdí, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v § 129
ods. 1 O.s.p. t.j., že neboli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, odporca uviedol, že
zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom
spise, pričom pri oboznamovaní týchto dôkazov presne špecifikoval o aké doklady išlo. V tejto súvislosti
poukázal, na uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Obo/283/2006 z 27.02.2008 v zmysle, ktorého netreba
dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo známe súdu z jeho činnosti, pričom tieto dôkazy sú
všeobecne známe, pretože navrhovateľ viedol desiatky sporov na rovnakom skutkovom a právnom
základe voči rôznym dlžníkom a preto dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné vykonať.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací  (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.



Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V
tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Je nesporným, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného
ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona 566/2001 Z.z. vykonávaná zákonom
č. 129/2010 Z.z.), teda až od 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom
uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 01.06.2010 mohla NBS
dohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať v prospech
investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z.
bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01.01.2009 na základe
novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z.,
vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových
hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.,
pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z. z. neukladal  vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt a teda ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od
iných dohliadaných subjektov, (napr. Správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto
neexistujúce povinnosti družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými
ukazovateľmi družstva. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či družstvo plní
informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zákona č. 566/2001 Z.z.  V tejto súvislosti treba poukázať
na to, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší,
alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ustanovenie § 129 ods. 1 písm. b) zákona
č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.07.2013, § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené
novelou, vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Ak si týchto skutočností
navrhovateľ nebol vedomý, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady,
podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa,
že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou družstva nemal vedomosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle §
9 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny postup štátu, zastúpeného Národnou bankou Slovenska.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009 na ktorý v odvolaní
poukazoval navrhovateľ, odvolací súd v tomto smere poukazuje na podrobnú argumentáciu odporcu, s
ktorou sa stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že miera možného uspokojenia
veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom
schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty
nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení
veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu v podstate nič. Teda z rozsudku Najvyššieho súdu ČR
nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného
konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného
v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu, a to v akej výške
vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu,
alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V predmetnej veci v konkurznom konaní, vyhlásenom
na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty
doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo
dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená (nie je
zrejmé, že v rámci konkurzného konania navrhovateľ nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť
ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že návrh bol podaný predčasne.



Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti,
ktorou bol zamietnutý návrh o náhradu škody považuje za vecne správny a preto ho v tejto časti s
poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p. aj potvrdil.

Výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

Napadnutým uznesením zo dňa 11.08.2014, č. k. 19C/4/2012 -258 súd prvého stupňa uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia súdny poplatok za podané
odvolanie vo výške 20,- eur podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu
v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie o vyrubení súdneho poplatku zastavil. Navrhovateľ
uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, účinného k 01.10.2012,
nie je povinný takýto poplatok zaplatiť. Uviedol, že uloženie je povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za odvolanie vzhľadom k tomu, že predmetom konania je nárok navrhovateľa na náhradu škody
proti Slovenskej republike, zastúpenej Národnou bankou Slovenska sa takéto konanie začalo do 30.
septembra 2012 a na takéto konanie sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho
poplatku ex lege, ktoré sa týka všetkých položiek sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch.

Odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods .1 O.s.p.,
preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Položka 7a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.,  bola do
sadzobníka vložená novelou zákona č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z. , ktorý
nadobudol účinnosť 01.10.2012. Súčasne bol touto novelou do zákona č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca,
podľa ktorého z úkonov navrhnutých, alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Konanie o náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nebolo do 30.09.2012 uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov.
Napriek tomu je navrhovateľ povinný zaplatiť poplatok za odvolanie. Totiž podľa § 6 ods. 2 prvá veta
zák. č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku stanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom
stupni. To znamená, že navrhovateľ by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by
odvolanie podal pred 30. septembrom 2012. Odvolanie však podal dňa 14.04.2014. Odvolacie konanie
sa teda začalo za účinnosti zákona č. 71/1992 Zb., v znení zákona                       č. 286/2012 Z.z. a preto je
navrhovateľ povinný zaplatiť poplatok za odvolanie v zmysle položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov
vo výške 20,- eur. Zákonom č. 286/2012 Z.z. bolo zo zákona č. 71/1992 Zb. vypustené ustanovenie
§ 4 ods. 1 písm. k), podľa ktorého bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdnych
poplatkov. Znamená to, že toto konanie nie je od 01.10.2012 oslobodené od súdnych poplatkov. Z týchto
dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Napadnutým uznesením zo dňa 09.04.2014, č. k. 19C/4/2012 - 132 súd prvého stupňa uložil
navrhovateľovi povinnosť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie
rovnopisov elektronických podaní vo výške 12,20 podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a žiadal aby odvolací
súd napadnuté uznesenie  zrušil a konanie o vyrúbenie súdneho poplatku zastavil. V odôvodnení
odvolania uviedol, že predmetom konania vo veci samej je nárok navrhovateľa na náhradu škody
proti Slovenskej republike, zastúpenej Národnou bankou Slovenska podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, na predmetné konanie sa vzťahuje
neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku ex lege, ktoré sa týka všetkých položiek
sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch. Mal za to, že vecné oslobodenie od platenia súdneho
poplatku smeruje k vecnému oslobodeniu od povinnosti platenia akýchkoľvek súdnych poplatkov
uvedených v sadzobníku zákona o súdnych poplatkov a teda aj o poplatku uvedeného v položke 20a.
Mal za to, že s oslobodením navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm.



