Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/21/2015 z 29. 1. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. januára 2015, sp. zn. 1Co/21/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7214221919.3 Krajský súd Košice | 1Co/21/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7214221919.3 | 2015-01-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9e6a1d1-b36d-4e96-8406-a131ceb2819e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7214221919.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/21/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214221919
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7214221919.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu D. R., bytom v P., Š.O. Č.. XX, proti žalovaným: X. H.
B. J. J..S..Z.. J. J. R. T., H. Č.. XX, 2. K..J..J. P., J..S..Z.. J. J. R. I. K..J..J. P., o zaplatenie 1.500,-eur
s prísl., o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11.11.2014 č.k. 25C
160/2014-94 v spojení s opravným uznesením zo dňa 16.12.2014 č.k.

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Odmieta odvolanie žalovaného v prvom rade.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prikázal žalovanému v 2. rade, aby sa zdržal vykonania
zrážok zo mzdy na základe dohody o vykonaní zrážok zo mzdy, ktoré sú súčasťou spotrebiteľských
zmlúv o úvere zo dňa 19.9.2011 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca uzatvoril so žalovaným v
1.rade dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré boli súčasťou spotrebiteľských zmlúv o úvere. Súd dospel k
záveru, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný, pretože v danom prípade
sú splnené zákonné predpoklady pre okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, keďže žalobca
preukázal osvedčujúcu skutočnosť, že v predmetnej veci existuje dôvodné podozrenie, že v dôsledku
ďalšieho konania resp. správania sa žalovaných, najmä žalovaného v druhom rade môže dôjsť k väčšej
škode, majetkovej ujme na strane žalobcu, za predpokladu, že dôjde aj k vymoženiu sumy, na ktorú
žalovaný v prvom rade nemá žiaden zákonný nárok, pričom by mohlo dôjsť k zmareniu výsledku konania
vo veci samej a tým aj k prípadnému vzniku majetkovej ujmy u žalobcu vyplývajúcej im z takéhoto
konania žalovaných za predpokladu, že by bol žalobca v konaní vo veci samej úspešný. Súd bol toho
názoru, že ujma ktorá by v súvislosti s nariadením predbežného opatrenia vznikla žalovaným, by nebola
neprimeraná vo vzťahu k účelu, ktorého sa žalobca podaným návrhom v konaní domáha, práve naopak
v prípade jeho nenariadenia by mohlo aj zo strany žalovaných dôjsť k bezdôvodnému obohateniu ako aj
k prípadnému sťaženiu právneho postavenia žalobcu domôcť sa v budúcnosti v prípade svojho úspechu,
t.j. určenia, že jednotlivé zmluvy o úvere sú bezúročné a že všetky záväzky vyplývajúce z týchto
zmlúv sú v plnom rozsahu vyporiadané. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené
zákonné predpoklady pre okamžitý zásah súdu do pomeru účastníkov a preto vyhovel návrhu žalobcu
na nariadenie predbežného opatrenia.

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalovaní.

Žalovaný v prvom rade v odvolaní žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odvolaní uviedol, že z obsahu napadnutého rozhodnutia
nevyplývajú ani len základné náležitosti vyžadované zákonom pre takéto podanie. V tejto súvislosti
poukázal na ust. § 75 ods. 2,3 O.s.p. upravujúci postup súdu v prípade, ak návrh nemá všetky náležitosti



vyžadované týmto ustanovením. Ďalej bol toho názoru, že z napadnutého uznesenia nevyplýva ako
žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia osvedčil, teda ktorý by osvedčoval existenciu
reálne hroziacej a bezprostrednej ujmy. Rovnako tak podľa jeho názoru nemôže zistiť, na základe
akej skutočnosti a dôkazov mal súd preukázanú bezprostredne hroziacu ujmu. Ak by bola osvedčená
aj potreba naliehavosti riešenia situácie a nebezpečenstvo hroziacej ujmy, mal súd uviesť, v čom je
naliehavá potreba úpravy vzťahov medzi účastníkmi a v čom spočíva nebezpečenstvo hroziacej ujmy
pre žalobcu. Žalovaný napadá aj nezákonnosť nariadenia predbežného opatrenia ako takého, nakoľko
pre takýto postup súdu podľa jeho názoru neboli splnené zákonné podmienky, ktoré sú vlastné a
spojené s Inštitútom predbežných opatrení. Nariadeným predbežným opatrením sa zavádza stav, kedy
žalobca nemôže byť efektívne donútený aby uhrádzal to,čo mu bolo vyplatené. Bol teda toho názoru, že
napadnuté uznesenie odporuje platnej právnej úprave, pokiaľ ide o samotné predpoklady vydania, súd
prekročil rozsah a povahu predbežného opatrenia ako prostriedku ultimavatio a nariadil ho v rozsahu
prekračujúcom rámec nevyhnutnosti a napadnuté uznesenie považuje za nepreskúmateľné, čo do
podstaty dôkazov o ktoré sa má opierať jeho nariadenie.

Žalovaný v druhom rade v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd návrh na vydanie predbežného
opatrenia zamietol. V odvolaní uviedol, že mu neboli doručené dohody o vykonaní zrážok zo mzdy a z
tohto dôvodu je uvedené rozhodnutie nevykonateľné a súčasne nepreskúmateľné. Ďalej má za to, že
uvedeným rozhodnutím bola mu odňatá možnosť konať pred súdom, pretože v napadnutom rozhodnutí
absentuje riadne, dostatočne vyčerpávajúce odôvodnenie. Ďalej bol toho názoru, že Okresný súd
Košice II nedostatočne zistil skutkový stav, keď nepreveril, že vyššie uvedené dohody o zrážkach zo
mzdy boli mu doručené a tým pádom dospel k nesprávnym skutkovým záverom.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v prvom rade uviedol, že vzhľadom na
nedodržanie zákonom stanovených povinnosti pri uzatváraní zmluvy a neupravenia podmienok, ktoré
by umožňovali žalovanému požadovať za poskytnuté finančné prostriedky odplatu, a vzhľadom na to,
že poskytol žalovanému to, na čo ten nemal nárok je vydanie predbežného opatrenia jediným právnym
prostriedkom poskytujúcim ochranu práv do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v druhom rade nie je dôvodné a odvolanie
žalovaného v prvom rade bolo podané neoprávnenou osobou.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci
ak dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia,
ktorý následne aj správne právne posúdil, ak návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a
prikázal žalovanému v druhom rade, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobcovi na základe
dohody o zrážkach zo mzdy. Ani v priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani
právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí a na právne
normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

K odvolaniu žalovaného v druhom rade je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné,
ak vychádza z názoru, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pre
súdom, vzhľadom na to, že v napadnutom rozhodnutí absentuje riadne a dostatočne vyčerpávajúce
odôvodnenie.

Občiansky súdny poriadok zakotvuje v § 157 ods. 2 požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia. V
zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku musí byť presvedčivé. V spojitosti s § 167 ods.
2 O.s.p. toto ustanovenie primerane platí aj pre odôvodnenia uznesenia súdu.

Odvolací súd poukazuje na to, že zákonom požadované, riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia,
je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,



nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom
poznania úvah súdu tak v otázke zisťovanie skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá vyššie
uvedeným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že súd prvého stupňa na základe skutočností tvrdených
žalobcom v jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a pripojených listín vecne správne
rozhodol ak nariadil vo veci predbežné opatrenie. Žalobca v návrhu osvedčil svoj hmotnoprávny nárok,
vyplývajúci z uzavretých zmlúv o revolvingovom úvere, t.j. spotrebiteľských zmlúv, v ktorých má
postavenie spotrebiteľa a ktorým právna úprava podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka priznáva
zvýšenú právnu ochranu. Z listinných dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že medzi účastníkmi
boli uzatvorené dohody o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a žalovaným v prvom rade ako súčasť
zmlúv o revolvingovom úvere, pričom zrážky môžu byť vykonávané bez predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia.

Takýto spôsob realizácie zabezpečovacieho inštitútu sa aj podľa názoru odvolacieho súdu javí ako
sporný, s ohľadom na smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Na veci nemení nič ani skutočnosť, ak by uvedené dohody o zrážkach zo mzdy neboli doposiaľ doručené
žalovanému v druhom rade ako zamestnávateľovi žalobcu, lebo v takom prípade vykonávanie zrážok
zo mzdy žalobcovi by hrozilo.

Žalobca podal vo veci samej návrh, ktorým sa voči žalovanému v prvom rade domáha neplatnosti
označených zmlúv o revolvingovom úvere z dôvodu, že tieto obsahujú neprijateľné podmienky.
Nariadenie predbežného opatrenia je opatrením dočasným, právne vzťahy medzi účastníkmi konania
neriešia definitívne, len predbežne poskytuje ochranu žalobcovi ako spotrebiteľovi pred možnými
nepriaznivými následkami z titulu uplatňovania ním tvrdených neprijateľných podmienok spotrebiteľskej
zmluvy. Až v konaní vo veci samej bude môcť súd s konečnou platnosťou vyriešiť otázku, či zmluvy o
revolingovom úvere uzavreté účastníkmi obsahovali neprijateľné podmienky. Nariadenie predbežného
opatrenia preto nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práva žalovaného v
druhom rade, preto požiadavka vyváženosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov zostáva zachovaná.
Dôvodne preto prikázal súd prvého stupňa žalovanému v prvom rade zdržať sa vykonávania zrážok zo
mzdy žalobcovi.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným v druhom rade uvádzané
odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo vzťahu k žalovanému v druhom rade ako
vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Vo vzťahu k podanému odvolaniu žalovaného v prvom rade odvolací súd je toho názoru, že nie sú
splnené podmienky pre konanie o tomto podanom odvolaní pred odvolacím súdom vzhľadom na to, že
odvolanie bolo podané žalovaným v prvom rade ako neoprávnenou osobou.

Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Zo všeobecného záveru, že k odvolaniu sú legitimovaní účastníci konania, nemožno vyvodzovať, že
by odvolanie mohol podať každý účastník konania. Z povahy odvolania ako opravného prostriedku
vyplýva, že odvolanie môže podať len ten účastník, ktorému nebolo rozhodnutím súdu prvého stupňa
úplne vyhovené, prípadne ktorému bola týmto rozhodnutím spôsobená iná určitá ujma na jeho právach.
Rozhodujúcim pritom je výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože existenciu prípadnej ujmy
možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o
posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. Pri tomto posudzovaní tiež nemožno brať do úvahy
subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale len objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu
bola spôsobená určitá, hoci nie príliš významná ujma, ktorú možno odstrániť zrušením napadnutého
rozhodnutia.



V prejednávanej veci tým, že súd prvého stupňa vydal predbežné opatrenie, ktorým prikázal žalovanému
v druhom rade zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu, nebola žalovanému v prvom rade
uložená žiadna povinnosť a nevznikla mu na jeho právach ani žiadna ujma, lebo sa jeho postavenie
v dôsledku uvedeného rozhodnutia v žiadnom prípade nijako nezhoršilo. Žalovaný v prvom rade -
objektívne vzaté - nemôže mať z procesného hľadiska žiaden záujem na tom, aby bol výrok súdu prvého
stupňa, ktorým prikázal žalovanému v druhom rade zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu
odvolacím súdom zmenený alebo zrušený.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

Vzhľadom na uvedené možno preto konštatovať, že žalovaný v prvom rade nie je osobou oprávnenou
podať odvolanie, preto odvolací súd postupom podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolanie žalovaného
v 1.rade ako podané neoprávnenou osobou odmietol.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.