{"guid": "2868edcf-4bd6-4bd9-a548-3c4bd26c6607:9cb39e90-691c-42a0-a7fe-07fc1de945ed", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7812207189.1", "spisova_znacka": "1Co/55/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/55/2013 z 20. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 20. mája 2014, sp. zn. 1Co/55/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7812207189.1", "identifikacne_cislo": "7812207189", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2014-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9cb39e90-691c-42a0-a7fe-07fc1de945ed", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7812207189.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7812207189.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7812207189.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/55/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812207189
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7812207189.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.
Petra Tutka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Karadžičova č. 8, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom kancelárie v
Bratislave, Karadžičova č. 8, proti žalovanej H. Š., Y. J. I., Y. Č.. XXX, zdržujúcej sa na adrese Y., X.
Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v
Prešove, Važecká č. 16, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul.
Sov. hrdinov č. 163/66, o zaplatenie 690,26 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 28.9.2012 č.k. 12C/142/2012 - 42 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Žalobca  je   p o v i n n ý  nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 71,11
eura a tieto zaplatiť advokátovi JUDr. Igorovi Šafrankovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol, náhradu trov konania žalovanej nepriznal a uložil
žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 141,79 eura platbou na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Týmto rozsudkom rozhodol o peňažnom nároku žalobcu odôvodneného tým, že žalovaná uzavrela s
právnym predchodcom žalobcu dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o pôžičke, ktorou bol žalovanej poskytnutý
úver vo výške 1.609,64 eura. Žalovaná porušila svoje platobné povinnosti, s plnením splátok  sa dostala
do omeškania, čím žalobcovi vzniklo  právo na zaplatenie zostatkovej istiny, ako aj dohodnutej  zmluvnej
pokuty. Zmluvou  o postúpení pohľadávky uzavretej s pôvodným veriteľom dňa XX.X.XXXX sa  žalobca
stal vlastníkom označenej pohľadávky. V konaní žalobca uplatnil aj nárok na príslušenstvo pohľadávky
spočívajúce v zákonnom úroku z omeškania  od 21.3.2009 do zaplatenia.

V priebehu konania  na súde prvého stupňa, podaním zo dňa  18.9.2012 vstúpil do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovanej Združenie na  ochranu občana  spotrebiteľa HOOS, ktorý v písomnom
vyjadrení  k predmetu sporu vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, čo odôvodnil tým, že
nárok žalobcu sa stal splatným  20.3.2009  a žalobca  podal žalobu na súd až po uplynutí všeobecnej
trojročnej premlčacej lehoty dňa 27.7.2012.  Premlčanie nároku  namietala vo svojej účastníckej výpovedi
pred súdom dňa 28.9.2012 aj žalovaná, ktorá zároveň poprela, aby v súvislosti s pôžičkou uplatnenou
v tomto konaní podpísala  Dohodu o uznaní záväzku a splátkach.



Z výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3, § 100 ods.
1, ods. 2, § 101, § 103 a  § 565 Občianskeho zákonníka  prvostupňový súd dospel k záveru, že v
prípade záväzkového vzťahu  medzi účastníkmi konania sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy,
pretože žalovaná uzavrela predmetnú zmluvu ako  fyzická osoba - nepodnikateľ. V konaní posudzoval
námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane žalovanej. Konštatoval, že predmetom
konania sú nároky, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere, na základe ktorej boli poskytnuté žalovanej finančné
prostriedky vo výške 30.000,- Sk (995,82 eura). Úver mal byť splatený v 36. mesačných splátkach, pri
dohodnutej výške mesačnej  splátky 1.347,- Sk (44,71 eur). Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaná
uhrádzala poskytnutý úver od 19.4.2006 do 20.1.2008 a od 29.2.2008 na úverovom účte už nebola
zaznamenaná žiadna splátka. V priebehu konania žalobca doručil súdu Dohodu o splatení záväzku
s uznaním záväzku zo dňa 7.9.2011, z obsahu ktorej bolo zistené,  že  uvedenou dohodou žalovaná
uznala istinu vo výške 627,51 eura spolu s príslušenstvom, celkovo sumu 1.130,96 eura. Uvedené sumy
sa dohodla splácať v mesačných splátkach po 20 eur. Súd prvého stupňa uzavrel, že v období, kedy
mal žalobca uzavrieť so žalovanou  túto dohodu,   jej záväzok už bol premlčaný, pričom je nepochybné,
že žalovaná nemala žiadne poznatky o existencii takejto dohody a už vôbec nie poznatky o premlčaní
nároku žalobcu. Uzavrel preto, že v tomto prípade sa nejednalo o žiadne individuálne dojednanie -
uznanie záväzku čo do dôvodov a výšky. Z tohto dôvodu toto uznanie hodnotil ako neplatný úkon, pretože
žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že išlo o individuálne dojednanie uznania záväzku,
zvlášť, keď sa jednalo o formulárové spracovanie dohody, kde postačovalo len dopĺňanie údajov, ktoré
bolo možné čerpať z formulárovej zmluvy o Expres pôžičke. O podpise dohody  žalovanej vzbudzuje
pochybnosť aj skutočnosť, že v čase jej údajného podpisu t.j. 7.9.2011, žalovaná už v  I. nebývala. Z tohto
dôvodu súd neakceptoval nové plynutie lehoty na úhradu splátok, ktoré by zhojilo lehotu na uplatnenie
nároku, vychádzal z vykázaného prehľadu obratov na účte žalovanej, z ktorých jednoznačne vyplynulo,
že žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním jednotlivých splátok postupne, od 23.2.2011.
Konštatoval, že žalobca sa po lehote splatnosti mohol domáhať zaplatenia jednotlivých splátok a keďže z
uzavretej zmluvy, ale ani z všeobecných obchodných podmienok  nevyplýva, že pôvodný veriteľ dohodol
so žalovanou  splatnosť celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,  vychádzal zo splatnosti
jednotlivých splátok. Nárok žalobcu sa tak postupne premlčoval od 23.2.2008 a nárok zo zaplatenia
poslednej dohodnutej splátky ku dňu 20.3.2009 bol premlčaný dňom  20.3.2012.  Žaloba bola na súd
podaná dňa 27.7.2012, preto žalobu  z dôvodu premlčania   nároku zamietol.

