Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/10/2013 z 15. 12. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 15. decembra 2013, sp. zn. 8Co/10/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8512200597.1 Krajský súd Prešov | 8Co/10/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8512200597.1 | 2013-12-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc07e2b7-e8ac-4efd-b319-cad59887a760 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8512200597.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/10/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512200597
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8512200597.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu mal. K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
ul. B. č. X, XXX XX O., prechodne ul. S. č. XX, XXX XX F., občan SR, zastúpený zákonnou zástupkyňou
G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. B. č. X, XXX XX O., prechodne bytom ul. S. č. XX, XXX XX
F., občianka SR, právne zastúpeného JUDr. Stanislavom Firmentom, advokátom AK so sídlom ul. 17.
novembra 14, 064 01 Stará proti žalovanej G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. Y. č. X, štátna
občianka SR, právne zastúpenej JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom, AK so sídlom Námestie sv.
Mikuláša č. 29, 064 01 Stará Ľubovňa, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 29.11.2012 č.k. 2 C 15/2012 - 69 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že právny úkon uzavretia Darovacej zmluvy medzi
účastníkmi - darcom: P. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. Y. X a obdarovanou G. E.,
rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom XXX XX B. Y. č. X, ktorým sa previedlo vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam:

- stavbe (rodinný dom) súp. č. 2, postavenom na pozemku s parc. č. KN-C 109 a

- pozemku parc. č. KN-C 109 o výmere 388 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaným
na LV č. XXX, pre katastrálne územie B. Y., obec B. Y., okres W. I. je voči žalobcovi právne neúčinný.

O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100
% s tým, že ich výšku súd určí po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 31.01.2012 žiadal,
aby súd určil, že právny úkon uzavretie darovacej zmluvy medzi darcom P. E. a obdarovanou G. E.,
ktorým sa previedlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam stavbe (rodinný dom) súp. č. X, postavený na
pozemku par. č. KN-C 109 a pozemku parc. č. KN-C 109 o výmere 388 m2 zapásaných na LV č. XXX
kat. úz. B. Y. je voči žalobcovi neúčinné.



Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím Okresného súdu v Dunajskej Strede sp. zn. 11P/62/2009-145
zo dňa 25.06.2010 v ktorom bola otcovi žalobcu uložená povinnosť prispievať na jeho výživu počnúc
dňom 01.08.2008 sumou 150 eur mesačne vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky. Súčasne mu bola uložená povinnosť dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.08.2008 do
30.06.2010 vo výške 3 334,28 eur zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným.
Matka žalobcu sa náhodne dozvedela, že otec žalobcu darovacou zmluvou previedol jedinú domovú
nehnuteľnosť - rodinný dom s pozemkom, ktorý dovtedy výlučne vlastnil na svoju matku G. E.. Žalobca
predpokladá, že jeho dlžník - otec podpísal darovaciu zmluvu v krátkom čase po tom ako bol na súde
(pri jeho výsluchu dňa 02.12.2009) oboznámený s podstatou návrhu podaného matkou žalobcu, vtedy
si zrejme uvedomil, že bude zaviazaný platiť výživné, ktoré dobrovoľne platiť nehodlá, preto darovacou
zmluvou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré jediné dovtedy výlučne vlastnil na žalovanú
s úmyslom znemožniť prípadné vymáhanie pohľadávky žalobcu.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého rozsudkom č.k.
11P/62/2009-145 zo dňa 25.06.2010 bol mal. K. zverený do osobnej starostlivosti matke, otec bol
zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne od 01.08.2008, súčasne bolo otcovi
povolené splácať dlžné výživne za obdobie od 01.08.2008 do 20.03.2010 vo výške 3 334,28 eur v
mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
27.07.2010.

Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 11P/62/2009 mal súd preukázané, že návrh na úpravu práv a
povinnosti rodičov na čas pred rozvodom k mal. žalobcovi bol doručený súdu dňa 31.03.2009, po
niekoľkých neúspešných pokusoch, návrh bol doručený otcovi mal. žalobcu P. E. dňa 27.11.2009.

Zo zápisnice z výsluchu P. E. (čl. 93 spisu 11P/62/2009) mal súd preukázané, že sám otec mal. žalobcu
pred súdom uviedol, že nevlastní žiaden majetok, je na neho vedená exekúcia, má nedoplatky dna
sociálnom poistení, zdravotnom poistení má zaplatiť pokutu 25 000 Kč, žiadne peniaze nemá.

Dňa 05.12.2009 žalovaná ako obdarovaná a otec mal. žalobcu P. E. ako darca uzatvorili darovaciu
zmluvu, ktorou darca previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - pozemku parc. č. KN C 109
zastavané plochy a nádvoria o výmere 388 m2 a rodinný dom súp. č. X postavený na parcele KN C
109 k.ú. B. Y., vedených na LV č. XXX na žalovanú.

Ďalej súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol podstatný obsah výpovedí vypočutých svedkov.

Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 42a ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 42b
ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 116 Občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným
záverom.

Konštatoval, že z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účelom odporovateľnosti ako inštitútu
občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci,
práva a pohľadávky) na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči
určitej osobe (tzv. relatívna neúčinnosť), ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.
Odporovateľná žaloba je právnym prostriedkom ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa v exekučnom konaní a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré
odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok
žalobcu je dôvodný a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.



Podľa názoru súdu jednotlivé argumenty žalovanej sú právne irelevantné. Žalovaná argumentuje, že
darovacia zmluva nie je právnym úkonom, ktorému by bolo možné odporovať, nakoľko nepoškodzuje
veriteľa, bola pripravovaná skôr ako k jej uzavretiu došlo. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že
zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov (niet žiadneho taxatívneho vymedzenia), teda môže ísť o
dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné je, že ide o taký právny
úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že dlžník mal. žalobcu, jeho otec P.
E. bezodplatne darovacou zmluvou 8 dní po tom, čo mu bol doručený návrh matky žalobcu na určenie
výživného pre mal. žalobcu od 01.03.2009 vo výške 100 eur mesačne previedol jedinú nehnuteľnosť -
jediný majetok, ktorý vlastnil na svoju matku, teda osobu jemu blízku. Podľa jeho tvrdenia ale aj podľa
tvrdenia žalovanej a vypočutých svedkov z dôvodu, že sa tak v rodine rozhodli. Súd poznamenal, že z
hľadiska odporovateľnosti právneho úkonu je rozhodujúce, že odporovateľný úkon (objektívne) ukracuje
veriteľa dlžníka (a že je s týmto dlžník aspoň uzrozumený), prípadný motív, pohnútka dlžníka pre takýto
úkon či to, že týmto úkonom plní nejaký iný svoj (skôr vzniknutý) záväzok, nie je rozhodujúce.

Súd prvého stupňa má za to, že dlžník mal. žalobcu P. E., bol uzrozumený s tým, že týmto právnym
úkonom - darovacou zmluvou ukracuje svojich veriteľov, keďže sám pred súdom uviedol, že okrem
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom odporovateľného právneho úkonu nevlastnil žiaden iný majetok a
že od roku 2008 (viac ako rok pred prevodom) bol nezamestnaný. Taktiež si bol vedomý svojich dlhov
čoho dôkazom je jeho výpoveď pred tunajším súdom v konaní vedenom Okresným súdom Dunajská
Streda pod sp. zn. 11P/62/2009.

