{"guid": "286e3b7c-1ea0-4d70-b872-92562b38ff25:717c3011-767b-4fa6-ba5b-729283f9c1b2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5118215712.1", "spisova_znacka": "6CoP/43/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/43/2019 z 22. 8. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 22. augusta 2019, sp. zn. 6CoP/43/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:5118215712.1", "identifikacne_cislo": "5118215712", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Maláriková", "sudca_id": 724, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-malarikova-724", "datum_vydania": "2019-08-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/717c3011-767b-4fa6-ba5b-729283f9c1b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5118215712.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5118215712.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5118215712.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/43/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118215712
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5118215712.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. C.,
nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom Q. G. S. O. J., profesionálna náhradná rodina K. J. G. J. zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, dieťa rodičov
matky: S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX J., zastúpenej JUDr. Rastislavom Skybom,
advokátom, so sídlom V. X, XXX XX X., a otca: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX J.,
o návrhu kolízneho opatrovníka na nariadenie ústavnej starostlivosti, v štádiu rozhodovania súdu o
návrhu kolízneho opatrovníka na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č.k. 9P/311/2018-93 zo dňa 12. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 9P/311/2018-93 zo dňa 12. apríla 2019                   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd s poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s § 324 ods. 1, 2, § 325,       § 329 ods. 1, § 336 ods.
1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení a § 62 ods. 2 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) dočasne zveril maloletého E. C., nar. XX.XX.XXXX, do
starostlivosti  Q. G. S. O. J., O. XXX/XX, J.. Matke uložil povinnosť platiť výživné              na maloletého E.
vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Otcovi tiež uložil povinnosť
platiť výživné na maloletého E.  vo výške 100,00 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na
účet Q. G.  S. O. J., O. XXX/XX, J..
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 18.03.2019, osobne podaným na
súde dňa 20.03.2019, sa navrhovateľ - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča
(kolízny opatrovník v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu) domáhal vydania neodkladného opatrenia, v ktorom žiadal dočasne zveriť maloletého E. C.,
nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti Q. G. S. O. J., O. XXX/XX. Zároveň žiadal matke uložiť povinnosť
platiť výživné na maloletého E. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa a otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého E. vo výške 100,00 Eur mesačne, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred na účet Q.      G. S. O. J., O. XXX/XX, J.. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia podal kolízny opatrovník aj návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti (vo veci samej).
Navrhovateľ dôvodil podanie návrhu tým, že uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 9P/311/2018-58
zo dňa 21.11.2018 bol maloletý E. umiestnený do Detského krízového centra L., X. XX, XXX XX X. -
X..             Zo správy uvedeného zariadenia vyplýva, že maloletý E. bol umiestnený do starostlivosti k
profesionálnemu náhradnému rodičovi Ing. T.. Dieťa sa v rodine rýchlo adaptovalo, nevyzeralo, že by
smútilo za matkou. Taktiež jeho adaptácia v MŠ Y. E. prebehla bez väčších problémov. Maloletého E. v
zariadení navštevoval predovšetkým starý otec a teta (matkina sestra). Matka bola na protialkoholickom
liečení v zariadení vo Veľkom Záluží, o syna sa telefonicky zaujímala. O zverenie maloletého E. do
náhradnej osobnej starostlivosti prejavil záujem starý otec aj teta. Teta sama vychováva tri maloleté
deti a výchovu maloletého E. by nezvládla. Starý otec naďalej býva v spoločnej domácnosti  s matkou



