Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/1/2013 z 29. 1. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. januára 2013, sp. zn. 17CoP/1/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6311206601.2 Krajský súd Banská Bystrica | 17CoP/1/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6311206601.2 | 2013-01-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Iné, Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: ZoR, § 25 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9bbd6733-b38a-4e05-9782-dce85050c787 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6311206601.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/1/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311206601
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6311206601.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v právnej veci
navrhovateľky F. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., H. č. XXX/XX, toho času A., G. č. XX, zastúpenej
splnomocneným zástupcom KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom Banská
Bystrica, Námestie SNP č. 17, IČO: 36 851 574, proti odporcovi B.. G. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom D.,
H. č. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému G. G. L., nar. XX.
XX. XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Brezne, za účasti starých rodičov C. L., nar. XX. XX. XXXX a C. L., nar. XX.
XX. XXXX, obaja bytom H. - D., E. XX, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného
súdu Brezno č. k. 2P/54/2011-376 zo dňa 05. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku IV., ktorým zakázal otcovi dieťaťa B.. G. L. styk s maloletým G.
G. L. a v súvisiacom výroku VI., ktorým žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, p o
t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 2P/54/2011-376 zo dňa 05. 10. 2012 Okresný súd Brezno rozviedol
manželstvo účastníkov, zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal k povinnosti
prispievať na výživu maloletého sumou 30 % zo sumy životného minima určeného na nezaopatrené
neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k
rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Otcovi dieťaťa zakázal styk s maloletým.
Upravil styk starých rodičov zo strany otca s maloletým tak, že títo sú oprávnení stýkať sa s dieťaťom
v prvých troch prípadoch každý párny piatok v mesiaci v čase od 09.00 hod do 18.00 hod pod dohľadom
sociálneho pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ÚPSVaR) Ružomberok s tým,
že maloletého si prevezmú a odovzdajú ho matke v priestoroch ÚPSVaR Ružomberok, a následne
každú párnu sobotu v čase od 08.00 hod do 18.00 hod s tým, že maloletého si prevezmú a odovzdajú
matke v mieste jej trvalého bydliska, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Matke uložil
povinnosť maloletého na stretnutia riadne pripraviť. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania. Rozhodol, že štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku.

Rozhodnutie ohľadom rozvodu odôvodnil tým, že v minulosti nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov,
manželstvo nemôže plniť svoj účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci
v súčasnosti spoločne nežijú, nehospodária a nezabezpečujú výchovu a výživu maloletého, ktorý po
odsťahovaní sa matky zo spoločnej domácnosti je v jej starostlivosti. Manželia počas celého súdneho



konania vzájomne voči sebe ani nenaznačili akýkoľvek pozitívny cit či náklonnosť, ich stanoviská
a prejavy jeden proti druhému boli výslovne negatívne, ba až nepriateľské, absentuje naplnenie
biologickej, hospodárskej i výchovnej funkcie manželstva a ďalšie takéto trvanie manželstva nemôže byť
pri prezentovaných konfliktných situáciách ani v záujme maloletého. Ako dôvod rozvratu manželských
vzťahov súd konštatoval rozdielnosť pováh a rozdielnosť názorov na manželstvo, manželské
spolužitie a najmä absolútnu stratu vzájomnej náklonnosti. Obaja účastníci poukazovali na psychické
a fyzické násilie zo strany druhého manžela. Aj keď v konaní nebolo jednoznačne preukázané, ktorý z
manželov a v akom rozsahu sa násilia dopúšťal a či takéto konanie nebolo vzájomné, prípadne, či bolo
iniciované len zo strany jedného z manželov, faktom je, že k fyzickým atakom medzi manželmi došlo, čo
je v konaní preukázané okrem iného aj lekárskymi správami a priznaním odporcu, ktorý sa ale rovnako
považuje za obeť násilného správania odporkyne.

