{"guid": "286627de-9e73-4c52-a8e0-30896524fa8c:a0dcf2bd-91d3-4dd4-a87c-681bf4e0caa0", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3515204849.1", "spisova_znacka": "5CoE/178/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoE/178/2015 z 17. 11. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 17. novembra 2015, sp. zn. 5CoE/178/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3515204849.1", "identifikacne_cislo": "3515204849", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2015-11-17", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a0dcf2bd-91d3-4dd4-a87c-681bf4e0caa0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3515204849.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3515204849.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3515204849.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 5CoE/178/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3515204849\nDátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3515204849.1\n\nRozhodnutie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A,\nBratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpený: JUDr. Veronikou Kubrikovou PhD., advokátkou so sídlom\nMartinčekova 13, Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, Bratislava, proti povinnej: W.\nY., bytom X. 214, o vymoženie 263,52 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu\nOkresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25. mája 2015, č. k. 12Er/543/2015-14, jednohlasne,\ntakto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora                  o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 15.05.2015 bola\ntamojšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na\npodklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. IIA12100067 vydaného dňa 11.11.2011\nStálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v\nBratislave. Zároveň bola súdu predložená i zmluva o úvere uzatvorená dňa 12.09.2006 medzi právnym\npredchodcom oprávneného a povinnou, vrátane obchodných podmienok pre úver, verzia 1/2006. Svoje\nrozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 243d ods. 1, 2, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, §\n73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 52, § 53 ods. 1, 4,\n§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1 - 3, § 31 ods. 3 zákona č. 244/2000 Z. z. o\nrozhodcovskom konaní. Zistil, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere\nuzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou dňa 12.09.2006 podľa § 497 a\nnasl. Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z obsahu predložených dokladov mal za to, že v danom\nprípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnú charakteristiku upravuje Občiansky zákonník\nv ustanovení § 52 a nasl. Z obsahu rozhodcovského rozsudku zistil, že tento odvodil svoju právomoc\nz rozhodcovskej doložky obsiahnutej v obchodných podmienkach pre úver. Rozhodcovskú doložku\nobsiahnutú v bode 9.2 obchodných podmienok pre úver posúdil ako neprijateľnú podmienku podľa § 53\nObčianskeho zákonníka, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania\nprípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na\nrozhodcovskom súde. Mal za to, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na\nvýber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Uviedol, že akékoľvek plnenie\npriznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením,\nktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Bol toho názoru, že takto formulovaná rozhodcovská doložka\nspôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa\na ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Poukázal\nna to, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú právny predchodca\noprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch zmlúv rovnakého druhu a\nneurčitého počtu. V danom prípade povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej\n\nzmluvy či obchodných podmienok ovplyvniť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred\npripravený a podľa súdu len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých\ndôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Vzhľadom na uvedené nepovažoval\nrozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka tvoriaca\npodklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v predmetnom konaní,\nje neprimeranou (neprijateľnou) a preto neplatnou zmluvnou podmienkou. Z uvedeného vyvodil, že\nneplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie\nveci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese\nexekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, teda stať sa spôsobilým podkladom pre vykonanie\nexekúcie. Z uvedených dôvodov podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ex offo zamietol žiadosť\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.\n\nProti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho\nzástupcu, odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) O.s.p.\na § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p. Uviedol, že podľa ustanovení § 44 ods. 2, prvá veta a druhá\nveta Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá\nzákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú\ndoložku. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo\nna exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo\nsúd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Poukázal aj na uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 159/2009 zo dňa 16.06.2009. Ďalej uviedol, že\nexekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených\nmedziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č.\n244/2002 Z. z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok\nsúdu, podľa ustanovení § 159 O.s.p. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd,\na preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Mal za to, že exekučný\nsúd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské\nkonanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý\nuž nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako\nprávoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z.), podľa ustanovení § 159 O.s.p. doručený\nrozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Výrok právoplatného rozsudku je\nzáväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať\nznova. Teda je tu prekážka res iudicata. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek\n2 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. ÚS 2/2000, II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08. Poukázal aj na skutočnosť, že ako\nprávny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského\nzákona. V zmysle ustanovenia II. bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, právny predchodca\noprávneného Všeobecná úverová banka, a.s., postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý\njej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že v predmetnom bode\nje klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom\njeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v\nrozhodcovskom konaní, avšak opomína tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi\nponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách,\navšak aj napriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením zákonnej\npovinnosti dôvodí zamietnutie poverenia. Mal za to, že exekučný súd nesprávne aplikuje ustanovenia\nObčianskeho zákonníka a plne sa stotožňuje s odôvodnením nálezu Ústavného súdu II. ÚS 499/2012.\nPoukázal aj na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19.04.2001,\nsp. zn. IV. ÚS 110/09 z 02.04.2009, sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29.09.2005 a na nálezy Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 244/09 z 29.09.2009, sp. zn. I. ÚS 390/08 z 23.04.2009, sp.