Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sp/15/2012 z 16. 8. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 16. augusta 2012, sp. zn. 29Sp/15/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5012200345.1 Krajský súd Žilina | 29Sp/15/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5012200345.1 | 2012-08-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/61cce6df-de45-46b9-8242-4d59f4ad8a5d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5012200345.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sp/15/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200345
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200345.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľa:
Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Správa
katastra Turčianske Teplice, so sídlom SNP č. 514/122, 039 01 Turčianske Teplice, za účasti účastníka
konania: U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. B. č. XXX/XX, XXX XX B., v konaní o preskúmanie
rozhodnutia Správy katastra Turčianske Teplice č. V 95/2012 zo dňa 6. 3. 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Správy katastra Turčianske Teplice č. V 95/2012 zo dňa 6. 3. 2012
p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V 95/2012 zo dňa 6.3.2012 Správa katastra Turčianske Teplice zamietla
návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva.

V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že rozhodovala o návrhu na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva uzavretej medzi navrhovateľom a U. F. ako účastníkom konania zastúpeným ProHelp,
združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Správa katastra Turčianske
Teplice rozhodla takto podľa ust. § 31 ods. 1, § 31 ods. 3 katastrálneho zákona a § 22 ods. 2 a § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Poukázala na to, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom
konania a Občianskym združením ProHelp vo vzťahu k záložnej zmluve je absolútne neplatná a v
tomto smere sa stotožnila s rozhodnutím NS SR sp.zn. 8 Sžo 17/2007. Dohoda o splnomocnení je
neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu. Táto bola spísaná ako predtlačený formulár, ktorý
obsahoval meno zástupcu dlžníka, ktorý mal za dlžníka vykonávať právne úkony v rámci bezplatnej
právnej pomoci, avšak iba v súvislosti so zabezpečím záväzku dlžníka voči spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o.. Do takéhoto formulára je možné vpísať aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré v čase uzavretia
záložnej zmluvy budú v splnomocniteľovom vlastníctve, tiež sa uvádza, že nehnuteľnosti budú bližšie
špecifikované v priloženom LV, pričom nie je zrejmé, k čomu má byť LV priložený. Splnomocniteľ teda
nevedel, ktoré z jeho nehnuteľností budú založené. Z uvedeného je možné vyvodiť, že splnomocnenec
spolupracuje s navrhovateľom a háji záujmy tejto spoločnosti. Tiež poukázala na to, že sa nerešpektuje
ani vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom zálohu a tým sa výrazne zasahuje do
práv oprávneného bez pomenovaného dôvodu a tým sa ohrozujú dobré mravy. Taktiež nemala správa
katastra preukázané oprávnenie U. L. podpísať dohodu o splnomocnení v mene združenia.



Proti rozhodnutiu odporcu v zákonom stanovenej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, pričom
zastával názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. K otázke rozporu
záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal
a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá
bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa - záložcu, na jeho žiadosť po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Uviedol, že rozpor v záujmoch medi zástupcom a zastúpeným musí reálne
existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Správny poriadok ukladá správnemu
orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Správny orgán pritom musí v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť
zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému
stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Správa katastra
vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval
jeho obsah. Navrhovateľ sa nestotožnil s argumentáciou odporcu, že splnomocnenie bolo uvedené
v predtlači. Zo splnomocnenia je zrejmé, že dlžník sa pre udelenie splnomocnenia rozhodol sám a
zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu
a obhajovať jeho záujmy. Vo vzťahu k požadovaniu preukázania právnej subjektivity občianskeho
združenia ProHelp navrhovateľ namietal, že návrh na vklad a dohoda o splnomocnení spĺňali všetky
zákonom požadované náležitosti. V predložených dokladoch sa nachádzali všetky identifikačné údaje
občianskeho združenia, ako aj údaje o osobe oprávnenej konať v mene občianskeho združenia.
Správa katastra teda nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a
znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav veci a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v dohode o splnomocnení nesprávne právne posúdila z
dôvodov uvedených v opravnom prostriedku. Z tohto dôvodu správa katastra vydala nezákonné
rozhodnutie. Navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca sa k opravnému prostriedku písomne vyjadril, žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Účastník konania vyjadril písomne nesúhlas so zriadením záložného práva na jeho majetok.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 17. 8.
2012. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil navrhovateľ, odporca a ani účastník konania,
pričom doručenie predvolania mali vykázané riadnym spôsobom. Svoju neúčasť účastník konania
neospravedlnil, ani nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Svoju neúčasť ospravedlnili
písomne navrhovateľ a aj odporca. Krajský súd v Žiline vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti
účastníkov konania pri aplikácii ust. § 250g ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu danom opravným prostriedkom
navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné potvrdiť pri
aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS
54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.



Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len kataster) je geometrické určenie,
súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o
vlastníkom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného
práva, ako aj práv vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku
vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať
najmenej päť rokov (ďalej len právo k nehnuteľnosti).

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové
účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu
poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného
prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných
kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovaní ďalších informačných
systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona).

Podľa ust. § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa,
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 16 ods. 2 veta prvá katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu správu na úseku
katastra v územnom obvode okresu.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolenie vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len
účastník konania).

Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno,
priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov
a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie správy katastra, ktorej je návrh



adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť
právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov,
označia sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a)
verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k
nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo
k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis
splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e)
oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 30 ods. 6 katastrálneho zákona správa katastra na návrh na vklad vyznačí dátum, hodinu a
minútu doručenia návrhu na vklad.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa
katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a)
účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku
podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela
registra C alebo parcela registra E, druh pozemku a výmery pozemku.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V
súlade s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných
práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi
účastníkmi konania (napríklad podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv.
titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako
správneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného
vecného práva v katastri.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné a vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na



základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa
katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom
katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové
konanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s
návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa
katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne
skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie
o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa tohto rozlišujeme zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho
orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme a) zmluvu,
ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou
o plnomocenstve; za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah zastúpenia, možno
považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavretej medzi klientom a advokátom, b) právny
vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a obsahom
(vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia; c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii
právneho vzťahu zastúpenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.



Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú
splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k
nehnuteľnostiam. Správa katastra je preto tým orgánom štátu, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce
zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Predmetná smernica bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava- spotrebiteľské zmluvy)
a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

V preskúmavanej veci súd zistil, že správe katastra bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva č. 30/2011-ZIL do katastra nehnuteľností zo dňa 14. 12. 2011, ktorý bol podpisovaný
navrhovateľom. Ako príloha k návrhu na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva č.
30/2011-ZIL zo dňa 14. 12. 2011, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom - navrhovateľom
a záložcom - účastníkom konania U. F. v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Predmetom záložnej zmluvy
bolo zriadenie záložného práva vo výlučnom vlastníctve účastníka konania U. F. k nehnuteľnostiam,
a to k pozemku parc. č. 416/1 o výmere 199 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku č. 416/2
o výmere 191 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku č. 416/3 o výmere 327 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, pozemku č. 417 o výmere 58 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku č. 418
o výmere 44 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinnému domu súp. č. 47 na pozemku č. 416/1,
ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. R., obec R., okres A. A.. Zo
záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení záložného
práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie
všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere
č. 601000026 zo dňa 16. 2. 2011 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom
na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie
istiny úveru v sume 450 €, poplatku vo výške 438 €, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z
omeškaných platieb, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok
od omeškania až do zaplatenia.



Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom U. F. a splnomocnencom ProHelp,
združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení U. L., predsedom
združenia, súd zistil, že táto dohoda je napísaná vo forme predtlače ( formulára ), kde splnomocnenec
je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Účastník konania U. F. predmetné splnomocnenie podpísal
dňa 20. 5. 2011 a splnomocnenec uvedenú dohodu o splnomocnení podpísal dňa 14. 12. 2011.
Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto bola uzatvorená v súvislosti resp. v spojitosti so
zmluvou o úvere uzatvorenou účastníkom konania U. F. so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava
č. zmluvy 601000026, pričom splnomocniteľ - U. F. udelil združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní
a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie 1.(bod 2.dohody) vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho
posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania
s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie ProHelp splnomocniteľovi
bezplatne, 2. (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a
všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve
splnomocniteľa podľa čísla pozemku, súpisného čísla rodinného domu, označenia listu vlastníctva,
katastrálneho územia a veľkosti podielu.

Účastník konania U. F. si od navrhovateľa zobral úver vo výške 450,- Eur pričom sa zaviazal tento vrátiť
navrhovateľovi spolu s poplatkom z omeškania vo výške 438,- Eur a s úrokom z omeškania vo výške
0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných
všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia ( uvedené vyplýva aj z bodu II. Záložnej
zmluvy ).

