Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/297/2012 z 23. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. apríla 2014, sp. zn. 4Co/297/2012, ECLI:SK:KSTN:2014:3612201146.1 Krajský súd Trenčín | 4Co/297/2012 | ECLI:SK:KSTN:2014:3612201146.1 | 2014-04-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c5c1bbad-ac35-4e25-a471-86d4f199cecc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3612201146.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/297/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612201146
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3612201146.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa Y. L. E., s.r.o., R., S. 5, B.: XX XXX
XXX, zastúpeného F. L. s.r.o., R., S. X proti odporkyni K. O., bytom D., H. okružná XXXX/XX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne OZ právna pomoc spotrebiteľom, L., E. XX, B.: XXXXXXXX,
zastúpeného JUDr. M. G., advokátom v L., E. R. 2, s adresou na doručovanie písomností L., R. 8,
o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Partizánske zo dňa 4. júla 2012, č.k. 3C/16/2012-47, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti
odporkyni zaplatenia sumy 512,66 eur s príslušenstvom. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov
konania 84,98 eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca navrhovateľa I.y, a.s.,
Bratislava a odporkyňa uzavreli dňa 16.09.2008 Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch, na
podklade ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporkyni úver v sume 431,49 eur splatný
v 10 mesačných splátkach po 47,47 eur s ročnou percentuálnu mierou nákladov na úver 23,48 %.
Ročná úroková miera ani priemerná ročná percentuálna miera nákladov nie sú obsahom zmluvy o
úvere. Úver bol odporkyni poskytnutý dňa 16.09.2008, z poskytnutého úveru neuhradila ani len jednu
splátku. Právny predchodca navrhovateľa vyhlásil preto celý úver za splatný dňom 21.02.2009. Dňa
25.03.2011 podpísala odporkyňa Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorom
uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy
uzatvorenej s pôvodným veriteľom GE G., a.s., číslo zmluvy 1053727590 zo dňa 16.09.2008. Dlžná
suma pozostáva z istiny vo výške 431,48 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na
inkasné konanie vo výške 76,90 eur. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd prvého stupňa dospel
k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť. Z vykonaného dokazovania (z Platobnej histórie) vyplýva,
že k zosplatneniu dlhu odporkyne voči právnemu predchodcovi navrhovateľa došlo dňa 21.02.2009.
Dňa 22.02.2009 teda začala plynúť právnemu predchodcovi navrhovateľa premlčacia lehota, v ktorej
si mohol uplatniť svoj nárok voči odporkyni. Právny predchodca navrhovateľa postúpil pohľadávku
voči odporkyni na navrhovateľa, na plynutie premlčacej lehoty to však nemalo žiaden vplyv. Návrh na
začatie konania bol podaný navrhovateľom dňa 29.02.2012. Pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni
vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy, premlčacia lehota sa teda riadi ustanoveniami občianskeho zákonníka