\nzn. I. ÚS 335/06 z 30.10.2007. Mal tiež za to, že exekučný súd v rozpore so zákonom posudzoval\nuzavretú rozhodcovskú doložku podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Namietal, že exekučný\nsúd nijako neskúmal vôľu povinnej, že nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej\ndoložky a rovno bez skutkových či právnych dôvodov ju označil za neplatnú.  Exekučný súd sa nijako\nnevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy prvého stupňa. Tiež uviedol, že\nexekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie\nskutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v\nnachádzacom konaní. Oprávnený sa nemal možnosť vyjadriť k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo\n\nvytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd mu uprel právo byť účastným na takomto zisťovaní\nskutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ani\nO.s.p., ani Exekučný poriadok, ani zákon č. 244/2002 Z. z. neposkytuje absolútne žiadnu oporu pre\nzáver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci\nvo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie, alebo napr. rozsudok zrušiť či\nzmeniť jeho výrok. Ďalej mal za to, že pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú\nzmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS\nč. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou unijného práva, je aktom\nvýlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je\nvýlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Taktiež pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti\nrozhodcovskej doložky, nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko\njudikatúra Európskeho súdneho dvora, vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo\nrozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom\ntohto konania - bezprostredne záväzná. Poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k.\n18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2CoE/292/2012-59.\nBol názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže\nbez toho, aby povinná urobila akýkoľvek právny úkon, ju nezákonne zvýhodňuje len na základe jej\npostavenia. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. III. ÚS 23/2013 a na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18.10.2007\na sp. zn. III. ÚS 171/06 zo dňa 05.04.2007. Záverom poukázal na skutočnosť, že exekučný súd svojím\npostupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade\nzhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom\nrozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie,\nalternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie.\n\nPísomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.\n\nKrajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania\nodvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je\npotrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:\n\nPodľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, na exekučné konania\nzačaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v\nrozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a\nktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.\n\nPodľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,\nustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.\n\nPodľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania\nrozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ,,zákon č. 244/2002 Z. z.\no rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných\npredpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,\nkonanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví\na) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,\nb) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo\nc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je\nobjektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.\n\nPodľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia\nalebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak\nzistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).\n\nExekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného\nporiadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní\nz úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d)\nExekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského\n\nkonania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom\n(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b).\nAk súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok\nvydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,\nktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd správne v danej veci posudzoval\nrozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý\nje potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.\n\nUstanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení\npoverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom\npritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to či na jeho základe možno\nexekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na\nzáklade tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2\nExekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovenie § 45 priznáva exekučnému súdu\nprávo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.\n\nUž v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je\nexekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle\n§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva\nmedzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského\nsúdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky\nvyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou\nviazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn. 6 Cdo 105/2011).\n\nAj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť\nrozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný\nsúd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor\nrozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského\nrozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5 Cdo\n230/2011).\n\nSprávny bol záver súdu prvého stupňa v tom smere, že zmluva o úvere zo dňa 12.09.2006 je zmluvou\nspotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský\nvzťah. Odvolací súd poukazuje na to, že predložená zmluva vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy\npodľa ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia. Z\nuvedeného dôvodu v zmysle ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na prevzatie\nzáväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa,\nbolo aj v oblasti obchodného práva potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o\nochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 1 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase\nuzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom\nzákonníku, bolo v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka povinnosťou účastníkov právneho\nvzťahu subsidiárne aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom zákonníku,\naj v obchodnoprávnych vzťahoch.\n\nPri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c) zákona č.\n244/2002 Z. z. je preto potrebné vychádzať z ustanovení § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho\nzákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a smernice Rady 93/13/EHS a zisťovať, či\npredložená zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku,\nktorá má nekalý charakter, a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel súd prvého stupňa\nk záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a\npovinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinnej (§ 53\nods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku\nobsiahnutú v čl. 9.2 obchodných podmienok pre úver,  správne považoval súd prvého stupňa za nekalú,\npostihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v príslušnom\nznení.