Keďže s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené aj konanie o úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu, súd zveril so súhlasom otca a kolízneho opatrovníka dieťa do osobnej
starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť dieťaťa na primeranej úrovni. Otca
zaviazal platením minimálneho zákonného výživného. Prihliadol na skutočnosť, že otec je v súčasnosti
uznaný za občana v hmotnej núdzi, okrem dávok v hmotnej núdzi a príspevkov nemá žiadny príjem. Aj
keď je pravdou, že jeho predchádzajúci pracovný pomer bol ukončený výpoveďou z jeho strany, túto
zobral späť, čo však už zamestnávateľ neakceptoval. Otec v konaní poukázal na svoje vysokoškolské
vzdelanie, 16 rokov šikanovania, na pracovný pomer v pozícii robotníka na najhorších prácach. Aj keď
uvedená skutočnosť (šikanovanie v zamestnaní) v konaní nebola preukázaná, súd uvedené tvrdenia
otca aj v súvislosti s konaním o rozvod manželstva, problematický rozchod s manželkou a pretrvávajúce
psychické ochorenie považoval za prijateľné pre záver o tom, že podanie výpovede nemožno považovať
za takú skutkovú okolnosť, ktorú predpokladá ustanovenie § 75 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) v tom, že by sa otec bez vážneho dôvodu vzdal zamestnania a
zárobku. Na základe uvedeného súd potom prihliadol na jeho sociálnu situáciu a postavenie v hmotnej
núdzi a zaviazal ho k plateniu minimálneho zákonného výživného, ktoré v čase rozhodovania súdu
predstavovalo 26,65 Eur mesačne.

Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode, súd vyhodnotil aj
dokazovanie, vykonané paralelne na Okresnom súde v Ružomberku v konaní o úpravu práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, ktorý rozhodol dňa 23.7.2012. Vo vzťahu k
zvereniu maloletého do starostlivosti jedného z rodičov a najmä k úprave styku vychádzal súd zo záverov
znaleckého dokazovania, vykonaného znalkyňou z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia
detí a dospelých, poradenská psychológia, G.. M. K.. Účastníci konania v konaní o rozvod manželstva
nežiadali vypracovanie nového znaleckého posudku a ani jeho doplnenie, námietky vznesené najmä
odporcom vo vzťahu ku znalkyni boli irelevantné. Závery znalkyne o tom, že vzťah maloletého je
deformovaný prostredím matky, v ktorom žije a je účelovo ovplyvňovaný proti osobe otca a starým
rodičom z jeho strany, svedčia v prospech záujmu otca o stretávanie sa s dieťaťom. Výchovné postupy
matky maloletého a jej okolia sú v rozpore s riadnou výchovou maloletého dieťaťa a požiadavkou jeho
zdravého psychického vývinu. Keďže však otec maloletého trpí psychickým ochorením, paranoidnou
schizofréniou, je potrebné, aby sa podroboval pravidelnej liečbe, a túto skutočnosť súdu riadne
preukázal. Vzhľadom na obojstrannú stratu dôvery sa lieči u rôznych psychiatrov, aj počas súdneho
konania došlo k zmene ošetrujúceho psychiatra. Preto bolo nemožné jednoznačne a vierohodne ustáliť
termíny ošetrení s aplikáciou potrebných liečiv - injekcií. Otec maloletého pred Okresným súdom v
Brezne na pojednávaní dňa 15.5.2012 sám vyhlásil, že v súčasnosti nemá svojho psychiatra, má
dohodnutý termín, meno nového psychiatra najprv odmietol oznámiť. Odmietol sa tiež na výzvu súdu
podrobiť vyšetreniu u svojho dovtedajšieho psychiatra za účelom zistenia aktuálneho zdravotného stavu.
Aj keď v konaní preukazoval aplikáciu injekcií a absolvovanie kontrol u psychiatra, súd mal zato, že
nebola celkom naplnená podmienka pravidelnej, aspoň polročnej liečby otca, stanovená znalkyňou.
Znalkyňa v rámci svojho výsluchu v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému na čas do
rozvodu manželstva zdôraznila, že otec má predpoklady pre výchovu maloletého, má dostatočne vysoký
inteligenčný kvocient, má vhodné rodinné zázemie; jedinou podmienkou je pravidelné a prehľadné
absolvovanie liečení. S cieľom dosiahnuť čo najrýchlejšiu možnosť styku otca s maloletým považovala
za vhodné, aby otec sám dobrovoľne nastúpil na hospitalizáciu, podrobil sa liečbe, následne pravidelne
absolvoval kontroly a liečbu u jedného konkrétneho psychiatra, aby bol pod stálym lekárskym dohľadom.
V prípade striedania ošetrujúceho lekára hrozí podozrenie z manipulatívneho konania zo strany otca.