(§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a je trojročná, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je
ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľský charakter zmluvy totiž vyplýva z
povahy jej účastníkov (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorými sú na jednej strane nebankový
subjekt poskytujúci úvery /dodávateľ/, na druhej strane fyzická osoba nekonajúca v rámci podnikateľskej
činnosti /spotrebiteľ/. Návrh bol podaný až po uplynutí premlčacej doby, preto je nárok navrhovateľa
premlčaný. Procesným dôsledkom úspešného vznesenia námietky premlčania je zamietnutie návrhu na
začatie konania (§ 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka). Keďže odporkyňa aj vedľajší účastník
na strane odporkyne vzniesli námietku premlčania, súd návrh navrhovateľa ako premlčaný zamietol.
Súd sa zaoberal aj obsahom Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa
25.03.2011. Z dohody vyplýva, že odporkyňa uznala záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý na základe
zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom I.y, a.s., číslo 1053727590 zo dňa 16.09.2008, dlžná suma
pozostáva z istiny 431,48 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo
výške 76,90 eur. Dlžník môže písomne uznať, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, pričom
sa predpokladá, že dlh v čase uznania trval. Následkom platného uznania dlhu je pretrhnutie plynutia
premlčacej doby a začatie plynutia novej - 10-ročne premlčacej doby odo dňa uznania dlhu. Na platné
uznanie dlhu sa vyžaduje, aby bol dlh presne špecifikovaný čo do dôvodu aj čo do výšky. V posudzovanej
veci bol uznaný dlh čo do výšky špecifikovaný ako istina 431,48 eur, príslušenstvo pohľadávky podľa
zmluvy a náklady na inkasné konanie vo výške 76,90 eur. Zmluva o úvere uzavretá medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou má povahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto musí
obsahovať popri všeobecných náležitostiach okrem iného aj ročnú úrokovú sadzbu a priemernú ročnú
percentuálnu mieru nákladov. V prípade absencie týchto údajov sa zmluva považuje za bezúročnú a
bez poplatkov. Zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou tieto
údaje neobsahuje. Veriteľ teda nemá právo požadovať od dlžníka popri istine žiadne úroky ani poplatky
a dlžník nemôže platne uznať čo do výšky dlh v rozsahu istiny, príslušenstva pohľadávky a nákladov
na inkasné konanie, pretože dlh v takom rozsahu nikdy neexistoval. Okrem toho predložené uznanie
dlhu je aj neurčitým právnym úkonom, keď z neho nie je zrejmá celková výška uznaného dlhu, keďže
nie je špecifikovaná výška "príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy". Výšku uznaného dlhu je možné
špecifikovať aj odkazom na iný právny úkon, avšak z tohto iného právneho úkonu musí byť výška
uznaného dlhu dostatočne zrejmá. Keďže uznanie dlhu dlh dostatočne nešpecifikuje čo do výšky, ide o
neurčitý právny úkon, ktorý je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Preto nemôže byť jeho
dôsledkom pretrhnutie a začatie plynutia novej premlčacej doby. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
podľa § 52 ods. 1,2,3,4, § 54 ods. 1 , § 100 ods. 1, § 110, § 111, § 558 Obč. zák., § 4 ods. 2 písm.
h), k), ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úrokoch v znení platnom ku dňu 16.09.2008. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporkyňa bola v konaní
v plnom rozsahu úspešná, preto má právo na náhradu trov, ktoré jej v konaní vznikli. Odporkyni však v
konaní žiadne trovy nevznikli, preto jej náhradu trov konania nepriznal.

Keďže bola odporkyňa, na strane ktorej vedľajší účastník v konaní vystupoval, v konaní v plnom
rozsahu úspešná, súd priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 84,98 eur. Trovy vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po
34,86 eur (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady, vyjadrenie k žalobnému návrhu) a za
2 režijné paušály po 7,63 eur, spolu v sume 84,98 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže vedľajšieho účastníka
na úhradu trov konania s odporcom spoločne a nerozdielne, alebo aby rozsudok prvostupňového
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom pre uznanie dlhu zo strany
dlžníka; dohoda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň poukázal na to, že dohoda bola podpísaná dňa 25.03.2011, teda
v čase, keď ešte dlh odporcu nebol premlčaný. Mal za to, že vyhlásenie dlžníka - odporcu o uznaní
dlhu je v dohode jednoznačne, zrozumiteľne uvedené, obsah dohody nie je taký rozsiahly, aby sa
s ním odporca nemal možnosť oboznámiť, odporca si mohol dohodu v pokoji prečítať a následne
svojím podpisom s ňou vysloviť súhlas. Odporca podpísal dohodu dobrovoľne, na základe vlastného
uváženia po jej prečítaní, k podpisu dohody nebol nijakým spôsobom nútený, mal právo podpis tejto
dohody odmietnuť, prípadne ju podpísať neskôr po porade s odborníkom a pod. Pokiaľ ide o námietku
premlčania vznesenú vedľajším účastníkom namietal, že vedľajší účastník nemôže robiť úkony, ktoré



predstavujú dispozíciu s predmetom konania, lebo jeho úlohou je účastníkovi v konaní len pomáhať.
Vedľajší účastník preto nemôže uznať nárok navrhovateľa, nemôže uzavrieť zmier a nemôže sám
ani zniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva.
Vzhľadom na uvedené súd k námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom nemal prihliadať,
nakoľko ju uplatnila neoprávnená osoba. Namietal aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o
trovách vedľajšieho účastníka, keď nevidel význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, pretože
samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, preto nutnosť a účelnosť
vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom je pochybná. Vyslovil názor, že ochrana
práv odporcu ako spotrebiteľa je dostatočne zabezpečená súdom, jeho právnym posúdením veci
v zmysle účinnej zákonnej úpravy a následným spravodlivým rozhodnutím vo veci, pričom konaním
vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza len k nadbytočnému navyšovaniu
trov konania a k nehospodárnosti konania.

