Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sd/76/2016 z 18. 7. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 18. júla 2016, sp. zn. 19Sd/76/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4016200538.1 Krajský súd Nitra | 19Sd/76/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4016200538.1 | 2016-07-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8d9572e-11d4-4dc2-80a9-a01e9e3b5ccb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4016200538.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sd/76/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200538
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200538.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, samosudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci navrhovateľky: T. W., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Z. XX, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, v
konaní o invalidnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. 03. 2016.

Súd navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím číslo č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. 03. 2016 rozhodol podľa § 70 od.
1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak, že
zamietol žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok.

V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že na základe žiadosti o invalidný dôchodok,
poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Levice zo dňa 07. 03. 2016
nie je navrhovateľka invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uviedol, že
posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo
dňa 07. 03. 2016, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že nie je
invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Proti tomuto rozhodnutiu odporcu podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote opravný
prostriedok, v ktorom uviedla, že žiada o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 23. 03. 2016.

Na pojednávaní navrhovateľka po príslušnom zákonnom poučení uviedla, že chodí mesiac na injekcie,
trpí na vysoký tlak krvi, má astmu, do 11.00 hod. vládze a potom nie, chodí aj psychiatrovi, praská jej v
hlave. Uviedla, že všetky lekárske správy odovzdala posudkovému lekárovi. Od posúdenia zdravotného
stavu posudkovým lekárom sa jej zdravotný stav zmenil a predložila lekársku správu od ortopéda zo
dňa 07. 07. 2016 a lekársku správu od neurológa zo dňa 10. 06. 2016.

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že posúdenie dlhodobého zdravotného stavu
navrhovateľky si vyžaduje objektívne posúdenie lekárom odborníkom tak, aby mohol objektívne určiť
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na zhodné posúdenie zdravotného



stavu navrhovateľky, tak posudkovým lekárom pobočky, ako i ústredia, navrhla odvolaním napadnuté
rozhodnutie zo dňa 23. 03. 2016 potvrdiť.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l a nasl. OSP, oboznámil sa s
obsahom posudkového spisového materiálu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky
podaný proti rozhodnutiu odporkyne nie je dôvodný.

Zdravotný stav navrhovateľky v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky v Leviciach dňa 07. 03. 2016 a to na základe žiadosti navrhovateľky o
invalidný dôchodok zo dňa 29. 09. 20015, ktorý vykonal vlastné vyšetrenie navrhovateľky a oboznámila
sa s predloženými výsledkami z odborných vyšetrení a to neurologického vyšetrenia zo dňa 26. 01. 2016,
ortopedického vyšetrenia zo dňa 19. 11. 2015, interného vyšetrenia zo dňa 10. 09. 2015, psychiatrického
vyšetrenia zo dňa 22. 10. 2015 a dospel k záveru, že navrhovateľka nie je uznaná za invalidnú.
Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV, oddiel E,
položka 3, písmeno b/ - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym
funkčným postihnutím, prejavmi nervového a svalového dráždenia (CC, CB, LS syndróm), slabosť
svalového korzetu, obmedzenie ohybu v postihnutom úseku. Posudkový lekár určil mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % s tým, že invalidita u navrhovateľky nevnikla.

Na základe podaného opravného prostriedku voči rozhodnutiu odporcu zo dňa 23. marca 2016 bol
zdravotný stav navrhovateľky znovu posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie dňa 31. 05. 2016. Posudkový lekár opätovne posúdil zdravotný stav navrhovateľky,
vykonal vlastné vyšetrenie a oboznámil sa so správami odborných vyšetrení navrhovateľky a to pľúcnym
vyšetrením zo dňa 19. 05. 2016, neurologickým vyšetrením zo dňa 26. 01. 2016 a z 26. 05. 2016,
ortopedickým vyšetrením zo dňa 19. 11. 2016 a z 26. 05. 2016, interným vyšetrením zo dňa 10. 09.
2015, psychiatrickým vyšetrením zo dňa 22. 10. 2015 a z 19. 05. 2016, endokrinologickým vyšetrením
zo dňa 20. 04. 2016 a očným vyšetrením zo dňa 10. 02. 2016 a dospel k záveru že rozhodujúce
zdravotné postihnutie navrhovateľky sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách
s miernym funkčným postihnutím, prejavmi nervového a svalového dráždenia (CC, CB, LS syndróm),
slabosť svalového korzetu, obmedzenie ohybu v postihnutom úseku zaradené do kapitoly XV, oddiel
E, položka 3, písm. b/. Posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
u navrhovateľky 30 % s tým, že invalidita nevnikla.

Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má
nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený
v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 až 10 zák. č. 46/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov,
poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.



Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac
porovnateľné.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena
vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru,
že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich
posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutie navrhovateľky na základe lekárskych správ a odborných
lekárskych vyšetrení. Posudkoví lekári v prvostupňovom i odvolacom konaní riadne posúdili zdravotný
stav navrhovateľky, prihliadli na predložené lekárske nálezy a v intenciách zákona stanovili i mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo i náležite zdôvodnili. Rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľky sú degeneratívne zmeny na chrbtici a
medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, prejavmi nervového a svalového
dráždenia (CC, CB, LS syndróm), slabosť svalového korzetu, obmedzenie ohybu v postihnutom úseku
zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b/.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť možno vziať do úvahy iba rozhodujúce zdravotné postihnutie (u navrhovateľky degeneratívne
zmeny na chrbtici) a iné zdravotné postihnutie, ktoré u navrhovateľky nebolo zistené do takej miery,
aby mu zodpovedalo zvýšenie percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalšie
ochorenia nemožno vziať pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do úvahy,
pretože jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Navrhovateľka na pojednávaní súdu predložila nové lekárske nálezy a to od ortopéda zo dňa 07. 07.
2016 a od neurológa zo dňa 10. 06. 2016, ktoré však boli po ich porovnaní so správami, z ktorých
vychádzal posudkový lekár v záveroch totožné. Predložené lekárske správy nie sú spôsobilé preukázať
objektívne zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky v porovnaní so zdravotným stavom, ktorý bol
naposledy posúdený posudkovým lekárom dňa 31. 05. 2016. Navrhovateľka neuviedla, v čom bol
nesprávne posúdený jej zdravotný stav, resp. ktoré jej ochorenie nebolo posúdené. S poukazom na
uvedené súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil.

Krajský súd náhradu trov konania v súlade s § 250k odsek 1 OSP s použitím § 250l odsek 2 OSP
navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní úspešná nebola a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo
na ich náhradu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.