Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/84/2013 z 18. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 18. marca 2013, sp. zn. 5Co/84/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5612209578.1 Krajský súd Žilina | 5Co/84/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5612209578.1 | 2013-03-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/46f498da-65b2-4445-9c78-92dc1764b714 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5612209578.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/84/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612209578
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612209578.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951,
zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, 821
08 Bratislava, IČO: 36 862 657, proti odporcovi: D. O., nar. X.X.XXXX, bytom U. O. XXX, XXX XX U.
O., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 54,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/253/2012-121 zo dňa 5.12.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého
dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania a to Dexia banka Slovensko, a.s., Žilina (k
zmene obchodného mena na Prima banka Slovensko, a.s. došlo 1.1.2012) a odporcom bola dňa
25.9.2006 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe
ktorej navrhovateľ sa zaviazal pre odporcu zriadiť rastový osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorá
Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Predmetom zmluvy (čl. I bod 4) nebolo povolené prečerpanie
na osobnom účte. Ďalej mal súd za preukázané, že dňa 25.9.2006 bol medzi účastníkmi konania
uzavretý dodatok k Zmluve o účte - Bonus pre klientov, ktorým banka poskytla majiteľovi účtu uvítací
bonus k Balíku služieb „Výhoda“ vo výške 600 Sk, ako jednorazový virtuálny bonus, ktorý slúži
výlučne na odpočítanie poplatkov banky zúčtovaných za mesačné poplatky za balík a za poplatky nad
rámec balíka. Majiteľ sa zaviazal po dobu najmenej 24 mesiacov od podpisu dodatku využívať služby
banky, aby nedošlo k predčasnému zániku Zmluvy a nepožiadať o zmenu spôsobu poplatkovania. V
prípade porušenia tohto záväzku sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške bonusu. Listom zo
dňa 22.2.2011 navrhovateľ odstúpil od Zmluvy o účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v zmysle príslušných
ustanovení Všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko, a.s., nakoľko dňa 31.10.2009
bol na účte odporcu vykazovaný debetný zostatok, ktorého aktuálna výška je 63,94 eur. Ku dňu 4.3.2011
(č.l. 5 spisu) bol na účte odporcu evidovaný zostatok mínus 54,76 eur, ktorá suma pozostáva zo zmluvnej
pokuty, úrokov, poplatkov za balík Výhoda Plus a poplatku za upozornenie - debet.



Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 1 ods. 3 zák.č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na
kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa
rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky
úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

Podľa ust. § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podanou žalobou sa navrhovateľ domáhal zaplatenia debetného zostatku na rastovom osobnom účte
vo výške 54,76 eur. Súd mal za preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi
účastníkmi konania nebola uzavretá zmluva o poskytovaní služby - povolené prečerpanie na osobnom
účte. Ku dňu 30.9.2009 bol na účte evidovaný zostatok plus 0,88 eur (č.l. 56 spisu). Po tomto dátume
na účte nie sú evidované zo strany odporcu žiadne transakcie a odporca sa do debetu dostal z toho
dôvodu, že mu navrhovateľ každý mesiac účtoval poplatok za balík Výhoda Plus 2,20 eur, úroky, zmluvnú
pokutu a poplatok za upozornenie - debet, pokiaľ od zmluvy neodstúpil a účet neuzavrel. Súd nemal
dôvod neveriť tvrdeniam odporcu, že účet považoval za zrušený a že zo strany navrhovateľa mu neboli
doručované žiadne výpisy z účtu. Svedčí o tom správanie sa samotného odporcu, ktorý po tomto
dátume už neuskutočňoval žiadne transakcie (výbery, zadanie príkazov na úhradu). Ak by zo strany
navrhovateľa boli odporcovi zasielané výpisy z účtu (ktorú skutočnosť navrhovateľ žiadnym spôsobom
nepreukázal) odporca by zistil, že na jeho osobnom účte sa zvyšuje debetný zostatok o príslušné
poplatky za vedenie účtu. Odporca si naopak bola vedomý, že do debetu ísť nemôže, nakoľko na to
nedal súhlas a výslovne v Zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb v čl. I
bod 4 uviedol, že nedáva návrh na zriadenie služby - povolené prečerpanie na osobnom účte. Účastníci
konania uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú normy spotrebiteľského práva, pretože ju
uzatvoril navrhovateľ ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ. Navrhovateľ nepreukázal, či boli medzi
zmluvnými stranami dojednané úroky, nestačí len odkaz na všeobecné obchodné podmienky, prípadne
sadzobník poplatkov. Pokiaľ sa týka poplatkov za vedenie účtu, v Zmluve o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb absentuje dojednanie o ich výške. Medzi účastníkmi konania bol dňa
25.9.2006 uzatvorený dodatok k Zmluve o účte - Bonus (č.l. 37 spisu), ktorým sa banka zaviazala
poskytnúť majiteľovi účtu v Balíku služieb Výhoda bonus vo výške 600,- Sk ako jednorazový virtuálny
bonus, ktorý slúži výlučne na odpočítavanie poplatkov banky účtovaných za mesačné poplatky za balík a
za poplatky nad rámec balíka. Odporca si neporušil svoje povinnosti, na ktoré sa zaviazal v čl. 6 dodatku
k zmluve o účte minimálne po dobu 24 mesiacov (t.j. do 15.9.2008), služby banky riadne užíval, preto
navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaná suma ďalej pozostáva z poplatku
za upozornenie - debet (č.l. 64 spisu) vo výške 5,- eur. Navrhovateľ nepreukázal, že takéto výzvy boli
odporcovi skutočne doručené.

Z výpisu z účtu odporcu, ktorý predložil navrhovateľ, mal súd ďalej za preukázané, že odporca sa dostal
do debetu v októbri 2009 (č.l. 57 spisu). Navrhovateľ súdu predložil výpis z účtu od jeho založenia
do marca 2010, ku ktorému dátumu bol evidovaný na účte zostatok mínus 17,95 eur (č.l. 64 spisu) a
následne výpis z účtu za marec 2011 (č.l. 5 spisu), na ktorom už bol evidovaný nedoplatok mínus 54,76
eur. Z tohto dôvodu nebolo možné ustáliť z čoho pozostáva zostatok žalovanej sumy, keďže navrhovateľ
na výzvu súdu, aby zaslal výpis z účtu odporcu od jeho založenia do ukončenia zmluvného vzťahu +
špecifikáciu žalovanej sumy (č.l. 48 spisu) si túto povinnosť nesplnil. Preto súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi ako úspešnému účastníkovi
právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže tento si žiadne trovy konania neuplatnil.



V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 54,76 eur s
20 % ročným sankčným úrokom z dôvodu uzatvorenej Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb zo dňa 25.9.2006, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi bankové služby.
Odporca na svojom účte zriadenom u navrhovateľa prečerpal finančné prostriedky do výšky 54,76
eur. Z dôvodu nevykazovania debetného zostatku navrhovateľ odstúpil od zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb listom zo dňa 22.2.2011. K tvrdeniu odporcu o tom, že mu
neboli doručované výpisy a nevedel, že sa dostal do debetu, uvádzal, že medzi účastníkmi zmluvy bolo
dohodnuté, že frekvencia výpisov bude mesačná, t.j. že navrhovateľ bude odporcovi zasielať výpisy
mesačne na adresu trvalého bydliska odporcu. V tejto súvislosti poukazoval na všeobecné obchodné
podmienky. Výroku týkajúcemu sa zamietnutia návrhu v časti o zaplatenie sankčného úroku vo výške
20 % ročne uviedol, že rozhodnutie súdu považuje za nesprávne s poukazom na všeobecné obchodné
podmienky. Je nesporné, že odporcovi boli ustanovenia všeobecných obchodných podmienok známe.
Tvrdenie odporcu, že nevedel o tom, že nemôže ísť do debetu, sa javí ako zavádzajúce, nakoľko
odporca sám návrhom majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie
na osobnom účte zo dňa 18.5.2007 požiadal o zriadenie tejto služby tak, že v skutočnosti, že môže ísť
do debetu, vedel. Prekročením povoleného debetu odporca porušil ustanovenia ZoROÚ a ustanovenia
VOP. Keďže navrhovateľ zmluvu vypovedal listom zo dňa 9.12.2009, odporca bol oboznámený s tým,
že mu bude zrušený účet a jednak aj s tým, že má voči navrhovateľovi debetný zostatok. Okrem toho
banka je oprávnená za ďalšie služby účtovať poplatky v zmysle platného sadzobníka poplatkov.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3
O.s.p. rozsudok okresného súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil s tým, že sa plne stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd podľa
ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje
a s nimi sa stotožňuje.

K námietkam navrhovateľa uvádzaným v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané zriadenie zmluvy medzi účastníkmi, na základe ktorej by bolo povolené
prečerpanie na osobnom účte. Navrhovateľ nepreukázal, či boli medzi zmluvnými stranami dojednané
úroky s tým, že v danom prípade nepostačí výlučne odkaz na všeobecné obchodné podmienky,
prípadne sadzobník poplatkov. V zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
sa nenachádza dojednanie o výške poplatkov za vedenie účtu. Zo spisového materiálu je zrejmé, že
účastníci uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu a medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľský vzťah.



S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii navrhovateľa, na
ktorých založil svoje odvolacie dôvody, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne
správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1
O.s.p., § 150 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Odporca ako úspešný účastník v odvolacom
konaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.