{"guid": "286c3279-a47d-4ca8-8674-44e108a3e926:ee439bf9-c63d-447a-bc38-0072855f4444", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2011:7209216462.1", "spisova_znacka": "6Co/224/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/224/2010 z 19. 12. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 19. decembra 2011, sp. zn. 6Co/224/2010, ECLI:SK:KSKE:2011:7209216462.1", "identifikacne_cislo": "7209216462", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Repková", "sudca_id": 961, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-repkova-961", "datum_vydania": "2011-12-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee439bf9-c63d-447a-bc38-0072855f4444", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7209216462.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7209216462.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7209216462.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/224/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209216462
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7209216462.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
Mgr. Dany Ferkovej a JUDr. Viktórie Midovej, v právnej veci žalobcu: Ľ. B., bývajúceho v S., J. Č..XX,
zastúpeného Q.. Y. Z., advokátom so sídlom v S., Z. XX, proti žalovanému: Q. O. - Y., IČO: XX 383 861, so
sídlom v S., W. Č..X, zastúpenému X.. B. S., advokátom so sídlom v S., Š. Č..XX, o zaplatenie 1.104,76
€ s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II. č.k. 17C/35/2009-175 zo
dňa 7.júla 2010 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok v napadnutej časti, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 243,31 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z r u š u j e  rozsudok vo výroku o úrokoch z omeškania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II. (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 7.júla 2010 č.k. 17C/35/2009-175,
konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 861,45 € zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 243,31 € s 10% úrokom z omeškania od 1.januára 2009 do zaplatenia a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi účastníkmi
konania vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 25.mája 2008. Nespornou
bola skutočnosť, že žalobca vykonával práce vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy ako aj
skutočnosť, že žalobca bol odmeňovaný základnou mzdou vo výške 8.700,-Sk + „náhrada za cestovné“.
Žalobca skončil pracovný pomer so žalovaným dohodou podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu
24.novembru 2008. Spornou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť vyplatenia mzdy na základe
výplatných listín podpísaných žalobcom. Predmetom konania bolo nevyplatenie mzdy žalobcovi v plnej
výške. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobcovi boli na základe výdavkových
pokladničných dokladov za jednotlivé obdobia vyplatené „diéty“ (správne malo byť stravné - poznámka
odvolacieho súdu), za vykonané zahraničné pracovné cesty, ktoré boli žalobcovi vyplácané v eurách,
v slovenských korunách, prípadne v českých korunách. Z výpovede svedkov vyplynulo, že takto boli
vyplácané „diéty“ všetkým zamestnancom, ktorí vykonávali zahraničné pracovné cesty. V priebehu
konania po predložení výplatných listín, keď žalobca nevedel preukázať, že mu mzda nebola vyplatená,
vzal v časti istiny v sume 861,45 € žalobný návrh späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Naďalej
tvrdil, že mu mzda za mesiac november 2008 vyplatená nebola, o čom mala svedčiť tá okolnosť, že
výplatnú listinu nepodpísal. Za mesiac november 2008 neprevzal výplatu ani „výplatnú pásku“. Žalovaný
v konaní nepreukázal, že (skutočne) mzdu za mesiac november 2008 žalobcovi vyplatil. Uvedené



