{"guid": "2869dc19-c741-49f3-9028-1e8dd0a5b9f2:8e9c3281-0bbc-4fab-a48e-0d8e5998d633", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:2309216170.1", "spisova_znacka": "17Co/95/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/95/2011 z 19. 6. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19. júna 2012, sp. zn. 17Co/95/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:2309216170.1", "identifikacne_cislo": "2309216170", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2012-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e9c3281-0bbc-4fab-a48e-0d8e5998d633", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:2309216170.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:2309216170.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:2309216170.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/95/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309216170
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:2309216170.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky: A.. U. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XXX/XX, D., zastúpenej E.. Y. B., advokátom so sídlom D., H. X. X, proti odporcovi: F. L., C..,
so sídlom L., A.: XX XXX XXX, zast. E.. M. R., C. so sídlom J., F. M. X, o náhradu škody na zdraví, na
odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa

11. februára 2011, č.k. 6C/39/2010 - 88, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu     p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka    j e    p o v i n n á   zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 113,61
Eur, do 3 dní, na účet jeho právneho zástupcu E.. M. R., C..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh o náhradu škody na zdraví. Navrhovateľke uložil
povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 856,97 Eur. Svoje
rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že k škodnej udalosti, t.j. pádu navrhovateľky došlo v zariadení
odporcu v súvislosti s jeho prevádzkovou činnosťou (kúpeľná starostlivosť, do rámca ktorej patrí aj
liečebná rehabilitácia a užšie aj liečebná procedúra cvičenie v bazénoch), že odporca je poskytovateľom
komplexnej kúpeľnej starostlivosti a že v dôsledku škodnej udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou
odporcu vznikla škoda na zdraví. V konaní však posudzoval existenciu príčinnej súvislosti medzi
vlastným konaním poškodenej a škodou, ktorej preukázanie by zakladalo liberačný dôvod na strane
odporcu a v konečnom dôsledku zbavenie sa zodpovednosti.  Odporca v konaní uniesol dôkazné
bremeno v tom, že škoda bola spôsobená výlučne vlastným konaním navrhovateľky a tým sa zbavil
svojej objektívnej zodpovednosti za škodu. Konanie navrhovateľky, ktoré je v príčinnej súvislosti so
vznikom škody spočívalo v tom, že navrhovateľka napriek pokynom kúpeľníčky, napriek tabuľkovým
upozorneniam o riziku pošmyknutia, napriek vedomosti o svojom pohybovom obmedzení, v dôsledku
ktorého aj absolvovala kúpeľnú liečbu a napriek tomu, že jej muselo byť zrejmé, že v časti medzi
bazénom a prepadovým kanálom sa môže nachádzať pretekajúca voda nepožiadala po skončení
procedúry a opätovnom východe zo šatne pracovníkov odporcu o doprovod k miestu, kde sa nachádzal
jej správny kľúč a prechodom cez úsek medzi bazénom a prepadovým kanálom utrpela v dôsledku
pádu úraz. Navrhovateľka mala k dispozícii aj iný prístupový priestor smerom od šatne k lavičke a to
ten, na ktorom sa nachádza protišmyková podlaha. Podľa názoru súdu tak nezachovala potrebnú mieru
opatrnosti, ktorú bolo možné spravodlivo požadovať od osoby v jej postavení s prihliadnutím na pomery
v mieste úrazu a teda konala v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou ustanovenou v § 415
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí.



Proti rozsudku podala v zákonnej lehote, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, odvolanie
navrhovateľka, ktorá navrhla jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní
zotrvala na svojom stanovisku, že zo strany odporcu bola zanedbaná riadna starostlivosť o pacientov,
keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase úrazu sa pri bazéne s pacientmi nenachádzal nikto
z personálu a len po úraze bola inou pacientkou privolaná svedkyňa J., ktorá ju našla ležať pri bazéne
a ona následne zavolala H.. R.. Poukázala na to, že kúpeľnú liečbu absolvujú pacienti s najrôznejšími
zdravotnými postihnutiami a je preto vylúčené, aby pri nich neasistoval nikto z personálu. Nie je
možné, aby sa odporca mohol zbaviť svojej zodpovednosti vylepením nejakých nálepiek, ktoré údajne
upozorňovali, že podlaha môže byť šmykľavá. Považovala za nelogické, že by sa nachádzala v časti,
kde majú pacienti zakázaný vstup, pretože v blízkosti bazéna sa nemôže nachádzať zakázaná zóna.
Poukázala na komentár Občianskeho zákonníka k § 421a, kde sa uvádza, že zodpovednosť za škodu
podľa tohto ustanovenia je objektívnou zodpovednosťou a zákon nepripúšťa žiadny liberačný dôvod.
Vyplýva to z druhej vety odseku 1, podľa ktorej tejto zodpovednosti sa zodpovednostný subjekt nemôže
zbaviť. Subjektom zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je každý, kto plní určitý záväzok, pričom v
odseku 2 sa výslovne upravuje, že ide o zdravotnícke, sociálne a iné služby. V rozhodnutí Najvyššieho
súdu R 2/87 sa tiež uvádza, že predpokladom vzniku zodpovednosti organizácie poskytujúcej služby
za škodu v zmysle § 421a Občianskeho zákonníka nie je porušenie právnej povinnosti organizáciou a
ani jej zavinenie. Spod uvedenej zodpovednosti sa organizácia nemôže oslobodiť. Súdu prvého stupňa
vyčítala, že sa nezaoberal výškou uplatneného nároku.

Odporca vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvého stupňa objektívne zistil a detailne posúdil
skutkové zistenia, kde pri rozhodovaní bola uplatnená nielen potrebná právna vedomosť, ale i príslušná
logika, vychádzajúca zo všeobecných znalostí veci a predpokladov správania dospelého a svojprávneho
jedinca. Bolo preukázané, že navrhovateľka sa pohybovala po priestore, po ktorom sa nemala a okrem
upozornení, kontrol a dozoru príslušných pracovníkov je vnímanie takéhoto prostredia dostatočne
zrejmé a rozpoznateľné. Navrhovateľka ako pacientka nebola indikovaná s takým stavom ochorenia
alebo pohybového obmedzenia, že by mala nutný doprovod, pretože o tejto skutočnosti by rozhodla
zdravotná poisťovňa, spolu s kúpeľnou organizáciou už na začiatku liečby a celý pobyt takéhoto pacienta
má úplne iný režim a aj absolvovanie procedúr prebieha iným spôsobom a v inom čase. Zároveň žiadal
priznať náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie + režijný paušál + DPH.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného
ustanovenia. Navrhovateľka vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených
dôvodov, ale z jeho obsahu je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta nesprávne právne posúdenie veci,
čo je dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.

Za nesprávne právne posúdenie veci sa podľa súdnej praxe považuje mylná aplikácia a výklad právnej
normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno
použiť.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vec posudzoval podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľka vo svojom odvolaní, ako aj v podaniach v priebehu konania sa dovolávala aplikácie
ust. § 421a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú
okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili
a tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia sa
táto zodpovednosť vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných
biologických služieb. O zodpovednosť tohto druhu však ide v prípade, ak bola škoda spôsobená



okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci. Ide o zodpovednosť za dôsledky
nebezpečia, ktoré je s použitím takéhoto prístroja alebo veci spojené. Zákonnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti podľa tohto ustanovenia sú predovšetkým existencia okolností, ktoré majú pôvod v
povahe prístroja alebo veci, ktoré boli použité pri plnení záväzku, ďalej vznik škody a existencia príčinnej
súvislosti medzi škodou a uvedenými okolnosťami. Pod prístrojom alebo vecou použitou pri plnení
záväzku pritom treba rozumieť akékoľvek hmotné predmety, ktoré, ak je možno konštatovať vadnosť
niektorej z takýchto vecí, ktorá je v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ide o zodpovednosť podľa
citovaného zákonného ustanovenia. Pre posúdenie zodpovednosti podľa tohto zákonného ustanovenia
je rozhodujúce, či účinky, ktoré viedli ku škodnej udalosti, vyplývali z povahy použitej veci. Súd
prvého stupňa v tejto súvislosti správne a v súlade so skutočnosťou ustálil, že vodu, resp. šmykľavú
podlahu nemožno považovať za prístroj alebo vec použitú pri plnení záväzku na účely ustanovenia
§ 421a Občianskeho zákonníka, z ktorého dôvodu nie je naplnený základný predpoklad objektívnej
zodpovednosti upravenej v ust. § 421a Občianskeho zákonníka. Takéto právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa považuje za správne aj odvolací súd a preto v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v ďalšom
v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. preto nepovažoval odvolací súd za opodstatnený,
a preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

V odvolacom konaní bol tak úspešný odporca, ktorý má v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré spočívali v odmene za 1 úkon
právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 253,94 Eur + režijný paušál 7,41
Eur + 20 % DPH.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku     n i e     j e     odvolanie      p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/39/2010", "guid": "eb0d08dd-6f47-4aea-81d0-34775cab5fdf:0a6a5a2c-b3c7-49ac-9e0c-e0480ac7f1f4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}