maloletého E.. Obaja prehodnotili svoju situáciu a súhlasili so zverením maloletého E. do ústavnej
starostlivosti, ktorá by sa realizovala čo najbližšie k rodine, aby mohli dieťa navštevovať, prípadne
brat' ku sebe na víkendové pobyty. Na základe psychologického vyšetrenia Mgr. P. neodporučila návrat
maloletého dieťaťa do pôvodného prostredia. Nakoľko jeho návrat do rodinného prostredia nie je možný,
v záujme mal. dieťaťa, (pre jeho zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin), kolízny opatrovník navrhol
nariadenie ústavnej starostlivosti, ktorá sa bude vykonávaná                   v Q. G. S. O. J., O. XXX/XX..
3. K návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sa vyjadrila matka maloletého, ktorá s ním nesúhlasila a
žiadala ho ako nedôvodný zamietnuť. Zároveň žiadala o zverenie maloletého syna do svojej starostlivosti
4. Akcentoval, že má záujem starať sa maloletého E.. Za týmto účelom vykonala            aj rekonštrukciu
v dome, v ktorom udržiava náležitý poriadok, o čom sa bola presvedčiť                aj sociálna pracovníčka,
ktorá matke potvrdila, že podmienky sú tam vhodné pre výchovu maloletého. Matka si tiež našla prácu.
O syna sa zaujíma. Podľa možností ho navštevuje osobne, telefonuje mu. Komunikuje a spolupracuje
so sociálnymi pracovníkmi. Snaží sa napĺňať podmienky, ktoré jej zadávali, aby mohol byť syn opäť v jej
starostlivosti. Z uvedených dôvodov matka nevidí dôvod, prečo by mal byť maloletý zverený do ústavnej
starostlivosti.
5. Prvoinštančný súd mal v aktuálnom konaní osvedčené, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k.
9PPOm/2/2018-48 zo dňa 27.09.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2018, súd dočasne
zveril maloletého do starostlivosti Detského krízového centrum B. - Q., J. T. 7, X.. Uznesením Okresného
súdu Žilina č. k. 9P/311/2018-58 zo dňa 21.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.01.2019, bola
Detskému krízovému centru B. - Q., J. T. 7, X., uložená povinnosť odovzdať maloletého E.                       do
starostlivosti Detského krízového centra L., X. XX, X. - X.. Zo správy z pobytu maloletého v Detskom
krízovom centre L. zo dňa 04.02.2019 mal súd osvedčené, že v dňoch 16.01.2019 a 18.01.2019 bolo
realizované psychologické vyšetrenie  za účelom komplexnej diagnostiky maloletého, na základe ktorej
bolo zistené, že vývin maloletého E. je značne oneskorený, čo môže byť dôsledok málo podnetného
sociálneho prostredia, v ktorom vyrastal. Na základe výsledkov psychologickej diagnostiky spolu
s aktuálnymi závermi sociálnej diagnostiky Detské krízové centrum L. neodporúčalo návrat maloletého
do pôvodného prostredia, ktoré je pre dieťa potenciálne ohrozujúce                      a neposkytuje
maloletému dostatok podnetov dôležitých k zdravému fyzickému                             i psychickému
vývinu. Uvedené zariadenie navrhlo umiestnenie dieťaťa do Centra pre deti                 a rodiny, s tým,
že preferujú Q. G. S. O. v J., nakoľko je to prijateľná vzdialenosť pre rodinných príslušníkov dieťaťa,
ktorú by boli schopní v pravidelných intervaloch zvládať za účelom udržiavania kontaktu s dieťaťom. Z
pracovnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou R SLOVAKIA, s.r.o. ako zamestnávateľom  a matkou
ako zamestnancom zo dňa 05.03.2019, vyplynulo, že matka je od 05.03.2019 zamestnaná                     v
uvedenej spoločnosti ako pomocná pekárka. Súd mal k dispozícii aj potvrdenie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča zo dňa 27.03.2019, z ktorého vyplýva,              že matka je od
01.11.2018 príjemcom pomoci v hmotnej núdzi vo výške priemerne 70,98 EUR mesačne za obdobie
od novembra 2018 do marca 2019. Z potvrdenia spoločnosti Technometal s.r.o. o príjme otca mal súd
osvedčenú výšku čistého priemerného mesačného zárobku otca maloletého za obdobie od marca 2018
do februára 2019 vo výške 781,37 Eur.
6. Na základe skutočností vyplývajúcich z obsahu súdneho spisu v prejednávanej veci dospel
prvoinštančný súd k záveru, že v danom prípade navrhovateľ osvedčil podmienky             pre vydanie
neodkladného opatrenia. Pri svojom rozhodovaní mal súd  na zreteli ako prvoradé hľadisko záujem
maloletého dieťaťa, najmä jeho zdravý a pokojný vývoj. Maloletý E.  bol uznesením Okresného súdu
Žilina č. k. 9PPOm/2/2018-48 zo dňa 27.09.2018 zverený              do starostlivosti Detského krízového
centrum B. - Q., a to z dôvodu ohrozenia jeho života, zdravia a priaznivého vývoja. Matka sa vyhrážala,
že siahne na život sebe                             i maloletému dieťaťu a v prítomnosti kolíznej opatrovníčky sa snažila
poškodiť si žily                   na zápästí. Nakoľko rodinu sa nepodarilo sanovať a Detské krízové centrum B.
- Q. ukončilo svoju činnosť  k 30.11.2018, bolo nevyhnutné uznesením o neodkladnom opatrení zmeniť
zariadenie, v ktorom bude dieťa umiestnené.  Maloletý E. bol preto na podklade uznesenia Okresného
súdu Žilina č. k. 9P/311/2018-58 zo dňa 21.11.2018 odovzdaný                      do starostlivosti
Detského krízového centra L., ku ktorému odovzdaniu došlo dňa 26.11.2018. Zo správy z pobytu v
Detskom krízovom centre L. zo dňa 04.02.2019 mal konajúci súd osvedčené, že matka síce má snahu
zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloleté dieťa a v rámci svojich možností a intelektových kapacít
sa snaží tiež spolupracovať                            so zariadením aj s Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Žilina, pracovisko Bytča,                      no naďalej je pre dieťa potenciálne ohrozujúca. Svoju
alkoholovú závislosť sa matka snažila už v minulosti riešiť liečbou na protialkoholickom liečení. Došlo
však k u nej recidíve,                   v rámci ktorej  došlo aj k bezprostrednému ohrozeniu života dieťaťa
matkou. Nakoľko matka je nestabilná v správaní, nedokáže adekvátne reflektovať na potreby dieťaťa