Výrok o trovách konania vychádza z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspechu v konaní,
pričom úspešná žalovaná náhradu trov konania nežiadala a preto jej náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia
za  úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 18. 9.2012 a vyjadrenie zo dňa
24.9.2012 (podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb), keď konštatoval, že vstup vedľajšieho účastníka a jeho procesné
vyjadrenie nesporne prispelo k rozhodnutiu súdu vzhľadom na ním vznesenú námietku premlčania
uplatneného nároku. Ustálil hodnotu jedného úkonu právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu
v sume  58,69 eura s tým, že právny zástupca vedľajšieho účastníka uplatnil hodnotu úkonu právnej
služby vo výške 51,45 eur, preto akceptoval takéto vyčíslenie a za dva úkony právnej služby, vrátane
režijného paušálu, ako aj dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % priznal trovy právneho zastúpenia
v sume 141,79 eur,  ktorú sumu uložil zaplatiť  neúspešnému žalobcovi na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka podľa  § 149 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť,
žalobe vyhovieť a priznať aj náhradu trov konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa, ak súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný. Zdôraznil, že vo veci bola
predložená dohoda o uznaní záväzku žalovanou,  ktorou žalobca poskytol žalovanej platobné výhody a
umožnil jej splácať záväzok formou pravidelných mesačných splátok, ktoré žalovaná nevyužila. Uvedené
uznanie  je dostatočne určité a je z neho zrejmé, že žalovaná uznala čo do dôvodu, ako aj výšky
svoj záväzok voči žalobcovi, ktorý vznikol z titulu nesplateného úveru na základe úverovej zmluvy
evidovanej u právneho predchodcu žalobcu. Konštatoval, že uznanie záväzku je jednostranný právny
úkon, žalovanou bolo podpísané a má písomnú formu. V dohode je uvedená kauza vzniku záväzku, ako



aj výška jej záväzku s presným určením istiny a prísľub žalovanej svoj záväzok voči žalobcovi zaplatiť
vo forme poskytnutej platobnej výhody. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej o tom, že predloženú dohodu
nepodpísala, pretože jej tvrdenie sa nepochybne nezakladá na pravde. Nie je pravdivé ani  tvrdenie o
tom, že v čase uzatvárania tejto dohody sa v mieste trvalého bydliska nachádzala. Zdôraznil, že ak by aj
odvolací súd vyhodnotil dohodu o splatení záväzku za dojednanie, ktoré nebolo dojednané individuálne,
uvedené sa nemôže vzťahovať na písomné uznanie záväzku ako jednostranného právneho úkonu.
Uznanie dlhu pritom patrí medzi zabezpečovacie inštitúty, s ktorým je spojené založenie plynutia novej
desať ročnej premlčacej doby, pričom neznalosť zákona neospravedlňuje  a to bez ohľadu na to, či
právny úkon vykonal spotrebiteľ alebo osoba, ktorú nie je možné označiť za spotrebiteľa. Uznaním tohto
záväzku bola založená vyvrátiteľná právna domnienka o trvaní uznaného záväzku v čase jeho uznania.
Dôkazné bremeno trvania záväzku sa presúva na dlžníka, ktorý ak sa má zbaviť povinnosti plniť, musí
preukázať, že uznaný záväzok neexistuje. Skutočnosť, či žalovaná vedela alebo nevedela o premlčaní
pohľadávky žalobcu pritom nie je podstatná a uznaním dlhu došlo k založeniu plynutia novej premlčacej
lehoty. Neobstojí preto námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom na strane žalovanej,
pretože žalobca podal žalobný návrh včas, ešte pred uplynutím premlčacej lehoty na uplatnenie  práva.