Čo sa týka ďalších argumentov žalovanej a to, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy neexistovala
vymáhateľná pohľadávka žalobcu k tomu súd uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe, požiadavka,
aby žalujúci veriteľ mal vymáhateľnú pohľadávku, je otázkou vecnej legitimácie. K tomu, aby žalujúci
veriteľ bol vecne legitimovaný postačí, aby jeho pohľadávka bola od dlžníka vymáhateľná aspoň v dobe
rozhodovania súdu o podanej odporovateľnej žalobe. V súdenom prípade vymáhateľná pohľadávka v
čase rozhodovania súdu o odporovateľnej žalobe existuje.

Posledným argumentom žalovanej pre ktorý žiada žalobu zamietnuť je skutočnosť, že nemala úmysel,
resp. že o úmysle svojho syna ukrátiť jej vnuka - mal. žalobcu nevedela ani nemohla vedieť, keďže nie
je bežné, ani zaužívané aby niekto kto uzatvára nejaké zmluvy sa pýtal druhej strany, či má nejaký dlh.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k uvedenému argumentu poukázal na
to, že účastníci darovacej zmluvy - žalovaná s P. E., teda matka a syn sú osoby v zmysle § 116 Obč.
zák. osobami blízkymi. Úmysel ukrátiť veriteľa zákon predpokladá (prezumuje) pri právnych úkonoch,
ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo
ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Blízka osoba v danom prípade žalovaná musí preukázať, že
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovateľného právneho úkonu aj pri vyvinutí
náležitej starostlivosti rozpoznať.

Žalovaná tieto skutočnosti preukazuje svojím tvrdením, že o dlhoch syna nevedela, že je diskutabilné,
či nejaký dlh existoval, že nie je bežné pri uzatváraní zmluvy pýtať sa druhej strany na dlhy, že nevedela
o súdnom konaní na určenie výživného. V rovnakom zmysle vypovedali aj vypočutí svedkovia jej manžel
a deti.

Na druhej strane tak žalovaná ako aj vypočutí svedkovia mali vedomosť o existencií mal. žalobcu vedeli,
že matka s mal. žalobcom odišla zo spoločnej domácnosti od P. E..

Súd má teda za to, že žalovaná nepreukázala súdu, že úmysel dlžníka - svojho syna ukrátiť veriteľa
nemohla v dobe vykonania odporovateľného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti
rozpoznať.



Súd ďalej konštatoval, že žalovaná v tom smere nevyvinula náležitú starostlivosť k rozpoznaniu úmyslu
P. E., ako sama uviedla, syna sa nepýtala, či má nejaké dlhy, či platí výživne svojmu mal. synovi
- žalobcovi. Podľa názoru súdu celá rodina (žalovaná, jej manžel a ich detí, ktorí boli vypočutí
ako svedkovia) mali vedomosť o manželských problémoch P. E. a jeho manželky, vedeli, že od neho
manželka s mal. dieťaťom odišla, vedeli, že P. E. nikde nepracuje, dokonca mali vedomosť o tom, že
mal zdržaný vodičský preukaz v E. republike).

Napokon súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal aj na to, že vynaloženie náležitej
starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka v danom prípade žalovaná, vykonala s ohľadom na
okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovateľného právneho úkonu objektívne musel byť, z ich
výsledkov poznala t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Podľa názoru súdu prvého stupňa v súdenom
prípade žalovaná takúto aktivitu nevykonala, nepresvedčila sa, či právny úkon neukracuje veriteľov jej
syna. Ak sa tak nezachová musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu do dlžníka nadobudla.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa ustálil, že právny úkon darovacia zmluva zo dňa 05.12.2009
uzavretá medzi žalovanou a jej synom P. E. - dlžníkom mal. žalobcu na základe ktorej sa žalovaná
stala výlučným vlastníkom nehnuteľností (rodinný dom a pozemok) je právnym úkonom, ktorý dlžník -
syn žalovanej urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa - mal. žalobcu, pričom
žalovaná nepreukázala aby o tomto úmysle nemohla vedieť ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti.

Vzhľadom na uvedené súd určil, že predmetná darovacia zmluva je voči mal. žalobcovi právne neúčinná.