a nemá dostatočnú oporu v rodine, je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby bolo neodkladne
rozhodnuté o nariadení ústavnej starostlivosti, a to z dôvodu, aby u maloletého bol zabezpečený riadny
psychický, fyzický a sociálny vývin.
7. Zároveň okresný súd v zmysle § 366 CMP uložil rodičom maloletého povinnosť platiť výživné na účet
Q. G. S. O. J., O. XXX/XX, J., do ktorého                  sa maloletý E. dočasne zveruje. Vychádzal pritom
z osvedčených majetkových pomerov rodičov maloletého E.. Matke maloletého uložil povinnosť platiť
výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré musí platiť
každý rodič, bez ohľadu na jeho príjmy a majetkové pomery. Súd mal ku dňu rozhodovania osvedčené,
že matka maloletého ku dňu 27.03.2019 poberala dávku v hmotnej núdzi. Od 05.03.2019 má matka
uzatvorenú pracovnú zmluvu so spoločnosťou R SLOVAKIA, s.r.o., ale ku dňu vydania uznesenia nebol
preukázaný jej príjem dosiahnutý v uvedenej spoločnosti. Vzhľadom na súčasné štádium konania súd
ustálil, že matke určená povinnosť platiť výživné v uvedenom rozsahu je primeraná vzhľadom na pokrytie
nevyhnutných výdavkov na výživu maloletého dieťaťa. Otcovi maloletého uložil povinnosť platiť výživné
na maloletého                   vo výške 100,00 Eur mesačne, s prihliadnutím na príjem dosiahnutý u jeho
zamestnávateľa.

8. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie matka maloletého, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne. Zároveň žiadala o zverenie maloletého E. do svojej starostlivosti.
9. Vyjadrila svoj nesúhlas s nariadením neodkladného opatrenia, ktorý odôvodňovala skutočným
záujmom starať sa o syna. Maloletého E. má matka rada, chce sa mu venovať, poskytnúť mu stabilné
zázemie a vytvoriť podmienky pre jeho rozvoj v rodinnom prostredí. Od incidentu, kedy jej bol syn
odobratý, abstinuje, našla si zamestnanie a robí všetky kroky pre zabezpečenie riadneho vývoja pre
svojho syna. Za uvedeným účelom vykonala rekonštrukciu v dome (dom je vymaľovaný, má novú toaletu,
nové koberce a pod.), v ktorom zároveň udržiava náležitý poriadok. O uvedených skutočnostiach sa bola
presvedčiť aj sociálna pracovníčka, ktorá potvrdila, že podmienky v domácnosti sú vhodné pre výchovu
maloletého dieťaťa. Matka s maloletým komunikuje, navštevuje ho a spolupracuje                   so
sociálnymi pracovníkmi.