nevyplynulo ani zo svedeckej výpovede svedka pána Y. S., ktorý síce vypovedal, že žalobcovi v mesiaci
november (2008 - poznámka odvolacieho súdu) boli vyplatené nejaké peniaze, ale nevedel s istotou
uviesť, či sa jednalo  o mzdu alebo o „diéty“. Výdavkový pokladničný doklad zo dňa 25.novembra 2008
vystavený za účelom „diét“ za obdobie november 2008 na sumu 337,80 € a 6.180,-Sk žalobca podpísal.
Výplatnú listinu za mesiac november 2008 žalobca nepodpísal. Z vykonaného dokazovania vzal súd
za preukázané, že žalovaný riadne vyplácal žalobcovi „diéty“ za vykonané zahraničné pracovné cesty.
Vyplatenie mzdy žalovaný v konaní preukázal tým, že žalobca riadne podpisoval výplatné listiny, ktorými
zároveň potvrdil prevzatie výplaty a prevzatie výplatnej pásky. V týchto prípadoch mal za to, že mzda
bola žalobcovi riadne vyplatená. Výplatná listina za mesiac november 2008 však žalobcom podpísaná
nebola a žalovaný nepreukázal vyplatenie mzdy za toto obdobie žalobcovi. Vzhľadom na uvedené mal
súd za to, že žalobcovi prináleží mzda za mesiac november 2008 vo výške 243,31 € (7.330,-Sk) podľa
výplatnej listiny a výplatnej pásky. Žalovaný nezaplatil žalobcovi mzdu za mesiac november 2008, ktorá
sa stala splatnou najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, a žalobca si uplatnil úrok
z omeškania od 1.januára 2009 vo výške 10%. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k 1.januáru 2009 bola 2,5%, výška úrokov z omeškania bola tak reprezentovaná výškou 10,5%.
Vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania len vo výške 10%, súd mu priznal len ním
uplatnené úroky z omeškania. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ust. § 42 Zákonníka práce (ďalej
len ZP), § 47 ods.1 ZP, § 118 ods.1 ZP, § 129 ods.1 ZP, § 130 ods.5 ZP, § 16 ods.1 zák.č.283/2002
Z.z. o cestovných náhradách (ďalej len zák.č.283/2002 Z.z.), § 16 ods.2 - 4 zák.č.283/2002 Z.z. a § 60
ZP. Úroky z omeškania dôvodil súd aplikáciou § 517 ods.1,2 OZ v spojení s § 3 ods.1 nar.vlády SR
č.87/1995 Z.z.

Proti časti rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 243,31 € s 10%
úrokom z omeškania od 1.januára 2009 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, podal
žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti a žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Žalobca v žalobe ani nikdy počas konania neuviedol, aká suma mu za konkrétny
mesiac bola alebo nebola vyplatená. Uviedol iba celkovú čiastku, ktorá vyplýva z potvrdenia o príjmoch
fyzickej osoby zo závislej činnosti zo dňa 24.novembra 2008. Z rozdielu tejto sumy uplatnil žalobný
nárok na náhradu nevyplatenej mzdy v sume 1.104,76 €. Počas konania neustále „miešal“ náhradu
mzdy s náhradou cestovných výdavkov, aj keď predmetom žaloby je len náhrada nevyplatenej mzdy.
Svoju výpoveď a tvrdenia neustále prispôsoboval skutočnostiam, ktoré v konaní žalovaný preukázal,
resp. vyvrátil žalobcovi. Žalovaný považuje výpoveď svedkyne (manželky žalobcu) za nedôveryhodnú,
lebo najprv tvrdila, že v novembri žalobca neprevzal žiadne peniaze, a po nahliadnutí do príjmového
dokladu, výpoveď zmenila a tvrdila, že mzda mu určite vyplatená nebola. Takúto výpoveď je treba
hodnotiť ako výslovne účelovú. Žalovaný od svojho prvého vyjadrenia zotrval na rovnakých dôvodoch,
ktorými považoval žalobu za neopodstatnenú. Od počiatku tvrdil, že za mesiac november 2008 mzdu
žalobcovi vyplatil, ale nemal o tom potvrdenie, nakoľko žalobca odmietol podpísať prevzatie mzdy a
výplatnej pásky. Túto skutočnosť nakoniec žalobca využil a pre chýbajúci písomný dôkaz, upravil žalobu
len na náhradu mzdy za mesiac november 2008 vo výške 243,31 €. Žalovaný, ako to potvrdil aj svedok S.
odovzdával zamestnancom výplatu, ten si ju prevzal a následne podpísal potvrdenie o prevzatí výplatnej
listiny a výplaty. Nakoľko za mesiac november 2008 to žalobca odmietol urobiť, žalovaný nemal možnosť
ako ho k tomu donútiť. Spoliehal sa len na svedkov „tohto incidentu“. Svedkyňa Q. O. jednoznačne a
svedok Y. S. síce nevidel detailne, aké peniaze boli žalobcovi vyplatené, ale videl rozpor medzi žalobcom
a žalovaným v tom, že žalobca odmietol podpísať predložené „papiere“ a v závere konfliktu to vyzeralo
tak, akoby sa žalobca bol žalovanému vysmieval. Bolo nepochybne preukázané, že žalobca v novembri
2008 podpísal žalovanému výdavkový pokladničný doklad s dátumom 25.novembra 2008 na sumu
337,80 € a 6.180,-Sk ako „diéty“ za mesiac november 2008. Ak teda vznikol rozpor medzi účastníkmi
konania vo veci nepodpísania prevzatia peňazí, tak sa to netýkalo vyplatenia diét, lebo ich prevzatie
žalobca podpísal, ale len mzdy. Iné peniaze, ako mzda, už vyplácané neboli. Podľa názoru žalovaného
súd prvého stupňa tieto preukázané skutočnosti nesprávne vyhodnotil a zaviazal žalovaného k náhrade
mzdy, ktorá už raz bola vyplatená.

Žalobca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací  (§ 10 ods.1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný
v zákonnej lehote (§ 204 ods.1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201



O.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku ohľadom prisúdenej istiny
podľa § 212 ods.1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného, nie je dôvodné.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. (účinného
15.októbra 2008) s tým, že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej
tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa
20.decembra 2011 o 10.30 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv.202 na II. poschodí (§ 156 ods.1,3 O.s.p.
za použitia § 211 ods.2 O.s.p.).

Výrok rozsudku, v ktorom konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 861,45 € bolo zastavené, odvolaním
napadnutý nebol a tak nadobudol právoplatnosť podľa § 206 ods.2 O.s.p.

Aj keď odvolateľ v odvolaní neoznačil odvolací dôvod, z obsahu odvolania možno vyvodiť, že vytýka
súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
205 ods.2 písm.d/ O.s.p.) a taktiež aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p.).

Odvolací dôvod, ktorý odvolateľ v dôvodoch odvolania konštatuje, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p.) je
v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové zistenia nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá ustanoveniu § 132 O.s.p. z dôvodu,
že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, že súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo ktoré vyšli za konania najavo, že v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, je logický rozpor alebo, že výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p.

Nesprávnym právnym posúdením veci (§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p.) je mylná aplikácia výkladu právnej
normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec
nemožno použiť.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť,
že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli,
a ani inak nevyšli najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.§
133 až § 135 O.s.p.  (odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p.) alebo že by súd na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
interpretoval (odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p.).

Súd prvého stupňa vykonal vo veci náležite dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie
založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti,
ktoré za konania vyšli najavo.

Vykonané dokazovanie vyhodnotil (aj) podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, (odôvodňujúce výrok vo veci samej ohľadom prisúdenej istiny).



K odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza:

Predmetom odvolacieho konania zostala už len mzda žalobcu za mesiac november 2008. Žalobca počas
konania tvrdil, že za mesiac november 2008 mu mzda vyplatená nebola. Okrem žalobcu to tvrdí aj jeho
manželka. O tom, že mzdu neprevzal, svedčí aj výplatná listina za mesiac november 2008, ktorú žalobca
nepodpísal, a v ktorej je konštatácia, že podpisom tejto výplatnej listiny potvrdzuje prevzatie výplaty a
výplatnej pásky.

Žalovaný počas konania na súde prvého stupňa ako aj v odvolacom konaní opakovane tvrdí, že mzdu
žalobcovi zaplatil, ale že žalobca nepodpísal výplatnú listinu, čo mal potvrdiť jednak svedok S. a taktiež
aj jeho manželka.

Manželka žalobcu A. B. ako svedkyňa  vo svojej výpovedi na súde prvého stupňa uviedla, že nie si je
istá, či žalobcovi za mesiac november 2008 boli vyplatené diéty, ale s istotou tvrdila, že mzda za mesiac
november 2008 mu vyplatená nebola.

Tvrdenie žalovaného, že žalobcovi mzdu za mesiac november 2008 zaplatil, ale že prevzatie peňazí
žalobca odmietol podpísať mal preukázať svedok S. a manželka žalovaného (Q. O.). Svedok S. vo svojej
výpovedi tvrdil, že žalobcovi boli vyplácané v mesiaci november asi diéty aj mzda. Presne to nevedel
povedať. Svedkyňa Q. O. uviedla, že poslednú novembrovú výplatnú pásku žalobca nepodpísal, prišiel,
zhodnotili diéty, mzdy, bol nespokojný, chcel chodiť na cesty len Nemecko - Španielsko, peniaze však
prevzal.

O tom, že žalobca neprevzal výplatu a ani výplatnú pásku, svedčí „výplatná listina za mesiac november
2008“, ktorá sa nachádza na č.l. 17 spisu. Na tejto výplatnej listine nie je žiadna zmienka o tom, že
žalobca prevzal mzdu za mesiac november 2008, ani záznam o tom, že by odmietol podpísať prevzatie
výplaty a výplatnej pásky.

Je treba zdôrazniť, že na všetkých výplatných listinách za mesiace máj 2008 až október 2008 je podpis
žalobcu, ktorým potvrdil prevzatie výplaty a výplatnej pásky.