Žalovaná v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom
rozsahu zamietol, resp. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

V odvolaní ďalej uviedla, že je bez právneho vzdelania a netušila, že niečo také ako odporovateľnosť
existuje. Darovacia zmluva bola uzatvorená po dohode v rodine bez akéhokoľvek úmyslu kohokoľvek
poškodiť. Žalovaná nevedela o záväzkoch syna, o súdnej žalobe na výživné nemala potuchy a syn
nikomu o tom nič nehovoril. Súd pre odporovateľnosť vyžaduje úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
a tento úmysel mal byť druhej strane známy. Podľa názoru žalovanej súd nepreukázal a neodôvodnil
v čom mal spočívať úmysel oboch účastníkov zmluvy. Všetci členovia rodiny potvrdili, že darovaciu
zmluvu sa chystali uzatvoriť už dávno predtým, keď neexistovali žiadne pohľadávky syna voči vnukovi.
Súd nezobral do úvahy, že syn nadobudol nehnuteľnosť ešte v roku 1999 a celú kúpnu cenu zaplatila
odporkyňa s manželom a že skutočným vlastníkom bola celá rodina. Syn vypovedal, že svoje problémy
v rodine nikdy neprezentoval a o jeho problémoch nikto nevedel. Súd pri odôvodnení rozsudku v časti,
že bežal súdny spor P. nesprávne a nepodložene vychádzal zo stavu, že by o tomto spore mala vedieť.
Súd v čase uzatvorenia zmluvy v podstate ani nezačal. Ak by chcela niekoho ukrátiť poradila by sa a
neuzatvorila by amatérsku zmluvu.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.



Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukazuje na
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

K odvolacím námietkam žalovanej sa žiada uviesť nasledovné.

Podstatou podaného odvolania je spochybnenie záveru súdu prvého stupňa vysloveného v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia v dvoch smeroch.

Prvým je námietka žalovanej, že súd prvého stupňa nepreukázal a neodôvodnil v čom mal spočívať
úmysel jej syna.

Druhým je námietka žalovanej, že súd prvého stupňa nepreukázal a neodôvodnil jej úmysel, pričom taký
úmysel ani nikdy nebol.

Čo sa týka prvej námietky, treba uviesť, že súd prvého stupňa sa touto náležitým spôsobom zaoberal
a rovnako náležite sa s ňou vyporiadal. Poukazujúc na ustálenú súdnu prax správne zvýraznil, že z
hľadiska odporovateľnosti právneho úkonu je rozhodujúce, že odporovateľný úkon (objektívne) ukracuje
veriteľa dlžníka (a že je s týmto dlžník aspoň uzrozumený) prípadný motív, pohnútka dlžníka pre takýto
úkon, či to, že týmto úkon plní nejaký iný svoj ( skôr vzniknutý) záväzok nie je rozhodujúce.

Ďalej súd vysvetlil, z akých dôvodov dospel k tomu, že dlžník bol uzrozumený s tým, že právnym úkonom
darovacou zmluvou ukracuje žalobcu. Zostáva sa teda vyporiadať s druhou námietkou, ku ktorej treba
uviesť nasledovné.

Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať, ako to správne uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia bolo v
konaní na žalovanej.

Odvolací súd považuje za potrebné opätovne zvýrazniť, že ak je druhá strana osobou dlžníkovi blízkou,
je na nej, aby preukázala nielen to, že o úmysle ukrátiť veriteľa nevedela (čím žalovaná argumentuje v
podanom odvolaní), ale aj to, že jej ani nemožno vyčítať zavinenie tejto nevedomosti.

Ak súd prvého stupňa prijal jednoznačné závery na základe konkrétnych logických dôvodov v tom smere,
že žalovaná nepreukázala, aby o tomto úmysle nemohla vedieť ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti,
argumenty spochybňujúceho tieto závery v podanom odvolaní absentujú.

Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.