10. K odvolaniu matky sa podalo vyjadrenie Detské krízové centrum L.,                                 poukázalo na
svoju správu z pobytu maloletého E. v zariadení, na záveroch ktorej zotrvalo. Ku skutkovým tvrdeniam
odvolateľky však vyjadrenie nepodalo.

11. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
12. Zotrval na podanom návrhu a vyjadreniach predložených súdu v rámci tohto konania. Poukázal tiež
na správu z pobytu maloletého v Detskom Krízovom centre L. zo dňa 04.02.2019, z ktorej vyplýva,
že návrat maloletého E. do domáceho prostredia sa neodporúča. K tvrdeniam matky o rekonštrukcii
domu navrhovateľ uviedol, že túto financoval a zabezpečoval starý otec maloletého, ktorý však dňa
XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie po tomto poručiteľovi nie je doposiaľ skončené a nie je preto
zrejmé, kto sa stane vlastníkom domu a kto v ňom ostane bývať. Aj napriek zveľadeniu domu a nákupu
hračiek                           pre maloletého, u matky aktuálne nie sú vytvorené vhodné podmienky pre
výchovu syna, hlavne z dôvodu, že nepreukázala svoju dlhodobú abstinenciu.

13. Centrum sociálnych služieb B. v reakcii na odvolanie matky maloletého súdu oznámilo, že maloletý
ukončil pobyt v zariadení dňa 26.11.2018 a z uvedeného dôvodu                   sa k danej veci nevyjadruje.

14. Dňa 19.08.2019 bolo krajskému súdu predložené vyjadrenie Centra pre deti a rodiny J. s oznámením,
že od 25.04.2019 je starostlivosť o maloletého E. realizovaná v profesionálnej náhradnej rodine p. K.
J. v G. J.. Súčasne súdu predložilo komplexné vyhodnotenie výsledkov maloletého v oblasti výchovy a
vzdelávania, jeho zdravotného stavu, správania, záľub, kontaktu s rodinou, sociálnej oblasti a popisom
súčasnej situácie v rodine. Z tohto posúdenia vyplýva, že maloletý aktuálne navštevuje Materskú školu
v G. J.. Jeho adaptácia bola dobrá, bez plaču a stresu. Prvý týždeň sa nezapájal do aktivít, každú
činnosť narúšal vykrikovaním, používal aj nevhodné slová a vulgarizmy. Neskôr sa začal zapájať do
aktivít a hrať sa s deťmi. Pri hre dlho nevydrží, býva nesústredený, nejaví záujem o realizované aktivity,
vykrikuje, štípe deti. Záujem javí o súťažné aktivity, pri ktorých bol šikovný, pochválený i odmenený.
Maloletý                             sa v posledných dňoch ukľudnil. Je potrebné mu venovať viac
pozornosti. Výslovnosť u maloletého nie je čistá, nepoužíva celé vety, nemá vypestované návyky (napr.
sedenie). Robia mu problém aj aktivity ako napr. strihanie. O maľovanie nejaví záujem. Svoje pocity



a potreby vie vyjadriť primeraným spôsobom, pozná farby, geometrické tvary, vie napočítať do 10.
Samoobslužné návyky pri obliekaní a stolovaní má osvojené. Zdravotný stav maloletého je dobrý.
Od umiestnenia do centra a k profesionálnemu náhradnému rodičovi neprekonal žiadne vážnejšie
ochorenia, bude navštevovať logopedickú ambulanciu. Maloletý prejavuje emócie veľmi výrazne (hlavne
hnev a nesúhlas). V hneve kričí, kope, búcha päsťami. Prejavuje aj pozitívne emócie - keď má radosť,
smeje sa. Postupne si zvykol,                  že pozornosť sa neupriamuje len na neho a snaží sa dodržiavať
nastavené pravidlá. Je však u neho potrebná motivácia, vysvetľovanie a individuálny prístup. Dieťa má
záľubu v pohybe, je športovo nadané, má záľubu v autách, technike, lietadlách a podobne (celkovo v
technike).                         Pri príchode do Centra maloletý E. vykonával deštrukčné hry (rozbíjal, búral),
postupom času už stavia z lega, hrá sa uvážlivejšie, rád si listuje v knihách. Vo vzťahu ku kontaktu s
rodinou Centrum uviedlo, že maloletého intenzívne kontaktuje matka, či už cez telefón,           ale aj
osobnými návštevami. Termín stretnutia je vždy dopredu dohodnutý. Otec prejavuje záujem o maloletého
len sporadicky. Rodičia maloletého E. nie súd manželia a nebývajú v spoločnej domácnosti, obaja sú
zamestnaní. Od 25.04.2019 je maloletý umiestnený                      do profesionálnej náhradnej rodiny.
Psychologička Centra Mgr. D. uviedla, že vývin maloletého je značne oneskorený, boli zistené oslabenia
v kognitívnom, sociálnom a emocionálnom vývine a deficit v oblasti reči. Jeho pozornosť je oslabená,
maloletý je veľmi ovplyvniteľný vonkajšími podnetmi. V neznámom prostredí pôsobí rezervovane a je
skôr opatrnejší, v známom prostredí je uvoľnenejší. V súčasnosti je potrebné rozvíjať u maloletého
dieťaťa sociálne a komunikačné schopnosti, stimulovať pamäť, pozornosť a všeobecné znalosti o svete,
ako aj redukovať jeho sklony k nevhodnému správaniu a agresívnym prejavom. Zároveň je potrebné
maloletého motivovať a podporovať v udržiavaní kontaktu s biologickou matkou.

15. Ďalšie podania účastníkov v rámci odvolacieho konania súdu do času rozhodnutia predložené neboli.

16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a
toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

17. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu                je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

18. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Na účely Civilného mimosporového poriadku sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie, ak z povahy veci nevyplýva inak
(§ 2 ods. 2 CMP).

20. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu nepredstavuje
rozhodnutie vo veci samej, ale jedná sa o rozhodnutie súdu v štádiu konania                  o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie
je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní.       To je pojmovo vylúčené. Toto
dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie.  Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani
nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom
takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu,
javia               ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese
sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv,
ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.

21. V štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia zisťuje súd len elementárne skutočnosti,
ktoré majú byť základom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Úlohou konajúceho súdu bolo v



danom prípade posúdiť otázku dočasného zverenia maloletého a zároveň povinnosti jeho rodičov platiť
výživné na základe osvedčených skutočností, ktoré sa javili ako nanajvýš pravdepodobné. Nebol tu
priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania, keďže by to poprelo podstatu a logiku neodkladného
opatrenia ako rýchleho nástroja na úpravu právnych pomerov účastníkov konania. Prvoinštančný súd tak
musel svoje posudzovanie predmetnej právnej otázky, s prihliadnutím na časové hľadisko rozhodovania
o neodkladnom opatrení, „obmedziť“ na hodnotenie vyjadrení účastníkov konania v ich podaniach v
predloženom súdnom spise sp. zn. 9P/311/2018 a ich vyjadrenia v rámci prebiehajúceho konania.

22. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného
súdu o dočasnom zverení maloletého E. do Q. G. S. O. J. a súčasne uloženej povinnosti rodičov
maloletého prispievať na jeho výživu na účet uvedeného zariadenia je vecne správne. Okresný súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal tak z tvrdení navrhovateľa (kolízneho opatrovníka), ako aj z tvrdení
matky, i ostatných účastníkov konania či subjektov znalých problematiky prejednávanej právnej veci. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu, po posúdení osvedčeného stavu prejednávanej veci, mal konajúci súd
v danom štádiu konania osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi
konania.