k) zákona o súdnych poplatkoch, je spojené aj oslobodenie navrhovateľa od platenia poplatku za úkon
súdu uvedených v položke č. 20a sadzobníka zákona o súdnych poplatkov, t. j. poplatku za vyhotovenie
rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis a rovnopisy podaní a ich príloh, doručovaných
účastníkom konania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ako dovolacieho súdu pod sp.
zn. 5Mcdo/20/2010, zo dňa 9. augusta 2011, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k.
5Co/313/2012 - 131 zo dňa 31. júla 2012, kde v konaní sa právne a skutkovo identickým predmetom
konania bolo rozhodnuté o podanom odvolaní navrhovateľa voči uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým
bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za elektronické podanie vo výške 6,36
eur tak, že odvolací súd sa  s dôvodmi uvedenými navrhovateľom v odvolaní stotožnil a rozhodol o
zrušení napadnutého uznesenia.

Odvolací súd ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Položka 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý  tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. bola do
sadzobníka vložená novelou zákona č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 273/2007 Z.z., ktorý
nadobudol účinnosť dňa 01.07.2007. Zákonom č. 286/2012 Z.z. bolo zo zákona č. 71/1992 Zb.
vypustené ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k), podľa ktorého bolo od poplatku oslobodené súdne konanie
vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho
nesprávnym úradným postupom. Zároveň bol týmto zákonom zo zákona č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca,
podľa ktorého z úkonov navrhnutých, alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky
podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Z toho
teda vyplýva, že toto konanie nie je od 01.10.2012 oslobodené od súdnych poplatkov. Posudzovaný
poplatok nie je poplatkom za konanie, ale za úkon súdu, ktorým je vyhotovenie rovnopisov elektronických
podaní. Iba ak by sa poplatok vyberal za konanie súdu, tak by sa jeho sadzba týkala konania na jednom
stupni (§ 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.). Keďže v danom prípade išlo o poplatok za vyhotovenie
rovnopisov elektronických podaní, oslobodenie od jeho platenia sa s poukazom na § 18ca vzťahuje len
na úkony navrhnuté do 30. septembra 2012. Vychádzajúc z názoru Najvyššieho súdu, prezentovaného
v jeho rozhodnutí sp. zn. 5Mcdo/20/2010, je navrhovateľ oslobodený od všetkých poplatkov uvedených
v sadzobníku súdnych poplatkov, avšak len za úkony navrhnuté do 30. septembra 2012.

V prejednávanej veci bol poplatok vyrubený za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní, ktoré boli
súdu prvého stupňa doručené dňa 23.01.2013 v počte 4 strán (č.l. 55 - 58 spisu), dňa 25.01.2013 prišlo
podanie na CD nosiči v počte 20 strán (č.l. 62 - 81 spisu ) a dňa 30.01.2013 podanie na CD nosiči v
počte 37 strán (č.l. 83 - 119), spolu vytlačených 61 strán  x 2 vyhotovenia = 122 strán x 0,10 eur za jednu
stranu, čo predstavuje spolu 12,20 eur. Preto je navrhovateľ povinný zaplatiť súdny poplatok v zmysle
položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 224
ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/4/2012", "guid": "bb611a28-1d32-43e6-96ac-4f9c145c6625:8fba92cd-774a-4351-b52f-eab7f75bac2a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "9b3aaf35-d131-486f-b564-824063d80aee:37c53155-7aa0-43ae-9d04-58d6b216dece", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4212203231.1", "spisova_znacka": "5Co/313/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/313/2012 z 29. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4212203231.1"}], "citovane_v": []}