Krajský súd v Žiline sa stotožnil z časti s argumentáciou správneho orgánu, že teda dohoda
o splnomocnení uzatvorená medzi účastníčkou konania a občianskym združením ProHelp nie je
uzatvorená riadne, tiež s tvrdením, že záložná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom podľa
ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Správny orgán poukazoval aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 17/2007, podľa ktorého splnomocnenie na právny úkon
týkajúci sa práv k nehnuteľnostiam - k záložnej zmluve by malo kopírovať samotný predmet zmluvy,
t. j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľností v zmysle ust. §
42 ods. 2 pís. c) zák. č. 162/1995 Z. z., pričom v danom prípade v dohode o splnomocnení bolo
možné doplniť - vpísať nehnuteľnosti, ktoré v čase uzavretia záložnej zmluvy budú v splnomocniteľovom
vlastníctve, takže je možné konštatovať, že dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom
podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka je, že
k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú
základnými náležitosťami vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu.
Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá
v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť
právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na
vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah,
alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

S týmto záverom správneho orgánu sa súd nestotožňuje, nakoľko z dohody o splnomocnení je zrejmé k
akým konkrétnym nehnuteľnostiam by sa záložné právo malo zriadiť, pričom výmeru a druh pozemku je
možné zistiť z označeného LV, preto nie je možné hovoriť o nezrozumiteľnosti resp. neurčitosti právneho
úkonu v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka.

Správne správa katastra skúmala platnosť dohody o splnomocnení vo vzťahu k uzatvorenej záložnej
zmluve, z ktorej následne vyplynul aj záver odporcu, že nebolo možné, aby občianske združenie ProHelp
nakladalo s nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu.



Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. V tomto smere súd sa stotožňuje
s názorom odporcu a konštatuje, že záložná zmluva je neplatná vzhľadom k tomu, že je zrejmé,
že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi
- na vrátenie istiny 450 €, poplatku v sume 438 €, ako aj príslušenstva, pričom v danom prípade
sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstva
a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľností vo vlastníctve účastníka konania v
nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia dlžníka - účastníka konania zo zmluvy o úvere.
Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníka konania do práv dlžníka - záložcu a v konečnom
dôsledku sa uvedeným konaním ohrozujú aj dobré mravy.

Krajský súd v Žiline nad rámec dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí uvádza, že dohodu
o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania Petrom Vicianom ako splnomocniteľom a
splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave je potrebné
posudzovať v celom kontexte uzatvárania 1.úverovej zmluvy, 2.dohody o splnomocnení a následne
3.uzatvorenia aj záložnej zmluvy s tým, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom
konania U. F. a združením ProHelp je potrebné posudzovať v celom kontexte s tzv. úverovým balíkom
resp. spotrebiteľským balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníkom konania,
dohoda o splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením ProHelp a následne záložná
zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníčkom konania v zastúpení ProHelp). Preto analogicky
je na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že
podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníkom
konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. Nesporné
je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane
z listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané,
že by si účastník konania U. F. bral úver - pôžičku za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej
obchodnej činnosti (ide o spotrebiteľa - § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda o uzatvorenie
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nepodstatné je, že zmluva o úvere
sa nenachádza v administratívnom spise odporcu, keď z dohody o splnomocnení a zo záložnej zmluvy
vyplýva, že táto bola uzavretá medzi navrhovateľom a účastníkom konania. Tzn. že v danom prípade je
potrebné skúmať, či aj dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných podmienok (§ 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka), ktoré je potrebné následne vyhlásiť za neplatné.

Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody
(alebo predtlačenej, kde teda dlžník - záložca- účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto
dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby
splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho (za
U. F.) uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec
bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné
hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú,
nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania
pri uzatváraní úverovej zmluvy, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania) a
práve preto spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu
iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Zo všetkých okolností v preskúmavanej veci je možné vyvodiť záver, že k
výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa.
Z tohto dôvodu súd považuje túto dohodu o splnomocnení za neprijateľnú (nekalú) podmienku a teda
za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd potvrdil a námietky navrhovateľa z dôvodov
uvedených v rozsudku považoval za bezpredmetné.

O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p..
Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastník



konania si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd účastníkovi konania náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Žiline, dňa 17. augusta 2012

JUDr. Erika Šobichová

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Miriama Talapková