Vedľajší účastník na strane žalovanej v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu odvolacích trov. Zdôraznil, že
žalobcom predložená dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je formulár, ktorý
vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemal žiadnym
spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda o uznaní záväzku a úhrade
pohľadávky v splátkach tak predstavuje neprijateľnú  zmluvnú podmienku, a to predĺženie premlčacej
lehoty formou uznania dlhu.  Zdôraznil, že je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť
o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty. Takisto tvrdil, že uzatvorenie
takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, pretože pri jej uzatváraní neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom
bol využitý omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku. Podpisom dohody o uznaní
záväzku a úhrade pohľadávky si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a jej uzavretie privodilo
spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je zároveň v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Iniciatívu
zo strany žalobcu smerujúcu k podpísaniu takejto dohody preto možno považovať aj za nekalú obchodnú
praktiku, ktorá je zároveň v rozpore s dobrými mravmi.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2, v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci
a vec správne právne posúdil, ak dospel k záveru, že uznanie dlhu žalovanou  je neplatné a vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania  uzavrel, že nárok žalobcu je premlčaný. Ani počas odvolacieho konania
nedošlo k zmene skutkového, ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia uvedené v
rozsudku súdu prvého stupňa a na právne normy, ktoré súd použil poukazuje a v celom rozsahu sa
s nimi stotožňuje. Iba na doplnenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolacím
námietkam žalobcu dodáva  ( § 219  ods. 2 O.s.p.) :

K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak  vychádza z názoru,
že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretá účastníkmi spĺňa zákonné
náležitosti ohľadom uznania záväzku.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať  ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných  strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o  zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto  zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľné alebo ak boli neprijateľné  podmienky individuálne dojednané.



Podľa odseku 2 označeného zákonného ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak  nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 5 označeného  zákonného ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 3 ods. 1  Smernice rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa  považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnosti strán vzniknutých na základe zmluvy, ku
škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice rady č. 93/13/EHS podmienka sa nepovažuje za  individuálne dohodnutú,
ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný  ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou  zmluvou.

Ako je zrejmé z citovaného zákonného ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale aj  Smernice,
na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných
podmienok.

O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že účastníci uzatvorili dňa  7.9.2011 ( č.l. 29)  Dohodu o
splatení záväzku s uznaním záväzku, ktorej obsahom je nielen forma  splatenia záväzku (v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 20 euro), ale aj uznanie  záväzku žalovanou.  Je nesporné, že v čase
podpísania uvedenej zmluvy bola časť nároku  žalobcu  (časť z jednotlivých splátok úveru) premlčaná,
z čoho možno prijať záver o tom, že účelom takejto dohody bolo  uznať záväzok žalovanou a  zároveň
uzavrieť aj  dohodu o forme jeho splatenia. Zmluvná podmienka, ohľadom uznania záväzku nebola
so žalovanou  ako spotrebiteľom individuálne dojednaná a táto spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Jedná sa o individuálne zmluvné
dojednanie, s ktorým sa žalovaná ako spotrebiteľ síce mala možnosť pred podpisom zmluvy oboznámiť,
avšak nemohla ovplyvniť jeho obsah. Uvedenú zmluvnú podmienku, ohľadom uznania záväzku si
žalovaná ako spotrebiteľ nevyjednala a nemala tak na výber, či záväzok uzná alebo nie,  vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými ustanoveniami zmluvy týkajúcimi sa formy splatenia záväzku, rozhodcovskej
doložky a záverečnými ustanoveniami. Uvedená  doložka, ohľadom uznania záväzku je neprijateľná,
pretože nebola žalovanou ako spotrebiteľom osobitne vyjednaná a bolo  jej tak vnútené uznanie záväzku.
Odvolací súd sa  stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa, že uznanie záväzku vo formulári, ktorý
žalobca používa k neurčitému počtu dlžníkov, v ktorom obsah dohody žalovaná nemohla ovplyvniť,
sleduje cieľ žalobcu a to uznanie dlhu a nie záujem žalovanej na splácaní záväzku.

Preto ak žalobca v odvolaní uvádza, že žalovaná uznala svoj záväzok je potrebné  uviesť, že ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami je ochranou, ktorá je spájaná s absolútnou neplatnosťou
takejto podmienky (§ 53 ods. 5 OZ) a takúto podmienku  nemožno nijako ospravedlniť. Európska únia
povýšila ochranu spotrebiteľa v tejto oblasti až  na úroveň vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku
(uznesenie Súdneho dvora C-761/10, bod 50). Ak žalovaná porušila svoje povinnosti, žalobca má
možnosť domáhať sa svojej  ochrany, musí však ísť o legitímne prostriedky ochrany, za ktoré nijako
nie je možné považovať postupy založené na neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Inštitútom uznania záväzku tak nemožno obchádzať zákonné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v
spotrebiteľských vzťahoch,  ako je tomu aj v prejednávanej veci.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne (§
219 ods. 1 O.s.p.).



O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a
vedľajšiemu účastníkovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby
- vyjadrenie k odvolaniu z hodnoty predmetu sporu 690,26 eura podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č.
655/2004 Z.z. vo výške 51,45 eura plus režijný paušál 7,81 eura a 20 % DPH v celkovej sume 71,11
eura, platbou právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Uvedené rozhodnutie  prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/142/2012", "guid": "26fcdea5-2cb2-4e30-80b8-9fb03931a186:8e99a0bf-0f96-4ac8-a360-581a548f444d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}