Je teda len na otcovi maloletého, kedy a v akom rozsahu sa podrobí pravidelnému, prehľadnému a
kontrolovateľnému liečeniu tak, aby súčasný zákaz styku s maloletým bol len dočasný.

Okresný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 25 ods. 5 Zákona o rodine aj o úprave styku maloletého
dieťaťa so starými rodičmi maloletého ako príbuznými v priamom rade. Aj keď navrhovateľka pôvodne v
návrhu spochybnila spôsobilosť starých rodičov realizovať starostlivosť o maloleté dieťa a naznačila, že
o maloletého zo strany starých rodičov nebolo v minulosti náležite postarané, ba dokonca starí rodičia
sa mali dopustiť fyzického týrania maloletého, táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola a ostala len v
rovine tvrdení matky. V konaní napokon s úpravou styku starých rodičov s maloletým dieťaťom súhlasila.
Vychádzajúc zo znaleckého posudku, doterajšej úpravy styku starých rodičov s maloletým a skutočnosti,
že do rozhodnutia súdu k stretnutiu starých rodičov s maloletým nedošlo, súd potom upravil styk starých
rodičov s maloletým tak, že tento sa bude realizovať v prvých troch prípadoch pod dohľadom sociálneho
pracovníka a následne bez takéhoto obmedzenia.

O trovách konania súd rozhodol § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pretože
nezistil také okolnosti prípadu a pomery účastníkov, ktoré by rozhodnutie o povinnosti náhrady trov
konania zo strany odporcu odôvodňovali. Zároveň rozhodol o tom, že štát nemá právo na zaplatenie
súdneho poplatku, pretože navrhovateľka i odporca boli rozhodnutím súdu od povinnosti platenia
súdnych poplatkov oslobodení.

Proti vyššie uvedenému rozsudku, čo do výroku o zákaze styku, podal otec maloletého odvolanie, na
základe ktorého odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil.

Prvostupňovému súdu vytýkal, že rozhodol na základe neúplne zisteného skutkového stavu veci, pretože
neboli vykonané všetky potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností. V nadväznosti na
uvedené síce potvrdil, že sa lieči na psychiatrii, avšak nemá psychické problémy, pretože pravidelne
užíva potrebné lieky. V tejto súvislosti predložil aj kópie lekárskych kontrol. S poukazom na uvedené je
preto nedôvodná obava, že by matke zobral dieťa. Táto v skutočnosti chce dosiahnuť to, aby sa už nikdy
nevideli. Taktiež nesúhlasil s tým, že sa o syna nevie postarať. Tvrdené fyzické útoky na matku dieťaťa zo
14. 03. 2010, 23. 07. 2010. 26. 07. 2010 neboli útokmi na manželku, ale obrannými reakciami, pri ktorých
došlo ku zraneniu na oboch stranách. Nepravdivé je tvrdenie, že by syna čo i len „výchovnou ranou“
fyzicky týral. Vyjadrenia spoluobčanov, že žije čudácky „sa opiera“ o susedku, ktorá je na invalidnom
dôchodku (psychicky chorá). Pokiaľ sa tiež uvádza, že pri návšteve dvoch žien bolo otcovo správanie
netypické a zvláštne je to len tým, že na ich invektívy odpovedal pravdivo a silnými argumentmi. Za
ďalšie odvolateľ poukázal na viaceré lekárske správy, z ktorých podľa jeho názoru nie je možné vyvodiť
objektívny záver o zákaze styku s maloletým. Nepravdivé je konštatovanie, že sa nepravidelne lieči.
To isté možno povedať o tom, že bezdôvodne a často menil ošetrujúcich lekárov. Za 23 rokov fakticky
chodil len ku dvom.

Starí rodičia vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 21.12.2012 uviedli, že úspešne zorganizovali už
dve príjemné stretnutia s vnukom v Ružomberku dňa 27.11.2012 a 16.12.2012, na ktorých sa zúčastnili
aj rodičia maloletého dieťaťa. Ďalšie stretnutie sa uskutoční 31.12.2012, kedy o 11h. prevezmú vnúčika
od nevesty v G. a vrátia jej ho 02.01.2013. Dodržia dohovor, aby sa nenarušila vzájomná dôvera.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 13.12.2012 navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§
204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201
O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p., v odvolacom
konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1
O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v
napadnutom výroku ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:



Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné.
Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu,
pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne
a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené náležitým preskúmaním
rodinných a sociálnych pomerov účastníkov, kde matka vytvorila pre maloletého prijateľné podmienky
na bývanie vrátane možnosti navštevovania materskej školy maloletého, s prihliadnutím na otcovo
dlhodobé, viac ako dvadsaťročné nepravidelné liečenie na psychiatrických ambulanciách u rôznych
ošetrujúcich psychiatrov, ktorých menil bezdôvodne v relatívne krátkych časových intervaloch. Pri
zákaze styku otca s maloletým súd vychádzal zo znaleckého dokazovania, kedy psychologička v
znaleckom posudku, vypracovanom pre konanie úpravy práv a povinností na čas do
rozvodu, neodporučila styk maloletého s otcom bez preukázania sústavnej liečby v trvaní minimálne pol
roka, kedy otec pri viac ako dvadsaťročnom ochorení na paranoidnú schizofréniu sa liečbe sa nevenuje
tak, ako by mal, čo bolo preukázané z predložených správ od rôznych ošetrujúcich psychiatrov, ktoré
ochorenie v rôznych situáciách raz popiera a niekedy potvrdí. Táto jeho diagnóza sa už prejavila v jeho
správaní nespočetnekrát, ale hlavne v správaní sa ku matke maloletého, pri nedôvodných trestných
oznámeniach na jej osobu, ako aj vo vystupovaní pred súdom na pojednávaniach.

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania odvolací súd považoval za správne uloženie zákazu
styku otca s maloletým s ohľadom na ďalší zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa. So
všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom sa náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal
už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie
podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli
rozhodujúce v prejednávanej veci vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ. Tomuto nič nebráni, aby si
v budúcnosti v prípade zmeny pomerov a najmä pri zachovaní riadnej liečebnej disciplíny podal návrh
na zmenu rozhodnutia.

Pokiaľ Okresný súd Brezno vychádzal aj zo záverov dokazovania, vykonaného pred Okresným súdom v
Ružomberku v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva,
konal správne najmä z dôvodu hospodárnosti, sledujúc zámer čo najrýchlejšie rozhodnúť vo veci
samej. Okresný súd Ružomberok rozhodol rozsudkom č. k. 1P/39/2011- 274 zo dňa 23.7.2012; po
potvrdzujúcom rozsudku Krajského súdu Žilina č. k. 8CoP/107/2012-382 zo dňa 30.11.2012
na odvolanie otca proti výroku rozsudku o zákaze styku otca s maloletým dieťaťom tak prvostupňový
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2012. S ohľadom na krátky časový odstup rozhodovania
obidvoch súdov rozhodol Okresný súd Brezno o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu
na čas po rozvode identicky s Okresným súdom Ružomberok.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia. Pretože vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu nebol napadnutý odvolaním, jeho
ostatné výroky zostávajú nedotknuté.

Podľa § 144 O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.
Účastníci si ani náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto odvolací súd rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 a § 144 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.