Odvolací súd len pre úplnosť poznamenáva, že žalovaný počas celého konania nepredložil žiaden
(úradný) záznam, ktorý by svedčil o tom, v ktorý deň bola žalobcovi vyplatená mzda za mesiac november
2008, ani žiaden záznam o tom, kedy žalobca odmietol podpísať prevzatie výplaty, resp. výplatnej pásky.

Námietky žalovaného ohľadom hodnotenia vykonaných dôkazov sú málo presvedčivé, s prihliadnutím
na žalovaným predložené listinné dôkazy (založené) v spise.

K tvrdeniu žalovaného, aby žalobca preukázal, že mzdu za mesiac november 2008 neprevzal, odvolací
súd uvádza toto:

Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p., účastníci sú poviní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného



dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,
t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje.

Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej
skutočnosti. V tomto spore od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný doposiaľ
(ešte) nezaplatil mzdu za mesiac november 2008. V tomto prípade je na žalovanom, aby tvrdil a
preukazoval, že mzdu za mesiac november 2008 žalobcovi zaplatil.

V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným mal uzavretú pracovnú zmluvu a
že pre žalovaného v mesiaci november 2008 vykonal prácu.

Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie pracovnej zmluvy a teda aj
pracovného pomeru a vykonanie prác pre žalovaného. Tieto skutočnosti žalobca preukázal (medzi
účastníkmi konania to nebolo ani sporné). Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobcovi za mesiac november
2008 (v celom rozsahu) zaplatil mzdu, bolo jeho povinnosťou toto tvrdenie preukázať. Na preukázanie
svojho tvrdenia predložil výplatné listiny za mesiace od mája 2008 do novembra 2008, z ktorých bolo
preukázané, že za mesiace máj 2008 až október 2008 žalobcovi bola vyplatená mzda, t.j. svojim
podpisom na výplatných listinách potvrdil prevzatie výplaty ako aj výplatnej pásky.

Za mesiac november 2008 výplatná listina nie je podpísaná žalobcom. Uvedená listina nesvedčí o
prevzatí výplaty a výplatnej pásky.

Bolo teda povinnosťou žalovaného preukázať, že mzda za mesiac november 2008 bola žalobcovi
vyplatená a v akej sume.

Tvrdenia žalovaného o výplate mzdy za mesiac november 2008 zostali len v rovine púheho tvrdenia.
Predložené listiny - výplatné listiny za mesiace máj až november 2008 ako aj výplatné pásky, nesvedčia
o výplate mzdy žalobcovi za mesiac november 2008.

Ako už bolo vyššie uvedené, na výplatnej listine za mesiac november 2008 sa nenachádza žiadna
zmienka o tom, že žalobcovi bola mzda vyplatená, že žalobca odmietol podpísať výplatnú listinu, resp.
prevzatie výplaty a výplatnej pásky a pod.

Z týchto dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, odvolací súd potvrdil
rozsudok v napadnutej časti, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 243,31
€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny.

Aj keď odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, na vady konania pred súdom prvého
stupňa odvolací súd prihliada len, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods.3
O.s.p.).

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 7.júla 2010 (č.l.173 spisu) vyplýva, že rozsudok v napadnutej časti, t.j.
vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, bol vyhlásený v znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
243,31 € s príslušným úrokom z omeškania od 1.januára 2009 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku“.



Písomné vyhotovenie rozsudku (ale) už obsahuje text „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 243,31 €
s 10% úrokom z omeškania od 1.januára 2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“.

Vzhľadom na to, že bol zistený rozpor medzi vyhláseným rozsudkom a písomne vyhotoveným
rozsudkom a súd prvého stupňa si vymienil rozhodnúť o trovách konania samostatným uznesením,
nepovažoval odvolací súd za hospodárne vracať vec súdu prvého stupňa na odstránenie tohto
pochybenia, ale odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o úrokoch z omeškania a v rozsahu zrušenia
vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods.1 písm.i/ O.s.p. v spojení s § 221 ods.2
O.s.p.).

Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o úrokoch z omeškania
z prisúdenej istiny, a taktiež rozhodnúť aj o náhrade trov celého konania vrátane tohto odvolacieho
konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č.757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/35/2009", "guid": "08f61a7d-425f-4e89-8093-25c785c75d68:2df2b0b0-1043-45d7-aabe-750b6ca09c1c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}