23. Matka vo svojom opravnom prostriedku v zásade zopakovala a čiastočne doplnila svoju
argumentáciu prezentovanú už v štádiu konania na súde prvej inštancie. Vyplýva z nej jej záujem
na zverení maloletého do osobnej starostlivosti a  nesúhlas s nariadením ústavnej starostlivosti na
maloletým E. tak, ako to vo veci samej navrhol kolízny opatrovník maloletého dieťaťa. V danej súvislosti
odvolací súd uvádza, že nespochybňuje snahu matky maloletého o vytváranie rodinného zázemia
ktoré by poskytovalo maloletému čo najpodnetnejšie prostredie pre jeho zdravý vývin. Zároveň však
dopĺňa, že túto jej snahu je potrebné vnímať aj v súvislostiach doposiaľ osvedčených skutočností.
Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka maloletého (navrhovateľa), no tiež z vyjadrení viacerých inštitúcii
znalých problematiky týkajúcej sa otázky starostlivosti o maloletého dieťaťa je odvolaciemu súdu
zrejmé, že aktuálne je v najlepšom záujme maloletého E. riešiť jeho starostlivosť formou dočasného
zverenia Q. G. S. O. J., v rámci ktorého je dieťa umiestnené v profesionálnej náhradnej rodine. Pre
maloletého je takýmto spôsobom vytvorené podnetné prostredie s možnosťou odborného sledovania
jeho stavu a možnosťou potrebnej adaptácie na vzniknutý stav. Z vyjadrenia Centra G. S. O. J. je
zrejmé, že veľký dôraz je kladený na intenzívne stretávanie matky s maloletým, ktoré aktuálne prebieha
bezproblémovo, na základe predchádzajúcej dohody. Ako relevantná sa javí pripomienka kolízneho
opatrovníka vo vzťahu k úmrtiu starého otca maloletého a nadväzne na to aktuálne nejasná situácia
ohľadne bývania matky v rodinnom dome, ktorý bol vo vlastníctve zosnulého starého otca maloletého.
Zároveň matka v rámci odvolacieho konania nijakým spôsobom neosvedčila potrebu modifikácie
dočasnej úpravy starostlivosti o maloletého E. nariadenej napadnutým uznesením, keďže svoje tvrdenia
súdu nijakým spôsobom nepreukázala. Zároveň sa nejedná o osvedčenie takej zmeny pomerov, ktorá
by podmieňovala potrebu dočasne zveriť maloletého E. matke.

24. Za vecne správne považuje krajský súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie,                    ktorý
s prihliadnutím na § 62 ods. 2 zákona o rodine uložil povinnosť obom biologickým rodičom prispievať
na výživu maloletého, vrátane rozsahu, v ktorom uvedenú povinnosť obom rodičom uložil, vychádzajúc
z osvedčených majetkových pomerov rodičov maloletého. Aj pri rešpektovaní absencie viazanosti
odvolacieho súdu dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) krajský súd na doplnenie uvádza, že povinnosť platiť
výživné, prípadne výška tejto uloženej povinnosti, nebola matkou maloletého v podanom opravnom
prostriedku namietaná.

25. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa môže zásadne líšiť               od
jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho
rozhodnutia, výživné bolo v danom prípade určené len na uspokojovanie základných životných potrieb
maloletého a nie je rozhodujúce, či by rodičia boli eventuálne schopný platiť výživné aj vo vyššej miere.

26. S prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu v
celom rozsahu ako vecne správne   p o t v r d i l .

27. Záverom odvolací súd dodáva, že závery konštatované v tomto rozhodnutí neprejudikujú rozhodnutie
vo veci samej, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie účastníkmi
tvrdených skutočností. Komplexné posúdenie dôvodnosti návrhu kolízneho opatrovníka vo veci samej



je predmetom prebiehajúceho prvoinštančného konania, pričom pri meritórnom rozhodovaní sa bude
okresný súd v plnej miere zaoberať                aj všetkými tvrdeniami účastníkov konania, ktoré boli
produkované v tomto štádiu odvolacieho konania  (o neodkladnom opatrení).

28.  O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v súvislosti s rozhodnutím
okresného súdu vo veci samej postupom podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP,                          s použitím
§ 2 ods. 1 CMP.

29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov              3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces                  (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo                       od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/311/2018", "guid": "ab829078-6281-46c5-a399-7ceffab37d38:29590626-7898-412c-a633-63efa6361f40", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "6443df1f-b999-4389-b908-691d1488e8c2:972c0dd5-afc6-4d8e-9fed-430734a12c50", "ecli": null, "spisova_znacka": "9PPOm/2/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 9PPOm/2/2018 z 21. 2. 2018", "sud": "Okresný súd Košice okolie", "datum_vydania": "2018-02-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6443df1f-b999-4389-b908-691d1488e8c2:972c0dd5-afc6-4d8e-9fed-430734a12c50"}], "citovane_v": []}