\n\nOdvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o\nneprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva\nhorizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo\nkomunitárne konformným spôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom\nkonaní je pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/\nEHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej\núnie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom\nzo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a\naby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná\nbez nekalých podmienok.\n\nZa neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou\nobchodných podmienok pre úver, ktoré predkladal oprávnený povinnej na formulári, pričom nebola\nindividuálne dojednaná a jej obsah povinná ani nemohla ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe predmetnej\nrozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovi, resp. rozhodcovskému súdu, ktorého\nsám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa\nvoči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp.\nrozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej\ndoložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, resp. obchodných podmienkach pre úver,\nktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Odvolací súd zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide\naj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným\nsúdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa\n(veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej\núpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti\nza neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej\núnie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).\n\nPokiaľ oprávnený poukázal v odvolaní na skutočnosť, že v zmysle ust. § 93b ods. 1 zákona č.\n483/2001 Z. z. o bankách sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie\nrozhodcovskej zmluvy, odvolací súd k tomu uvádza, že právny predchodca oprávneného neuzatvoril\ns povinnou osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnej osobitný návrh na jej uzatvorenie a\npríslušné poučenie), ale rozhodcovská doložka bola začlenená do vopred pripravenej zmluvy, resp.\nvšeobecných obchodných podmienok pre právneho predchodcu oprávneného. Povinná ako spotrebiteľ\nbola v postavení, že buď zmluvu aj s príslušnými obchodnými podmienkami pre úver prijme ako\ncelok a úver dostane, alebo zmluvu ako celok odmietne a úver nedostane. V tejto súvislosti odvolací\nsúd poukazuje na skutočnosť, že stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie\nrozhodcovskej zmluvy neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie\nrozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa (tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade). Ak veriteľ uzatvára zmluvu\nso spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj príslušné zákonné normy, chrániace spotrebiteľa.\n\nOdvolací súd považuje za potrebné dodať, že nakoľko v predmetnom prípade bola uzavretá neplatná\nrozhodcovská doložka, táto nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie\nveci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese\nexekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie\nalebo tiež exekučným titulom). Podobne tak judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v\nuznesení zo dňa 21. marca 2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012 skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok\nvydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva\n(či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá\nprávomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok\nprávomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v\nspotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.\n\nOdvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech\nspotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý\nvzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,\nže takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie\n\nskutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu\na rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky\n(v danom prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia). Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon\npráv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24. februára\n2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011).\n\nV postupe súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil neprípustné nahrádzanie procesnej pasivity\npovinnej, pričom oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a právnym\nzáverom exekučného súdu reálne poskytnutá v odvolacom konaní a oprávnený  túto možnosť  aj využil.\n\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danom prípade\nsprávne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju\nprávomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý\nexekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol postupom podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného\nporiadku.\n\nOdvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nPoučenie:\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e     j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Er/543/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:55933d52-c692-4c28-acd0-a1af7bba0f27", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 23/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013 z 15. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 2057, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55933d52-c692-4c28-acd0-a1af7bba0f27"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:dfc1bbcc-58b6-4de0-8dca-f93ccfa398f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 244/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 1017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dfc1bbcc-58b6-4de0-8dca-f93ccfa398f9"}, {"guid": "ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-23", "citacie_n": 1935, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d"}, {"guid": "ussr:7c095bc4-b42b-40e6-92b5-3801dad2eae6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 390/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 390/08 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 959, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7c095bc4-b42b-40e6-92b5-3801dad2eae6"}, {"guid": "ussr:dc4f1134-2c89-4a5e-9ee0-d447dd645cde", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 110/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 1005, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc4f1134-2c89-4a5e-9ee0-d447dd645cde"}, {"guid": "ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 335/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:c3b6ed84-6077-4e0d-b3c0-788821a16354", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 171/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 171/06 z 5. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-05", "citacie_n": 656, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b6ed84-6077-4e0d-b3c0-788821a16354"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "a0fbda81-9272-43ca-87dd-5151a43359b2:86732085-4fd5-42a3-8173-13e64ffc3bf6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3703899354.1", "spisova_znacka": "2CoE/292/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/292/2012 z 12. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-09-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3703899354.1"}, {"guid": "9d14757c-dad2-4251-b42b-326741577ca7:e527d7e0-de36-4010-8119-32b7d6a89c13", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Er/543/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 12Er/543/2015 z 14. 10. 2015", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2015-10-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9d14757c-dad2-4251-b42b-326741577ca7:e527d7e0-de36-4010-8119-32b7d6a89c13"}], "citovane_v": []}