Odporkyňa a vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky, ktoré boli navrhovateľom vznesené proti rozsudku súdu
prvého stupňa a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a to po skutkovej
aj právnej stránke v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie jeho správnosti dodáva nasledovné:

V prejednávanej veci z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že odporkyňa bola dlžníkom spoločnosti
I. a.s. R., a to na základe zmluvy o úvere zo dňa 16.09.2008. Navrhovateľ na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009 nadobudol pohľadávku, pričom nárok sa stal splatným dňa
21.02.2009. Medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
dňa 25.03.2011, ktorou odporkyňa uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi,
ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom, a to GY. a.s., s označením čísla
zmluvy zo dňa 16.09.2008, pričom dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 431,48 eur, príslušenstva
pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 76,90 eur. Odporkyňa v bode 3
vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.

Vzhľadom na obranu odporkyne, ako aj vedľajšieho účastníka na strane odporkyne súd prvého stupňa
sa pôvodne zaoberal charakterom uplatnenej pohľadávky, a túto posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy. Právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné na tento
právny vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu, na ktorej skutočnosti nič nemení postúpenie pohľadávky
na iný subjekt.

Súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrením
vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach
s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd prihliada na
úroveň priemerného spotrebiteľa (Smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly), kedy hrozí
nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide
podľa citovanej Smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme
zvýšenia kvality života ľudí. Aj v danom prípade dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok navrhovateľa
vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie
premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z jej
textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov.
Na základe prípadov z praxe možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z
dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný



predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní
dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.

Aj keď odporkyňa podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej
uviedla, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, takáto dohoda je považovaná v praxi
súdov Slovenskej republiky za rozpornú s dobrými mravmi. Text dohody je podpísaný na dopredu
navrhovateľom pripravený formulár, vytlačený drobným písmom, ktorého obsah nemôže ovplyvniť.
Zároveň je vždy potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých takýto úkon vznikol. Dohoda, týkajúca
sa uznania dlhu, nebola iniciovaná odporcom ako spotrebiteľom, ktorý jej uzavretím nič nezískal, ale
naopak zhoršil svoje postavenie.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa pre účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie aj konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky, uznávanej pri predaji výrobku alebo poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a výraznú nerovnosť
zmluvných strán, ako aj porušovanie zmluvnej slobody.

V prejednávanej veci k dobrovoľnému rozhodnutiu so znalosťou veci zo strany dlžníka uznať premlčaný
dlh nedošlo, ale naopak navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svojho právneho predchodcu,
spočívajúce v nepodaní návrhu na začatie konania pred uplynutím premlčacej doby a vyhnúť sa tak
možnej námietke premlčania a zamietnutia žaloby inkorporoval do dohody o splátkach vyhlásenie o
uznaní dlhu bez podania vysvetlenia dlžníkovi. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že predložené uznanie
dlhu je aj neurčitým právnym úkonom, keď z neho nie je zrejmá celková výška uznaného dlhu, keďže nie
je špecifikovaná výška príslušenstva pohľadávky. Jedná sa o neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle
ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. neplatný. Za daných okolností boli preto odvolacie námietky navrhovateľa o
platnosti uzavretej dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku nedôvodné.

Ani druhá odvolacia námietka navrhovateľa, že na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom
nemal súd prihliadať, nakoľko ju uplatnila neoprávnená osoba, nebola opodstatnená. Súdna prax sa
zjednotila na tom, že vedľajší účastník je v občianskom súdnom konaní oprávnený vzniesť účinne
námietku premlčania v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania.
Nedôvodná bola aj odvolacia námietka navrhovateľa, ktorý nevidel význam v právnom zastúpení
vedľajšieho účastníka, keď samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských
sporoch, z čoho vyvodil, že v danom prípade, pokiaľ vedľajší účastník bol právne zastúpený, nemožno
hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Odvolací súd poukazuje v
tejto súvislosti na článok 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní
pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. V ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p. zákonodarca zvýšil
ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi, zúčastniť sa
konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,
pričom takýmto predpisom je aj zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. V zmysle ust. § 24 O.s.p.
účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Z citovaných ustanovení teda
vyplýva rovnaké právo účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka, nechať sa v konaní zastupovať, a to aj
advokátom, pretože zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko nepodali návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .